Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Ek/2643/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123434672
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kocka
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123434672.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XX, XXX XX D., práv. zast.: Mgr. Zina Hlbočanová, advokátka, so sídlom Vajnorská 131/20, 831 04
Bratislava-Nové Mesto, proti povinnému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XX, XXX XX
G., o vymoženie 21.503,20 Eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Albínom Božekom, so sídlom
exekútorského úradu Námestie mieru 74, 908 51 Holíč, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd oprávnenej p r i z n á v a nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 198,80 Eur, ktoré budú vymáhané na základe
dodatku k povereniu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.11.2023 domáhala od
povinného vymoženia 21.503,20,- Eur na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu
Bratislava II, sp.zn. 6T/23/2019 zo dňa 05.04.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 3To/1/2023 zo dňa 14.03.2023.

2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 01.12.2023 vydal poverenie na
vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Albína Božeka, so sídlom exekútorského úradu
Námestie mieru 74, 908 51 Holíč.

3. Povinný podal u súdneho exekútora v zákonnej lehote návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom
uviedol, že od septembra 2023 uhrádza oprávnenej svoj dlh prostredníctvom šekovej poukážky sumou

10,- Eur každý mesiac. Dôvodom výšky takejto splátky je, že v čase od mája 2023 do 31.12.2023 bol
práceneschopný a jeho príjem bol v tej dobre približne 200,- Eur mesačne. Nakoľko teda svoj dlh plný
žiadal, aby súd exekúciu zastavil.

4. K návrhu povinného sa vyjadrila aj oprávnená, ktorá so zastavením exekúcie nesúhlasila, pričom si
voči povinnému uplatnila aj náhradu trov za svoje vyjadrenie.

5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe

mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

11. Súd preskúmal návrh povinného spolu s vyjadrením oprávnenej a došiel k záveru, že je nedôvodný.
Exekučným titulom – rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 6T/23/2019 zo dňa 05.04.2022
bol povinný zaviazaný nahradiť oprávnenej škodu vo výške 21.523,20 Eur. Nakoľko si povinný svoju

povinnosť riadne neplnil, podala oprávnená dňa 13.11.2023 návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom
žiadala vymôcť sumu 21.503,20 Eur, pričom uviedla, že povinný ku dňu podania návrhu uhradil len sumu
20,- Eur.

12. Povinný následne podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že svoj dlh si plní

a to v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur a to z dôvodu jeho nepriaznivej majetkovej
situácie. K tejto argumentácii súd uvádza, že povinnému bola súdnym rozhodnutím uložená povinnosť
nahradiť oprávnenej náhradu škody a to jednorazovo. Povinný si nemôže sám svojvoľne túto povinnosť
modifikovať a bez ďalšieho plniť svoj dlh po častiach, ktoré si sám určil a to bez ohľadu na to, aké dôvody
ho k tomu viedli. To že povinný je práceneschopný nie je v danom prípade právne relevantné a povinný

má svoje záväzky voči oprávnenej plniť riadne a včas tak, ako bolo určené vo výroku exekučného
titulu. Súd nemal preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k dohode o postupnom splácaní dlhu, práve
naopak, takúto skutočnosť oprávnená jednoznačne poprela a povinný sám potvrdil, že dlh neplní riadne,
t.z. že návrh oprávnenej tak bol podaný dôvodne.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že ho
v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.14. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

15. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

16. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný
má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak

mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať.

17. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie

má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.

z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

21. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že trovy právneho
zastúpenia oprávnenej boli dôvodné, nakoľko súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel
a preto priznal náhradu týchto trov oprávnenej ako procesne úspešnej strane a to v sume 198,80 Eur
za 1 polovičný úkon právnej služby, vrátane režijného paušálu a DPH. Súd na ich náhradu zaviazal
povinného ako účastníka, ktorý vo veci nemali úspech. O trovách povinného súd nerozhodoval, nakoľko

mu žiadne nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok
k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.