Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 29, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122378888
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6122378888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
X.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zastúpenej: Hagyari & Partners, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811
04 Bratislava, IČO: 51 473 208, proti žalovanému: E. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D.,
zastúpenému: JUDr. Marek Polakovič, advokát, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov,
o zaplatenie 724,71 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
16C/62/2022-103 zo dňa 26.1.2023, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.

II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %,
o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 168,33 eur.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 556,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne z tejto sumy od 30.3.2022 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54%, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2.Vecprávneposúdilpodľaust.§451ods.1,2,§456,§458ods.1Občianskehozákonníka,akoajpodľa
§ 517 ods. 1, 2, OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Nárok žalobkyne posúdil ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že dňa 6.11.2015 došlo medzi žalobkyňou a žalovaným
k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena doživotného bývania žalovaného u žalobkyne, kde sa
žalovaný zaviazal uhrádzať pomernú časť nákladov spojených s užívaním bytu. Už v minulosti sa viedlo

na tamojšom súde konanie pod sp.zn. 11C/19/2021, ktoré skončilo zmierom a kde súd vyslovil záver,
že nakoľko v byte býva žalobkyňa, syn žalobkyne a žalovaný, žalovaný by mal uhrádzať 1/3 nákladov
vo vzťahu k fixným zložkám (inkaso a pod.) a 1/9 nákladov vo vzťahu k variabilnej zložke (elektrina). V
roku 2021 boli fixné náklady za byt 3.458,28 eur, variabilné náklady 467,60 eur, žalovaný by mal teda
uhradiť spolu sumu 1.204,71 eur (1/3 z 3.458,28 eur a 1/9 zo 467,60 eur). Nakoľko žalovaný za obdobie
roka 2021 zaplatil žalobkyni len 480,- eur (po 40,- eur mesačne), v zmysle žaloby doplatok žalovaného
by mal predstavovať sumu 724,71 eur, pričom v omeškaní je od 30.3.2022.

Žalovaný už v odpore voči platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica dňa
28.7.2022 pod sp.zn. 28Up/984/2022, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, uviedol, že je
ochotný znášať určité náklady za byt, avšak podľa miery jeho užívania, nakoľko predmetný byt užívav priemere 10 dní do mesiaca, a preto by mal uhrádzať náklady nie v pomere 1/3, ale v pomere 1/9,
keďže v byte žijú tri osoby.
Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za nesporne preukázané, že v predmetnom byte

bývajú tri osoby - žalobkyňa, jej syn a žalovaný. Rovnako bolo nesporné, že náklady na predmetný byt
spolu predstavovali sumu 3.925,88 eur a taktiež nebolo sporným, ktorá zo strán sporu koľko uhradila.
Súd prvej inštancie sa teda zaoberal otázkou, koľko by mal žalovaný prispievať na náklady spojené s
užívanímnehnuteľnosti.Vzmluveozriadenívecnéhobremenadoživotnéhobývania,ktorábolauzavretá
medzi stranami sporu 6.11.2015 je v čl. I bod 2 druhá veta uvedené, že „Oprávnený (v tomto konaní

žalovaný) sa zaväzuje uhrádzať pomernú časť nákladov spojených s doživotným bývaním a užívaním
nehnuteľností špecifikovaných v bode 1 tohto článku tejto Zmluvy.“
Z uvedeného nevyplýva presná špecifikácia príspevkov oprávneného z vecného bremena, avšak súd
sa stotožňuje s argumentáciou uvedenou v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 11C/19/2021 medzi totožnými
stranami sporu, že pri troch osobách užívajúcich byt by mali byť tzv. fixné položky (inkaso a poplatky
správcovi) uhrádzané v pomere 1/3 pre každú z osôb a variabilné náklady žalovaným len čo do počtu

dní pre čiastočné užívanie bytu (približne 1/3 z mesiaca) v pomere 1/9 (elektrická energia).
Reflektujúcprincípspravodlivostisúdprvejinštancieuviedol,ženajednejstraneničnebránižalovanému
užívať predmetný byt celý mesiac, pričom na druhej strane je aj určitá servisná činnosť žalobkyne
vo vzťahu k predmetnému bytu. Vyššie uvedené usporiadanie vzťahov mal preto súd prvej inštancie
za proporčne vyvážené. Sumu 40,- eur, ktorou žalovaný prispieval podľa vlastnej úvahy mesačne na

náklady spojené s užívaní bytu, nepovažoval súd za adekvátnu.
Pôvodne žalobkyňa požadovala od žalovaného sumu 724,71 eur, avšak po čiastočnom späťvzatí žaloby
žalobkyňou v sume 168,33 eur (1/3 z preplatku 505,- eur), súd prvej inštancie priznal žalobkyni oproti
žalovanému právo na zaplatenie sumy 556,32 eur.
Následne prvoinštančný súd apeloval na obidve strany, aby riešili problémové situácie zmierlivo

a nachádzali kompromisy, ktoré im zabezpečia pokojné užívanie nehnuteľnosti a korektné vzťahy
minimálne na úrovni slušného správania sa a tolerovania toho druhého.
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania po doručení výzvy na dobrovoľné plnenie zo dňa 22.3.2022,
pričom žalobkyňa požadovala úrok z omeškania až od 30.3.2022, súd prvej inštancie takto priznal
žalobkyni úrok z omeškania zo žalovanej sumy.

Napojednávanídňa26.1.2023spoukazomnaskutočnosť,žezarok2021bolovyúčtovaniespreplatkom
505,- eur vzala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 168,33 eur (1/3 zo sumy 505,- eur)
a v tejto časti súd prvej inštancie konanie zastavil postupom podľa § 145 ods. 2 CSP.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom žalobkyňa bola po čiastočnom
späťvzatí žaloby v konaní úspešná v rozsahu 77 %, žalovaný v rozsahu 23 %, preto má žalobkyňa

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to voči výrokom II.
a III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“).
Zdôraznil skutočnosť, že predmetný byt užíva len 10 dní v kalendárnom mesiaci, nakoľko pracuje
vzahraničí.Malzato,žeodôvodnenienapadnutéhorozsudkujenedostatočnéanepresvedčivé,keďsúd
prvej inštancie svoje právne úvahy uviedol iba v bode 23. a 24. odôvodnenia rozsudku. Z napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní.

Zároveň žalovaný považoval žalobu voči nemu za konanie žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi,
a to z dôvodu, že 1 predmetného bytu daroval žalobkyni sám žalovaný. Žalovaný mal záujem sa so
žalobkyňou mimosúdne dohodnúť a navrhol jej, že jej doplatí k už zaplatenej sume 480,- eur za rok 2021
sumu 360,- eur, avšak bezúspešne.
Žalovaný mal za to, že žalobkyni uhradil pomerné náklady za užívanie bytu za obdobie roku 2021, a to

v rozsahu, v akom byt skutočne v danom období užíval, t.j. v rozsahu 10 dní v kalendárnom mesiaci
a že nie je povinný doplácať žalobkyni ďalšie finančné prostriedky.
Navrhol preto, aby odvolací súd v napadnutej časti predmetný rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne
a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania alebo aby v napadnutej časti zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovaného zaslala žalobkyňa vyjadrenie, v ktorom uviedla, že napadnutý rozsudok
považuje za vecne správny, dostatočne odôvodnený a prijatý v súlade so zákonom za dodržania
všetkých procesných a zákonných ustanovení. S námietkami žalovaného absolútne nesúhlasila,považovala ich za účelové a nedôvodné. Navrhla preto napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Poukázala na skutočnosť, že ide už o druhý spor vo veci náhrady bezdôvodného obohatenia za
užívanie nehnuteľnosti vedený medzi stranami sporu. Uvedené nastáva opakovane z dôvodu, že

žalovaný neuhrádza náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti napriek tomu, že sa k náhrade zaviazal
v zmluve o zriadení vecného bremena. Prvý spor medzi stranami bol taktiež riešený pred totožným
zákonným sudcom, ktorému je situácia medzi sporovými stranami známa a ktorý sudca odprezentoval
totožný právny názor ako pri prvom spore, pri ktorom došlo k zmieru sporových strán práve na
základepredbežnéhoprávnehoposúdeniavecizákonnýmsudcom.Žalovanýoprotiprvémusporuužíval

nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne za kalendárny rok viac, než to bolo predtým, žalobkyňa však
akceptovala už predtým vyslovený právny názor súdu a v súlade s ním žiadala o vydanie bezdôvodného
obohatenia opätovne.
Vo vzťahu k námietke dobrým mravov žalobkyňa uviedla, že požaduje len to, k čomu sa sám žalovaný
zaviazal v zmluve o zriadení vecného bremena. Žalobkyňa udržiava celý byt, plní všetky povinnosti
s ním spojené, upratuje byt, dokupuje čistiace prostriedky, zastrešuje a platí opravy v byte, pritom

žalovaný s týmto žiadne starosti nemá. Je naopak v rozpore s dobrými mravmi dobrovoľne prevziať
záväzok podieľať sa na nákladoch spojených s užívaním bytu a následne túto povinnosť ignorovať,
resp. si určovať podľa vlastného uváženia aká náhrada je adekvátna. Z toho dôvodu sa bohužiaľ strany
sporu museli opätovne stretnúť pred súdom a riešiť vzniknutú situáciu. Opätovne uviedla a aj touto
cestou apelovala na žalovaného, že do budúcna je vhodné riešiť situáciu dohodou, aby medzi stranami

nedochádzalo k ďalším sporom, nehovoriac o ekonomickej a časovej záťaži oboch strán súvisiacej so
sporom.
Namargodobrýchmravovuviedla,žežalovanýnanehnuteľnosti,vmiestnosti,ktorúužíva,poodstrihoval
novozriadené interiérové žalúzie, čím úmyselne poškodil zariadenie bytu, ktoré zaobstarala žalobkyňa
z vlastných prostriedkov.

Navrhla preto, aby odvolací súd napádaný rozsudok potvrdil a priznal jej trovy odvolacieho konania
v plnej výške.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku o vyhovení žalobe, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania. Keďže výrok I.,
ktorým bolo konanie čiastočne zastavené odvolaním napadnutý nebol, preto v odvolacom konaní ani
nebol predmetom preskúmania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok odvolania
žalovaného s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. Odvolací súd je po oboznámení sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a odvolacími námietkami žalovaného toho názoru, že prvoinštančný súd dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil, keď po čiastočnom
zastavení konania predmetnej žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia a odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom
prvej inštancie tak, ako to má na mysli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP a na potvrdenie správnosti vo
vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné.10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. X na H. poschodí bytového
domu so súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/XXX kat. úz. D. I. C. J. K. X F. D. ako aj
príslušenstva tohto bytu.

Dňa 6.11.2015 bola medzi žalobkyňou ako povinnou a žalovaným ako oprávneným uzatvorená Zmluva
o zriadení vecného bremena doživotného bývania s tým, že oprávnený sa zaväzuje uhrádzať pomernú
časť nákladov spojených s doživotným bývaním a užívaním predmetnej nehnuteľnosti.
Písomným podaním z 22.3.2022 žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu sumy 1.204,71 eur s tým, že
táto suma predstavuje 1/3 nákladov spojených s užívaním bytu a žiadala ju uhradiť do 7 dní od doručenia

výzvy.
Na túto výzvu reagoval žalovaný písomným podaním z 1.4.2022 a uviedol, že v snahe predísť súdnemu
sporu je ochotný doplatiť navyše k už zaplatenej sume 480,- eur za rok 2021 sumu 360,- eur.
Následne žalobkyňa uviedla, že požaduje uhradiť sumu 724,71 eur, ktorá zohľadňuje žalobcom už
uhradených 480,- eur.
Na pojednávaní dňa 26.1.2023 právny zástupca žalobkyne vzhľadom na vyúčtovanie za rok 2021 s

preplatkom 505,- eur zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 168,33 eur (1/3 zo sumy 505,- eur).
Žalovaný na pojednávaní uvádzal, že v roku 2021 boli náklady na byt približne 259,- eur mesačne +
50,- eur ďalšie pridružené náklady. Keďže v byte bývajú traja, mala byť mesačná platba podľa neho vo
výške na jednu osobu približne 100,- eur. Uviedol, že neužíva byt 13 dní v mesiaci, ale približne 7 dní,
preto na účet posielal žalobkyni sumu 40,- eur. So žalobkyňou žili v partnerskom vzťahu, kúpili spolu X-

XXXXXX byt, každý v 1. Po opätovných problémoch s alkoholom žalovaný previedol darovacou zmluvou
svoju polovicu bytu na žalobkyňu s tým, že tam má zriadené vecné bremeno a v tomto byte aktuálne
žije žalovaný so žalobkyňou a jej dospelým synom.

11. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že v roku 2021 boli náklady spojené s užívaním sporného bytu vo výške
467,60 eur ako úhrady za odber elektrickej energie, úhrady za inkaso a poistné spolu vo výške 3.085,21
eur, úhrada za TV + internet vo výške 373,07 eur, a teda spolu náklady za byt v roku 2021 činili

sumu 3.925,88 eur. Pri výpočtoch podielu žalovaného na týchto nákladoch spojených s užívaním
bytu sa žalobkyňa riadila právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie v predchádzajúcej veci
11C/19/2021, a teda, že vo vzťahu k fixným zložkám (inkaso, TV, internet, poistenie) by sa mal žalovaný
podieľať na týchto nákladoch v 1/3 ich celkovej výšky a vo vzťahu k variabilnej zložke (elektrina) vo
výške 1/3 z 1/3.Žalobkyňa preto ako finančnú účasť žalovaného na úhradách fixných zložiek požadovala

sumu 1.152,76 eur a za variabilnú zložku sumu 51,95 eur, čo predstavuje sumu spolu 1.204,71 eur.
Nakoľko žalovaný uhradil žalobkyni v priebehu roka 2021 za užívanie bytu v mesačných splátkach po
40,- eur spolu sumu 480,- eur, žalobkyňa sa domáhala zaplatenia rozdielu vo výške 724,71 eur. Žalovaný
v záujme mimosúdneho vyriešenia predmetnej veci v snahe predísť súdnemu sporu bol ochotný doplatiť
k už zaplatenej sume 480,- eur za rok 2021 ešte sumu 360,- eur. Vzhľadom na vyúčtovanie nákladov

za byt v roku 2021 bol zistený preplatok vo výške 505,- eur, preto o 1/3 z tejto sumy vo výške 168,33
eur bola žaloba vzatá späť, s čím žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu súhlasil a súd prvej
inštancie v tejto časti aj konanie zastavil.

14. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v

súlade s § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná

nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne.
Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie
dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo
a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným
dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

15. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) odvolací
súd uvádza, že dôvodnosť tejto námietky nebola zo spisu zistená. Žalovaný namietal nedostatočné
a nepresvedčivé odôvodnenie napádaného rozsudku, pričom týmto nesprávnym procesným postupom
súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

16. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne a úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu
spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný,
bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani
c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

17. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za vecne správny
a preskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov vyhovel žalobe o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 556,32 eur spolu s úrokom z omeškania, riešil otázku, koľko by
mal žalovaný prispievať na náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti (body 22. – 24. napadnutého

rozsudku), keď zistil, že v zmluve o zriadení vecného bremena doživotného bývania zo dňa 6.11.2015
je v článku I. bod 2 druhá veta uvedené, že žalovaný sa zaväzuje uhrádzať pomernú časť nákladov
spojených s doživotným bývaním, avšak bez presnej špecifikácie príspevkov zo strany žalovaného.
Prvoinštančný súd poukázal na predchádzajúce konanie vedené na tamojšom súde pod sp.zn.
11C/19/2021 medzi totožnými stranami, stotožňujúc sa s argumentáciou tam uvedenou, že pri troch

osobách užívajúcich byt by mali byť takzvané fixné položky (inkaso a poplatky správcovi) uhrádzané
v pomere 1/3 pre každú z osôb a variabilné náklady, vzhľadom na čiastočné užívanie bytu žalovaným
čo do počtu dní približne 1/3 z mesiaca, v pomere 1/9 (elektrická energia). S poukazom na princíp
spravodlivosti súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovanému nič nebráni užívať predmetný byt celý
mesiac a tiež zdôraznil „servisnú činnosť“ žalobkyne vo vzťahu k predmetnému bytu. Mal za to,

že takéto usporiadanie vzťahov je proporčné a vyvážené. Na druhej strane sumu 40,- eur, ktorou
žalovaný prispieval podľa vlastnej úvahy mesačne na náklady spojené s užívaním bytu, považoval za
neadekvátnu.

19. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre ktoré žalobe o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vyhovel. Jeho rozhodnutie
nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej
inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení
a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu iba skutočnosť, že odvolateľ sa
s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010 sp.zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z
08.06.2006, I. ÚS 188/06).20. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že by mal žalobkyni uhradiť
pomerné náklady v rozsahu, v akom byt skutočne v danom období užíval, teda v rozsahu 10 dní
v kalendárnom mesiaci. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, vychádzajúc z evidencie vedenej žalobkyňou, že

v priebehu roka 2021 sa žalovaný zdržiaval v spornom byte v 8 mesiacoch viac ako 10 dní, a to v januári
2021 13 dní, vo februári 28 dní, v máji 15 dní, v júli 12 dní, v septembri 12 dní, v októbri 11 dní, v novembri
25 dní, v decembri 15 dní (spolu 154 dní v roku) v zmysle podania právneho zástupcu žalobkyne
z č.l. 37 spisu. Nemôže obstáť obrana žalovaného, že byt skutočne užíval len 10 dní. Dôležité v tejto
súvislosti je to, že v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena doživotného bývania môže žalovaný

predmetný byt užívať aj vo väčšom rozsahu, aj nepretržite. V zmysle tejto zmluvy sa zaviazal uhrádzať
aj pomernú časť nákladov spojených s doživotným bývaním a užívaním predmetnej nehnuteľnosti. To
znamená, že žalovaný má možnosť užívať tento byt neobmedzene, avšak je povinný podieľať sa na
nákladoch spojených s užívaním bytu, a to v pomernej časti. Je veľkorysé od žalobkyne, že vychádza
z právneho názoru prezentovaného v predchádzajúcej právnej veci a že ho rešpektuje, pretože podľa
názoru odvolacieho súdu by sa mohla domáhať 1/3 zo všetkých nákladov, a to tak fixných ako aj

variabilných, ale odvolací súd rešpektuje úvahu súdu prvej inštancie v snahe zachovať spravodlivosť
a proporčnú vyváženosť po zohľadnení skutočnosti, že žalovaný skutočne pracuje v zahraničí a po celú
dobu sa v byte nezdržiava. Žalovaným stanovená suma pomernej časti nákladov vo výške 40,- eur
mesačne je absolútne neadekvátna. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa takto požadovala náhradu
pomernej časti nákladov, správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalobe vyhovel.

21. V súvislosti s námietkou žalovaného považujúc žalobu voči nemu za konanie žalobkyne v rozpore
s dobrými mravmi, keďže 1 predmetného bytu on sám daroval žalobkyni, odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že podanie žaloby nemôže byť hodnotené ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tejto
súvislosti odvolací súd zdôrazňuje skutočnosť, že je to práve žalobkyňa, ktorá vykonáva aj ďalšie úhrady,

a to napr. za daň z nehnuteľnosti, upratuje byt, realizuje bežné opravy v byte, za ktoré náhradu od
žalovaného ani nepožaduje v pomernej časti. Pri dnešných cenách a nákladoch za nájom bytu suma
40,- eur mesačne vyznieva až komicky. Za sumu 40,- eur mesačne nemôže žalovaný, aj pri zohľadnení
skutočnosti, že 1 bytu daroval žalobkyni, očakávať, že bude mať zabezpečené bývanie, hoci aj len
v rozsahu 10 dní v kalendárnom mesiaci.

22. Pre vyriešenie vzťahov medzi stranami sporu je skutočne do budúcna žiadúce riešiť vzájomné spory
mimosúdne, dohodou, kompromisom, korektne a slušne.

23. Predmetné konanie je bezpochyby sporové konanie, a preto sa vyžaduje aktivita zo strany obidvoch

strán sporu. Žalovaný však v priebehu celého konania len tvrdil, že byt užíva v rozsahu len 1/3 mesačne
(aj keď tieto tvrdenia z obsahu spisu ohľadne 8 mesiacov nie sú pravdivé), avšak žiadne dôkazy na
podporu svojich tvrdení vykonať nenavrhol a v tejto súvislosti ide len o tvrdenia nepodporené žiadnymi
dôkazmi, o jeho úvahy a špekulácie bez bližšej argumentácie a bez dôkazov. Navyše tieto sú rozporné
s obsahom spisu, a to pokiaľ ide o 8 mesiacov, v ktorých býval viac ako 10 dní v predmetnom byte. Na

druhej strane vo zvyšných mesiacoch tam býval menej ako 10 dní, čo však nič nemení na skutočnosti,
že aj v tých mesiacoch, keď 10 dní nebýval, bývať mohol. Keďže podľa zmluvy sa zaviazal participovať
na nákladoch v pomernej časti, avšak zaplatil len spolu 480,- eur za rok 2021, pričom náklady boli vo
vyššejsume,takakobolivyššiešpecifikované,správnepostupovalprvoinštančnýsúd,keďnazaplatenie
rozdielu zaviazal žalovaného, pretože ide o sumu 556,32 eur spolu s úrokom z omeškania, o ktorú sa

na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, a preto v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí
žalobkyni toto bezdôvodné obohatenie vydať, keďže všetky náklady spojené s užívaním bytu uhradila
žalobkyňa, a to aj náklady za žalovaného, ktoré mal v pomernej časti hradiť v zmysle zmluvy o zriadení
vecného bremena on. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď uložil žalovanému povinnosť
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v stanovenej výške.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch za správne a odvolaciu argumentáciu žalovaného za nespôsobilú privodiť
zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP
predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II., ako aj v súvisiacom výroku III. o trovách

konania, ako vecne správne potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni bol voči žalovanému priznaný nárokna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným
uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).