Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123235045
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tore Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123235045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu:

A. A., narodený XX. XX. XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX B. - C., pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Halagan s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO 50 626 329, proti žalovanej: A. A., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti evidovanej na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom E., katastrálnym odborom, pre obec B., katastrálne
územie B. ako pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 854 m2, druh pozemku záhrada a toto

vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej za ustupujúci spoluvlastnícky podiel primeranú náhradu vo
výške 1.423,40 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06. 09. 2023 podanou na Okresnom súde E. dňa 08. 09. 2023 domáhal,
aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v

katastrálnom území B., obec B. a okres E. zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom E.,
katastrálnym odborom ako parcela KNC č. XXXX/X, záhrada o výmere 854 m2, a toto vyporiadaval
tak, že nehnuteľnosť prikáže v podiele 1/1 do výlučného vlastníctva žalobcu. Žiadal uložiť žalobcovi
povinnosť titulom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva zaplatiť žalovanej primeranú náhradu vo
výške 1 423,30 EUR.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom so žalovanou A. A., F. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., pozemku nachádzajúceho sa v kat. území B., obec
B., okres E. zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom E., katastrálnym odborom, a to
pozemku KN-C parcela č. XXXX/X záhrada o výmere 854 m2. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom
predmetnej parcely v rozsahu 5/6 a žalovaná je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1/6. Žiadal zrušiť
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobe v zmysle ustanovenia § 142 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nakoľko výzva adresovaná žalovanej na uzavretie dohody o
zrušení avyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia

§ 141 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka mala byť bezúspešná. Vzhľadom k tomu, že
nedošlo k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom žalobca má
mať záujem na zrušení tohto spoluvlastníctva, žiadal v zmysle ustanovenia § 142 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka zrušenie podielového spoluvlastníctva súdnou cestou. Spôsob vyporiadaniapodielového spoluvlastníctva, ktorý navrhoval v žalobnom petite považoval za spravodlivý a vecne
správny, nakoľko s prihliadnutím na veľkosti spoluvlastníckych podielov a účel užívania predmetnej
parcelyjunemábyťmožnéreálnerozdeliť.Priurčovaníhodnotyodplatyzavyrovnaniespoluvlastníckych

podielov mal vychádzať z obvyklých cien pozemkov v danej lokalite a v danom čase, pričom tá má byť
vo výške 10,00 Eur/m2, teda hodnota podielu žalovanej 1/6 mala byť 1.423,30 EUR (podiel 1/6 z výmery
parcely 142,33 x 10 = 1.423,30 EUR).

3. Žalobca k žalobe pripojil ako listinné dôkazy list vlastníctva č. XXXX vedený pre k.ú. G., výzvu

na uzavretie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva adresovanú žalovanej, ako aj návrh
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (podľa č. l. 40 – 41 spisu) v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.

5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 19. 03. 2024, a to za účasti žalobcu a jeho právneho
zástupcu a v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila. Súd
na pojednávaní vo veci zároveň rozhodol.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX

vedenom Okresným úradom E., katastrálny odbor pre katastrálne územie B. vyhotoveného ku dňu 08.
09. 2023 (na č. l. 8 spisu), pričom z verejne dostupného portálu katastra súdu vyplynulo, že údaje na
liste vlastníctva sú totožné s údajmi na liste vlastníctva ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci, vyplýva, že
pozemok registra „C“ parcela č. XXXX/X o výmere 854 m2, druh pozemku orná záhrada je v podielovom
spoluvlastníctve:

žalobcu (veľkosť spoluvlastníckeho podielu 5/6),
žalovanej (veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/6).

Súd predmetnú právnu vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

7. Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej označený
ako „Občiansky zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je
podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

8. Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

9. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a

na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

11. Súd v úvode konštatuje, že z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych

práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník
môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo
zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu
to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
12. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nebola možná, k

zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.
13. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebojedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, je potrebné, aby išlo o
nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

14. V prípade, ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne,
musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva. Preto ani súhlas všetkých strán sporu s navrhovaným vyporiadaním ešte
neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím
uvedeným v zákone.

15. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní

o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

16. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci súdu vyplynulo, že reálne rozdelenie spoločnej veci

v danom prípade nie je dobre možné, a to s prihliadnutím na výmeru vyporiadavaného pozemku a
v nadväznosti na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej na ňom (1/6 z výmery 854 m2 = cca.
142 m2). Rozdelenie pozemku by nebolo dobre možné aj s prihliadnutím na účelné využitie pozemku.
Žalobca totiž predmetný pozemok využíva ako záhradu susediacu s jeho rodinným domom, pričom
žalovaná predmetný pozemok podľa nesporného tvrdenia žalobcu nevyužíva žiadnym spôsobom.

Súd preto podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal podľa druhej možnosti, ktorú zákon pri
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predpokladá, t.j. prikázaním pozemku do výlučného
vlastníctva žalobcu, ktorý prejavil záujem o nadobudnutie predmetného pozemku do svojho vlastníctva.
Tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovaná nerozporovala.

17. Súd pri tomto spôsobe vyporiadania prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcu
(veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu 5/6 a žalovanej 1/6). V súdenej veci boli naplnené
všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého
predmetomjepozemok–záhradaažalovanáspôsobvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaknemu

prikázaním pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou výplaty žalovanej nerozporovala.

18. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že výrokom I. tohto rozsudku zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX a pozemok parc. č. XXXX/X
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Čo sa týka primeranej náhrady za pozemok, súd vychádzal

z primeranej náhrady 10 eur/m2, ktorú navrhoval žalobca dôvodiac, že táto má zodpovedať výške
obvyklých cien pozemkov v danej lokalite a v danom čase, pričom žalovaná výšku primeranej náhrady
nenamietala. Žalovaná bola s navrhovanou výškou primeranej náhrady za jej ustupujúci spoluvlastnícky
podiel oboznámená už v čase, kedy jej bol doručený zo strany žalobcu návrh dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (podľa doručenky na č. l. 11 rub dňa 25. 07. 2023), pričom

k uvedenej výške náhrady sa žiadnym spôsobom nevyjadrila. Súd preto nemal dôvod spochybňovať
uvedenú výšku primeranej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalovanej.

19. Súd tak výrokom II. tohto rozsudku rozhodol v zmysle vyššie uvedeného a uložil žalobcovi povinnosť
na zaplatenie primeranej náhrady podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti tak, že za

ustupujúcipodielžalovanejnanehnuteľnostievidovanejnalistevlastníctvač.XXXXvedenomOkresným
úradom E., katastrálnym odborom, pre obec B., katastrálne územie B. ako parcela KN-C č. XXXX/X je
povinný zaplatiť žalovanej primeranú náhradu vo výške 1 423,40 eur; spol. podielu žalovanej o veľkosti
1/6 zodpovedá spolu výmera 142,33 m2 na pozemku, t.j. 142,33 x 10 = po zaokrúhlení 1423,40 eur.

20. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

24. Súd výrokom III. tohto rozsudku rozhodol o trovách konania podľa úspechu žalobcu v tomto spore
tak,žežalobcamávočižalovanejnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Súdprirozhodovanío
trovách konania prihliadol na skutočnosť, že žalobca vyvinul snahu o mimosúdne riešenie predmetného
sporu,t.j.omimosúdnevyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvastránsporukpozemkuparc.č.XXXX/

X, keď žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal výzvu na uzavretie dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti datovanú dňom 21. 07. 2023, ktorú žalovaná
prevzala dňa 25. 07. 2023 (podľa doručenky na č. l. 11 rub spisu), avšak na predmetnú výzvu žiadnym
spôsobom nereagovala. Žalobca bol preto nútený domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k pozemku súdnou cestou, na základe čoho mu vznikli trovy konania. S prihliadnutím

na úspech žalobcu v spore (keďže súd jeho žalobe vyhovel) je žalovaná povinná mu nahradiť trovy
konania, ktoré mu v tomto spore vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).