Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011835
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623011835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr.

Adriany Gallovej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 19. marca 2024 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B.,
nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 14T/19/2023 z 27.12.2023
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 14T/19/2023 z 27.12.2023 v časti - vo výroku o treste.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 14T/19/2023 z 27.12.2023,

obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C.,
adresa na doručovanie písomností D. XXXX/XX,
C.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. a § 53 ods.
1 Tr. zák. na trest domáceho väzenia vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 53 ods. 3 Tr. zák. je obžalovaný povinný:

- zdržiavať sa nepretržite v čase od 00.00 hod. do 24.00 hod. v obydlí na adrese D. XXXX/XX, C., s
výnimkami nevyhnutne potrebného času na premiestne-

nie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti
vykonávanej v súlade so Zákonníkom práce alebo na základe živnostenského oprávnenia alebo iného
právneho predpisu,
- viesť riadny život,
- podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, a to zariadením na kontrolu prítomnosti podľa § 5
zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a za týmto
účelom dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi v sídle jeho trvalého pobytu do dvoch dní

od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 53 ods. 5 Tr. zák. po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť svoje
obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného
a mediačného úradníka a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 14T/19/2023 z 27.12.2023 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

na skutkovom základe, že:

dňa 22.7.2023 o 18.40 h ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Mazda 3, evidenčného čísla
E., po ceste 1/18, po ulici F. A. C. G. v obci Ružomberok, pričom počas dopravno-bezpečnostnej akcie
„Buď rozumný“ bol na odstavnej ploche na ulici A. C. G. v obci Ružomberok predpísaným spôsobom
zastavený

a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Ružomberok, kde pri kontrole nepredložil
vodičský preukaz, následnou lustráciou bolo zistené, že menovaný uvedené vozidlo viedol aj napriek
tomu, že mu bol rozhodnutím o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku,
Okresného dopravného inšpektorátu, pod číslom ORPZ-RK-ODI2-P-312/2022 zo dňa 25.11.2022 a
právoplatného dňa 8.12.2022, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov.

Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., §
37 písm. m) Tr. zák. a § 53 ods. 1 Tr. zák. na trest domáceho väzenia
vo výmere 2 roky. Zároveň obžalovaný je povinný podľa § 53 ods. 3 Tr. zák. - nepretržite sa zdržiavať
v čase od 00.00 hod. do 24.00 hod. v obydlí na adrese D. XXXX/XX, C., s výnimkami nevyhnutne

potrebného času na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej
zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so Zákonníkom práce alebo na základe
živnostenského oprávnenia alebo iného právneho predpisu, - viesť riadny život a podrobiť sa kontrole
technickýmiprostriedkamiazatýmtoúčelomsadostaviťkprobačnémuamediačnémuúradníkovivsídle
jeho trvalého pobytu do dvoch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa § 52 ods. 5 Tr. zák.

po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť svoje obydlie len
po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka a len z naliehavého dôvodu a na
nevyhnutne potrebný čas.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného do

výroku o treste. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 27.12.2023 vyplýva, že tak obžalovaný,
ako aj prokurátor si ponechali lehotu na podanie opravného prostriedku a žiadali doručiť rozsudok.
Dňa 11.1.2024 podal proti označenému rozsudku odvolanie obžalovaný prostredníctvom zvolenej
obhajkyne na pošte (na č.l. 92-93 súdneho spisu) proti výroku o treste, ako aj proti konaniu, ktoré
vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo. V tejto časti považuje rozsudok za nezákonný z dôvodu

nevysporiadania sa so všetkými okolnosťami pre rozhodnutie zo strany konajúceho súdu. Uložený trest
považuje za neprime-rane prísny vzhľadom na jeho uloženie v maximálnej možnej výmere, ako aj
vzhľadom
na skutočnosť, že súd nezohľadnil zásady pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák., ani všetky
poľahčujúce okolnosti, a teda prevahu poľahčujúcich okolností. Podľa názoru obhajoby bol trest

ukladaný mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku obžalovaný doplnil písomné dôvody odvolania
prostredníctvom obhajkyne a tieto doručil okresnému súdu dňa 6.2.2024 (na č.l. 96-98 súdu). Z ich
obsahu vyplýva, že uložený trest obžalovanému považuje za neprimerane prísny, nakoľko súd

nevyhodnotil dôsledne všetky kritériá rozhodné pre určeniu druhu trestu, jeho výmery a účelu, tak
ako predpokladaná ust. § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. Trest uložený obžalovanému by mal zároveň
spĺňať aj požiadavku spravodlivej rovnováhy medzi všeobecným záujmom spoločnosti a garanciou
základných práv jednotlivca a tiež princíp úmernosti represie. V prípade obžalovaného mali byť zo
strany súdu vzhliadnuté minimálne dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. d) Tr. zák.,

nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvého (vo veku 19 rokov), ako aj
podľa § 36 písm. l) Tr. zák., nakoľko sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval.
Námietka obhajoby smerovala proti priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., nakoľko súd
mohol podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadnuť najmä preto, že išlo
o odsúdenie pre povahovo úplne odlišnú – majetkovú trestnú činnosť. Vzhľadom na uvedené mal

prevažovať u obžalovaného pomer poľahčujúcich okolností a v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. mal súdznížiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest odňatia slobody ukladať v upravenej trestnej
sadzbe až na 16 mesiacov. Súd takto nepostupoval a uložil obžalovanému trest domáceho väzenia na
samej hornej hranici trestnej sadzby, pričom takto prísne uložený trest nijakým spôsobom neodôvodnil.

Neprimeranosť uloženého trestu obhajoba namieta aj vzhľadom na neuplatnenie ust. § 39 ods. 2, ods.
4 Tr. zák. per analogiam pri vyhlásení obžalovaného podľa § 257 písm. b) Tr. por., pretože vyhlásenie
o vine by malo mať nepochybne zásadný význam pri ukladaní trestu v prospech obžalovaného, hoc
by súd aj priamo neaplikoval ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu. Prvostupňový súd napriek
uvedenému vyhláseniu obžalovaného, ktorý tak učinil bez garancie alebo určitého predpokladu o treste,

vzdaní sa práva na vykonanie dokazovania v rozsahu uznania viny, ako aj práva na podanie opravného
prostriedku, toto pri ukladaní trestu nijakým spôsobom nezohľadnil, a naopak, uložil obžalovanému trest
domáceho väzenia v maximálnej možnej hranici trestnej sadzby. Za neprimerane prísny je uložený trest
aj v kontexte možnosti jeho premeny na trest odňatia slobody v zmysle § 53 ods. 6 Tr. zák. To znamená,
že obžalovanému by reálne hrozil nepodmienečný trest odňatia slobody za spáchanie trestného činu
marenia úradného rozhodnutia, ktorý je uložený na maximálne možnej hranici trestnej sadzby. Na tomto

mieste dal do pozornosti, že príliš dlhé tresty sú v praxi kontraproduktívne. Neprimerane dlhá výmera
trestu domáceho väzenia má vplyv na osobný a pracovný život obžalovaného, jeho rodinu a na možnosti
začleniť sa primerane do spoločnosti. Uloženie tohto trestu je tak nezákonné, neúčelné a nedôvodné.
Súdmalzohľadniť,žezákazčinnostinebolobžalovanémuuloženývsúdnomkonaní,tedažeobžalovaný
nemaril výkon rozhodnutia uložený súdnym rozhodnutím, čo by bolo závažnejšie, naviac vzhľadom na

jeho nízky vek, neskúsenosti a nevedomosť nepredpokladal, že jeho konanie už bude posudzované
v trestnoprávnej rovine. Okrem toho trest má byť úmerný aj jeho následku, a teda aj škode. Uložený
trest je v rozpore aj s požiadavkou primeranosti trestu k miere závažnosti konania, ide o spáchanie
tzv. ohrozujúceho prečinu a jeho spáchaním reálne nedošlo k žiadnej škode. Ďalej nezohľadňuje jeho
osobné pomery, hoci ide o alternatívny druh trestu. Obžalovaný zabezpečuje celodennú opateru starej

matky H. I., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, ide o osobu vyššieho veku, má 82 rokov, závažné
zdravotné problémy, ktoré vyžadujú celodennú starostlivosť. Od posledného skutku sa obžalovaný
poučil, svoje konanie oľutoval, riadne si uvedomil negatívne dôsledky tohto zlyhania a nerozvážneho
konania a v súčasnosti sa chce začleniť do spoločnosti tak, aby viedol riadny život a nedopúšťal sa
žiadneho konania v rozpore s právnymi predpismi. Primeranosť trestu je tak predpokladom dosiahnutia

jeho výchovných účinkov. Vzhľadom na uvedené uloženie trestu domáceho väzenia v kratšej výmere by
bolo nielen vhodné, ale aj postačujúce na zabezpečenie naplnenia účelu trestu, ako aj na prevýchovu
obžalovaného. Podľa názoru obhajoby je tak uložený trest neprimerane prísny a nezohľadňuje zásadu
proporcionality trestu ani individuálne okolnosti prípadu. Obhajoba tak navrhuje, aby krajský súd zrušil
napadnutýrozsudokvovýrokuotresteasámuložilobžalovanémumierenejšítrest,ktorýbudeprimeraný

a spravodlivý, najvhodnej-šie alternatívny druh trestu domáceho väzenia v kratšom trvaní, prípadne
primeraný trest povinnej práce.

Súčasťou spisového materiálu je aj vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovaného (na č.l. 100
súdneho spisu), ktoré považuje za nedôvodné a stotožnil sa s odôvodnením okresného súdu. Navrhol

v zmysle § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka, pridŕžajúc sa písomného
vyjadrenia k odvolaniu obžalovaného, s poukazom na zákonnosť a primeranosť trestu uloženého
rozsudkom prvostupňového súdu navrhla odvolanie obžalovaného podľa

§ 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné. Obhajkyňa obžalovaného navrhla s poukazom
na dôvody podaného odvolania zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému
miernejší a primeraný trest. Obžalovaný si myslí, že mu bol uložený neprimeraný trest, pretože sa stará
o babku, má 19 rokov, potrebuje chodiť do práce a s náramkom na nohe ho nikto nezamestná. Vodičské
oprávnenie nemá a požiadal súd o miernejší trest.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., a to osobou
oprávnenou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2
Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva

na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania obžalovaného
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné a na jeho podklade

podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste,
pretože ním uložený trest obžalovanému považoval za neprimerane prísny, a preto odvolací súd sám
otresterozhodol.Krajskýsúdmalvýhradylenčodovýmeryuloženéhoalternatívnehotrestu–domáceho
väzenia.

Okresný súd zistil dostatočne skutkový stav, pokiaľ ide o rozhodnutie o treste, z takto zisteného

skutkového stavu veci potom vychádzal aj krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného.
Zároveň okresný súd rešpektoval všetky zákonom stanovené podmienky pre uloženie trestu domáceho
väzenia, ako ich ustanovuje § 53 ods. 1 Tr. zák. a tieto sú splnené.

Len pre úplnosť treba uviesť, že výrok o vine bol právoplatný dňom vyhlásenia rozsudku, nakoľko

obžalovanýurobilvyhlásenieovinepodľa§257ods.1písm.b)Tr.por.,ktorébolozákonompredpísaným
procesným postupom súdom prijaté, a súd vykonal dokazovanie len v súvislosti s rozhodnutím o treste.

Z návrhu obžalovaného na rozhodnutie o odvolaní, ako aj jeho podstatného obsahu je zrejmé, že
odvolanie smerovalo výlučne len do výroku o treste. Obhajoba namietala neprimeranosť uloženého

alternatívneho trestu domáceho väzenia vzhľadom na nedostatočnú aplikáciu zásad pre ukladanie
trestov, najmä zisteného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a z tohto pohľadu aj
nezákonnosť uloženého trestu mimo zákonom určenej trestnej sadzby, ďalej uložený trest nezohľadňuje
proporcionalitu trestu k spáchanej trestnej činnosti a osobitosti prípadu s dôrazom na osobné pomery
obžalovaného.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov
na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má
pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana
spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba

prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali

v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným

členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,

ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálneja generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi
legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže
so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá
v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,

ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne zistil pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a tieto vyjadril
v pomere 1:1 (podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. – priznanie a oľutovanie trestnej činnosti a podľa § 37 písm.
m/ Tr. zák. – bol už za trestný čin odsúdený). Podľa zisteného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností súd pri ukladaní trestu postupoval ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., to znamená, že trest ukladal
v základnej zákonom určenej trestnej sadzbe, ktorá je za stíhaný prečin marenia úradného rozhodnutia

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. vo výmere až na dva roky.

Na tomto mieste krajský súd uvádza, že sa nestotožnil s právnym názorom obhajoby, že súd mal
aplikovať v prospech obžalovaného aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr. zák. – že trestný čin
spáchal vo veku blízkom veku mladistvých. Podľa § 122 ods. 2 Tr. zák. osobou blízkou veku mladistvých

sa rozumie osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho
veku. Po formálnej stránke osoba obžalovaného spĺňa uvedenú definíciu, lebo skutku sa obžalovaný
dopustil vo veku 19 rokov. Táto poľahčujúca okolnosť sa priznáva len za splnenia aj ďalšej podmienky
zákona, že okolnosť veku (v danom prípade nízky vek) mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú
spôsobilosť. K tomu krajský súd poukazuje na povahu spáchanej trestnej činnosti. Obžalovaný nie je

vôbec držiteľom vodičského preukazu a v priestupkovom konaní mu bola uložená pokuta a zároveň aj
zákazčinnostivodiča.Tedaskutočnosť,žeosoba,ktoránemávodičskýpreukaz,nemôževiesťmotorové
vozidlo, je jednoduchá vec, ktorú osoba v devätnástich rokoch je schopná pochopiť a tejto porozumieť.
O to viac, ak bola na túto skutočnosť upozornená v rámci priestupkového konania políciou pod dvojitou
sankciou – pokutou, ako aj zákazom činnosti. Vzhľadom na jednoducho pochopiteľnú záležitosť tu

nemôže byť ani pochybnosť, že nízky vek (vek blízky veku mladistvého) bol okolnosťou,
na ktorú treba zobrať zreteľ a túto osobitne zdôrazniť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. d)
Tr. zák. Krajský súd pripomína, že v závažnejších prípadoch sa pre tento účel vykonáva znalecké
dokazovanie, čo však nebol tento prípad. Súčasťou spisu nie je znalecký posudok, ktorý by sa touto
skutočnosťou zaoberal.

Krajský súd sa nestotožnil s obhajobou, ani pokiaľ ide o námietku, že nemal prihliadnuť na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keďže predchádzajúca trestná činnosť obžalovaného mala inú
povahu. Je pravda, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, ale stíhanej
trestnej činnosti sa dopustil (22.7.2023) v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za túto majetkovú

trestnú činnosť. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 1T/36/2022 z 19.10.2022, právoplatným
19.10.2022, bol obžalovanému ako mladistvému páchateľovi uložený za zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu 12 mesiacov do 20.10.2023. Druhé odsúdenie je
za prečin krádeže (trestný rozkaz Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/16/2023

zo 7.3.2023, právoplatný 21.3.2023), pri ktorom súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na
predchádzajúce odsúdenie. Pretože okresný súd dal prednosť uloženiu alternatívneho druhu trestu –
domáceho väzenia obžalovanému, vzhľadom na frekvenciu páchania trestnej činnosti bolo nevyhnutné
túto okolnosť zdôrazniť práve v podobe tejto priťažujúcej okolnosti. Potom odpadá aj úvaha obhajoby, žetrest bol ukladaný mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, nakoľko neprichádzala do úvahy úprava
zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. (zníženie hornej hranice o jednu tretinu
podľa pravidiel § 38 ods. 8 Tr. zák.). Preto vyššie rozvedené odvolacie námietky obhajoby krajský súd

považoval za nedôvodné.

Krajský súd sa stotožnil s úvahou okresného súdu ohľadom uloženia alternatívneho trestu
obžalovanému v podobe domáceho väzenia. Tento druh trestu aj podľa názoru krajského súdu v jeho
prípade napĺňa všetky požiadavky zákona na jeho uloženie, vrátane dosiahnutia účelu trestu. Treba

poukázať najmä na povahu spáchaného trestného činu, teda že u obžalovaného je potrebné klásť dôraz
na rešpektovanie povinností vyplývajúcich pre neho
z úradného rozhodnutia, čo v sebe zahŕňa aj rešpektovanie akýchkoľvek právnych povinností - napr. že
motorové vozidlo môže viesť len s vodičským oprávnením. Súd tiež prihliadol
na závažnosť tejto trestnej činnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, ako aj skutočnosť, že
predchádzajúcej trestnej činnosti sa dopustil ako mladistvý. Vzhľadom na jeho vek je rozumné mu

dať šancu, aby si uvedomil aj formou tohto alternatívneho trestu, pri ktorom má zachovaný kontakt
s bežným domácim prostredím, že páchanie trestnej činnosti sa nevypláca. Tento trest popri bežných
povinnostiach mu umožní, aby si usporiadal svoje hodnoty a viedol riadny život. Uvedomil si svoj prísľub,
ktorý dal pred súdom, že sa chce zaradiť do riadneho života a plniť si svoje povinnosti aj voči osobe,
ktorá je odkázaná na jeho starostlivosť. Krajský súd upozorňuje obžalovaného, že pokiaľ nevyužije túto

šancu a do budúcna bude ďalej pokračovať v páchaní trestnej činnosti, súd pri prípadných ďalších
odsúdeniach bude prihliadať na skutočnosť, že k náprave páchateľa pod vplyvom mierenejších trestov
nedošlo a zohľadní to v prísnejšom druhu trestu a jeho výmere.

Krajský súd mal výhrady len voči stanovenej výmere trestu domáceho väzenia a v tomto považoval

odvolaciu námietku obhajoby za dôvodnú.

Vust.§53ods.1Tr.zák.jestanovenávýmeratrestudomácehoväzeniaažnaštyriroky.Trestdomáceho
väzenia môže súd uložiť páchateľovi za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom neprevyšujúcou desať rokov, najmenej však

na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom.

Obžalovaný spáchal prečin marenia úradného rozhodnutia, za ktorý zákon v osobitnej časti ustanovuje
trest odňatia slobody v trestnej sadzbe až na 2 roky. Ak zákon umožňuje uložiť páchateľovi tento druh
trestu pri trestnom čine, pri ktorom horná hranica neprevyšuje 10 rokov, už len z pohľadu tejto úmery je

trest domáceho väzenia uložený obžalovanému
vo výmere 2 roky (teda na samej hornej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby) trestom
neprimerane prísnym. Pomôckou môže byť aj pravidlo stanovené pri premene trestu domáceho väzenia,
ak si odsúdený neplní povinnosti a obmedzenia, vrátane nariadenej technickej kontroly, že nevykonaný
deň domáceho väzenia sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody (§ 53 ods. 6

Tr. zák.).
Pri zohľadnení všetkých osobitostí súdenej trestnej veci – najmä osoby obžalovaného, jeho veku,
pomerov, ale tiež skutočnosti, že trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, teda aj s prihliadnutím na skúsenosti obžalovaného s páchaním trestnej činnosti súd by
nemal ukladať trest pri dolnej hranici trestnej sadzby, ale mal by

vziať do úvahy aj závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ktorá je vyjadrená primárne jednotlivou trestnou
sadzbou. Zhodnotením týchto okolností krajský súd považoval
za zákonný a primeraný trest domáceho väzenia vo výmere 1 rok. Účinnosť tohto trestu dopĺňajú aj
uložené povinnosti a opatrenia, ktoré je povinný obžalovaný v celom rozsahu rešpektovať, vrátane ich
technickej kontroly. Takto uložený trest si podľa názoru krajského súdu splní aj svoj účel v rovine jeho

individuálnej i generálnej prevencie.
Osobitne dáva krajský súd obžalovanému do pozornosti, že podľa § 53 od. 6 Tr. zák. ak odsúdený
neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia, alebo marí výkon
kontroly technickými prostriedkami, súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že
nevykonaný deň trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia

slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

Z výrokovej časti tohto rozsudku je zrejmé, že krajský súd len znížil výmeru trestu domáceho väzenia tak,
aby uložený trest zodpovedal všetkým kritériám zákona pre uloženie tohto druhu trestu a individuálnymokolnostiam predmetnej trestnej veci. Inak uložil obžalovanému rovnaké povinnosti ako okresný súd.
Pokiaľ ide o tú výrokovú časť, v ktorej okresný súd nariadil obžalovanému technickú kontrolu, tak túto
časť odvolací súd vyprecizoval doplnením o osobitné ustanovenie zákona (§ 5 zák. č. 78/2015 Z.z.

o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami), pretože súd je zodpovedný aj
za vykonateľnosť výroku rozhodnutia. Podľa citovaného zákonného ustanovenia ide o zariadenie na
kontrolu prítomnosti, t.j. kontrolu prítomnosti kontrolovanej osoby v určený čas na určenom mieste.
Kontrolovaná osoba je povinná strpieť umiestnenie zariadenia
nakontroluprítomnostivosvojomobydlípočasceléhotrvaniakontrolytechnickýmiprostriedkami(ktomu

bolo smerované predbežné šetrenie v domácnosti obžalovaného, teda overenia podmienok zákona pre
uloženie tohto druhu trestu).

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným,
a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,

a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.