Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304111940
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6304111940.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Moyzesova 8, 821 08 Bratislava, ktorej menom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a
konateľ, proti povinnej J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., J. V. XX, vykonávanej súdnou exekútorkou
JUDr. Stanislavou Kolesárovou, so sídlom Exekútorského úradu ul. Prof. Sáru č. 5, Banská Bystrica, pod

sp. zn. EX 111/2004, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 307,94 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/494/2004-26 z 31. 01. 2012,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd exekúciu, ktorej vykonaním dňa 25. 10. 2004 poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa

Ďuricu, vyhlásil za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zastavil ju. Dôvodom vyhlásenia exekúcie za
neprípustnú podľa rozhodnutia okresného súdu je, že exekučný titul - notárska zápisnica bola spísaná
so splnomocnencom bez platného splnomocnenia. Splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice
udelené povinnou advokátovi bolo súčasťou zmluvy o úvere. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinná
nemala možnosť voľby výberu zástupcu, pretože osoba splnomocnenca bola určená veriteľom priamo v

zmluveoúvere.Záujmysplnomocnenéhoadvokátabolivrozporesozáujmamipovinnej,pretojedohoda
o plnomocenstve podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť
dohody o plnomocenstve má za následok, že substitučný zástupcu splnomocneného advokáta nemohol
zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica
neobsahuje jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti a to súhlas povinnej s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, preto nie je exekučným titulom.

Notársku zápisnicu nepovažoval za vykonateľný exekučný titul ani z dôvodu, že bola spísaná len
so zástupcom povinnej advokátskym koncipientom Mgr. Brunom Žlnayom, ktorého na tento úkon
splnomocnil advokát Mgr. Tomáš Kušnír. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti musí byť
spísaná za súčasnej prítomnosti osoby oprávnenej aj povinnej.
Udelením plnomocenstva osobou povinnou advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, v ktorej by v mene povinnej osoby splnomocnený advokát uznal

záväzok povinného z úveru, nie je platné aj z dôvodu, že v čase udelenia tohto plnomocenstva žiadny
dlh neexistoval. Nebola známa ani jeho výška a v tom čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh
uznať alebo neuznať. Povinná sa podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka vopred vzdala práva,
ktoré mohlo vzniknúť až v budúcnosti, preto je takáto dohoda neplatná.
Súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške 95,17 Eur proti oprávnenému.

Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ako prvý dôvod uviedol,
že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O.s.p.“). Všeobecný súd založil svoju
právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu
veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav

a meritórne rozhodnutie vo veci na ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu,
ktorá mu v rámci zverenej právomoci neprináleží. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie,

ako by bol exekučný súd zrušený, zdôrazňujúc, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácií, keď
exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti
v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý
musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd dotvárať
svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne
postavenie žalovaného tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste

a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Ochrana práva, pre ktorú existovala právnymi
predpismi vymedzená procesná cesta, ktorou súdna oprava rozhodnutí rozhodcovských súdov svojou
zvláštnou povahou bez pochybností je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok
už nemožno uplatniť a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel
je odlišný. Oprávnený poukázal na to, že úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom

nahradenia oprávneného procesu indikovaného ust. § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní
revíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu
a právom na spravodlivý súdny proces. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
tak ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným právom žalobcu
na súdnu ochranu. Uviedol s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu, konkrétne uznesenie sp.

zn. I. ÚS 331/09, I. ÚS 212/06, že v prípade dvojakého výkladu právneho predpisu, je povinnosťou
všeobecného súdu vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. V súvislosti s plynutím
času z pohľadu ochrany princípov právneho štátu poukázal na skutočnosť, že ak ustanovenie § 41
Zákona o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania môže podať žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku sleduje účel - zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby sa

po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutia
rozhodcovských súdov, potom je neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového
obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených rozsudkom. Všeobecný súd vo veci žalobcu
nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu
bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého

uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie a to preto, že v čase
keď došlo k vydaniu rozhodnutia rozhodcovského súdu, Slovenská republika bola právnym štátom, a
preto žalovanému nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
príslušnému všeobecnému súdu. Podľa názoru oprávneného exekučný súd nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka

v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a
nedostatky exekučného titulu. Ak sa všeobecný súd nestotožnil s ústavnou interpretáciou ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, mal prerušiť konanie a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na
konanie o súlade predmetného ustanovenia s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.
Ako druhý dôvod uviedol, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný v

zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. písm. e/ O.s.p.. Všeobecný súd
podľa jeho názoru interpretoval a následne aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní tak, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsahu rozhodcovského
súdu nedostatky špecifikované v ust. § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnenývšaktvrdí,žesúdmôžepristúpiťkzastaveniukonaniaovýkonerozhodnutiarozhodcovského

súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh
účastníka.
Ako ďalší dôvod uviedol, že súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p..
Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo

ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského
konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s
exekučnou vecou. Poukázal aj na zákaz diskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a článku
č.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žalobca, aj keď výkon a ochranajeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom
výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Z okolností daného prípadu
nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť odlišné

zaobchádzanie s oprávneným, a to ani v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu.
Tiež poukázal na potrebu ústavnej aplikácie právnych noriem a na skutočnosť, že exekučný súd založil
a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu
prameňa práva. Exekučný súd aplikoval ustanovenie smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú
záväznosť. Následne oprávnený uviedol, že okresný súd bez jeho vypočutia rozhodol o jeho právnom

postavení, nemal možnosť sa vyjadriť a reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré
boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Postup, ktorý zvolil exekučný súd dal povinnej
dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie obáv z reakcie žalobcu, došlo k zmareniu exekúcie
s poukazom aj na zásadu kontradiktórnosti konania. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil
akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením
judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho

konania. Negácia zásady dvojinštančnosti súdneho konania exekučným súdom ohľadom posúdenia
merita veci je v podmienkach právneho štátu neprípustná a porušuje právo žalobcu na súdnu ochranu,
ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces.
Ako štvrtý dôvod uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
náležité dokazovanie. Podľa oprávneného exekučný súd vo veci nevykonal dokazovanie, pričom

rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave a ak súd nemá dostatočný
podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli.
Ako posledný dôvod oprávnený uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniavecivzmysleust.§205ods.2písm.f/O.s.p..Poukázalnaustanovenie§45Zákona
o rozhodcovskom konaní a uviedol, že ak by zákonodarca chcel umožniť prieskum rozhodcovského

rozhodnutia, medzi taxatívne uvedenými dôvodmi stanovenými v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom
konaní uviedol by aj ďalšie. Exekučný súd si však podľa ľubovôle okruh prieskumu exekučného titulu
svojvoľne rozšíril aj na otázky, ktoré nebol oprávnený riešiť. Ohľadne neplatnosti rozhodcovskej doložky
uviedol, že exekučný súd bol oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom
je v súlade s dobrými mravmi. Podľa jeho názoru rozhodcovská doložka je platná, nevyžadujúca, aby

spotrebiteľ spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná
možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na všeobecný. Nejde pritom o fiktívnu možnosť
voľby, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Nie je ani možné stotožniť sa s
názorom, že pre spotrebiteľa je konanie rozhodcovského súdu nevýhodné resp., že by samo o sebe
spôsobovalo akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Oprávnený nesúhlasil

anisprávnymposúdenímpredmetnejzmluvyakozmluvyospotrebiteľskomúvere.Oprávnenýposkytuje
svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle ust. §
497 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa právny režim uzavretej zmluvy o úvere spravoval ustanoveniami
Obchodného zákonníka, tento nevyžaduje, aby v zmluve o úvere bola ako podstatná náležitosť
dohodnutá o.i. aj ročná percentuálna miera nákladov. Oprávnený poukazuje na to, že poskytuje klientom

peňažné prostriedky síce dočasne, avšak nie formou odloženej platby, ale vo forme splátok, pričom klient
má možnosť zvoliť si podmienky poskytovania úveru. Pokiaľ ide o tvrdenie o neprimerane vysokých
úrokoch z omeškania, oprávnený uviedol, že povinná podpísaním zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas
so zmluvnými podmienkami, t.j. aj s úrokom z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania,
dohodnutým v bode 6 Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy o úvere. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úroku z omeškania 0,25% denne nie je
neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže oprávnený poskytuje
úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytovaní úveru a nesie tak obchodné riziko.
Zdôrazňuje, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, ak poruší zmluvné
podmienky.Oprávnenýďalejpoukázalnaskutočnosť,žeanizozákona,anizinýchprepisovniejemožné

odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné
vzťahy dohodnúť. Záverom opätovne uviedol, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej
povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku. Exekúcia bola
začatá zákonným spôsobom na základe vykonateľného a platného exekučného titulu. Súd po vykonaní
prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Od vydania

exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové ani skutkové
okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
Vzhľadom na tieto odvolacie námietky žiadal oprávnený napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.Krajský súd, ako súd odvolací, po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) uznesenie okresného súdu ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Zmluvu o úvere uzatvárala povinná 26. 06. 2003. Priamo v texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače
je uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinnou na uznanie záväzku z úveru
v mene povinnej v notárskej zápisnici tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným

titulom. Notárska zápisnica bola spísaná u notára JUDr. Ondreja Ďuriača 05. 10. 2003 na žiadosť Mgr.
Bruna Žlnaya, substituenta advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom
prvostupňového súdu, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v zmluve
o úvere nie je platným jednostranným právnym úkonom povinnej a Mgr. Tomáš Kušnír, ani ním
splnomocnený substitučný zástupca nemohli pred notárom platne v mene povinnej vyhlásiť uznanie
záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre rozpor záujmov zástupcu

a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozpor v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je preukázaný práve tým, že advokát, ktorý by mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej
zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom a Mgr.
Tomáša Kušníra ako advokáta si nevybrala povinná. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa §
39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom. Notárska

zápisnica ako verejná listina spísaná o právnom úkone určitej osoby (vonkajšia forma prejavu vôle
konajúcej osoby) ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným
exekučným titulom, keďže bola spísaná s osobou neoprávnenou (nesplnomocnenou) o absolútne
neplatnom právnom úkone. Postup okresného súdu, ktorý po týchto zisteniach exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju, bol správny. Súd nie je viazaný tým, ako platnosť plnomocenstva pri spisovaní

notárskej zápisnice posúdil notár.

Názor okresného súdu, že notárska zápisnica je vykonateľným exekučným titulom len v prípade, ak
bola spísaná za účasti osoby oprávnenej a povinnej, nie je správny. Notárska zápisnica je materiálne
vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, ak je v nej

vyznačená osoba oprávnená a povinná, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou. Z tohto ustanovenia Exekučného poriadku nie je možné vyvodiť záver, že podmienkou
materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je aj účasť veriteľa.

Právny názor okresného súdu o tom, že dohoda o plnomocenstve udelená povinnou osobou v deň

spísania zmluvy o úvere advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi je neplatná aj z dôvodu, že v deň
uzatvoreniazmluvyoúvereneexistovalžiadnydlh,ktorýbymalzástupcapovinnejosobyuznaťatakouto
dohodou sa povinný vopred vzdal práva, ktoré mu mohlo vzniknúť iba v budúcnosti, je plne v súlade s
uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 183/2011-16 z 12. 05. 2011.

Prípustnosť exekúcie sleduje súd až do jej právoplatného skončenia. Súdna exekúcia môže byť
nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak by sa
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadila, musí byť v
každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.
01. 1997 sp. zn. 3 Cdo 164/96).

Odvolanie oprávneného nebolo dôvodné. V odvolaní vytýkal oprávnený prvostupňovému súdu, že
nad rámec zákona preskúmaval exekučný titul rozhodcovský rozsudok. Exekučným titulom v danej
veci nebol rozhodcovský rozsudok, ale notárska zápisnica o vyhlásení účastníka o uznaní právneho
záväzku a súhlase s vykonateľnosťou spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 4191/2003,

NZ 97006/2003. Argumenty oprávneného v odvolaní sa absolútne nevzťahujú k prejednávanej veci.
Uznesenie okresného súdu bolo vecne správne, preto bolo odvolacím súdom v celom rozsahu
potvrdené. Osobitné námietky proti povinnosti hradiť trovy exekúcie a výške trov súdneho exekútora v
odvolaní prednesené neboli.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.