Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314210928
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5314210928.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C., proti žalovaným:
1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 3/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C., 4/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX, XXX XX C., 5/ A. E., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 6/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX,
XXX XX C. - M. N., 7/ I. D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX O. - P., 8/ I. I. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 9/ I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, XXX
XX C., zastúpená JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom so sídlom F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO:
36 942 987, 10/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., 11a) R. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX C. - M. N., 12/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX, XXX

XX L., 13/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX O. - G.,
14/ T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C.,
15/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., 16/ A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
U. XXXX, XXX XX U., 17/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX C. - M. N.,
18/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 19/ V. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXXX, XXX XX C., 20/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 22/ I. A., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 23a/ D. K., trvale bytom bytom C. XXX, XXX XX C., 24/
D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 25/ T. F., nar. XX.X.XXXX, C. XXX, zastúpená
JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom so sídlom F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987, 26/ U.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX, XXX XX C.,
27/ W. I., na neznámom mieste, 28/ I. J., na neznámom mieste,
29/D.J.,naneznámommieste,30/N.J.,naneznámommieste,31/A.F.,naneznámommieste,žalovaní

27/ až 31/ zastúpení štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975
66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 (v konaní o žalobe vo vzťahu k nehnuteľnosti evidovanej v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie C., obec C., okres Čadca)
zastúpeným splnomocneným zástupcom JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 31 808 689 a Slovenským pozemkovým fondom, so
sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 (v konaní o žalobe vo vzťahu k nehnuteľnosti

evidovanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie C.,
obecC.,okresČadca),32/E.F.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomL.XXX/XX,XXXXXC.-M.N.,ourčenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
6C/240/2014-227 zo dňa 12. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/240/2014-227 zo dňa 12.

marca 2020 vo výroku I. zastavuje.

II. Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 6C/240/2014-227 zo dňa 12. marca 2020
vo výroku II. potvrdzuje.

III. Žalovaným 9/, 25/, 27/ až 31/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.IV. Žalovaným 1/, 3/ až 8/, 10/ až 20/, 22/ až 24/, 26/ a 32/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu
(výrok I.) a žalovaným 1/ až 32/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou doručenou mu 30.07.2014 sa žalobca
voči označeným žalovaným domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli vytvorené
geometrickým plánom č. 9/2013 zo dňa 11.06.2013 ako parcela KN-C č. 6580/3 - trvalý trávny porast
o výmere 4490 m2, ktorá bola vytvorená z parcely KN-E č. 1139/3 - orná pôda o výmere 12046 m2,

evidovanejnaLVč.XXXX,k.ú.C.,ďalejakoparcelaKN-Cč.6574/8-lesnýpozemokovýmere3382m2,
ktorá bola vytvorená z parcely KN-E č. 1139/1 - orná pôda o výmere 7867 m2, evidovaná na LV č. XXXX,
k. ú. C. a napokon ako parcela KN-C č. 5679/9 - trvalý trávny porast o výmere 71 m2, ako parcela KN-C
č. 5679/8 - trvalý trávny porast o výmere 322 m2 a ako parcela KN-C č. 5675/6 - lesný pozemok o výmere
259m2,ktorébolivytvorenézparcelyKN-Eč.1200/3,evidovanejnaLVč.XXXX,k.ú.C..Žalobužalobca

odôvodnil tým, že pozemky nadobudli do vlastníctva už jeho právni predchodcovia, a to na základe
zmluvyzodňa27.11.1920č.3011,ktorábolazaslanáŽupnémuúraduvTrenčíneatomutoboladoručená
pod č. 34795. Tieto nehnuteľnosti nerušene užívali, nikým neboli rušení a z nehnuteľnosti platili príslušné
poplatky. S nehnuteľnosťami nakladali v presvedčení, že sú ich vlastníci. Žalobca má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, pretože si chce vysporiadať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danom prípade išlo o určovaciu žalobu v zmysle ust.
§ 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), úspešnosti ktorej
je jedným z predpokladov skutočnosť, že na strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem na
určení, či tu právo je alebo nie je. Skôr ako pristúpil k prejednaniu veci z hľadiska hmotného práva,
skúmal vo veci okrem naliehavého právneho záujmu i podmienku ustálenia riadneho okruhu strán v

spore s poukazom na to, že v danom spore musí byť splnená podmienka, aby žalobca riadne označil
všetkých podielových spoluvlastníkov evidovaných na listoch vlastníctva (nútené spoločenstvo). O
nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým
subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero
subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. V takomto

prípade sa musia konania zúčastniť všetci podieloví spoluvlastníci, a to či už na strane žalobcu, alebo
na strane žalovaného, keďže jeho predmetom je celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a
právoplatný rozsudok súdu zaväzuje len stranu konania, resp. po právoplatnosti rozsudku aj právnych
nástupcovzúčastnenýchstrán.Vposudzovanomprípadetoplatilorovnako.Súdprvejinštancie,rovnako
tak i žalovaní v rámci vyjadrení, žalobcovi opakovane naznačovali, že nie je v žalobe ustálený okruh

strán sporu na strane žalovaných, teda že ako podieloví spoluvlastníci sú vedené aj iné osoby, ktoré v
žalobe absentovali. Pánom sporu je žalobca a súd a ani protistrana nemá povinnosť uvádzať, ako má
žalobca opraviť či doplniť žalobu tak, aby jej bolo možné vyhovieť, súd nepokračuje v spore ex offo a
nerozširuje za žalobcu okruh žalovaných tak, aby bola splnená podmienka úplného ustálenia okruhu na
strane žalovaných. K tomuto súd pristupuje iba vtedy, ak žalobca žaluje niekoho, ktorý zomrie po podaní

žaloby, vtedy súd postupuje podľa ust. § 63 CSP a sám rozhodne o pokračovaní s právnym nástupcom
po zomrelom (ako tomu bolo v prípade žalovaných 11/ a 23/). V zmysle dotknutých listov vlastníctva,
ktoré oboznámil súd prvej inštancie na pojednávaní, žalobca neustálil riadne okruh strán sporu na strane
žalovaných, ktorí mali v spore vystupovať, keďže sa jednalo o práva k nehnuteľnostiam, kde si žalobca
uplatňoval svoj nárok. Za absencie nedostatočného ustálenia okruhu subjektov na strane žalovaných

súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 78 ods. 2 CSP žalobu zamietol. Iné dokazovanie súd prvej
inštancie nevykonával, majúc za to, že tieto dôkazy by nedokázali zvrátiť uvedený hlavný dôvod pre
zamietnutie žaloby. Napokon súd prvej inštancie doplnil, že v posudzovanom prípade pokiaľ by žalobe
rozsudkom vyhovel, toto rozhodnutie by bolo nezapísateľné do katastra nehnuteľností a nedošlo by k
zmene zápisu práve pre absenciu všetkých osôb, ktoré boli žalobou dotknuté, čím de facto tiež absentuje

naliehavý právny záujem na určení takéhoto vlastníckeho práva pre nemožnosť dosiahnutia zmeny
v katastri nehnuteľností.
4. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd prvej inštancie odôvodnil
citujúc ust. § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tým, že priznal úspešnej strane, t. j. žalovaným
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, keďže mali žalovaní v plnom rozsahu úspech. Zároveň

nemal preukázané žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, keďže opakovane upozorňoval žalobcuna nedostatok žaloby (i nad rámec poučovacej povinnosti) a samotný žalobca na toto nereflektoval, čo
nemôže byť na príťaž protistrany v tom smere, aby jej nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.
5. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobe vyhovel. V odvolaní žalobca namietal, že žalobou
potrebný okruh subjektov stanovil správne. Ak by tomu tak nebolo, spor by netrval šesť rokov. Zároveň
žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie neuviedol žiadne
ustanovenia právnych predpisov, na podklade ktorých dospel k záveru, že rozsudok by nebol spôsobilý
na zápis do katastra nehnuteľností.

6. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, žalobca namietal, že súd prvej
inštancie nezohľadnil skutočnosť, že mu bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili spoločným podaním žalovaní 9/ a 25/, v ktorom uviedli, že na
pojednávaní dňa 12.03.2020 namietali, že v danom prípade nebol ustálený okruh subjektov v spore
ažiadalipretožalobuzamietnuť,čobolnapokonajdôvodrozhodnutiasúduozamietnutížaloby.Žalovaní
9/ a 25/ tak navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.
8. Prostredníctvom zákonného zástupcu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik sa vyjadrili
k odvolaniu žalobcu aj žalovaní 27/ až 31/, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaní 27 až 31/ považovali
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a odvolanie z tohto dôvodu za nedôvodné

a prezentujúce len výlučne osobné stanovisko žalobcu k napadnutému rozhodnutiu.
9. Ostatní žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
10. Žalobca v odvolacej replike vzal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. späť,
pričom zotrval na časti odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. Podanie odôvodnil
tým, že spor trval viac ako šesť rokov, počas konania však ovdovel, hradil sám náklady pohrebu

manželkyajehozdravotnýstavsarapídnezhoršil.Žiadaltakzohľadniťsvojeosobné,rodinné,majetkové
a príjmové pomery a rozhodnúť o náhrade trov konania v zmysle ust. § 257 CSP.
11. Ďalšie podania strán vo veci neboli odvolaciemu súdu predložené.
12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) v zmysle ust. § 369 ods. 1, 3 a 4 CSP zastavil
odvolacie konanie o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a zároveň po

zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – žalobcom, proti ktorému bol žalovaným 1/ až 32/ priznaný nárok
na náhradu trov konania (§ 359 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný
prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení
s § 357 písm. m) CSP], preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v rozsahu výroku II. a viazaný odvolacími dôvodmi
podľa ust. § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. Podľa ust. § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

14. Podľa ust. § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť
od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia
o zastavení odvolacieho konania.
15. Podľa ust. § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací

súd odvolacie konanie zastaví.
16. Podľa ust. § 369 ods. 4 CSP, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane.
17. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie čo
do výroku I. zo strany žalobcu, odvolací súd, keďže o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej

inštancie ešte nerozhodol, v zmysle ust. § 369 ods. 1, 3 a 4 CSP zastavil odvolacie konanie o odvolaní
žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I.
18. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje
rozhodnutie vo výroku II. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre

posúdenie danej veci (zistenia pomeru úspechu strán v spore podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a prípadného
naplnenia podmienok podľa ust. § 257 CSP), vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov saodvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
súdu prvej inštancie v napadnutej časti (§ 387 ods. 2 CSP).
19. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe zásady

neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými
v podanom opravnom prostriedku (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd zároveň nezistil vady spočívajúce
v nesplnení procesných podmienok (380 ods. 2 CSP).
20. V ďalšom sa tak odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP zaoberal žalobcom vymedzenými
odvolacími dôvodmi, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

21. Primárne považuje za potrebné odvolací súd uviesť, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov
konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá je doplnená zásadou zavinenia (§ 256 CSP).
22. Súd prvej inštancie tak v súdenej veci dospel k vecne správnemu záveru, že v spore bola plne
úspešnou stranou sporu strana žalovaná (žalovaní 1/ až 32/), a preto im patrí právo na náhradu trov
konania. Tento záver súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní ani nespochybňoval.
23. Žalobca podané odvolanie zásadne založil len na tom, že v danom prípade mal súd prvej inštancie

aplikovať ust. § 257 CSP a výnimočne nepriznať z dôvodov osobitného zreteľa žalovaným 1/ až 32/
náhradu trov konania, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že mu bolo súdom prvej inštancie priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov (uznesením č. k. 6C/240/2014-28 zo dňa 02.11.2015), ktorú súd prvej
inštancie pri svojom rozhodnutí nezohľadnil.
24. Vo všeobecnosti odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady

zodpovednosti za výsledok sporu podľa ust. § 255 CSP a od zásady zodpovednosti za zavinenie
zastavenia konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, len ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať procesne neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na
stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného

zákonného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výsostne
výnimočný charakter. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti nešpecifikuje.
Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, pričom ust. § 257 CSP nemožno
považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie. Toto ustanovenie nie je možné
interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o

trovách konania. Dôvodom osobitného zreteľa môže byť napríklad aj skutočnosť, že strana sporu, ktorá
nemala úspech vo veci, sa ocitne vo veľmi závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii. Takéto okolnosti
však musia byť v konaní preukázané, pričom nie je povinnosťou procesného súdu takéto okolnosti
zisťovať ex offo. Strana zároveň nemá právo, aby procesný súd v každom jednotlivom prípade skúmal
prípadné naplnenie podmienok pre rozhodnutie podľa ust. § 257 CSP a takto aj v neprospech druhej

strany rozhodol.
25. Odvolací súd v kontexte posudzovanej veci poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa možnosťou
aplikácie ust. § 257 CSP zaoberal, ako to vyplýva z odseku č. 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
pričom však dospel k záveru, že nemal preukázané žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, keďže
opakovane upozorňoval žalobcu na nedostatok žaloby (i nad rámec poučovacej povinnosti) a samotný

žalobca na toto nereflektoval, čo nemôže byť na príťaž protistrany v tom smere, aby jej nebol priznaný
nárok na náhradu trov. Ako bolo uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
na dôvod pre neskoršie zamietnutie žaloby bol žalobca upozornený už v odôvodnení uznesenia č. k.
6C/240/2014-42 zo dňa 11.04.2017 (odsek č. 6 odôvodnenia). S ohľadom na konanie strán sporu v jeho
priebehu tak nebol žiaden dôvod rozhodnúť v neprospech plne úspešnej strany sporu (žalovaných)

a nepriznať im v zmysle ust. § 257 CSP náhradu trov konania.
26. Odvolací súd mal po preskúmaní danej veci za to, že z okolností, ktoré vyšli najavo počas konania
pred súdom prvej inštancie, nemožno vyvodiť splnenie uvedených podmienok na rozhodnutie podľa
ust. § 257 CSP v súdenej veci. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že takouto skutočnosťou je
práve to, že mu bolo súdom prvej inštancie priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, odvolací

súd zdôrazňuje, že takáto skutočnosť sama o sebe ešte nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa
predpokladaným ust. § 257 CSP. Na druhej strane ani neoslobodenie strany sporu od súdnych poplatkov
ešte nevylučuje aplikáciu ust. § 257 CSP v prospech tejto strany, ak by preukázala také svoje pomery,
ktoré by súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočne tak protistrane náhradu
trov konania nepriznal. Žalobca bol od súdnych poplatkov oslobodený v zmysle ust. § 138 ods. 1

zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok platného do 30.06.2016, v zmysle ktorého na
návrh mohol súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to
pomery účastníka odôvodňovali a ak nešlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Inštitút oslobodenia od súdnych poplatkov bol kreovaný z dôvodu, aby poplatkovápovinnosť v tom-ktorom prípade neobmedzila stranu sporu (účastníka) natoľko, aby došlo k popretiu
práva strany na súdnu ochranu garantovaného v ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj ust. čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca však (okrem vyplnenia tlačiva pre

dokladovaniepomerovúčastníkakonania,ktorýnavrhuje,abymubolopriznanéoslobodenieodsúdnych
poplatkov zo dňa 28.10.2015 na č. l. 23) neprodukoval tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj
v odvolacom konaní žiadne dôkazy o ním (v odvolacej replike) tvrdených zlých osobných, rodinných,
majetkových a príjmových pomeroch. Naopak v spise sa nachádza uznesenie Okresného súdu Čadca
č. k. 9D/46/2006-153, Dnot 117/2006 zo dňa 22.07.2009 (č. l. 69 spisu), z ktorého vyplýva, že žalobca

nadobudol dedením po poručiteľovi B. B. značný nehnuteľný majetok.
27. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd potom
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne
správny.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. §
396 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalovaní boli plne úspešní v časti odvolacieho

konania o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. a súčasne žalobca procesne
zavinil zastavenie časti odvolacieho konania o jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie vo
výroku I., a preto majú žalovaní v zmysle ust. § 255 ods. 1 a ust. § 256 ods. 1 CSP proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd tak priznal žalovaným 9/, 25/ a 27/ až 31/, ktorí sa
v zastúpení advokátom vyjadrili k odvolaniu žalobcu, proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplynulo, že žalovaným 1/, 3/ až 8/, 10/
až 20/, 22/ až 24/, 26/ a 32/ v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (žalovaní zostali
v odvolacom konaní pasívni). Práve to bol dôvod (s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa
ust. čl. 17 CSP), pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd),
mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania

žalovaným 1/, 3/ až 8/, 10/ až 20/, 22/ až 24/, 26/ a 32/ (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom
rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách
konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na
náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj
§ 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak

taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto
nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou
zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor
vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016 a spis.

zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod č. 72/2018).
29. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].