Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622201014
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3622201014.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu A. B., so sídlom C., D. XXX/X, IČO XX
XXX XXX, zastúpeného Petrom Janíkom, advokátom, so sídlom Topoľčany, M.R. Štefánika 5 proti
žalovanému E. C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., D. XXXX/XX, zastúpenému
Petruška & partners s.r.o., so sídlom Nitra, Kupecká 18, IČO 47 254 882, za účasti intervenienta na

strane žalovaného H. C., I.. J. E. D., so sídlom K., L. X, IČO XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Danušou
Tichou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Nám. Martina Benku 6 o zaplatenie 15.094,02 eur
s príslušenstvom, na odvolania žalovaného a intervenienta na jeho strane proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske č. k. 3C/59/2022-264 zo dňa 25. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku
I. a v súvisiacom výroku IV. o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.472,50
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku /výrok I./, vo zvyšku žalobu zamietol /výrok II./, konanie v
časti o zaplatenie 149,20 eur zastavil /výrok III./ a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo /výrok IV./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
od žalovaného zaplatenia 15.094,02 eur s príslušenstvom s tým, že dňa 29.07.2020 viedol svoj
motocykel po ceste od obce Nedanovce do obce Bošany, kde v úseku ľavotočivej zákruty
do neho narazil žalovaný svojim osobným motorovým vozidlom, v dôsledku čoho sa žalobca neudržal
na vozovke, spadol mimo vozovku, pričom došlo k poškodeniu motocykla. Žalobcovi vznikla škoda vo

výške 15.094,02 eur. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu
Partizánske z dôvodu, že žalovaný má trvalý pobyt
v Nitre a teda miestne príslušným súdom je Okresný súd Nitra. Namietal pasívnu vecnú legitimáciu,
keďže majiteľom vozidla nebol on ako fyzická osoba, ale fyzická osoba podnikateľ - E. C. F. - M., IČO:
XX XXX XXX. Potvrdil, že došlo k stretu medzi autom a motocyklom. Jemu sa po tomto strete na vozidle
sklopilo spätné zrkadlo a videl, že žalobca pokračuje v jazde. N. C. - H. škodovú udalosť riešila, pričom

bola ukončená so záverom, že nie je možné preukázať, že škodová udalosť bola spôsobená autom
žalovaného. Škodová udalosť bola prešetrovaná aj políciou, avšak žalovaný nebol uznaný za vinného.
Žalovaný si nie je vedomý svojho zavinenia na vzniku nehody.

3. Súd k námietke miestnej nepríslušnosti vznesenou žalovaným uviedol, že predmetom sporu je
náhrada škody a v tomto prípade je možné uplatniť svoje právo žalobou aj na súde, kde nastala

skutočnosť zakladajúca nárok na náhradu škody. Jedná sa o osobitnú miestnu príslušnosť v zmysle
§ 19 písm. b) zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"). Skutočnosťzakladajúca nárok na náhradu škody, v tomto prípade škodová udalosť sa stala v okrese Partizánske.
V prípade, ak všeobecne miestne príslušný súd je iný ako osobitne miestne príslušný súd, je na výbere
žalobcu na ktorom súde svoje právo uplatní. Žalobca si vybral, že svoje právo uplatní podľa osobitnej

miestnej príslušnosti na Okresnom súde Partizánske. Vzhľadom na uvedené súd na námietku miestnej
nepríslušnosti neprihliadol.

4. Žalobca v záverečnej reči svojho zástupcu vzal žalobu v časti o zaplatenie 149,20 eur späť a v tejto
časti žiadal konanie zastaviť. Žalovaný nesúhlasil so späťvzatím žaloby, čo odôvodnil tým, že späťvzatie

nemôže byť vykonané v záverečnej reči, pretože takýmto spôsobom bolo zmarené dokazovanie, či
takáto škoda vznikla. Súd dôvody nesúhlasu
so späťvzatím nepovažoval za natoľko vážne, že by mal postupovať tak, že konanie
v späťvzatej časti nezastaví. Čiastočným späťvzatím žaloby nie je nijakým spôsobom zmarené
dokazovanie v predmetnom konaní, keďže žalovaný v priebehu konania výšku nároku nijakým
spôsobom nerozporoval, nezasahuje sa nijakým spôsobom do vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a

zároveň týmto späťvzatím nie sú dotknuté práva žalovaného a ani jeho právom chránené záujmy. Preto
súd aj napriek nesúhlasu zo strany žalovaného konanie podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP v časti
o zaplatenie 149,20 eur zastavil.
5. Vo veci samej súd vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že žalovaný dňa 31.07.2020
vykonal oznámenie o škodovej udalosti poisťovni u ktorej má uzatvorené povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca si dňa 03.08.2020 uplatnil
náhradu škody u H. C., I.. Kúpna cena motocykla bola 19.945 eur. Žalobca motocykel kúpil dňa
15.07.2020. Výška škody
na motocykle bola určená spoločnosťou F. O., B. na 15.094,02 eur. Dňa 21.09.2020 H. C., I. ukončila
šetrenie škodovej udalosti a oznámila žalobcovi, že uplatňovaný nárok nepovažuje za oprávnený a

nesúhlasí s plnením, nakoľko dopravná nehoda nebola šetrená Políciou Slovenskej republiky, nie
je možné v danom okamihu dostatočne preukázať, že nehoda bola spôsobená žalovaným. Súd z
priestupkového spisu č. p. ORPZ-NR-ODI2-48/2021-Pr zistil, že dňa 05.10.2020 bolo na P. Q. E. J. C.
zo strany žalobcu vykonané podanie vysvetlenia
o priestupku, po ktorom bol vyhotovený záznam o dopravnej nehode, podľa ktorého dňa 29.07.2020 o

08:50 hod. neznámy vodič na neznámom vozidle jazdiaci po ceste II/593
v km cca 32,5 v smere obce Bošany na obec Nedanovce z doposiaľ nezistených príčin
za obcou Bošany prešiel do protismernej časti vozovky, kde ľavým spätným zrkadlom narazil do riadidiel
motocyklu žalobcu s vodičom Q. R., dôsledkom čoho motocyklista spadol na vozovku a následne sa
šuchol po vozovke vpravo mimo vozovku a neznámi vodič

z miesta odišiel. Pri nehode k zraneniu nedošlo, škoda na poškodenom motocykli predstavuje 15.046
eur. Žalovaný k záznamu o dopravnej nehode uviedol, že dňa 29.07.2020 okolo
08:50hod.viedolautonacesteII/593vkmcca32,5vsmereobceBošanynaobecNedanovce.Knehode
došlo tak, že spätným zrkadlom narazil do protiidúceho motocykla, nevedel, či to bola časť motocykla
alebo ruka motocyklistu. Nie je si vedomí, že by prešiel

do protismeru, možno išiel k stredovému pruhu. Na mieste nehody nezastavil preto, že
v spätnom zrkadle videl, že motocyklista pokračuje v jazde. Pri strete mu spätné zrkadlo iba zaklaplo,
pretosinemyslel,žedošlokvážnejšiemunárazu.Dňa26.12.2020bolazostranyOkresnéhodopravného
inšpektorátu vypracovaná správa o objasňovaní priestupku, z ktorej vyplýva, že žalovaný svojim
konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 65 písm. a),

§ 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. a žalobca svojim konaním porušil ustanovenie
§ 66 ods. 2 písm. a), písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z.. Zároveň je uvedené, že žalovaný sa nevenoval
vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, dôsledkom čoho prešiel ľavou časťou svojho
vozidla a ľavým spätným zrkadlom narazil do riadidiel motocykla žalobcu. Následne bola správa o
výsledku objasňovania priestupku postúpená ako podnet

na začatie konania o priestupku Okresnému dopravnému inšpektorátu Nitra. To záznamom
zo dňa 18.02.2021 rozhodlo o odložení veci podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nakoľko správa o výsledku objasňovania
priestupku neodôvodňuje začatie konania o priestupku, pretože zavinenie
na uvedenej dopravnej nehode nie je ničím a nijako preukázané.

6.Uvedenéskutočnostisúdposúdilpodľa§420ods.1,§438ods.1a2Občianskehozákonníkaadospel
kzáveru,žežalobajedôvodnáibavčasti.Žalobcasapodanoužalobou,počiastočnomspäťvzatížaloby,domáhal náhrady škody vo výške 14.945 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 29.07.2020
o 08:50 hod. došlo k škodovej udalosti
na základe ktorej vznikla žalobcovi škoda vo výške 15.094,02 eur. Táto výška škody vyplýva z faktúry

spoločnosti F. O., B., ktorá bola súdu predložená spolu s dokladmi o šetrení škodovej udalosti od
poisťovne H., I.. Výšku škody žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval, preto súd výšku škody
považoval za nespornú a ustálenú. Žalovaný namietal, že škodu nezavinil a preto za ňu nemôže
zodpovedať. Každá zo strán sporu odmietala, že by zavinenie škody bolo na jej strane. Ani jedna zo
strán si nie je vedomá porušenia povinnosti a tým aj spôsobenia škody. Žalovaný konzistentne odmietal,

že by prešiel časťou motorového vozidla do protismeru a tým zachytil motocykel žalobcu.
V oznámení o škodovej udalosti je síce uvedené ako vozidlo, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená
auto žalovaného, avšak hneď pod tým žalovaný v tlačive uviedol, že si nie je vedomí, že by spôsobil
nehodu on. To isté konštatoval aj v rámci konania o objasňovaní škodovej udalosti na výsluchu na
Okresnom dopravnom inšpektoráte v Nitre a zotrval
na svojom tvrdení aj počas predmetného konania. Žalobca zotrval počas celého konania a aj konania o

objasňovaní škodovej udalosti na tvrdení, že vznik škody zavinil žalovaný.
Z vykonaného dokazovania a teda najmä z priestupkového spisu Okresného dopravného inšpektorátu v
Nitre súd zistil, že polícia nedospela k záveru, kto je vinníkom škodovej udalosti. Obaja účastníci konania
porušili zákon o cestnej premávke, keď po škodovej udalosti nezastavili na mieste škodovej udalosti
a nevyriešili škodovú udalosť, či už cez políciu alebo medzi sebou. Vzhľadom na časový odstup od

škodovej udalosti už nebolo možné preukázať, kto svojim konaním zavinil predmetnú škodovú udalosť.
Zo správania účastníkov konania, keď ani jeden po škodovej udalosti nezastavil, možno podľa súdu
usudzovať, že obaja si boli vedomí svojho čiastočného pochybenia, inak by konali tak, že by svoje
motorové vozidlá zastavili a škodovú udalosť medzi sebou vyriešili. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že
si myslel, že išlo iba o škodu malú a preto svoje motorové vozidlo nezastavil. Zákon o cestnej premávke

a ani zákon o priestupkoch neustanovuje, že účastník škodovej udalosti/dopravnej nehody môže miesto
škodovej udalosti opustiť pokiaľ ide o škodu malú. Takisto neobstojí tvrdenie žalobcu, že nevolal políciu,
pretožeškodovúudalosťchcelvyriešiťmimopolície.Zjavnesianionnebolistýjednoznačnýmzavinením
škody zo strany žalovaného. Vzhľadom na uvedené sa súdu javilo, že pochybenia, teda porušenia
povinností sú si vedomé obe zo strán sporu. Preto by škodu mali znášať spoločne a pomerne, každý

v jednej polovici. Keďže výška škody nebola sporná, súd uložil žalovanému nahradiť žalobcovi polovicu
uplatneného nároku, teda 50% zo sumy 14.945 eur, sumu 7.472,50 eur
a vo zvyšku žalobu zamietol.

7. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 262 ods. 1 a 2 v spojení

s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal vzhľadom
na pomerný úspech strán sporu v spore. Žalobca bol úspešný, čo do priznanej sumy 7.472,50 eur,
čo predstavuje 49,51% žalobcom žalovaného nároku. Žalobca mal teda úspech vo výške 49,51% a
žalovaný vo výške 50,49%.

8. Proti tomuto rozsudku, do výrokov I., ktorým mu bola uložená povinnosť k náhrade škody žalovanému
a výroku IV. o náhrade trov konania, podal včas odvolanie žalovaný. V prvom rade namietal procesný
postup súdu na pojednávaní dňa 25.04.2023. Tento bol podľa žalovaného v rozpore s § 177 až § 182
CSP, ktoré určujú priebeh pojednávania, t.j. ako má súd počas pojednávania postupovať. Súd začal
pojednávanie oboznamovaním spisu

a akýmsi „neformálnym“ rozhovorom, pričom z vedenia pojednávania vôbec nebol zrejmé, aký úkon súd
vykonáva (prednes žaloby, výsluch, vyjadrenie,...) a zároveň čo a v akom rozsahu aj protokoluje. Súd
prvej inštancie taktiež nepostupoval v zmysle ustanovenia
§ 181 ods. 2 CSP a nie len, že neuviedol svoj predbežný právny názor, ale neuskutočnil ani obligatórne
určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení. Obligatórne určenie sporných a nesporných

skutkovýchtvrdeníavymedzeniepredmetudokazovaniamázásadnývýznampreďalšíprocesnýpostup
strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je potom pre strany a ich zástupcov na základe
uvedených úkonov predvídateľný a transparentný, čo sa v tomto prípade neudialo. Súbor procesných
pochybení v rámci tohto konania súd zavŕšil tým, že v rozpore s ustanovením § 182 CSP ukončil
dokazovanie pred prednesom záverečných rečí. Ďalej žalovaný namietal aj postup súdu prvej inštancie

pred pojednávaním. Súd žalovanému nedoručoval všetky dôkazy, ktoré boli súčasťou spisu a ktoré
žalovaný navrhoval, aby súd zadovážil – išlo najmä o priestupkový spis OR PZ NR ČVS: ORPZNR-
OD12-48/2021-Pr, ako aj celý spis vyžiadaný od poisťovne H., I.. Súdpo obdŕžaní týchto dôkazov žalovanému dôkazy neposlal, a ani mu neoznámil, že tieto dôkazy obdržal,
aby sa s nimi žalovaný v rámci nahliadnutia do spisu mohol ísť oboznámiť. Podľa žalovaného je pritom
zrejmé, že vyššie uvedený priestupkový spis bol kľúčový

v samotnom rozhodnutí súdu, na ktorom súd postavil svoje rozhodnutie. Takisto aj množstvo ďalšieho
spisového materiálu (napr. fotografie čl. spisu 105-155) neboli nikdy žalovanému doručované na
vyjadrenie. Žalovaný namieta aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Žalobca označil žalovaného ako
fyzickú osobu - E. C. F., R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX G., štátny občan
SR, pričom je zrejmé, že mal žalovať fyzickú osobu podnikateľa E. C. F. - M., IČO: XX XXX XXX,

s miestom podnikania D. XXXX/XX, XXX XX G.. S uvedeným sa súd v rozsudku nijakým spôsobom
nevysporiadal. Na pojednávaní „podal pomocnú ruku“ žalobcovi, pričom mu uviedol, že správne má
byť žalovaný označený ako fyzická osoba podnikateľ. Žalobca však neurobil žiadny dispozičný úkon a
zmenužalobcuoznačilažvzáverečnejreči.Uvedenýmkonanímprišlokporušeniurovnostistránapráva
na spravodlivý súdny proces. Žalovaný namieta aj zmenu spôsobu výpočtu škody. Žalobca v žalobe
vyčíslil škodu spôsobom, že predložil cenovú ponuku na opravu vozidla. Počas pojednávania uviedol,

že motorku opraviť nedal, ale ju predal a uviedol údajnú cenu, za ktorú túto motorku predal. Následne
v záverečnej reči právny zástupca žalobcu zmenil výšku škody, na ktorú si žalobou nárokujú
a to s poukazom na výpoveď žalobcu a ustálil výšku škody novým spôsobom: kúpna cena novej motorky
mínus údajná cena za predaj poškodenej motorky. Na základe tohto začal požadovať z titulu náhrady
škody inú sumu. Súd, napriek námietkam žalovaného, uvedené vyhodnotil ako procesne prípustné,

pretože podľa názoru súdu prišlo len k čiastočnému späťvzatiu žaloby. K tomu však prišlo v kontexte
absolútnej zmeny spôsobu výpočtu
a preukázania údajného vzniku škody, t.j. k prednesu podstatnej zmeny skutkových tvrdení. Uvedené
absolútne podstatným spôsobom mení dôkazne bremeno a spôsob preukazovania škody, pretože v
prípadeopravyškodysamôžemebaviťoúčelnostitejtoopravyajejposúdení,zatiaľčovprípadepredaja

poškodenej motorky je otázne, či bola predaná
za relevantnú sumu, a čí vôbec bola predaná (pričom dôkazné bremeno je na strane žalobcu). Súd
prvej inštancie však uvedené odignoroval. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôkazy vyhodnotil svojvoľne a na základe
uvedeného prišlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Hoci súd uviedol, že „výšku škody

žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval, preto súd výšku škody považuje za nespornú a ustálenú.“,
uvedené tvrdenie súdu je v rozpore so samotným vykonaným dokazovaním. Žalovaný už vo vyjadrení
k žalobe uviedol, že žalobu neuznáva
v plnom rozsahu a uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keďže
k miestu nehody nebola zavolaná polícia, nie je vôbec zrejmé, či poškodenie uvedeného motocyklu

(fotografie, ktoré predložil žalobca) vznikli vôbec v daný deň a v akejkoľvek príčinnej súvislosti s
uvedeným stretom žalobcu a žalovaného. Priamo na pojednávaní, keď vo svojom výsluchu žalobca
uviedol, že motorku neopravil, ale predal a v kontexte tohto výsluchu jeho právny zástupca v záverečnej
reči zmenil spôsob vyčíslenia škody žalobca, žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu namietal
spôsob vyčíslenia škody, ako nezdokladovaný, keďže suma za ktorú žalobca údajne predal túto motorku

ostala nezdokladovaná, iba v pozícii tvrdení žalobcu, pričom už vôbec nie je zrejmé, či ju predal za
adekvátnu hodnotu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný od začiatku namietal, že by spôsobil akúkoľvek
škodu. Preto je absolútne logické, že namietal aj jej výšku, keďže od začiatku tvrdil, že on škodu
nespôsobil. Žalovaný namietal, že súd v napadnutom rozsudku uviedol, že „Zo správania účastníkov
konania, keď ani jeden po škodovej udalosti nezastavil možno usudzovať, že obaja si boli vedomí svojho

čiastočného pochybenia, inak by konali tak, že by svoje motorové vozidlá zastavili a škodovú udalosť
medzi sebou vyriešili.... Vzhľadom
na uvedené sa súdu javí, že pochybenia, teda porušenia povinností sú si vedomé obe zo strán sporu.“.
Uvedené tvrdenia sú v prvom rade v rozpore s dokazovaním. Žalovaný od začiatku namieta, že by
uvedený stret na ceste spôsobil svojou jazdou práve on. Uvedené vyplýva z viacerých dokumentov –

napr. aj z hlásenia škodovej udalosti, kde jednoznačne uviedol, že si nie je vedomý, že škodu spôsobil
on. Tak isto je v rozpore s logikou skutočnosť, že súd ustálil a vyhodnotil na jednej strane ako pravdivé
tvrdenia oboch strán, t.j. že aj žalobca aj žalovaný pokračoval v jazde. Ak je súd názoru, že žalobca
pokračoval v jazde, ako mohlo prísť potom k poškodeniu motorky v príčinnej súvislosti so stretom s
autom žalovaného? Je zrejmé, že buď tento stret spôsobil pád žalobcu a škodu na motorke, alebo

žalobca pokračoval ďalej a z motorky v príčinnej súvislosti s týmto stretom nespadol. Tak isto, ak súd
vyhodnotil skutočnosť, že ani jeden vodič po strete nezastal znamená, že si boli vedomí pochybenia
obaja, tak touto logikou by potom ad absurdum súdu vychádzalo, že ak by zastal iba jeden, tak ten druhý
je vinníkom? Podľa žalovaného súd prvej inštancie aj svojvoľne vyhodnotil dôkaz – priestupkový spis azávery Okresného dopravného inšpektorátu. Tento spis bol Okresným dopravným inšpektorátom Nitra
ukončený spôsobom v zmysle § 66 ods. 2 písm. a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len ako
„zákon o priestupkoch“) – spis bol odložený. Zo samotného záznamu o odložení veci vyplýva, že „po

preštudovaní predložené spisového materiálu zistil správny orgán skutočnosť, že zavinenie na uvedenej
dopravnej nehode nie je ničím a nijako preukázané. Samotné výsluchy účastníkov nemajú procesné
hodnoty, miesto dopravnej nehody je nedostatočne zadokumentované a v samotnom dokumentovaní
sú nejasnosti ako to, že dopravná nehoda bola oznámená dodatočne skoro
po troch mesiacoch, ale na mieste je na fotodokumentácii z miesta dopravnej nehody na fotke

zadokumentované spätné zrkadlo z motocykla, ktoré je aj na fotkách zaslaných z dokladov
z poisťovne a však odfotené už niekde úplne inde na asfalte. Ďalej sa v spisovom materiály nachádza
úradný záznam k znaleckom posudku spracovaný policajtom objasňujúcim uvedenú dopravnú nehodu,
kde uvádza, že sa osobne stretol so znalcom z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave E.
J. D., C., ktorý sa mu vyjadril, že
z technického hľadiska nie je možné vypracovať znalecký posudok, vzhľadom k tomu, že nie sú pre

vypracovanie znaleckého posudku relevantné údaje....Z uvedeného správny orgán zastáva názor, že
predmetná dopravná nehoda nie je dostatočne zadokumentovaná, objasnená, zavinenie na uvedenej
dopravnej nehode nie je ničím preukázané a z toho dôvodu nie je možné určiť vinníka a poškodeného
uvedenejdopravnejnehody,aniejezdoposiaľzabezpečenýchdôkazovspoľahlivozistenýskutkovýstav
dopravnej nehody a teda nie je dôvod na začatie konania o priestupku.“. Napriek tomu súd vyhodnotil

vinu žalovaného
v absolútnom rozpore s týmito závermi kompetentného správneho orgánu (ODI) a dal čiastočné
zavinenie žalovanému. Uvedené urobil napriek tomu, že aj znalec sa vyjadril, že sa k zavineniu nehody
nevie vyjadriť, avšak súd napriek tomu bez ďalšieho dokazovania ustálil zavinenie žalovaného. Súd
uvedenéustálilnazáklade„Správyovýsledkuobjasňovaniapriestupku–zaslanie“zodňa26.12.2020zo

strany okresného dopravného inšpektorátu Partizánske. Avšak táto správa bola predložená ako podnet
na začatie konania o priestupku, ktoré bolo skončené vyššie uvedeným rozhodnutím zo strany ODI Nitra.
Je zrejmé, že rozhodnutie-správa ODI Partizánske nebolo rozhodnutie konečné, v merite veci, ale v
riešení pokračoval na základe ich podnetu iný kompetentný orgán, ktorý vec ukončil odložením
z vyššie uvedených dôvodov. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie ustálil vinu

žalovaného, čo je v absolútnom rozpore s vyššie uvedeným dokazovaním. Súd prvej inštancie sa
preto v tomto konaní dopustil niekoľkých závažných pochybení, ktoré viedli k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, pričom súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym záverom (až
svojvoľným) čoho výsledkom je prekvapivé rozhodnutie súdu. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne, prípadne v

tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Po doručení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie žalovanému, v rámci plynutia lehoty na
podanie odvolania, vstúpila do konania podaním zo dňa 14.06.2023 H. C., I.. J. E. D., so sídlom K., L. X,
IČO XX XXX XXX ako intervenient na strane žalovaného. Súčasne so vstupom do konania podala proti

rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, a to do výrokov I. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa
intervenienta súd prvej inštancie pochybil zrejme tak
vo svojom postupe, ako aj pri svojom rozhodovaní, jeho rozsudok je nepredvídateľný
a prekvapivý a odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné, nezrozumiteľné, dostatočne
nevyčerpávajúce, a teda nepresvedčivé. Konkrétne poukázal na to, že žalovaný už vo svojom prvom

podaní vo veci samej (dňa 12.09.2022) o.i. navrhol vstup intervenienta na strane žalovaného a že
voči tomu ani žalobca nemal žiadne výhrady (replika zo dňa 03.11.2022), čo však zjavne zostalo bez
povšimnutia súdu prvej inštancie. Ani počas konania pred súdom prvej inštancie ani z odôvodnenia
rozsudku nijak nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie
s týmto návrhom žalovaného vysporiadal. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že takýto návrh

žalovaného nie je daný/dôvodný, bolo na mieste, aby aplikáciou príslušných právnych noriem odôvodnil
(a žalovanému vysvetlil), prečo jeho návrh nie je daný/dôvodný resp. že ani súd ani strany sporu
nemôžu intervenienta donútiť, aby do sporu vstúpil. Žalovaný má zjavne za to, že intervencia jeho PZP
poisťovateľa v spore je dôvodná, že jeho poisťovateľ má právny záujem na výsledku sporu (pričom
intervenient môže aj prispieť k objasneniu skutkového stavu a preukázaniu skutočností tvrdených

žalovaným a aj vyznievajúcich
na prospech žalovaného), a teda že by intervenient svojim procesným postavením podporil žalovaného.
Ani zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.04.2023 nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie k (žalovanýmnavrhovanej) intervencii nejak vyjadril. Ďalej uviedol, že žalovaný navrhol vyžiadanie si vyjadrenia
intervenienta k škodovej udalosti, a tento návrh
na vykonanie dokazovania síce súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozsudku, ale

z rozsudku a ani zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.04.2023 nikde nevyplýva, ako sa súd prvej
inštanciestýmtonávrhomžalovanéhovysporiadal,čitakýtodôkazvykonal(apotomaký,kedy,čozneho
vyplynulo a ako ho súd prvej inštancie vyhodnotil) alebo či návrh na takýto dôkaz zamietol/nepripustil
(a potom prečo). Súd prvej inštancie ani žalovaného neoboznámil s tým, že k súdnemu spisu je už
pripojený priestupkový spis a likvidačný spis k škodovej udalosti (intervenienta), a to tak aby sa s nimi

(aj) žalovaný mohol oboznámiť a aby bola naplnená aj min. 5-dňová lehota na prípravu na pojednávanie
(zvlášť ak súd prvej inštancie na tomto pojednávaní už aj rozhodol vo veci samej a zjavne na základe
práve týchto dôkazov). Týmto spôsobom súd nesprávnym postupom odňal žalovanému možnosť konať
pred súdom a znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, a to
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
25.04.2023 síce vyplýva, že súd prvej inštancie mal oboznámiť obsah spisu (údajne aj prílohy od

poisťovne čl. 64-253 a priestupkový spis), avšak nie je zrejmé, či strany sporu len oznámil obsah spisu
(tj. že čo je obsahom spisu – ktoré listiny) alebo či s obsahom spisu strany sporu aj skutočne oboznámil
prečítaním tej-ktorej listiny. Podľa informácií žalovaného, súd prvej inštancie mal oboznamovať spis
„neformálnym rozhovorom“, pričom nebolo zrejmé ani to, aký úkon vykonáva a zároveň čo a v akom
rozsahu aj protokoluje do zápisnice. Tomuto napovedá tá skutočnosť, že zo zápisnice vôbec nevyplýva,

že by súd prvej inštancie otvoril pojednávanie vo veci (a potom kedy konkrétne). Súd prvej inštancie
v rozpore
s § 181 ods. 2 CSP na začiatku pojednávania neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami
sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná
a neuviedol ani svoje predbežné právne posúdenie veci. Splnenie týchto povinností je pritom veľmi

dôležité a účelné aj pre naplnenie zásady hospodárnosti konania (aby strany sporu mohli pružne
reagovať a príp. aj korigovať svoje prostriedky procesného útoku/obrany) či kontradiktórnosti konania,
a napokon vedie aj ak naplneniu princípu právnej istoty a vyvaruje sa tomu, aby príp. rozhodnutie vo
veci samej napokon nebolo nepredvídateľné a prekvapivé. Nesprávny postup súdu prvej inštancie na
pojednávaní dňa 25.04.2023 bol potom zavŕšený tým, že súd v rozpore s § 182 CSP vyzval strany sporu

na zhrnutie - záverečné návrhy/vyjadrenie až po skončení dokazovania. Ďalej intervenient poukázal na
to, že žalovaný už pri svojom prvom podaní (12.09.2022) žalobu rozporoval
v celom rozsahu, a to aj v časti pasívnej vecnej legitimácie a keď dôvodil, že majiteľom vozidla,
ktorého prevádzkou mala byť spôsobená škoda tvrdená žalobcom je FO-podnikateľ E. C. F. – M.,
IČO: XXXXXXXX, nie FO-občan. Žalobca upravil označenie pasívne vecne legitimovaného subjektu po

skončení dokazovania a súd prvej inštancie to bez všetkého akceptoval, čo intervenient nepovažuje za
správne ani zákonné. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by súd prvej inštancie pripustil takúto zmenu
v žalobe a z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so žalovaným
namietanou pasívnou vecnou legitimáciou a ani to, kto konkrétne je žalovaným. Súd prvej inštancie
potom nedostatočne zistil skutkový stav (a nedostatočne vyhodnotil) aj čo do aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu. Žalobca totiž v žalobe tvrdí, že predmetný motocykel (BMW S1000XR, EČV: C.; ďalej ako
„motocykel“) bol jeho a že škoda vnikla jemu. Súd prvej inštancie toto tvrdenie žalobcu zjavne prevzal,
a to aj napriek tomu, že súčasťou likvidačného spisu intervenienta, ktorý mal súd ako dôkaz podľa
rozsudku vykonať, je o.i. aj faktúra č. XXXXXXXX spol. H. B. vystavená dňa 15.07.2020 na žalobcu,
ale absentuje doklad o úhrade t.j. že kúpnu cenu skutočne aj zaplatil žalobca (čo je pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k veci nevyhnuté). Zároveň v tomto likvidačnom spise je aj Uplatnenie nároku na
náhradu škody zo dňa 03.08.2020, z ktorého vyplýva, že motocykel bol na leasing (spol. S. T. B. I.).
To je potvrdené aj osvedčením o evidencii motocykla a evidenčnou kartou vozidla, ktoré sú súčasťou
priestupkového spisu. Vlastníkom motocykla bola teda spol. S. T. B. I., a pokiaľ vznikla škoda na
tomto motocykli, potom poškodeným je spol. S. T. B. I. a aktívna vecná legitimácia žalobcu vo veci

samej nie je žalobcom preukázaná. Tiež nebolo preukázané (a je zrejme objektívne vylúčené), že by
žalobcapredalmotocykel,akotvrdilnapojednávanídňa25.04.2023,ačozásadneovplyvniloajsamotnú
(tvrdenú) výšku škody. Napriek tomu si súd prvej inštancie si túto ničím nepodloženú/nepreukázanú
argumentáciu žalobcu zjavne osvojil. Samotná časť odôvodnenia rozsudku k rozsahu/výške škody je
značne zmätočná. Na jednej strane súd prvej inštancie uvádza, že žalobca sa podanou žalobou po

čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal náhrady škody vo výške 14.945 eur, no na druhej strane tam tiež
uvádza, že vznikla žalobcovi škoda vo výške 15.094,02 eur. Pokiaľ žalobca v záverečnom prednese
dôvodil výšku škody nákupnou cenou motorky a odpočítaním sumy 5.000 eur, za ktorú mal žalobca
údajne motocykel predať, potom súd prvej inštancie nijak neuviedol, prečo výšku škody dôvodil aodôvodnil z faktúry spoločnosti F. O., B., ktorá bola vystavená pre účely šetrenia škodovej udalosti
intervenientom pre prípad, že si motocykel dá žalobca opraviť
(t.j. predpokladanou sumou opravy). Navyše suma z faktúry spoločnosti F. O., B. je 15.094,02 eur, a

pokiaľ súd prvej inštancie mal v III. výroku rozsudku zastaviť konanie v časti 149,20 eur, potom výsledná
suma nie je 14.945 eur. Interveninet ďalej poukázal na nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie vo
veci samej, keď zástupca žalobcu až v záverečnej reči a po skončení dokazovania uviedol, že škoda
žalobcu teraz je iná, ako ju vyčíslili v petite žaloby a tá škoda je taká, že predstavuje sumu 14.945 eur a
nižšia škoda je z dôvodu, že ide o rozdiel medzi nákupnou cenou motorky a sumu, za ktorú sa predala,

pričom pôvodná výška škody bola určovaná na základe stanoviska motoshopu o výške ceny opravy
na základe žiadosti poisťovne. Možno súhlasiť so žalovaným, ktorý namietal takýto (procesný) postup
žalobcu,pretožetýmtomôžebyťajzmarenévykonané(užskončené)dokazovanievovecisamejamôže
dôjsť aj nesprávnemu (procesnému) postupu súdu prvej inštancie, čo sa aj stalo. Súdu prvej inštancie
to zjavne neprekážalo, a dokonca v rozsudku uvádza, že túto (len) argumentáciu zástupcu žalobcu mal
vyhodnotiť tak, že týmto žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 149,20 eur späť a v tejto časti žiadal

konanie zastaviť. Toto nie je dané ani dôvodné, nakoľko takýto procesný úkon-čiastočné späťvzatie
žaloby nevyplýva zo zápisnice. Intervenient vyjadril aj pochybnosť, že súd prvej inštancie nedostatočne
zistil skutkový stav veci. Okrem toho, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že je vlastníkom motocykla
a že jemu vznikla škoda, žalobca nepreukázal ani to svoje tvrdenie, že škodcom je (výlučne) žalovaný a
že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania (a potom akého konkrétne) a že by v príčinnej súvislosti

s protiprávnym konaním (len) žalovaného vznikla ním tvrdená škoda. Z pripojeného priestupkového
spisu vyplýva, žalobca tvrdí, že predmetná škodová udalosť sa síce mala stať 29.07.2020, no nahlásil
ju policajtovi až dňa 05.10.2020. Podľa § 66 ods. 2 písm. a), d) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
bol vodič motocykla (ďalej ako „žalobca“) povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi a zotrvať na
mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta a podľa písm. e) zdržať sa konania, ktoré by bolo

na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel. Keďže vlastníkom motocykla bola
spol. S. T. B. I., bol žalobca naviac aj leasingovými podmienkami povinný urobiť opatrenia tak, aby bola
škodová udalosť riadne zadokumentovaná a prešetrená/nahlásená polícii. Nie je pritom vylúčené, že
súčasťou leasingových podmienok bolo aj havarijné poistenie k motocyklu (čo by tiež robilo škodu a jej
výšku podstatne otáznou). Taktiež do dnešného dňa žalobca presne nekonkretizoval ani presné miesto

údajnej dopravnej nehody (nie je teda ustálené, či sa jednalo o rovný úsek cesty alebo o zákrutu), a to aj
napriek tomu, že bol k tomu vyzvaný aj intervenientom. Intervenient poukázal na to, že žalobca ako vodič
motocykla bol povinný jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu (§ 9 ods. 1 zák.
č. 8/2009 Z.z.). V Dotazníku vyplnenom žalobcom pre intervenienta žalobca v náčrtku vyznačil polohu
motocykla v čase (údajného) nárazu v strede vozovky, a rovnakú polohu motocykla (pri stredovej čiare)

vyznačil v náčrtku Dotazníka pre intervenienta aj žalovaný, čo je teda medzi stranami sporu nesporné
a čo len potvrdzuje, že technika jazdy žalobcu zrejme nebola správna a že aj z tohto dôvodu žalobca
zrejme porušil zákon. Intervenient poukázal na skutkové rozpory v tvrdeniach žalobcu. Okrem iného
žalobca pri výsluchu tvrdil, že (zrejme dňa 05.10.2020) „bol s policajtami
namiestenehodyanašlivtráveajspätnézrkadlozautažalovaného“,pričomvšakpripodanívysvetlenia

na OR PZ v Partizánskom, ODI dňa 05.10.2020 žalobca uviedol, že pritom ako v deň škodovej udalosti
s kamarátmi nakladali poškodený motocykel aj úlomky, našiel „aj kryt spätného zrkadla bielej farby z
vozidla, ktoré do neho narazilo“, čo je značný skutkový aj časový rozpor. Tieto tvrdenia žalobcu sa
nezhodujú so skutočnosťami uvádzaným policajtom (záznam o odložení veci ORPZ v Nitre, ODI zo
dňa 18.02.2021), že bola zadokumentovaná stopa, a to spätné zrkadlo z motocykla (nie z vozidla

žalovaného), ktoré je ale aj na fotkách zaslaných z dokladov poisťovne avšak odfotené niekde úplne inde
na asfalte. Spätné zrkadlo motocykla bolo pritom zadokumentované pri obhliadke motocykla spol. B. dňa
03.08.2020 resp. 10.08.2020 čo objektívne vylučuje, aby bolo aj na mieste nehody dňa 05.10.2020 pri
obhliadke miesta policajtom. Zrejme aj preto žalovaný od počiatku rozporuje žalobcom tvrdené (celkové)
poškodenie motocykla ako vzniknuté dňa 29.07.2020 v príčinnej súvislosti so stykom/stretom spätného

zrkadla vozidla žalovaného s motocyklom. I samotné tvrdenie žalobcu o tom, ako dlho ešte mal po strete
s vozidlom pokračovať v jazde
na motocykli nie je konzistentné. Od počiatku žalovaný tvrdil, že žalobca mal po strete pokračovať v
jazde ďalej. Žalobca pred políciou (pri podaní vysvetlenia dňa 05.10.2020) uviedol, že „po prejdení
ešte 30m motocykel na ceste neudržal, spadol na vozovku a následne vpravo mimo vozovku“. Na

pojednávaní však uviedol, „ja som hneď nespadol na zem“, čo je zjavný a podstatný rozpor. Intervenient
namietal aj proti záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný v priebehu konania výšku nároku nijakým
spôsobom nerozporoval. Zo súdneho spisu totiž vyplýva, že žalovaný už pri prvom svojom podaní
(12.09.2022)uviedol,žežalobuneuznávavcelomrozsahu,t.j.ajčodovýškyžalovanejsumy,žežalobcaneuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, t.j. aj čo do rozsahu/výšky škody a že o.i. nie je vôbec
zrejmé, či poškodenie uvedeného motocyklu (fotografie, ktoré predložil žalobca) vznikli vôbec v daný
deň a v akejkoľvek príčinnej súvislosti s uvedeným stretom žalobcu a žalovaného (čím tiež rozporoval

rozsah škody). Žalovaný rozporoval výšku škody na pojednávaní vo veci samej, čo vyplýva priamo
zo zápisnice o pojednávaní. Za nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý viedol aj k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nedostatočnému zisteniu a ustáleniu skutkového stavu a následne i nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci samej súdom prvej inštancie, intervenient označil aj to ako súd vyhodnotil
závery priestupkového konania. Pre súd prvej inštancie bolo pre rozhodnutie vo veci samej rozhodné a

určujúce, že dňa 26.12.2020 bola zo strany Okresného dopravného inšpektorátu vypracovaná správa
o objasňovaní priestupku z ktorej vyplýva, že žalovaný svojim konaním porušil ustanovenie
§ 3 ods. 2 písm. b), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. a žalobca svojim konaním
porušil ustanovenie § 66 ods. 2 písm. a), písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z.. Následne bola ale táto správa
o výsledku objasňovania priestupku postúpená ako podnet na začatie konania o priestupku Okresnému
dopravnému inšpektorátu Nitra. To záznamom zo dňa 18.02.2021 rozhodlo o odložení veci podľa § 66

ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov nakoľko správa o výsledku objasňovania priestupku
neodôvodňuje začatie konania o priestupku, pretože zavinenie na uvedenej dopravnej nehode nie
je ničím a nijako preukázané. Uvedená správa o výsledku objasňovania priestupku, z ktorej súd
prvej inštancie zjavne pri svojich záveroch vychádzal, podľa neskoršieho rozhodnutia neodôvodňuje

začatie konania čo i len o priestupku (nieto ešte vyšetrovania), pretože zavinenie žalovaného na
uvedenej dopravnej nehode nie je ničím a nijako preukázané. Ako mohol potom súd prvej inštancie
bez vykonania iného/ďalšieho dokazovania dospieť k inému/opačnému záveru, a to že žalovaný sa
dopustil protiprávneho konania, že je škodcom, vinníkom predmetnej škodovej udalosti a zodpovedným
za žalobcom tvrdenú škodu v rozsahu jednej polovice? Toto súd prvej inštancie v rozsudku bližšie

nikde neodôvodnil. Podľa intervenienta je možné konštatovať, že žalobca ako (údajný) poškodený
nepreukázal, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti
s týmto porušením, a naopak je možné konštatovať, že žalovaný (a to aj odkazom na priestupkový a
likvidačný spis) preukázal, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Na základe
uvedených skutočností intervenient navrhol, aby odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie zmenil tak,

že žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu.

10. Žalobca sa k podaným odvolaniam žalovaného a intervenienta na jeho strane nijako nevyjadril.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v rozsahu

a z dôvodov odvolaní žalovaného a intervenienta na jeho strane, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa §
389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

12. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby
žalobcu a vo výroku III. o zastavení konania v časti o zaplatenie 149,20 eur, do týchto výrokov rozsudku
súdu prvej inštancie žiadna zo strán sporu ani intervenient
na strane žalovaného nepodali odvolanie, a preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti/výrokoch
právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý /§ 367 CSP/.

13.Pokiaľideozostávajúcučasťrozsudkusúduprvejinštancie,ktorúsvojimiodvolanianapadližalovaný
a intervenient na jeho strane, odvolací súd sa v prvom rade skúmal námietky odvolateľov týkajúce sa
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní.

14. Intervenient na strane žalovaného vo svojom odvolaní namietal, že aj keď žalovaný navrhol už
vo svojom prvom vyjadrení k žalobe jeho vstup do konania ako intervenienta, a žalobca voči tomu
nemal žiadne výhrady, súd prvej inštancie toto nechal bez povšimnutia a nijako sa s týmto návrhom
nevyporiadal. K tomu odvolací súd uvádza, že podľa platnej právnej úpravy /§ 82 a nasl. CSP/
intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86

CSP písomným podaním. Vstup intervenienta
do konania sa tak už nedeje na výzvu strany sporu prostredníctvom súdu, tak ako to bolo
za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, keď podľa § 93 ods. 3
uvedeného zákona vedľajší účastník do konania vstupoval buď z vlastného podnetu alebo na výzvuniektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Podľa v súčasnosti platnej a účinnej zákonnej
úpravy civilného sporového procesu súd pri vstupe intervenienta
do konania nezohráva žiadnu úlohu a ten vstupuje do konania vždy vlastným oznámením o vstupe, ktoré

urobí buď z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore niektorej sporovej strany. Konajúci
súd tak už nie je žiadnym „tlmočníkom“ výzvu strany sporu tretej osobe, aby do konania ako intervenient /
predtým vedľajší účastník/ vstúpila a preto ani nemá žiadnu povinnosť na takýto návrh strany sporu
reagovať /o to viac, keď je strana sporu zastúpená v konaní kvalifikovaným právnym zástupcom/.

15. Odvolatelia ďalej namietali, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 25.04.2023 nepostupoval
podľa § 181 ods. 2 CSP, keď po prednese žaloby a vyjadrení žalovaného k nej neurčil, ktoré skutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná
a ktoré dôkazy nevykoná a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Z obsahu zvukového
záznamu o uvedenom pojednávaní pred súdom prvej inštancie skutočne vyplýva, že uvedeným
spôsobom súd nepostupoval. Opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP sa však vydaním rozhodnutia vo

veci samej konvaliduje.
V rozhodnutí o veci samej prvoinštančný súd svoje názory oznámil a tým zhojil tento procesný
nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu. Tento právny názor
potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky /viď. napríklad uznesenie
sp.zn. 7Cdo/150/2021 zo dňa 28. júna 2023/, podľa ktorej porušenie uvedeného ustanovenia § 181 ods.

2 CSP nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv a striktné nedodržanie postupu podľa
uvedeného zákonného ustanovenia
§ 118 ods. 2 OSP možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorá sama osebe nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, pretože konajúci
súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP

vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci.
16. Rovnako nemožno dať za pravdu odvolateľom v tom, že postup súdu prvej inštancie, ktorý pred
pojednávaním dňa 25.04.2023 nedoručil stranám priestupkový spis OR PZ Nitra a spis intervenienta ku
škodovej udalosti a ani im neoznámil, že tento mu už bol doručený, porušuje ich právo na spravodlivý
súdny proces. Uvedené spisy predstavujú v konaní dôkazný prostriedok – listinný dôkaz a procesný

právny predpis konajúcemu súdu neukladá povinnosť, na rozdiel od vyjadrení strán sporu vo veci
samej /§ 167 CSP/, aby dôkazné prostriedky doručoval stranám sporu, alebo aby im oznamoval, že
dôkazný prostriedok mu už bol predložený. Dôkazy vykonáva konajúci súd zásadne na pojednávaní za
prítomnosti strán sporu /§ 188 ods. 1 CSP/ a k vykonanému dôkazu sa strany sporu môžu vyjadriť.
Pri listinnom dôkaznom prostriedku konajúci súd vykoná dôkaz listinou tak, že listinu alebo jej časť

na pojednávaní prečíta alebo oznámi jej obsah /§ 204 veta pred bodkočiarkou CSP/, pričom pri
tomto jedinom dôkaznom prostriedku zákon umožňuje, aby konajúci súd namiesto opísaného postupu
vykonávaniadôkazulistinnýdôkaznýprostriedokdoručilstranámsporuaaklistinaalebojejobsahneboli
protistranou spochybnené, má sa za to, že listinný dôkaz bol takýmto spôsobom vykonaný a konajúci
súd môže z neho pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádzať /§ 204 veta za bodkočiarkou CSP/.

Ani pri listinnom dôkaznom prostriedku, však konajúci súd nemá zákonnú povinnosť predmetnú listinu
doručovaťstranámsporu.Záležílennajehouvážení,čidôkazlistinouvykonánapojednávaníprečítaním
alebo oznámením jej obsahu, alebo listinu doručí stranám sporu a ak listina alebo jej obsah neboli
protistranou spochybnené, vychádza z nej. V predmetnom spore preto súd prvej inštancie nedoručením
listinných dôkazných prostriedkov stranám sporu pred pojednávaním, ani neoznámením, že mu už boli

doručené, nezasiahol do procesných práv strán sporu a neporušil ich právo
na spravodlivý proces.

17. Podľa odvolacieho súdu nebola dôvodná ani odvolacia námietka odvolateľov ohľadne označenia
žalovaného, resp. jeho zmeny súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu a zvukového záznamu

o pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 25.04.2023 vyplýva, že žalobca ako žalovaného v žalobe
označil E. C. F. ako fyzickú osobu a na pojednávaní na výzvu súdu prvej inštancie zmenil označenie
žalovaného na E. C. F. ako fyzickú osobu podnikateľa, podnikajúcu pod obchodným menom E. C. F. –
M., s miestom podnikania a IČOm. Odvolatelia potom súdu prvej inštancie vyčítajú, že takúto zmenu
označenia prevzal do rozhodnutia, pričom v tomto zmysle nijako nepripúšťal zmenu žaloby, čím sa aj

vyhol hodnoteniu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako fyzickej osoby, ktorú žalovaný namietal.
K tomu odvolací súd uvádza, že slovenský právny poriadok rozoznáva len dva druhy subjektov práva /
nositeľov práv a povinností, alebo právnych osôb/ a to fyzické osoby /§ 7 Občianskeho zákonníka/
a právnické osoby /podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka združenia fyzických alebo právnickýchosôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje
zákon/. Žalovaný je nesporne fyzickou osobou, na čom nič nemení ani skutočnosť, že v hospodárskej
sfére podniká ako živnostník, pod určitým obchodným menom a s určitým miestom podnikania a ako

fyzická osoba podnikateľ vedie vo svojom účtovníctve motorové vozidlo, u ktorého je preto
vo verejnom registri označený ako prevádzateľ, držiteľ, či vlastník. Vždy sa jedná o fyzickú osobu, práva
a povinnosti, ktoré mu vznikajú mu vznikajú ako fyzickej osobe, hoc aj by mali pôvod v jeho podnikaní
ako fyzickej osoby podnikateľa alebo súviseli s majetkom, ktorý vedie ako fyzická osoby podnikateľ
vo svojom účtovníctve. Tomu svedčí aj súčasná právna úprava civilného sporového procesu, ktorá na

rozdielodpredchádzajúcejprávnejúpravy/§79ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok/
nestanovuje povinnosť uvádzať
v žalobe v prípade účastníka fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom jej obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo, ak je pridelené. Podľa § 133 ods. 1 a 2 CSP sa fyzická osoba sa v žalobe
označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným
identifikačným údajom, a právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom,

adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Z uvedeného je zrejmé, že označenie
žalovaného v žalobe žalobcu je celkom správne, nebolo povinnosťou žalobcu žalovaného popri
jeho označení ako fyzickej osoby označovať aj ako fyzickú osobu podnikateľa. Doplnenie označenia
žalovaného v záhlaví napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie i jeho usmernenie žalobcovi v tomto
zmysle na pojednávaní boli potom irelevantné.

18. Na druhej strane nemohol odvolací súd prehliadnuť procesné pochybenia súdu prvej inštancie pri
vykonávaní dokazovania a vedení pojednávania. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 25.04.2023
ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mal vo veci vykonať
dokazovanie viacerými listinami /pričom z obsahu zápisnice nie je zrejmé, akým spôsobom, teda či

listiny alebo ich časť prečítal alebo oznámil ich obsah/. Zo zvykového záznamu tohto pojednávania však
vyplýva, že súd prvej inštancie prečítal, resp. oznámil stranám sporu len listinu – Záznam o odložení
veci ODI Nitra
č.p. ORPZ-NR-ODI2-48/2021-Pr zo dňa 18.02.2021, ktorý je súčasťou predloženého priestupkového
spisu. Žiadny ďalší listinný dôkaz súd prvej inštancie neprečítal, ani neoznámil jeho obsah, teda

nevykonal listinný dôkaz spôsobom podľa § 204 CSP. Pri tých listinách, ktoré žalobca pripojil k žalobe
a súd prvej inštancie ich spolu so žalobou zaslal žalovanému na vyjadrenie /pričom ide len o časť listín,
ktoré mal súd prvej inštancie ako dôkaz vykonať na pojednávaní dňa 25.04.2023/ nemožno mať za to,
že ich súd prvej inštancie ako dôkaz riadne vykonal podľa § 204 veta za bodkočiarkou CSP, pretože
žalovaný

od momentu vyjadrenia k žalobe spochybňoval dôvodnosť podanej žalobe, naplnenie podmienok pre
vznik jeho povinnosti k náhrade škody žalobcovi, teda aj škodu žalobcu, ktorú mu mal žalovaný podľa
žalobyspôsobiť.Zatejtosituáciemalsúdprvejinštancieajtietolistinnédôkazy,ktorépredpojednávaním
doručil žalovanému riadne vykonať
na pojednávaní ich prečítaním alebo oznámením ich obsahu., k čomu ale nedošlo. Z dôvodu

nesprávne vykonaného dokazovania, resp. nevykonania dokazovania, nemajú skutkové závery súdu
prvej inštancie, ktoré sú prezentované v napadnutom rozhodnutí oporu vo vykonanom dokazovaní.

19. Popri uvedenom možno za procesné pochybenie súdu prvej inštancie považovať aj to, že súd prvej
inštancie vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania vo veci predtým, ako strany sporu predniesli svoje

záverečné návrhy. To je v priamom rozpore
s § 182 CSP, ktorý stanovuje, že ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby
zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a ak
po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie
za skončené. Uvedeným nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie neumožnil stranám

sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

20. Odvolací súd má ďalej po preskúmaní veci za to, že boli dôvodné aj odvolacie námietky odvolateľov
týkajúce sa veci samej. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť polovicu zo sumy uplatnenej náhrady škody /po čiastočnom späťvzatí žaloby /tu správne
odvolatelia poukazujú na nesprávny výpočet sumy čiastočného späťvzatia žaloby, pretože ak žalobca
trval z pôvodne žalovanej sumy15.094,02 eur na zaplatení sumy 14.945,- eur, mal súd prvej inštancie zastaviť konanie v časti
o zaplatenie 149,02 eur a nie 149,20 eur/, keď podľa jeho záverov si ani žalobca ani žalovaný
neboli istí jednoznačným zavinením škody zo strany žalovaného, a súdu sa „javí, že pochybenia,

teda porušenia povinností sú si vedomé obe zo strán sporu“ a preto by škodu mali znášať spoločne
apomerne,každávjednejpolovici.Takétozdôvodnenierozhodnutiasúdomprvejinštanciejenesprávne,
nemá oporu v skutočnostiach zistených vykonaným dokazovaním, nenapĺňa kritériá riadneho a
presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia /§ 220 ods. 2 CSP/ a celkom ignoruje rozloženie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena v spore. Z odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie nevyplýva,

ako súd posúdil naplnenie jednotlivých zložiek vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného
a na základe akých zistených skutočností. Aj tie skutkové okolnosti, ktoré súd uvádza nie sú zistené
riadne vykonaným dokazovaním /viď. bod 18 tohto odôvodnenia/, s výnimkou skutočností vyplývajúcich
zo Záznamu o odložení veci ODI Nitra č.p. ORPZ-NR-ODI2-48/2021-Pr
zo dňa 18.02.2021, z ktorého ale bolo zistené, že predmetná dopravná nehoda nie je dostatočne
zadokumentovaná, objasnená, zavinenie na uvedenej dopravnej nehode nie je ničím preukázané,

a z tohto dôvodu nie je možné určiť vinníka a poškodeného uvedenej dopravnej nehody. Právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie, podľa ktorého obe strany sporu zodpovedajú za dopravnú nehodu
spoločne a pomerne, každý v jednej polovici, tak je v rozpore s uvedenou, v podstate jedinou v konaní
riadne zistenou a preukázanou rozhodnou skutočnosťou.

21. Na tomto mieste musí odvolací súd tiež uviesť, že samotné právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie je chybné aj z toho dôvodu, že súd prvej inštancie posudzoval vec podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré na vec nedopadajú - § 420 ods. 1 a § 438 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka. Hoci odvolacie námietky odvolateľov týmto smerom nešli, tak už predtým uvedené dôvody
vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré samé osebe sú dôvodom na

zrušenierozsudkusúduprvejinštancie,dovoľujúodvolaciemusúdupreúčelyďalšiehokonaniaanového
rozhodnutia vo veci poukázať aj
na túto okolnosť. Zo žalobných tvrdení, ktoré boli potvrdené výpoveďami strán sporu vyplýva, že
k tvrdenému poškodeniu motocykla vedeného žalobcom došlo pri zrážke/kontakte s motorovým vozidlo
vedeným žalovaným. Ide teda o klasický stret prevádzok dopravných prostriedkov, kde na vyporiadanie

škody /ktorá pri strete prevádzok vznikla/ medzi prevádzateľmi je nutné aplikovať ustanovenie § 431
Občianskeho zákonníka. To stanovuje, že ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov
a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody. Ako uviedol bývalý Najvyšší súd ČSSR v stanovisku občanskoprávneho kolégia sp. zn. Cpjf 93/71
zo dňa 15. 11. 1972 /publikované pod č. 64/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk/

v ustanovení § 431 Občianskeho zákonníka nejde o zodpovednosť za zavinenie v zmysle
ustanovení § 420 a 421 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka
zaradené do druhého oddielu druhej hlavy šiestej časti Občianskeho zákonníka (prípady osobitnej
zodpovednosti - zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov), ktoré
upravuje zodpovednosť prevádzateľov a vyporiadanie medzi nimi, nadväzuje na právnu úpravu

objektívnej zodpovednosti podľa ustanovení § 427 a 428 Občianskeho zákonníka. Rozhodujúca je
pritom účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Objektívnu mieru účasti na
vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa
(niektorých prevádzateľov), ak ním bola založená príčinná súvislosť vedúca k vzniku škody. Ak ide o také
okolnosti, alebo také konanie alebo opomenutie, s ktorými škodlivý výsledok nebol v príčinnej súvislosti,

nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode, a teda nevzniká ani zodpovednosť, ani
dôvod na vyporiadanie.

22. Na základe týchto záverov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
vo výroku I. a v súvisiacom výroku IV. o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil

a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie riadne vykoná navrhnuté
dokazovanie spôsobom zodpovedajúcim príslušným ustanoveniam CSP, vyvaruje sa nedostatkov vo
svojom procesnom postupe, ktoré sú mu hore vytýkané, skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním
po právnej stránke posúdi podľa § 431 Občianskeho zákonníka a

vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie potom riadne v súlade s § 220 CSP odôvodní. V novom
rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako
aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).