Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Michalovce

Judgement was issued by Mgr. Daniela Pristášová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16Csp/108/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723204003
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:7723204003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. D. XX, XXX XX D. E. zast. F. G. G., Makovická 768/20, 089 01 Svidník, IČO: 42 230 691
proti žalovanému: Home Credit Slovankia, a.s., Teplická 7434/147, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176
zast. AK GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679
o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 530 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 €,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní z priznanej
sumy od žalovaného s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajší súd bola dňa 3.10.2023 doručená žaloba o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 530 €. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že v konaní na OS Michalovce
sp. zn. 16Csp/201/2017 sa domáhala ochrany svojich spotrebiteľských práv v súvislosti so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere č. 4304118268 zo dňa 26.4.2013 na základe ktorej bol jej poskytnutý úver vo

výške 2000 €, so splatnosťou úveru 84 mesiacov a výškou mesačnej splátky 50,63 €, pri ročnej úrokovej
sadzbe 22,10 % a RPMN 26,30 % až 27,30 %. Rozsudkom OS Michalovce zo dňa 19.8.2020 sp.
zn. 16Csp/201/2017 bolo rozhodnuté o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky aj o povinnosti vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 430,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2020. Súd pritom vo svojom rozsudku vychádzal
z toho, že v zmluve nie je uvedená presná RPMN kvôli čomu treba úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov a vzhľadom na uvedené jej bolo priznané aj vydanie bezdôvodného obohatenia v už

spomínanej výške. Okrem toho bolo vyslovené, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve v bode
61. v znení poplatku za službu zahrnutého v splátke vo výške 0,99 € je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Poukázala na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa ktorého jej
patrí právo na primerané finančné zadosťučinenie, pretože sa ako spotrebiteľka voči žalovanému ako
dodávateľovi úspešne domohla svojich spotrebiteľských práv, čo vyplýva zo spomínaného rozsudku.
Žiadala aby jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie 530 €, lebo táto výška podľa nej
zohľadňuje skutočnosti, že žalovaný nielenže v zmluve o spotrebiteľskom úvere použil neprijateľnú

zmluvnú podmienku, z čoho odvodzuje žalobkyňa finančné zadosťučinenie 100 €, ale zároveň sa na jej
úkor obohatil o sumu 430,20 € z čoho si odvodzuje žalobkyňa finančné zadosťučinenie vo výške 430 €.
Vzhľadom na uvedené žiada, aby jej súd priznal nárok vo výške 530 €.2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu dňa 19.10.2023. V tomto vyjadrení
žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nie sú splnené podmienky pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré žalobkyňa žiada. Uviedol, že pokiaľ si žalobkyňa

odôvodňuje svoj nárok od konania vedeného na OS Michalovce sp. zn. 16Csp/201/2017 tak v tomto
konaní už súd priznal žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 430,24 € s príslušenstvom a vyhlásil
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že nie je splnená podmienka § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa, lebo predpokladom na uplatnenie tohto inštitútu je to, aby aspoň potencionálna hrozba
ujmy v dôsledku porušenia práv alebo povinnosti vznikla, čo nie je tento prípad. Podľa žalovaného

predmetné rozhodnutie OS Michalovce vydané v konaní 16Ccs/201/2017 nemožno považovať za
úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa.
Žalobkyni bolo priznané bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že žalobkyňa považovala úverovú zmluvu
za bezúročnú a bez poplatkov a pokiaľ ide o náležitosti hodnoty RPMN, tak v tomto prípade nebola v tom
čase judikatúra súdov jednotná. Poukázal tiež na to, že žalobkyni tým nevznikla žiadna ujma, ale naopak
získala aj výhodný úver a jej bolo priznané bezdôvodné obohatenia voči žalovanému. Podľa žalovaného

nepreukázala ani úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinnosti, a ani to, že je vznikla určitá ujma,
a že táto ujma je vo výške 530 €.

3. Žalobkyňa sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila k vyjadreniu žalovaného v podaní zo
dňa 7.11.2023. V tomto zotrvala na žalobe aj na dôvodoch, ktoré sú v nej uvedené a poukázala

na to, že samotným rozsudkom OS Michalovce zo dňa 19.8.2020, sp. zn. 16Csp/201/2017-169 bol
definovaný základ nároku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak jej vzniklo úspešné uplatnenie
spotrebiteľského práva a uplatnenie porušenia práv a povinností, ktoré vychádzajú z predpisov
o ochrane spotrebiteľa. Poukázala na rozsudok KS v Košiciach zo dňa 23.10.2019 sp. zn. 9Co/274/2019
aj na rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019. Uviedla, že pri uplatňovaní finančného

zadosťučinenia sa prihliada najmä na intenzitu porušenia povinností na strane žalovaného a zo
zákona o ochrane spotrebiteľa nevyplýva, aby spotrebiteľ dokazoval intenzitu, trvanie a rozsah
pôsobenia nepriaznivého následku spotrebiteľa ako ho pociťoval a prežíval. Podľa žalobkyne ide
o objektívne kritérium pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktorým je výška
škodlivého následku vyjadrená v peniazoch, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobí alebo mienil

spôsobiť porušením spotrebiteľského práva. Podľa žalobkyne, ak jej vznikla ako spotrebiteľke reálna
ujma táto je zásadným kritériom pri úvahe súdu o výške nároku.

4. Žalovaný sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril dňa 14.2,2024 a uviedol, že judikatúra
súdov ohľadne dodržania a náležitosti úverových zmlúv spotrebiteľských vzťahov je rôznorodá

a nejednoznačná a postupným vývojom dochádzalo k zmenám zákona č. 129/2010 Z.z. a podľa neho
žalobkyňa v konaní vôbec nepreukázala ani nezdokladovala, v čom pociťovala poškodenie svojich práv
na základe konania vedeného pod sp. zn. 16Csp/201/2017. Podľa žalovaného je nutné zohľadňovať
konkrétny skutkový stav tej ktorej veci a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne
skutkové okolnosti prípadu. Podľa žalovaného nemôže slúžiť primerané finančné zadosťučinenie na

finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody. Ohľadne primeranosti
výšky primeraného finančného zadosťučinenia poukázal na rozsudok KS v Prešove zo dňa 15.6.2021
sp. zn. 1CoCsp/9/2021, podľa ktorého tento inštitút nemá mať charakter likvidačný ani proporcionálny,
a ak by sa primerané finančné zadosťučinenie rovnalo výške bezdôvodného obohatenia, ktoré pôvodne
žalovaný získal išlo by o neproporcionalitu. Bezdôvodné obohatenie totiž žalovaný už žalobcovi vydal

a pokiaľ má poskytnúť spotrebiteľovi aj zadosťučinenie nemala by jeho výška byť totožná so sumou,
ktorú už spotrebiteľovi vydal. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:

6. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 16Csp/201/2017-169 zo dňa 19.8.2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.10.2020 bolo zistené, že súd zamietol žalobu o učenie, že zmluvná podmienka
v úverovej zmluve č. 4301118268 zo dňa 26.4.2013 uvedená v bode 49. v zmení poplatok za vedenie
účtu zahrnutý v splátke 2,49 € je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd vyhovel žalobe v časti
ohľadne určenia, že zmluvná podmienka v predmetnej úverovej zmluve v bode 61. v znení poplatok

za službu zahrnutých v splátke vo výške 0,99 € je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zároveň uložil
žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 430,24 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 25.8.2017 do zaplatenia. V odôvodnení tohto
rozsudku je uvedené, že súd vychádzal z tohto, že došlo k uzavretiu úverovej zmluvy č. 4304118268zo dňa 26.4.2013. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 2 000 € s úrokom 22,10 %,
splácať sa mal v 84 mesačných splátkach po 50,63 €, RPMN od 26,30 % do 27,30 %, priemerná RPMN
18,86 %, pričom žalobkyňa preukázateľne zaplatila žalovanému 2 430,24 € z predmetného úveru. Súd

dospel k záveru, že RPMN nespĺňa podmienky správne uvedenej RPMN, preto treba považovať úver
za bezúročný a bez poplatkov, a keďže žalobkyňa zaplatila vyššiu sumu ako jej bola poskytnutá, a to o
430,24 € zaviazal preto žalovaného na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia. Zároveň súd dospel
k záveru, že je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá sa týka poplatku za službu zahrnutého v splátke
vo výške 0,99 €.

7.Právnyzástupcažalobkynenapojednávaníuviedol,žetrvážalobkyňanapodanejžalobe apoukazuje
na to, že porušenie jej spotrebiteľského práva z predmetnej úverovej zmluvy trvalo od roku 2013
takmer desať rokov. Uviedol, že pokiaľ ide o jej ujmu, ktorá jej tým vznikla, a za ktorú žiada primerané
finančné zadosťučinenie je daná objektívne a nie je povinná ju dokazovať. Tiež poukázal na to, že

primerané finančné zadosťučinenie nesmie byť v nejakej symbolickej výške, lebo nebude potom spĺňať
svoj preventívny a sankčný charakter vo vzťahu k dodávateľovi, a preto trvá aj na navrhnutej výške
primeraného finančného zadosťučinenia.

8. Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:

9.Podľa§1ods.1zák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,tentozákonupravujeprávaspotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

10. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do

9.6.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od tohto, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé

privodiť ujmu spotrebiteľovi.

13. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z. - § 3 ods. 5, či už v pôvodnom
alebo terajšom znení možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá

neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie tohto, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. V

tomto ohľade súd odkazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017, z ktorého okrem iného
vyplýva, že jediným predpokladom pre priznanie takéhoto nároku je, že spotrebiteľ sa na súde úspešne
domohol svojich práv a nie je potrebné preukazovať, že spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma,
teda žalobca v danom prípade nemusí preukazovať existenciu a výšku vzniknutej ujmy.

14. V tomto prípade mal súd za preukázané, že je daný nárok žalobkyne, nakoľko žalovaný ako
dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľa, ktorými sú
Občianky zákonník aj zákony o spotrebiteľských úveroch, pričom účelom týchto právnych noriem jezvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou a citované zákonné ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. má spotrebiteľovi poskytnúť
túto ochranu pred dodávateľom, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje. Bolo preukázané

z právoplatného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 16Csp/201/2017-169 zo dňa 19.8.2020, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2020, že bola určená neprijateľná zmluvná podmienka k predmetnej
úverovej zmluve, a to poplatok za službu zahrnutý v splátke vo výške 0,99 €, ktorý poplatok žalobkyňa
platila v zmysle tejto úverovej zmluvy č. 4304118268 zo dňa 26.4.2013, bola tiež nesprávne uvedená
RPMN kvôli čomu bol úver bezúročný a bez poplatkov a z tohto dôvodu aj žalovaný bol zaviazaný na

vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni vo výške 430,24 €.

15. Pokiaľ ide o výšku nároku na primerané finančné zadosťučinenie súd vychádzal z okolností
prípadu, kedy žalobkyňa podala žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a o vydanie
bezdôvodného obohatenia dňa 11.8.2017 a právoplatne rozhodnuté o jej nároku bolo dňa 10.10.220, čo

je doba troch rokov a súd považoval sumu 200 € za primeranú, nakoľko tým je naplnená aj výchovná aj
odradzujúca funkcia vo vzťahu k žalovanému a odzrkadľuje aj všetky vyššie uvedené kritéria. Tak ako
to vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017, v tomto prípade nie je potrebné preukazovať,
že spotrebiteľovi, teda žalobkyni bola privodená konkrétna ujma, teda nemusí žalobkyňa preukazovať
existenciu tejto vzniknutej ujmy, nakoľko táto vyplýva už zo samotného porušenia spotrebiteľských

práv, ktoré sú ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa žiadala priznanie sumy až
530 € poukazujúc na to, že za vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky je primerané finančné
zadosťučinenie 100 € a za uloženie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 430,24 € žiada
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 430 €. Súd má za to, že žalovaný už bol
zaviazaný vo vzťahu k žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia v predmetnej výške a primerané

finančné zadosťučinenie nemá byť v takej výške, ktorá je totožná so sumou, na ktorú už žalovaný bol
zaviazaný. Primerané finančné zadosťučinenie totiž nemá mať charakter likvidačný, ale má za úlohu
sankcionovať a poučiť dodávateľa ako si má v spotrebiteľských vzťahoch počínať a aký zmluvný základ
má pre ne vytvárať. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a žalobkyni priznal
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 €.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni plnú náhradu trov
konania z priznanej sumy, nakoľko výška priznaného nároku závisela od úvahy súdu. Podľa § 262 ods.
1 CSP súd o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.