Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 15, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124200147
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3124200147.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredseduJUDr.LadislavaMejstríkaačleniek
senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
dieťa rodičov: matka C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. G. XXX, t. č. H. I. XX, XXX XX F.,
a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. XX, K., t. č. A. XX, XXX XX L., v konaní o návrhu otca

na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci vykonania povinného očkovania maloletého dieťaťa, na
odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/5/2024-21 zo dňa 16.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo zabezpečené povinné
očkovanie maloletého. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich
náhradu. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 324 ods. 1 a ods. 2, § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a § 360 ods. 1 CMP, a poukázal aj na Dohovor o právach

dieťaťa.

2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že otec maloletého osvedčil existenciu právneho vzťahu účastníkov,
neosvedčil však, že tieto si vyžadujú nevyhnutnú úpravu pomerov prostredníctvom nariadenia
neodkladného opatrenia. Dôvodil, že v danej veci štát zabezpečil právo maloletého dieťaťa byť chránené
očkovaním pred šírením nákazlivých chorôb rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 31P/275/2018-32 zo

dňa 04.02.2020, ktorým bol za matku udelený súhlas s povinným očkovaním maloletého. Mal za to, že
zodpovednosť je na samotnom otcovi, aby po dohode s pediatrom zabezpečil jeho vykonanie.

3. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí argumentácia otca o nemožnosti zabezpečiť očkovanie dieťaťa
z dôvodu, že styk s ním má upravený len cez víkendy, nakoľko rozpory v otázke očkovania sú medzi
rodičmi minimálne od decembra 2018, pričom otec až do novembra 2023 situáciu týkajúcu sa rozšírenia

jeho styku (mimo prázdnin a sviatkov) neriešil. Ďalej skonštatoval, že môže rozhodnúť len o nahradení
súhlasu toho rodiča, ktorý s očkovaním nesúhlasí, ale samotné očkovanie vykonáva lekár po posúdení
aktuálneho zdravotného stavu očkovanej osoby.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec namietajúc, že rozšírenia styku s maloletým a rovnako
tak aj povinného očkovania maloletého sa domáhal od jesene 2016; návrh na nahradenie súhlasu

matky s očkovaním podal v roku 2018. Poukázal na skutočnosť, že aj počas konania o zverení syna
do starostlivosti otca v roku 2018 neustále apeloval na matku, aby s maloletým absolvovala povinnéočkovania. Skutočnosť, že sa tak nestalo, bola dôvodom vstupu prokuratúry do konania. Otec sa ešte
počas zimných prázdnin v roku 2022 pokúšal o očkovanie maloletého, avšak realizácia by v danej dobe
znamenala porušenie platných epidemiologických opatrení zo strany otca aj pediatra. Namietal, že súd

prvej inštancie mu dáva za vinu, že neoslovil pediatra a nepokúšal sa o rozšírenie styku s maloletým.
Matka mu v roku 2022 sľúbila, že maloletého dá zaočkovať po dosiahnutí 7 roku veku, čo však podľa
otca bol len výmysel. Akonáhle bolo rozhodnuté, že matka musí otca informovať len koncom mesiaca,
prestala ho informovať tak, ako to predtým robila v zmysle výchovných opatrení. Vzhľadom na vyššie
uvedené otec navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a upravil jeho styk

s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý piatok v čase od 08. hod., kedy
môže maloletého objednať na vyšetrenie, do nedele do 19. hod.

5. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie podľa ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, podľa

ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
vychádzal z dovtedy vykonaného dokazovania a podkladov, ktoré mal k dispozícii, pričom dospel k
správnemu záveru, keď rozhodol o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
vo veci vykonania povinného očkovania maloletého. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že nemal osvedčenú
potrebu naliehavého zásahu do pomerov maloletého. Súd prvej inštancie správne poukázal na
právoplatný a vykonateľný rozsudok č. k. 31P/275/2018 - 32 zo dňa 04.02.2020, ktorým za matku
maloletého už udelil súhlas na povinné očkovanie. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedeným

rozsudkom bola otázka povinného očkovania maloletého vyriešená, a jeho prípadný výkon nie je možné
zabezpečiť prostredníctvom neodkladného opatrenia.

9. Vyššie uvedené platí aj pre návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletým za účelom zabezpečenia

jeho očkovania. Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 34P/227/2016-420 zo dňa 05.04.2017 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/52/2017-444 zo dňa 26.09.2017 bola schválená
rodičovská dohoda o úprave styku; v tejto časti uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
11.05.2017. Vzhľadom k tomu nebola splnená zákonom vyžadovaná podmienka naliehavej potreby
okamžitého zásahu súdu, a preto ani v tejto časti nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolanie otca ako nedôvodné v celom rozsahu.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania podľa ust. § 52 CMP nezistiac dôvody pre aplikáciu § 55 CMP.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).