Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 19, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/89/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412010213
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1412010213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 19. novembra 2012 Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný Y.. Y. V. E. H. C. E. F. E. : nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale by-
tom Bratislava, Y.. Y. Č.. X, t.č. by-
tom Malacky, L. Č.. XX
u z n á v a s a z a v i n n é h o, že
obžalovaný ml. Y. V. po vzájomnej dohode s odsúdeným ml. Branislavom Y. (vylúčený na samostatné
konanie sp. zn. 2 T/146/2011) v čase okolo 02:00 hod. dňa 13. decembra 2008 v Bratislave, po ulici

Eisnedrova pri zastávke MHD kameňom rozbil sklenenú výplň na novinovom stánku a následne z neho
odcudzil cukrovinky, pričom odsúdený ml. F. Y. spolu s trestne nezodpovednou osobou mal. V.. Y.., nar.
XX.XX.XXXX zatiaľ dával pozor, čím spôsobili poškodenému Ľ. V. celkovú škodu vo výške 63,23 Euro.
T e d a
spoločným konaní si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného

zákona a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, Trestného zákona na trest
p o v i n n e j p r á c e vo výmere 5O /päťdesiat/ hodín.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému u k l a d á nahradiť poškodenému N.C.
V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, F. Č.. X škodu vo výške 31,61 Euro (tridsať jeden Euro
a šesťdesiat jeden centov).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej
Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, súd následne
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por.
Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.

Po súhlasnom stanovisku i prokurátora (§ 257 ods. 6 Tr. por.) súd rozhodol podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por.
a to, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal
a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Pri právnom hodnotení dospel súd dokazovaním k záveru, že obžalovaný konaním naplnil zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného

zákona (ďalej Tr. zák.) spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. Obžalovaný si prisvojil cudzie veci tým,
že sa ich zmocnil. Tým, že si prisvojil predmetné cudzie veci (veci potravinového charakteru) vylúčil
doterajšieho vlastníka týchto vecí nakladať s týmito vecami. Odňal tak veci z dispozície vlastníka a
tak získal možnosť s vecami trvalo voľne nakladať podľa svojej vôle. Predmetný skutok bol dokonaný
vlámaním - pretože sklenená výplň na novinovom stánku bola rozbitá kameňom (§ 122 ods. 4 Tr. zák.).
skutok bol dokonaný spoločne s odsúdeným ml. F. Y. (vylúčený na samostatné konanie) ako i tresne

nezodpovedenou osobou. Bol teda dokonaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Obžalovaný
konal v priamom úmysle § 15 písm. a/ Tr. zák.
Podľa § 97 ods. 1, 3 Tr. zák. účelom trestu o mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho
občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť
spoločnosť, uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu

mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.
Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadnuť na osobnosť
mladistvého,jehovek,rozumovúamravnúvyspelosť,zdravotnýstav,najehoosobné,rodinnéasociálne
pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu
mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.

Súd uznáva, že činom obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania majetkovej povahy. Na svoju
obranu obžalovaný vypovedal, že spáchanie skutku v celom rozsahu ľutuje. Dokazovanie ako v
prípravnom konaní ani počas dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo vykonávané pod ťarchou
usvedčujúcich dôkazov. Žalovaný skutok bol dokonaný dňa 13. decembra 2008. v čase jeho dokonania
bol obžalovaný vo veku 15 rokov desať mesiacov. V danom prípade je možné konštatovať, že išlo

o osobu vzhľadom na jeho vek - jeho mravný vývin nie celkom ukončený. Osoba nebola dostatočne
schopná chápania hľadiska druhých, neuvedomenia si plne svojich protiprávnych následkov a následnej
trestnoprávnej represie. Na druhej strane súd musí konštatovať - že teraz žalovaný skutok nebol jediným
jehoexcesom-zvybočeniamedzíriadnehoživota.AkobolopreukázanézosprávyodObvodnéhoúradu
so sídlom v Malackách - z výpisu evidencie priestupkov bol v minulosti obžalovaný viackrát vedený v

ich evidencii a od roku 2006 do roku 2012 - to bolo celkove 15krát (šesťkrát v roku 2009, päťkrát v
roku 2010 a štyrikrát v roku 2012). Po tom, čo ukončil povinnú školskú dochádzku bol prijatý na Strednú
odbornú školu, Na pántoch č. 7, Bratislava. Z predmetnej školy bol dňom 19. november 2010 vylúčený
z dôvodu 144 neospravedlnených hodín. I keď v čase vyhlasovania rozhodnutia
bol podľa jeho výpovede bez pracovného pomeru, vykonával rôzne krátkodobé brigádnické činnosti. Z

predmetných dôvodov súd neprihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. - t. j.
že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmyslom alternatívnych trestov - t. j. i trestu povinnej
práce je, že sa nenaruší negatívny dopad na osobu obžalovaného. Práve i takýmto druhom trestu sa
splní reedukačný a resocializačný proces, ktorý lepšie splní i samotný účel trestu, ktorý je zvýraznený

Trestným zákonom.
Podľa § 109 písm. a/ Tr. zák. mladistvému súd môže uložiť trest povinný práce.
Podľa § 111 Tr. zák. pri uložení trestu povinnej práce nesmie horná hranica tohto trestu prevyšovať
polovicu hornej hranice trestnej sadzby ustanovenej zákona
(40 hodín - 300 hodín). Trest povinnej práce nesmie vzhľadom na svoju povahu alebo okolnosti, za

ktorých sa vykonáva, ohrozovať zdravie, bezpečnosť alebo mravný vývoj mladistvého.
Pre druhú polovicu 20. storočia je charakteristické, že sa začali hľadať nové formy spravodlivosti, ktoré
by nahradili alebo doplnili niektoré tradičné, avšak už nie celkom efektívne trestnoprávne inštitúty. V
rámci vývoja sa presadzuje úsilie o využívanie trestov, ktoré nie sú spojené s odňatím slobody. Výkon
týchto trestov je určitou alternatívou k trestu odňatia slobody, a preto sa označujú ako alternatívne tresty.

Trest povinnej práce je alternatívny trest, ktorý spočíva vo výkone určitej, súdom určenej pracovnej
povinnosti, ktorú musí odsúdený vykonať osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu. Je
to ďalšia alternatíva krátkodobého trestu odňatia slobody, ktorú popri treste domáceho väzenia, zaviedolnový Trestný zákon, ktorého uloženie prichádza do úvahy, ak páchateľ nebol odsúdený na trest odňatia
slobody.
Ako súd už vyššie uviedol v danom prípade trest povinnej práce prichádza do úvahy. Ide totiž o trest,

kde horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní súhlasil s tým, aby mu takýto druh alternatívneho trestu bol uložený. Nie je invalidný a
ani dlhodobo práceneschopný. Obžalovaný bol zo strany súdu oboznámený s tým, že uvedený trest
povinnej práce bude vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľanázorusúduuvedenýtrestpovinnejprácesplnísvojúčel.Vtejtosúvislostijepotrebnésiuvedomiť,

že obžalovanému bol uložený vo výmere 50 (päťdesiat) hodín.

Podľa § 55 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo
zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd
premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny
nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného restu odňatia slobody a zároveň rozhodne

o spôsobe výkonu tohto trestu. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade nevykonania tohto druhu
alternatívneho druhu trestu prichádza do úvahy nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 50 hodín :
2 hodiny = 25 hodín 25 dní trestu odňatia slobody s nepodmienečným trestom odňatia slobody.
V neposlednom rade je splnený i účel zákonodarcu a účel trestu i v zmysle generálnej prevencie,
pretože v rámci trestu povinnej práce je odsúdený povinný v rozsahu určenom súdom (v danom prípade

200 hodín) vykonať práce v prospech štátu, vyššieho územného celku, obce alebo inej právnickej
osoby, ktorá sa zaoberá vzdelávaním, kultúrou, školstvom, ochranou ľudských práv, rozvojom vedy,
rozvojom telesnej kultúry, ochranou pred požiarmi, ochranou zvierat, sociálnou pomocou, sociálnymi
službami, zdravotnou starostlivosťou, ekologickou činnosťou, náboženskou činnosťou, humanitárnou
činnosťou, charitatívnou činnosťou alebo inou verejnoprospešnou činnosťou, ktorá sa nevykonáva na

účely dosiahnutia zisku (§ 2 ods. 1 zákona č. 528/2005 Z.z. - o výkone trestu povinnej práce
a o doplnení zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov - zákon o výkone trestu povinnej práce).
Účelom trestu povinnej práce v danom prípade je predovšetkým vytvoriť vhodnú alternatívu k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody v prípadoch menej závažných trestných činov, ktorých sa

dopustili menej narušení páchatelia. Súd mal za to, že tento účel trestu povinnej práce vzhľadom na
podrobné rozobratie predchádzajúcej trestnej činnosti obžalovaného bol splnený.
Obžalovaný vykoná tento trest povinnej práce v prospech štátu a nie na úkor štátu. Zároveň je tu hrozba
vo vzťahu k obžalovanému - v prípade jeho nesplnenia - nastúpenie výkonu trestu - ako je to vyššie
uvedené.

Poškodený Ľ. V. si vo vzťahu k obžalovanému uplatnil škodu vo výške 31,61 Euro. I keď v danom
prípade bola celková spôsobená škoda poškodenému vo výške 63,23 Euro - čiastka 31,61 Euro mu bola
vyplatená už t. č. odsúdeným ml. Y. V.. Z uvedených dôvodov súd aplikoval ustanovenie
§ 287 ods. 1 Tr. por. a obžalovanému uložil povinnosť nahradiť predmetnú škodu vo výške 31,61 Euro

poškodenému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do
pätnásť dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratisla-
ve, prostredníctvom tunajšieho súdu.