Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Ladislav Mejstrík

Legislation area – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce, Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520202553
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3520202553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov, matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.,
G. XXX/X, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, advokátmi

so sídlom B. XXXX, XXX XX F., a otec: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, XXX XX E. F., za
účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín, o návrhu otca na úpravu styku
a zníženie výživného a o vzájomnom návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. NM-5P/52/2020-365 zo dňa 09.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., IV., V., VI., VII., VIII.
p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zvýšení výživného m e n í tak, že otec j e p
o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. v období od 17.05.2021 do 31.12.2022 sumou 200 eur
mesačne, v období od 01.01.2023 do 30.06.2023 sumou 150 eur mesačne, v období od 01.07.2023 do
30.09.2023 sumou 200 eur mesačne a od 01.10.2023 sumou 300 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o nedoplatku na zročnom výživnom m e n í tak,
že nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 17.05.2021 do 31.10.2023 v celkovej sume 1.274,19
eur j e otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 70 eur spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. NM-5P/52/2020-365 zo dňa 09.11.2023 Okresný súd Trenčín (ďalej

aj „súd prvej inštancie“) rozhodol vo výroku I. tak, že návrh otca na úpravu styku s mal. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zamieta.
Vo výroku II. otec je povinný prispievať na výživu mal. A. v období od 17.05.2021 do 31.12.2022 sumou
200,- EUR mesačne, v období od 01.01.2023 do 30.06.2023 sumou 150,- EUR mesačne, v období od
01.07.2023 do 30.09.2023 sumou 200,- EUR mesačne a od 01.10.2023 sumou 350,- EUR mesačne, a
to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

Vo výroku III. nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 17.05.2021 do 31.10.2023 v celkovej sume
1.324,19 EUR je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 70,- EUR spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku.Vo výroku IV. týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.04.2019 č.
k. 11P/11/2018-162 vo výroku III. v spojení s Opravným uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 09.05.2019 č. k. 11P/11/2018-180 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo

dňa 22.10.2019 č. k. 27CoP/54/2019-242.
Vo výroku V. súd ruší Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.05.2021 č. k.
5P/52/2020-115 v časti, v ktorej bol upravený styk otca s maloletou A. na dobu od 18.06.2021 naďalej.
Vo výroku VI. súd priznáva znalkyni D. H. D., s miestom výkonu činnosti F., I. G. E. XXX/XX, odmenu
za vykonané znalecké dokazovanie a náhradu hotových výdavkov vo výške 1.750,60 EUR, ktorá bude

vyplatená na účet znalkyne vedený vo J., K., č. účtu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v sume 40,-
EUR zo záloh zložených otcom, a to vo výške 20,- EUR (zaúčtovanej pod D14, položka registra 7, rok
2022, číslo účtovného dokladu 30012023), a 20,- EUR (zaúčtovanej pod D14, položka registra 7, rok
2022, číslo účtovného dokladu 03122022) a vo zvyšnej časti vo výške 1.710,60 EUR z rozpočtových
prostriedkov súdu.
Vo výroku VII. otec je povinný zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 1.710,60 EUR do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.
Vo výroku VIII. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 35, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 až 3, §
62 ods. 1 až 7, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

2. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 08.11.2017 č. k. 9P/36/2016-479 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 23.05.2018 č. k. 5CoP/19/2018-544 boli obidve deti - maloletá A., aj D. v tom čase maloletý, zverené
do starostlivosti matky, bolo určené výživné, styk otca s deťmi súd neupravoval. Rozsudkom Okresného
súduNovéMestonadVáhomzodňa18.04.2019č.k.11P/11/2018-162vspojenísopravnýmuznesením

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09.05.2019 č. k. 11P/11/2018-180 a rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.10.2019 č. k. 27CoP/54/2019-242 súd zrušil výchovné opatrenie
a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 150 eur mesačne od 21.09.2018.
Vzhľadom na skutočnosť, že otec detí vzal svoj návrh vo vzťahu k synovi D. späť, bolo konanie v tejto
časti zastavené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 09.11.2023 č. k. NM-5P/52/2020-365.

Predmetom konania ostal návrh otca na úpravu styku s maloletou A. a zníženie výživného a návrh matky
na zvýšenie výživného na maloletú A.. Naposledy bol styk upravený uznesením Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 18.05.2021 č. k. 5P/52/2020-115, kedy súd nariadil neodkladné opatrenie
rodičom i maloletej A., a to otcovi povinnosť zúčastniť sa psychologického poradenstva v Centre pre
deti a rodiny ( CDR) D. v období od 21.05.2021 do 11.06.2021, maloletej A. povinnosť zúčastniť sa

psychologického odborného poradenstva v L. D. v období od 18.06.2021 do 27.08.2021 a matke
povinnosť zabezpečovať privedenie maloletej do CDR. Súd tiež upravil stretávanie sa otca s A. na
obdobie od 18.06.2021 v priestoroch CDR D. bez prítomnosti matky.
Pri odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie vychádzal zo správ CDR D. a zároveň bolo nariadené aj
znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 12/2023 vyplynulo, že vzťah medzi rodičmi maloletej

je vážne narušený, je medzi nimi narušená komunikácia, absentuje schopnosť konštrukčne sa dohodnúť
o základných rodičovských úlohách. U obidvoch rodičov je prítomná tendencia vracať sa k minulým
vzťahovým témam a zraneniam, dominantnejšia je táto tendencia u otca maloletej, ktorý opakovane
prechádza k devalvácii matky maloletej. U otca je pozorované ambivalentné vnímanie detí - idealizácia
maloletej A. a devalvácia syna D. (až na úrovni snahy o zbavenie sa otcovstva). Aj napriek realizovaným

opatreniam nie je podľa znaleckého posudku aktuálne maloletá schopná stretávať sa s otcom v takom
rozsahu, ako to on požaduje v návrhu. Nútenie maloletej do stretávania sa s otcom môže prehĺbiť
celkový odpor maloletej k jeho osobe a vzhľadom na osobnú históriu vzťahu je zároveň riziko vyššej
neurotizácie a psychosomatických ťažkostí u maloletej. Zároveň pri absencii dlhodobej psychoterapie
u otca znalkyňa uvádza vysoké riziko reťazenia ďalších vzťahových zranení (devalvácia maloletej,

devalvácia jej vzťahovo blízkych osôb). Maloletá by mohla vyťažiť z cielenej psychoterapie, kde by
mohla v bezpečnom prostredí a vzťahu spracovať potencionálne traumatické a záťažové obsahy.
Rovnako vhodné by bolo absolvovanie psychoterapie pre otca maloletej (samozrejme za predpokladu
dobrovoľnosti), kde by si okrem iného mohol osvojiť vhodnejšie akceptujúce formy komunikácie.
V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že už v čase, keď súd maloletú A. zveroval do osobnej starostlivosti

matky, bolo poukázané na potrebu obnovenia styku otca s oboma deťmi. Aj v konaní, ktoré predchádzalo
tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie, sa rodičia zúčastňovali stretnutí u psychológa, avšak bez
zásadnejšieho výsledku. Od zverenia maloletej A. do starostlivosti matky (r. 2018) k výraznejšiemu
posunuvovzťahuotcaamaloletejnedošlo,maloletáA.sasotcomnestretáva,trvalohoodmieta,nechcevzťah s ním obnoviť. Zo znaleckého posudku č. 12/2023 ďalej vyplynulo, že ak si otec chce obnoviť
vzťah s dcérou, musí sa ju najskôr naučiť počúvať a chápať, čo v súčasnosti nevie. Otec sa zameriava na
vlastné potreby a pocity ako na potreby a pocity svojej dcéry. Všetky vyjadrenia otca aj na pojednávaní

súdu sú negatívne ladené voči matke maloletej, za všetko môže matka, vlastnú zodpovednosť otec
nepripúšťa. Poukazuje na psychické ochorenie matky (matka bola opakovane znalecky vyšetrovaná
a ani jeden zo znalcov neuvádza potrebu vyšetrenia jej duševného stavu), avšak je zrejmé, že deti v čase
výchovy matky prosperujú po všetkých stránkach. Pozitívne stránky matky otec neuvádza. Je pravdou,
že matka maloletú nepochybne vo vzťahu k otcovi nepodporuje, ale táto skutočnosť nie je rozhodujúcou

pri odmietaní dcéry stretnúť sa s otcom. Za týchto okolností súd prvej inštancie konštatoval, že styk
maloletej s otcom nie je v jej záujme. Ak by súd nútil maloletú do stretávania sa s otcom, vyvolalo by
to u nej ešte väčší odpor k otcovi. Obnovenie vzťahu s dcérou je výlučne na otcovi maloletej. Ten musí
zmeniť svoje správanie, naučiť sa reagovať na potreby iných, pochopiť svoje nedostatky a svoj podiel
viny a následne sa opäť pokúsiť obnoviť vzťah s dcérou. Úlohou súdu je chrániť záujem dieťaťa, nie
rodičov a v jeho záujme je, aby žilo pokojným spôsobom života bez stresu a nátlaku. Súd prvej inštancie

preto za súčasnej situácie návrh otca na úpravu styku s dcérou zamietol. Súčasne zrušil aj nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým bol dočasne upravený styk otca s dcérou na pôde CDR D., nakoľko v tejto
časti nebolo trvanie neodkladného opatrenia časovo obmedzené (bol určený iba jeho začiatok).
Otec sa domáhal zníženia výživného z dôvodu, že je nezamestnaný a matka zvýšenia výživného,
kde žiadala zvýšiť výživné od 01.03.2021 na sumu 250 eur mesačne a od 01.09.2023 na sumu

400 eur mesačne. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia poukázal na to, že na strane maloletej
došlo k výraznému zvýšeniu nákladov, na hradení ktorých by sa mali zúčastňovať obidvaja rodičia.
Maloletá má veľa záujmov ako tanec, hudba. Počas trvania konania sa potreby maloletej menili,
maloletá od 01.09.2023 začala navštevovať gymnázium, kam dochádza denne, a kde má vyššie
výdavky na štúdium (literatúra, rôzne školské akcie), čo matka preukázala. Zvýšené sú aj výdavky na

lekárske ošetrenie zubov, matka maloletej má v zásade postupne sa zvyšujúci príjem, ktorý riadne
zistil súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia. Otec stále dosahuje príjem, ktorý nezodpovedá
jeho možnostiam a schopnostiam, okrem výživného dcére ničím neprispieva, nepodieľa sa na jej
mimoriadnych výdavkoch. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zníženie výživného nie je nielen
v záujme maloletej, ale nenasvedčujú mu ani pomery na strane otca. Súd prvej inštancie zisťoval, aké

sú možnosti zamestnania pre obchodných zástupcov vo viacerých firmách, kde príjem sa pohybuje
vo výške od 1.200 až 2.000 eur mesačne. Pri spriemerovaní by tak mohol otec dosahovať príjem vo
výške minimálne 1.600 eur mesačne v hrubom, t. j. zhruba 1.100 eur v čistom. Otec maloletej nie je
ničím limitovaný, nemusí vykonávať na rozdiel od matky osobnú starostlivosť o dieťa, teda jeho práca
nemusí byť v mieste bydliska. Zároveň nepredložil doklady o tom, že by bola na strane rodičov, pri

ktorých uviedol, že im poskytuje pomoc, potrebná celodenná opatera z jeho strany. Otec maloletej by ako
pracovník vo výrobe dosahoval príjem vo výške 900 až 1.000 eur mesačne, čo je súdu z iných konaní
všeobecne známe a aj z tohto príjmu by bol schopný v oveľa vyššej výške sa podieľať na nákladoch
maloletej. Podľa jeho vlastného vyjadrenia si prácu hľadá cez internet, má vysokoškolské vzdelanie I.
stupňa v odbore manažment a marketing, ovláda nemecký a anglický jazyk s tým, že uvádzal, že učí hru

nagitare,totorobíbezplatne.Privyrábalsipodľavlastnéhovyjadreniaprekladmidoleta2022,zčohomal
asi 50 eur mesačne. Pokiaľ mal aj ponuky práce, tak vo firme Elster na E. F., táto firma jeho očakávania
nesplnila. Poukázal na to, že prenajíma dom za 100 eur mesačne, o čom predložil čestné prehlásenie.
Zároveň bolo preukázané, že otec mal vyživovaciu povinnosť k synovi D. do júna 2023 a táto bola
zrušená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09.11.2023 č. k. 76Pc/8/2023-13

od 25.07.2023. Súd prvej inštancie na základe takto vykonaného dokazovania a zistených skutočností
od podania návrhu na zvýšenie výživného do decembra 2022 zvýšil na strane otca výživné u maloletej A.
zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur. Tu zohľadňoval, že otec mal vyživovaciu povinnosť ešte aj
k synovi D.. Po zaplatení výživného vo výške celkovo 450 eur (výživné na D. bolo vo výške 250 eur), by
otcovi maloletej pri zohľadnení potencionálneho príjmu cca 1.100 eur zostávala stále suma postačujúca

na uspokojenie všetkých jeho nevyhnutných potrieb. Suma 200 eur bola primeraná v rokoch 2021 a 2022
na uspokojovanie potrieb maloletej pri zohľadnení vyživovacej povinnosti matky. Od 01.01.2023 bol
následne otec maloletej dlhodobo práceneschopný, jeho príjem sa znížil, preto v tomto období bolo
výživné do júna 2023 ponechané v pôvodnej výške 150 eur. Od júla 2023 do septembra 2023 bolo
výživné na maloletú zvýšené na sumu 200 eur vychádzajúc zo skutočnosti, že v tomto období poberal

otec maloletej iba nemocenské dávky, avšak odbudla mu vyživovacia povinnosť na syna D.. Od októbra
2023 bolo výživné na maloletú A. zvýšené na sumu 350 eur, ktorá zohľadňuje potreby maloletej. Otec
maloletej sa zaevidoval ako nezamestnaný po tom, čo prestal byť práceneschopný a tu už vychádzal
v tomto období súd prvej inštancie z potencionálneho príjmu otca, t. j. zo sumy 1.100 eur mesačne.Otec napriek tomu, že vie, že má nezaopatrené dieťa, sa nezamestnal (hoci mohol) a uspokojil sa
s tým, že mu budú vyplácané iba dávky v nezamestnanosti, hoci ponúk zamestnania je na trhu práce
dostatok. Zároveň súd prvej inštancie určil aj nedoplatok na výživné otcovi za obdobie od podania návrhu

do 31.10.2023, t. j. od 17.05.2021 do 31.10.2023. Zároveň rozhodol, že určením výživného v novej
výške došlo k zmene pôvodného rozhodnutia o výživnom. V ďalšom rozhodol aj o odmene za znalecké
dokazovanie, priznal znalkyni odmenu v celkovej výške, ktorá bola uplatnená 1.710,60 eur s tým, že
súd prvej inštancie konštatoval, že znalecké dokazovanie bolo vykonané predovšetkým v záujme otca
maloletej. Tento opakovane žiadal o styk s dcérou. Opakovane sú vypracované znalecké posudky,

z ktorých však jednoznačne vyplýva, že je práve úlohou otca, aby zmenil svoje správanie a priblížil sa
svojej dcére, či synovi. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností preto súd prvej inštancie na náhradu
trov štátu ohľadne znalečného vo výške 1.710,60 eur zaviazal iba otca maloletej. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. V odvolaní uviedol,

že ho podáva do výroku o úprave styku a o výške výživného na maloletú, ako aj do všetkých
ďalších výrokov a častí. V rámci odôvodnenia uviedol, že súd prvej inštancie rozhodoval na základe
dlhodobo tendenčných vyjadrení a záverov o vzťahu maloletej k otcovi a nevysporiadal sa so skutočným
negatívnym vplyvom matky a jej okolia na maloletú. Pri stanovení výšky výživného sa súd riadne a úplne
nezaoberal a nevysporiadal so všetkými dôkazmi, nebral do úvahy príjmy a výdavky tak na strane matky,

ako aj otca. Za primerané výživné s prihliadnutím na potreby maloletej a príjmy a výdavky rodičov
považuje výživné v takej výške, ako uviedol v návrhu na zníženie výživného. Z tohto dôvodu navrhuje,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých častiach v nadväznosti na určenie
výživného na maloletú A. a tento zmenil tak, že navrhovateľ je oprávnený stýkať sa s maloletou podľa
návrhu a v časti platenia výživného je povinný platiť výživné na maloletú A. mesačne vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred k rukám matky podľa návrhu otca.

4. Okresná prokuratúra k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie považuje za nedôvodné a navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu otca matka uviedla, že nie je riadne odôvodnené. Matka sa v plnom rozsahu
stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, považuje ho za vecne správny, vychádzajúci zo správne
zisteného skutkového stavu, detailne a precízne odôvodnený. Otec v podanom odvolaní neuvádza
žiadnu takú relevantnú odvolaciu námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie. K téme styku maloletej s otcom poukázala na závery znaleckého posudku, podľa ktorého

potenciál významnejšie negatívne ovplyvňovať aj postoj maloletej vo vzťahu k druhému rodičovi má
otec (tendencia k devalvácii, externalizácii viny). V ďalšom matka uviedla, že súd prvej inštancie pri
posudzovanímožnostíaschopnostíotcaakopovinnéhorodičaplniťsivyživovaciupovinnosťpreurčenie
výšky výživného na maloletú, vychádzal z princípu potencionality príjmov podľa § 75 ods. 1 Zákona
orodine,čiževychádzalzpotencionálnehopríjmu,ktorýbydosahovalotecvzhľadomnasvojevzdelanie,

prax a zdravotný stav, a to z príjmu vyplývajúceho z ponuky práce minimálne vo výške 1.600 eur brutto
mesačne. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu okresnej prokuratúry tak, že súhlasila s týmto vyjadrením v celom
rozsahu.

7. Otec vo vyjadrení k zástupcovi okresnej prokuratúry a k vyjadreniu matky uviedol, že trvá na všetkom,
čo uviedol v podanom odvolaní.

8. Iné vyjadrenia do konania doložené neboli.

9. Podaním doručeným odvolaciemu súdu 19.03.2024 Krajská prokuratúra Trenčín oznámila, že preberá
vstup do konania a žiada o zaslanie všetkých ďalších s vecou súvisiacich písomností k uvedenej spisovej
značke.

10.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„CSP“
v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“),
preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaniapodľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP v časti potvrdil a podľa ust. § 388 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP v časti zmenil.

11.Prenariadeniepojednávaniapodľaust.§385ods.1CSPnebolisplnenézákonnépodmienky(nebolo
potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem).

12. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu otca na
úpravu styku s maloletou A., ako aj vo výrokoch IV., V., VI., VII. a VIII. je vecne správne, a preto tieto

výroky potvrdil. Argumentácia súdu v týchto častiach bola vecne správna, objektívna a presvedčivá.
Všetky dôvody, ktoré otec uvádzal v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku,
pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože
tvoriajedencelok.Odvolacísúdtedapreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavvecianenašiel
dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť.

13. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že základným právom dieťaťa
je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie
zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, čo je aj v danom
prípade, prípadne obaja alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné
prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného

z nich a upravia sa rodičovské práva a povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že aj rodič, ktorému dieťa
nebolo zverené do starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa,
starostlivosti oň, i na budovanie citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými
právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi, realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča
s dieťaťom. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťa

ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah
styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické
možnosti, rodinné pomery, vzdialenosti medzi bydliskom dieťaťa a rodičov a podobne.
V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je ústredným záujmom a predovšetkým sa prihliada
na záujem maloletého dieťaťa na zdravom fyzickom a psychickom vývoji, pričom tento pojem záujem

maloletého dieťaťa nie je možné zamieňať s individuálnymi záujmami rodičov alebo s ich individuálnymi
predstavami o starostlivosti o maloleté dieťa. Ak dieťa vyslovene styk odmieta (napr. v prípadoch ak je
odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním toho rodiča), je podľa ESĽP použitie donucovacích
opatrení kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahu medzi
dieťaťom a neempatickým rodičom (rozsudok ESĽP vo veci Kapr proti Českej republike zo dňa 28.

marca 2006).

14. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny a v záujme maloletého
dieťaťa, keď návrh na úpravu styku otca zamietol a predovšetkým prihliadal na záujem maloletého
dieťaťa, vrátane názoru maloletej, ktorá vo veku 16 rokov jednoznačne opakovane pred kompetentnými

osobami, vrátane kolízneho opatrovníka, psychológa, znalkyne, ktorá vypracovala znalecký posudok
v rámci konania, sa vyjadrila, že sa odmieta s otcom stýkať. V danej veci teda platí rozhodnutie, ktorým
bolo naposledy rozhodované o tom, že styk maloletej s otcom sa neupravuje, čo znamená, že otec
s maloletou sa môže stretávať do budúcna, maloletá má možnosť, ak bude mať záujem, kontaktovať
kedykoľvek otca a s ním sa stretnúť. Podľa znaleckého posudku aktuálne však maloletá schopná

stretávať sa s otcom v takom rozsahu, ako to on požaduje v návrhu, nie je schopná. Obnovenie vzťahu
s dcérou, teda maloletou, je výlučne na otcovi maloletej. Čiže ten musí zmeniť svoje správanie, naučiť
sa reagovať na potreby iných, pochopiť svoje nedostatky a pokúsiť sa obnoviť vzťah s maloletou.

15. Odvolací súd preskúmal aj napadnutý druhý a tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení

výživného a dospel k záveru, že tento nie je vecne správny a je potrebné ho v zmysle § 388 CSP
zmeniť. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, čo sa týka určenia výživného na
maloletú A. za obdobia od 17.05.2021 do 30.09.2023, kde súd prvej inštancie správne zohľadnil počas
jednotlivých období majetkové a príjmové pomery otca, berúc do úvahy zmenu pomerov aj na strane
maloletej. Čo sa týka určenia výživného na maloletú A. od 01.10.2023, súd prvej inštancie zvýšil výživné

na sumu 350 eur mesačne. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, kedy vychádzal
z potencionálneho príjmu otca maloletej, ktorý stanovil, keďže otec maloletej je od začiatku októbra 2023
evidovanýnaúradepráce,vovýškecca1.100eurvčistommesačne.Zároveňjepotrebnéuviesť,žebolo
potrebnéprihliadnuťajktýmskutočnostiam,ktoréuvádzalsúdprvejinštancie,ato,žejevschopnostiacha možnostiach otca maloletej nájsť si prípadne aj ďalšiu prácu (brigády), keďže otec ovláda nemecký
a anglický jazyk, učí hru na gitare. Je možné aj týmto spôsobom si zvýšiť príjem. Odvolací súd poukazuje
aj na to, že bolo preukázané, že otec maloletej za nájom za užívanie domu poberá len čiastku 100 eur

mesačne, podľa názoru odvolacieho súdu je takáto výška nájomného neprimeraná, čím sa otec vzdal
bezdôvodumajetkovéhoprospechuzprenájmu.Zároveňtrebauviesť,žedošloajkzrušeniuvyživovacej
povinnosti otca k synovi D. od júna 2023. Čiže toto sú všetko skutočnosti, na ktoré správne súd prvej
inštancie prihliadal, keď zvýšil výživné otcovi na maloletú A. za obdobie od 01.10.2023. Odvolací súd
(oproti súdu prvej inštancie) však dospel k záveru, podľa ktorého primeraným výživným za daných

okolností je 300 eur mesačne, t. j. cca 25 % z príjmu otca maloletého dieťaťa, čo je v súlade s ustálenou
judikatúrou. Takýto rozsah možno považovať za primeraný v prípade maloletého dieťaťa, ktoré študuje
na strednej škole prihliadnuc k tomu, že otec maloletého dieťaťa už nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu
povinnosť.

16. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd potom zmenil výroky II. a III. s tým, že výživné za

obdobie od 01.10.2023 znížil na sumu 300 eur mesačne, ostatné zvýšené výživné, ktoré bolo ustálené
v rámci výroku II., považoval za správne určené. Keďže výživné odvolací súd zmenil, to znamená, že
znížil na sumu 300 eur mesačne, pri ktorej výške výživného nedoplatok na zvýšenom výživnom za
obdobie od 17.05.2021 do 31.10.2023 (ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie) predstavuje sumu
1.274,19 eur, tento nedoplatok povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 70

eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku.

17. O náhrade trov odvolacieho a prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2
CSP v spojení s § 52 CMP, nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov
ich náhradu podľa § 55 CMP.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.