Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: PE-3C/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3623200510
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3623200510.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C., D. E. XXX/X, zast.: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., I. J. F. XXX/X, proti
žalovanému: K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., C. XX/X, o náhradu škody vo výške 680 €, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.05.2023 sa žalobca domáha zaplatenia náhrady škody vo výške
680 €.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným je podielovým spoluvlastníkom parc. č. XXX/X, katastrálne
územie C., zapísanej na LV č. XXX (ďalej len ako „dvor“). Tento pozemok slúži ako spoločný dvor. Na
uvedenom pozemku dal zhotoviť dlažbu o rozlohe 24 m2, ktorá slúži ako chodník pre peších. Koncom
októbra 2022 žalovaný vysokozdvižným vozíkom prepravil cez ním zhotovený chodník palivové drevo
a to napriek jeho upozorneniu, že taká váha môže poškodiť ním vybudovaný chodník. Na dlažbe sa
prejavili poškodenia a to najmä vytvorením kolají po opakovaných jazdách vysokozdvižným vozíkom.
Žalovaného viackrát vyzýval na opravu dlažby, ten však na výzvy nereagoval. Opravu preto dal vykonať

u spoločnosti TOPSTAVBY s.r.o. Oprava dlažby stála 680 €. Žalovaného listom zo dňa 05.04.2023
vyzval, aby do 30.04.2023 uhradil žalobcovi náklady na opravu dlažby. Žalovaný na písomnú výzvu
nereagoval a žalovanú sumu vo vyššie uvedenej lehote neuhradil.

3. Ako dôkazy žalobca navrhol vykonať: výpis z LV č. XXX; výsluch účastníkov konania; spis Okresného
riaditeľstva policajného zboru Partizánske sp. zn. ORPZ-PE-OPDP2-285/2022; súpis prác na opravu
poškodenej zámkovej dlažby; podací lístok zo dňa 06.04.2023.

4. Tunajší súd v spore vydal platobný rozkaz č.k. PE-3C/22/2023-22 zo dňa 24.07.2023, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu, alebo v tej iste lehote podať odpor s vecným odôvodnením.

5. Žalovaný dňa 02.08.2023 doručil súdu v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor v ktorom uviedol,
že zámková dlažba bola uložená bez súhlasu spoluvlastníkov. Pozemok slúži ako prístupová cesta

k trom rodinným domom. Cez pozemok musí byť umožnený prístup motorovým vozidlám. Zriadením
zámkovej dlažby je tento prístup znemožnený.6. Vzhľadom na podanie vecne odôvodneného odporu v zákonnej lehote zo strany žalovaného, došlo
k zrušeniu platobného rozkazu č.k. PE-3C/22/2023-22 zo dňa 24.07.2023 vydaného tunajším súdom
priamo zo zákona podľa ustanovenia § 267 ods. 4 Civilného sporového poriadku.

7. Dňa 15.12.2023 doručil žalobca súdu vyjadrenie k odporu žalovaného v ktorom uviedol, že zámkovú
dlažbudalpoložiťeštezaživotamatkyžalovaného,ktorástýmtosúhlasila.Žalovanýžiadneobmedzenia
v prístupe nikdy nenamietal. Žalovaný pozemok a rodinný dom užíva sporadicky. Trvá na podanej žalobe
v celom rozsahu.

8. Dňa 17.01.2024 doručil žalovaný súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v ktorom uviedol, že nie je
pravdou, že vybudoval iba chodník pre peších, pretože dlažba je položená po celej šírke dvora. Tento
dvor vždy slúžil všetkým spoluvlastníkom na prísun rôzneho materiálu, ako aj na zásobovanie palivami.
Má za to, že dlažba bola vyhotovená nekvalitne. V čase vyhotovenia dlažby matka žalovaného nebola
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, tým bol žalovaný. Ako dôkaz navrhol vykonať predloženú

fotodokumentáciu.

9. Na pojednávaní dňa 12.03.2024 žalobca uviedol, že ostatní spoluvlastníci dodatočne s položením
dlažby súhlasili. V ostatnom zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach.

10. Na pojednávaní dňa 12.03.2024 žalovaný uviedol, že spoluvlastníci s položením dlažby nesúhlasili.
Na otázky zástupcu žalobcu odpovedal, že vie, že pod dlažbou vedú inžinierske siete, pretože menil
elektrinu a kopal tadiaľ prípojku na plyn a kopala sa tadiaľ aj kanalizácia. Žalobca ho neupozornil, aby
nechodil cez dlažbu a z druhej strany sa nedalo ísť, pretože bolo mokro a tadiaľ by neprešiel.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpis z LV č. XXX na čísle listu (ďalej len ako „č.l.“)
2; súpis murárskych prác na č.l. 4; rozhodnutie katastra na č.l. 41; fotodokumentácia na č.l. 42 až 43
a zistil nasledujúci skutkový stav:

strany sporu sú spoluvlastníkmi dvora. Na časť tohto dvora žalovaný položil zámkovú dlažbu, ktorá bola

preliačená v dôsledku prejdenia cez dlažbu vysokozdvižným vozíkom žalovaným. Oprava dlažby stála
680 €. Dlažba bola položená po celej šírke dvora.
12. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

13. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

14. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a to ani v časti.

17. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca na dvore položil zámkovú dlažbu a došlo
k preliačeniu dlažby v dôsledku prechodu vysokozdvižným vozíkom žalovaným. Takisto nebolo sporné,
že oprava dlažby stála 680 €. Spornou zostala skutočnosť, kto porušil svoju zákonnú povinnosť
v dôsledku čoho došlo k vzniku škody.

18. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie zákonných podmienok:
protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu,
ktoré sa podľa § 420 Občianskeho zákonníka prezumuje. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosťzaškoduniejedaná.Protiprávnekonaniejetaké,ktoréjevrozporesobjektívnymprávom
a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je

potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z
právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je
vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza.
Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznikzodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú
ujmu,tedaoujmu,ktoránastalavmajetkovejsférepoškodeného.Pritommajetkováujmamôžeexistovať
len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná

a ušlý zisk a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá
vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti
znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky,
ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v

zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami
môžebyťprotiprávnyúkon,úmyselnékonanieprotipravidlámobčianskehospolužitia,určitýmspôsobom
kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe
skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou
Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom
vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah

škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo
nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah
musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú
súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za
predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k

porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak,
dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť
musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu.

19. Prvou podmienkou pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti. Žalovaný ako

spoluvlastník pozemku má právo pozemok užívať, teda cez neho aj prechádzať. Súd musel preskúmať,
či žalovaný neporušil preventívnu povinnosť podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Túto
by porušil v prípade, ak by vedel, že zámková dlažba nie je uspôsobená na prechod vysokozdvižným
vozíkom. Žalobca tvrdil, že na túto skutočnosť žalovaného upozornil, tento túto skutočnosť popiera.
V tomto prípade bremeno tvrdenia zaťažuje žalobcu. Ten nijakým spôsobom nepreukázal, že by

skutočne žalovaného na túto skutočnosť upozornil. Tým neuniesol bremeno svojich tvrdení a súd na
danú skutočnosť hľadí tak, že k poučeniu o následkoch prechodu vysokozdvižným vozíkom cez dlažbu
zo strany žalobcu nedošlo. Keďže súd nezistil, že by žalovaný porušil právnu povinnosť, nemohlo
dôjsť ani k vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného, pretože nebola splnená hneď prvá
podmienka na vznik tejto zodpovednosti.

20. Súd zároveň konštatuje, že k porušeniu preventívnej povinnosti podľa ustanovenia § 415
Občianskeho zákonníka došlo na strane žalobcu. Tento minimálne bez súhlasu žalovaného (aspoň
jedného spoluvlastníka) na spoločnom dvore položil zámkovú dlažbu. Z fotodokumentácie predloženej
žalovaným je zjavné, že brána do dvora je upravená ako na prechod na pešo, tak aj na prechod

motorových vozidiel. Z uvedeného vyplýva, že spoluvlastníkom musí byť jasné (teda aj žalobcovi), že
do dvora sa bude vchádzať a prechádzať aj motorovými vozidlami. Žalovaný položil zámkovú dlažbu po
celej šírke dvora, teda inak ako cez zámkovú dlažbu sa dvorom prejsť nedá. Žalovanému preto muselo
byť jasné, že cez zámkovú dlažbu sa bude prechádzať aj motorovými vozidlami. Ak žalobca chcel dlažbu
položiť po celej šírke dvora, mala byť uspôsobená prechodu motorovými vozidlami. Žalobca však takto

dlažbu nepoložil, čím porušil povinnosť podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka.

21. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a žalobu
v celom rozsahu zamietol.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu
trov konania nepriznal a to napriek tomu, že bol v konaní úplne úspešný (žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá) a to z dôvodu, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Prievidza.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.