Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011014
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124011014.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale
bytomD.E.XXX/XX,F.,t.č.vovýkoneväzbyvÚVVLeopoldov,preobzvlášťzávažnýzločinnedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 odsek 1, odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, o sťažnosti obžalovanej proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava zo dňa 25.4.2024, sp. zn. 105T/19/2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9.5.2024
v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovanej A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 25.4.2024, sp. zn. 105T/19/2024

(ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol podľa § 238 odsek 4 Trestného poriadku o ponechaní
obžalovanej A. B. (ďalej len „obžalovaná“) vo väzbe z dôvodov podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného
poriadku. Podľa § 80 odsek 1 písmeno a), písmeno c), odsek 2 Trestného poriadku súd neprijal záruku
dôveryhodnej osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, za ďalšie správanie obžalovanej
a väzbu obžalovanej nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Podľa názoru okresného súdu aj v súčasnom štádiu konania po podaní obžaloby sú splnené formálne
podmienky väzby u obžalovanej, keďže má vznesené obvinenie, doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú
tomu, že skutok sa stal, tento má znaky daného trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že skutok
spáchala obžalovaná, čo nateraz vyplýva z výpovedí svedkov uvádzaných okresným súdom, ktorí
opísali od kedy, ako často, aké omamné, či psychotropné látky a či odplatne alebo bezodplatne si mali
zabezpečovať od obžalovanej. Okresný súd poukázal na výpovede svedkov H. I., J. K., F. I., L. G., M.

N., O. P., O. H., ktorých podstatný obsah výpovedí aj uviedol, a taktiež poukázal na zaistené látky pri
domovej prehliadke ako aj závery znaleckých posudkov k zaisteným látkam, k zaisteným stopám, kde
sa DNA zhodovala s DNA obžalovanej, a k osobe obžalovanej ohľadom jej závislosti.

Okresný súd dospel aj k záveru, že u obžalovanej naďalej trvá dôvod tzv. preventívnej väzby v zmysle
§ 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti

u obžalovanej, ktorá doposiaľ nebola súdne trestaná ani priestupkovo postihnutá, je daná charakterom
trestnej činnosti a osobou obžalovanej. Obžalovaná bola nezamestná, nebola vedená na úrade práce,
hodnoverne nepreukázala svoj stabilný príjem, je evidovaná v Sociálnej poisťovni ako poberateľka
dávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie, v rámci čoho vykonávala verejnoprospešné práce
mesta Piešťany 8 dní v mesiaci. Obžalovaná je občasným užívateľom marihuany a pervitínu, preto je
vysoký predpoklad, že na zabezpečovanie si finančných prostriedkov nielen na drogy, ale aj živobytie

by pokračovala v páchaní trestnej činnosti, pre ktorú je väzobne stíhaná.Okresný súd mal za to, že s prihliadnutím na osobu obžalovanej nie je možné v súčasnom štádiu
trestného stíhania jej väzbu nahradiť žiadnym z inštitútov uvedených v Trestnom poriadku, a to ani
zárukou dôveryhodnej osoby a dohľadom probačného a mediačného úradníka, nakoľko by týmito

inštitútmi nebolo možné dostatočne eliminovať obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti
obžalovanou. Keďže obžalovaná je trestne stíhaná pre obzvlášť závažný zločin, okresný súd zisťoval
výnimočné okolnosti prípadu pre možnosť nahradenia väzby, ktoré u obžalovanej žiadne nezistil.

Voči tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení obžalovaná podala sťažnosť. Prokurátor Okresnej

prokuratúry Piešťany (ďalej len „prokurátor“) sa vzdal práva na podanie sťažnosti.

Podanúsťažnosťobžalovanázdôvodnilapodanímprostredníctvomobhajcu doručenýmkrajskémusúdu
dňa 2.5.2024.
Obžalovaná v podanej sťažnosti namietla, že nie sú splnené materiálne ani formálne podmienky na
vzatie obžalovanej do väzby. Poukázala na zásadu primeranosti a zdržanlivosti, a že by mali byť vždy

využité opatrenia, ktoré najlepšie budú viesť k dosiahnutiu účelu konania, ale nebudú neprimerane
zasahovať do práv obžalovanej. Väzba nie je na mieste, pokiaľ by bola príliš prísnym zaisťovacím
opatrením s prihliadnutím na závažnosť činu a očakávaný trest. Doterajší pobyt vo väzbe bol pre
obžalovanúdostačujúci,abysiuvedomila,žesanemádopúšťaťtrestnejčinnosti,okremtohoodzačiatku
spolupracuje s políciou. Poukázala aj na to, že vo veci neprebiehalo aktívne vyšetrovanie, keďže polícia

vykonávala tak 1 alebo 2 úkony mesačne. Obava z pokračovania v trestnej činnosti obžalovanou sa
opierala aj o skutočnosť, že nemala príjmy ani na uhradenie splátok hypotekárneho úveru, avšak
medzičasom obžalovaná prostredníctvom brata dňa 8.12.2023 uzavrela nájomnú zmluvu na byt, pričom
príjem z nájmu jej bude postačovať na úhradu hypotekárneho úveru aj živobytie, teda obžalovaná už
nemá príjmy len v sume 157 eur. Obžalovaná by išla po prepustení z väzby bývať k matke, ktorá za

ňu dala záruku.
Obžalovaná navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a prepustiť ju z väzby na slobodu, resp. žiadala väzbu
nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka a prijatím záruky dôveryhodnej osoby.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,

b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na podklade podanej sťažnosti obžalovanej postupoval

podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku tak, že preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje
voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.

Prokurátor podal dňa 10.4.2024 obžalobu v trestnej veci obžalovanej za obzvlášť závažný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1, odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, na skutkovom základe
uvedenom v obžalobe.

Obžalovaná bola vzatá do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava

zo dňa 16.11.2023, sp. zn. 2Tp/51/2023, z dôvodu väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného
poriadku, pričom väzba obžalovanej začala plynúť dňa 13.11.2023 o 13:35 hod.. Súčasne väzba
obvinenej nebola nahradená jej písomným sľubom, jej peňažnou zárukou ani dohľadom probačnéhoa mediačného úradníka. Sťažnosť obžalovanej voči rozhodnutiu o vzatí do väzby bola uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 7.12.2023 sp. zn. 5Tpo/66/2023 zamietnutá.

Obžalovaná bola na výsluchu dňa 25.4.2024 k ďalšiemu trvaniu väzby vypočutá. Spis bol krajskému
súdu predložený so sťažnosťou obžalovanej dňa 26.4.2024.

Krajský súd konštatuje, že boli dodržané všetky procesné lehoty vo vzťahu k rozhodovaniu o ďalšom
trvaní väzby.

Pokiaľ ide o formálne podmienky väzby u obžalovanej v tomto štádiu trestného konania krajský súd
zistil, tak ako okresný súd, že aj po podaní obžaloby pretrváva podozrenie, že obžalovaná sa mala
dopustiť skutku, pre ktorý je trestne stíhaná a že tento skutok má všetky zákonné znaky stíhaného
trestného činu. Uvedené podozrenie sa neoslabilo oproti stavu pri vzatí obžalovanej do väzby, kedy boli
vypočutí svedkovia H. I., F. I., J. K., M. N., L. G., ktorí uvádzali okolnosti ohľadom zabezpečovania si

drog od obžalovanej. Po vznesení obvinenia obžalovanej svedkovia H. I. a L. G. síce využili svoje právo
nevypovedať, avšak svedkovia F. I., J. K., O. H. a O. P. aj po vznesení obvinenia uvádzali okolnosti
ohľadom zabezpečovania si drog od obžalovanej. Samotná obžalovaná sa k príležitostnému predaju, či
darovaniu marihuany priznala, avšak poprela, že by distribuovala aj metamfetamín. Na základe týchto
skutočností možno konštatovať, že dôvodné podozrenie voči obžalovanej sa posilnilo vypočutím ďalších

svedkov ako aj závermi znaleckých posudkov ohľadom zaistených veci pri domovej prehliadke, kde
boli tieto veci identifikované ako omamné, resp. psychotropné látky, taktiež stôp na zaistených veciach,
kde bola identifikovaná DNA obžalovanej, ako aj závermi vyšetrenia duševného stavu obžalovanej,
u ktorej bola zistená rozvinutá polymorfná závislosť od metamfetamínu a kanabinoidov, predovšetkým
v psychickej zložke.

Všeobecne pri rozhodovaní o väzbe platí, že súdy nerozhodujú o vine resp. nevine obvineného,
ale skúmajú len to, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú
podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Inak povedané, súd
sa pri rozhodovaní o väzbe nezameriava na hodnotenie viny obvineného, jeho obhajoby alebo dôkazov
spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, ale skúma predovšetkým to, či sú splnené

formálne a materiálne podmienky rozhodnutia o väzbe (primerane napr. uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 10.08.2016, sp. zn. II. ÚS 626/2016).

Podľa názoru krajského súdu u obžalovanej je naďalej daná obava z pokračovania v trestnej činnosti,
hoci obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná ani priestupkovo postihnutá, pričom táto obava vyplýva

z charakteru trestnej činnosti a z osobnosti obžalovanej. Obžalovaná sa mala dopúšťať po dlhší
čas a vo vzťahu k najmenej štyrom osobám predaja marihuany a metamfetamínu, pričom konope
o hmotnosti 22,83 g s priemernou koncentráciou 12 % hmotnostných THC, obsahujúce 2740 mg THC
a s hmotnosťou 1,746 g s priemernou koncentráciou 8,6 % hmotnostných THC, obsahujúce 150 mg
THC a metamfetamín o hmotnosti 6,058 g s prímesou MSM s priemernou koncentráciou 39,7 %

hmotnostných metamfetamínu, obsahujúceho 2405 mg absolútneho metamfetamínu, boli zaistené pri
domovej prehliadke u obžalovanej. Obžalovaná sa tak mala dopúšťať distribúcie drog dlhšie obdobie
vo vzťahu k viacerým osobám a mala prechovávať drogy v nie zanedbateľnom množstve. V kombinácii
so zistenou rozvinutou závislosťou u obžalovanej od metamfetamínu a kanabinoidov, ktorú závislosť
doposiaľ obžalovaná neriešila, vytvárajú tieto skutočnosti obavu z pokračovania v trestnej činnosti

obžalovanej. Obava z pokračovania v trestnej činnosti obžalovanou bola pri jej vzatí do väzby posilnená
tým, že obžalovaná bola dlhodobo bez stabilného a väčšieho príjmu zo zamestnania, či inej pravidelnej
činnosti a nemala dostatok finančných prostriedkov ani na splácanie hypotekárneho úveru na byt,
v ktorom žila, ani na bežné živobytie. Obžalovaná síce deklarovala, že prenajala byt, na ktorý spláca
hypotekárny úver s tým, že bude bývať u matky, a finančné prostriedky z prenájmu jej budú pokrývať

nákladynasplátkyhypotékyajnabežnépotreby,pričombysamohlaživiťmaľovanímobrazovasúčasne
by sa starala o matku, ktorej zdravotný stav sa zhoršil, avšak nijako nekonkretizovala, akým spôsobom
by ju malo maľovanie obrazov uživiť. Samotná zmena pobytu obžalovanej tým, že by išla bývať k matke,
nepreukazuje ako by obžalovaná riešila rozvinutú závislosť od metamfetamínu a kanabinoido, pričom
práve marihuanou mala obžalovaná v minulosti riešiť depresívnu poruchu, pre ktorú bola v rokoch

2019 až 2020 ambulantne psychiatricky liečená, kedy užívala antidepresíva a anxiolytiká. Okrem toho
zmena pobytu obžalovanej nepretrhá kontakty, ktoré mala mať obžalovaná na osoby, od ktorých si mala
zabezpečovať psychoaktívne látky nie len pre vlastnú potrebu ale aj pre ďalšiu distribúciu.Krajský súd sa na základe vyššie uvedených skutočností nestotožňuje so stanoviskom obžalovanej, že
u nej nie sú dané materiálne ani formálne podmienky pre ďalšie trvanie väzby u obžalovanej. Samotné
tvrdenie obžalovanej, že nebude v trestnej činnosti pokračovať, nie je dostačujúce na eliminovanie

existencie tejto obavy. Obžalovaná sa mala trestnej činnosti dopúšťať až do jej zadržania, pričom pri
domovej prehliadke bolo zaistené nie zanedbateľné množstvo psychoaktívnych látok, ktoré evidentne
nemali slúžiť len pre potreby obžalovanej, ktorá je od viacerých psychoaktívnych látok závislá.

Väzba obžalovanej nie je v jej prípade ani príliš prísnym a neprimeraným zaisťovacím inštitútom, najmä

pre závažnosť činu, z ktorého je obžalovaná obvinená ako aj s ohľadom na očakávaný trest, keďže
obžalovaná je stíhaná za obzvlášť závažný zločin so sadzbou 10 rokov až 15 rokov.

K námietke obžalovanej o nie príliš aktívnom vyšetrovaní v prípravnom konaní, treba uviesť, že
obžalovanej bola osobná sloboda obmedzená dňa 13.11.2023, následne jej bolo vznesené obvinenie,
bolo vypočutých deväť svedkov tak pred vznesením obvinenia ako aj po vznesení obvinenia a boli

zabezpečované odborné vyjadrenia a znalecké posudky, ktoré boli vypracované v decembri 2023, resp.
vo februári 2024, pričom obžaloba bola podaná na súd dňa 10.4.2024, teda za menej ako 5 mesiacov,
počas ktorých krajský súd z úkonov vykonávaných v prípravnom konaní nezistil žiadne neprimerané
prieťahy.

Väzbu obžalovanej ani podľa krajského súdu nemožno nahradiť alternatívami prípustnými podľa
Trestného poriadku, aj keď obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná, avšak s ohľadom na charakter
trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaná, jej prípadné kontakty na osoby, od ktorých si drogy mala
zabezpečovať, možnú sieť pravidelných odberateľov, obdobie, počas ktorého sa mala drogovej trestnej
činnosti dopúšťať, ako aj rozvinutú závislosť samotnej obžalovanej od psychoaktívnych látok, nie

je možné predpokladať, že by nahradenie väzby dohľadom probačného úradníka alebo zárukou
poskytnutou matkou podstatne znížilo nebezpečenstvo z pokračovania jej konania, ktoré viedlo
kidentifikáciidôvodovväzbyuobžalovanej.Obžalovanáprivýsluchuuviedla,žejejmatkajevážnechorá
a chce sa o ňu starať, čo nepredpokladá stav, že by matka obžalovanej, ktorá má mať vážne zdravotné
problémy, a o ktorú sa treba starať, mohla dostatočne vplývať na správanie obžalovanej tak, aby sa

obžalovaná vyhla rizikovému správaniu, a to najmä za situácie, že samotná obžalovaná má prítomnú
rozvinutú závislosť od psychoaktívnych látok. Podľa krajského súdu s ohľadom na charakter trestnej
činnosti a osobnosť obžalovanej nie je možné väzbu obžalovanej nahradiť ani za použitia primeraných
povinností, či obmedzení, resp. za využitia monitorovacieho zariadenia. Pri stíhaní z drogového deliktu,
ktorý mal spočívať v distribúcii marihuany a metamfetamínu iným osobám, nie je možné využiť ani

monitorovacínáramok,nakoľkoanijehopoužitiebynevedeloposilniťúčeldohľaduprobačnéhoúradníka
do takej miery, ktorá by prevážila nad obavou z toho, že obžalovaná bude v stíhanej trestnej činnosti
drogového charakteru pokračovať. Monitorovacím náramkom by sa totiž dal kontrolovať len aktuálny
pohyb, resp. poloha kontrolovanej osoby, nie však to, čo v danom mieste a čase táto osoba reálne robí,
resp. s kým sa stýka a za akým účelom.

Okrem toho väzbu obžalovanej by v jej prípade bolo možné nahradiť len za existencie výnimočných
okolností prípadu, ktoré krajský súd nezistil žiadne, a obžalovaná ani na žiadne nepoukázala.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd krajský súd sťažnosť obžalovanej ako nedôvodnú

zamietol, pričom rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.