Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/104/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200314
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu: EUROPUR s.r.o., so sídlom Novonosická 503/5, 020
01 Púchov, IČO: 36 305 383, právne zastúpený advokátom Mgr. Andrejom Gunárom, Panenská 13,
811 03 Bratislava, IČO: 36 069 051, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101305691/2021 zo dňa 22. júla 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/80/2021-119 zo dňa 03. mája 2022,

ECLI:SK:KSTN:2022:3021200314.2, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.
11S/80/2021-119 z 03. mája 2022 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101305691/2021 zo dňa 22. júla
2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

III. Žalobcovi priznáva nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj
konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.DaňovýúradTrenčín,pobočkaPovažskáBystrica(ďalejlen„správcadane“)vykonalužalobcudaňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo aj „daň“) za zdaňovacie obdobia január 2016
až december 2016. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100532659/2019 z
28. februára 2019 (ďalej len „Protokol“).

2. Správca dane rozhodnutím č. 102236149/2019 zo dňa 25. septembra 2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie č. 1“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6.420
eur za zdaňovacie obdobie apríl 2016. Správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH v
sume 2.420,- eur z faktúr od dodávateľa RALLY Kraft s.r.o., Trhová 54, 841 01 Bratislava, IČO: 35
759 747 (spoločnosť vymazaná ex offo z obchodného registra od 20.11.2020), predmetom ktorých bolo

zabezpečenie prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov a nárok na odpočítanie DPH v sume
4.000 eur z faktúry od dodávateľa EVERY PLUS, s.r.o., Rovinka 1340, 900 41 Rovinka, IČO: 46 916 601
(spoločnosť dňom 27.9.2016 zrušená v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou REDbird s.r.o.), predmetom
ktorej boli reklamné služby.3. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané,
že zdaniteľné obchody, deklarované na sporných faktúrach, sa uskutočnili tak, ako je na nich uvedené,

teda absentujú dôkazy o reálnom plnení, jeho obsahu a rozsahu a dodaní dodávateľom uvedeným na
predmetných faktúrach. Správca dane konštatoval, že žalobca uplatnením nároku na odpočítanie DPH
zo sporných faktúr porušil § 19 ods.1, § 49 ods.1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“).

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 1 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím číslo: 100207704/2020 zo dňa 20. januára 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 1“)
tak, že prvostupňové rozhodnutie č. 1 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie
z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Žalovaný ako odvolací orgán konštatoval, že správca dane pri
vyslovení svojho záveru vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

5. Následne správca dane rozhodnutím č. 106683/2021 zo dňa 11.marca 2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie č. 2“) zotrval na svojom pôvodnom rozhodnutí a žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 6.420 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016, keď správca
dane opätovne neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH v sume 2.420 eur z faktúry od dodávateľa
RALLY Kraft s.r.o. a v sume 4.000 eur z od dodávateľa EVERY PLUS, s.r.o., a to z dôvodu porušenia

ustanovenia § 19, § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

6. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 2 správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 101305691/2021 zo dňa 22. júla 2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie
žalovaného“) tak, že prvostupňové rozhodnutie č. 2 správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku

potvrdil. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia č. 2 zistil, že správca dane vykonal
dokazovanie, ktoré preukázalo, že nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov
dodávateľmi RALLY Kraft s.r.o. a EVERY PLUS, s.r.o. tak, ako je uvedené na sporných faktúrach a
potvrdil záver správcu dane, ktorým nepriznal žalobcovi uplatnené odpočítanie DPH zo sporných faktúr
z dôvodu porušenia § 49 a § 51 zákona o DPH.

7. K sporným obchodom vo vzťahu k dodávateľovi RALLY Kraft s.r.o. žalovaný vo svojom rozhodnutí
poukázal na skutočnosť, že správca dane v rámci daňovej kontroly zaslal žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií, ktorou požiadal o výpoveď konateľa tejto spoločnosti p. Gábora Siklósiho. Pán
Siklósi sa vyjadril, že nie je konateľom predmetnej spoločnosti, nikdy s ňou nebol v kontakte, nemá

žiadne informácie o obchodnej činnosti spoločnosti, transakciách, účtovníctve, o jej predstaviteľoch,
sídle, majetku, o obchodných partneroch, nemá žiadne daňové a ani účtovné dokumenty predmetnej
spoločnosti. Zároveň uviedol, že v spornom období sa nenachádzal na území Slovenskej republiky
a nikdy o spoločnosti RALLY Kraft s.r.o. nepočul. Správca dane zároveň vyzval spoločnosť RALLY
Kraft s.r.o. na predloženie účtovných a daňových dokladov k sporným obchodom, výzvu si však

dotknutá spoločnosť neprevzala, správcovi dane tak požadované doklady spoločnosti RALLY Kraft s.r.o.
predložené neboli.

8.Správcadaneďalejvypočulsvedkap.PetraPetrova,konateľaspoločnostíMACANO,s.r.o.,MACANO
MEDIA,s.r.o.aMACANOMEDIAPLUS,s.r.o.,ktorémalibyťdodávateľskýmispoločnosťamispoločnosti

RALLY Kraft s.r.o. v čase uskutočnenia sporných obchodov. Pán Petrov uviedol, že už nedisponuje
dokumentmi a daňovými dokladmi uvedených spoločností, na ich zastupovanie nepoveril tretie osoby.
Predmetné spoločnosti sa zaoberali sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti služieb, reklamnou a
marketingovou činnosťou. MACANO MEDIA, s.r.o. v rokoch 2015 a 2016 nevykonávala ekonomickú
činnosť, zvyšné spoločnosti boli dodávateľmi pre spoločnosti RALLY Kraft s.r.o., Active-Car, s.r.o.,

a to na základe podpísaných zmlúv. Svedok uviedol, že dodávky tovaru pre spoločnosť RALLY
Kraft s.r.o. a Active-Car, s.r.o. boli v podstatnom rovnaké. Išlo o dodávky tovaru a zabezpečenie
reklamných predmetov (tlač sa robila v spoločnosti FAX©, a.s.). S odstupom času sa k spolupráci
so spoločnosťou RALLY Kraft s.r.o. nevedel vyjadriť presnejšie. Všetky činnosti boli zabezpečované
subdodávateľsky, nevedel však uviesť ďalších subdodávateľov a ich názvy. Žalobcu svedok nepoznal,

nemal s ním obchodný vzťah. Dodávky pre spoločnosť RALLY Kraft s.r.o. mali byť kontrolované p.
Bysterským, bývalým konateľom spoločnosti.9. Následne správca dane vypočul konateľa žalobcu p. Ing. Štefana Reháka. Tento uviedol že
spolupráca so spoločnosťou RALLY Kraft s.r.o. vznikla pravdepodobne na burze kooperácií, konateľa
predmetnej spoločnosti nepozná a nevie, kto jednal za spoločnosť RALLY Kraft s.r.o. ohľadom dodania

kooperačných prác a prepravných služieb v zmysle sporných faktúr. Nevedel uviesť, z akého dôvodu
si na zabezpečenie služieb vybrali práve predmetnú spoločnosť a ako si ju preverovali. Predmetom
fakturácie mali byť kooperačné práce vykonávané na dieloch a rozvoz tovaru a v tejto súvislosti
nevedel uviesť, či služby realizovala dodávateľská spoločnosť alebo subdodávateľské spoločnosti.
Konateľ žalobcu uviedol, že nevie poskytnúť ďalšie podklady k sporným faktúram, keďže doklady sa po

uskutočnení obchodov odopínajú od faktúr a skartujú.
10. Správca dane vypočul aj p. Ivana Bysterského, konateľa spoločnosti RALLY Kraft s.r.o. v čase
uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov. Ten uviedol, že žalobcu pozná, potvrdil aj vystavenie
sporných faktúr a skutočnosť, že za spoločnosť RALLY Kraft, s.r.o. konal sám a osobne. V rámci
obchodnej spolupráce konal p. Bysterský s p. Rehákom, konateľom žalobcu, spolupráca mala trvať
dlhodobo. Predmetom spolupráce malo byť zabezpečenie prepravných služieb na rozvoz a distribúciu

výrobkov žalobcu a sprostredkovanie kooperačných prác. Služby boli zabezpečované subdodávateľsky,
svedok si presne nepamätal konkrétnu spoločnosť, uviedol, že to bola pravdepodobne spoločnosť
MACANO, s.r.o.. P. Bysterský mal konať priamo s konateľom predmetných spoločností, s p. Petrom
Petrovom. Nepamätal si, kto vykonával kooperačné práce a v čom spočívali, mali sa však vykonávať
na linkách u žalobcu. Svedok nevedel uviesť, kto konkrétne vykonával kooperačné práce, ani či bol

na ich výkon potrebný nejaký materiál. K podrobnostiam týkajúcich sa faktúr ohľadom zabezpečenia
prepravnýchslužiebnarozvozadistribúciuvýrobkovsvedokuviedol,ževšetkobolozakotvenévzmluve,
ktorú nemá k dispozícii. Svedok uviedol, že si neoveroval skutočnosť, či subdodávateľská spoločnosť
disponovala personálnym a materiálno-technickým vybavením na zabezpečenie fakturovaných služieb.

11. Žalovaný k zistenému skutkovému stavu vo vzťahu k spoločnosti RALLY Kraft s.r.o. uzavrel, že z
vykonanéhodokazovania,najmäzosvedeckýchvýpovedí,nevyplynuliskutočnosti,ktorébypotvrdzovali
žalobcom deklarované dodania služieb, práve naopak, tieto závery podporili relevantné pochybnosti
správcu dane. Svedkovia si vzájomne odporovali, nemali informácie o sporných obchodoch, nepredložili
žiadne relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa názoru žalovaného z dokazovania správcu

dane vyplynulo, že žalobca jednoznačne neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď okrem sporných faktúr
nepredložil správcovi dane žiadne ďalšie doklady a dôkazy, ktoré by preukázali splnenie podmienok
uplatneného práva na odpočítanie dane. Žalovaný zdôraznil, že nestačí len predložiť faktúru, ale údaje
na nej je potrebné aj preukázať. Žalovaný, stotožňujúc sa so správcom dane, zastával názor, že správca
dane dôvodne spochybnil, že deklarované služby boli skutočne dodané spoločnosťou RALLY Kraft s.r.o.,

tak ako je uvedené na sporných faktúrach.

12. K sporným obchodom vo vzťahu k dodávateľovi EVERY PLUS, s.r.o., žalovaný poukázal na
závery správcu dane, ktorý uzavrel, že zúčastnené daňové subjekty predstierali poskytnutie reklamných
služieb, pričom v skutočnosti sa jednalo o finančné príspevky na podporu športového tímu HC SPORTA

Hlohovec. Podľa názoru správcu dane nebol osvedčený ekonomický cieľ reklamnej činnosti uplatniť
produkty žalobcu na trhu, a teda ide o absenciu pridanej hodnoty z takto vyvíjanej činnosti na dodávku
služieb žalobcu. Žalovaný potvrdil, že správca dane preukázal, že nedošlo k dodaniu zdaniteľných
obchodov deklarovaným dodávateľom spoločnosťou EVERY PLUS, s.r.o., tak, ako je uvedené na
spornejfaktúreavtejtosúvislostidaldopozornostirozdielymedzireklamnýmislužbamiasponzoringom.

13. Žalovaný taktiež poukázal na Zmluvu o reklamnej spolupráci zo dňa 15.10.2014 uzatvorenú
medzi žalobcom a dodávateľom EVERY PLUS, s.r.o. ako poskytovateľom služby (v administratívnom
spise sa nachádza Zmluva o spolupráci v reklamnej oblasti zo dňa 22.01.2016 pozn.), na základe
ktorej sa v článku II poskytovateľ zaväzuje plnením reklamy šíriť dobré meno a značku žalobcu,

podporiť a prezentovať objednávateľa (žalobcu). Na základe takto definovanej povinnosti dodávateľa,
v nadväznosti na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ a vykonané dokazovanie v predmetnej
veci, žalovaný potvrdil záver správcu dane, že v danej veci sa jednalo o poskytnutie sponzorského
príspevku na podporu hádzanárov HC SPORTA Hlohovec a nie poskytnutie reklamných služieb.
Žalovaný zdôraznil, že zo všetkých nosičov, ako aj z uzatvorenej zmluvy, je jednoznačne zrejmé,

že na rôznych športových podujatiach, extraligových zápasoch v hádzanej HC SPORTA Hlohovec
prezentujú iba logo a obchodné meno žalobcu. Žalovaný poukázal na záver správcu dane, podľa
ktorého, skutočnosť, že v logu žalobcu bol uvedený aj dodatok v tvare „povrchová úprava hliníka“,
neznamená, že žalobcovi boli dodané reklamné služby.II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

14. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Trenčíne (ďalej
ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal priznania odkladného
účinku správnej žalobe a zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm.
c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP“).

15. Uznesením sp. zn. 11S/80/2021-92 zo dňa 26. októbra 2021 krajský súd návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

16. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/80/2021-119 zo dňa 03. mája 2022 (ďalej ako „napadnutý
rozsudok“) podľa § 190 SSP žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

17. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len
„správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. V správnej žalobe žalobca namietal, že správca dane v ďalšom konaní (po zrušení prvostupňového
rozhodnutia č. 1) neodstránil žalovaným vytýkané vady v konaní (nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť
či nedostatočné zistenie skutkového stavu), nedostatočne doplnil zistenie skutkového stavu a žalovaný
sa už vo svojom v poradí druhom rozhodnutí týmto nedostatkom nevenoval.

19. Vo vzťahu k dodávateľovi RALLY Kraft s.r.o. žalobca, okrem iného, tvrdí, že pokiaľ správca dane
a žalovaný vzniesli pochybnosti o zákonnosti konania žalobcu, tieto neboli s určitosťou preukázané.
Žalobca tvrdí, že správca dane neskúmal, či sporný daňový výdavok je oprávneným výdavkom v
súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu, ale zaoberal sa sekundárnou skutočnosťou, či
žalobcabolsúčasťoupodvodnéhoreťazca.Neskúmalvšakto,čižalobcavedelalebomoholvedieť,žesa

do takéhoto reťazca (nie vlastnou vinou) dostal. Žalobca zdôraznil, že správca dane navyše neobjasnil
podvodný reťazec, kto a akú úlohu v ňom mal zohrávať a ako z tohto reťazca mal žalobca profitovať.

20. Žalobca v rámci žaloby ďalej uviedol, že z pohľadu vedomostí roku 2021 je všetkým z verejne
dostupných informácií známe, že p. Peter Petrov je väzobne stíhaný a bude súdený za opakovanú

a závažnú trestnú činnosť. Tieto informácie mu však v roku 2016 neboli známe. Žalobca tvrdil, že
ak by dnes žalobcu oslovil ktokoľvek s väzbami na menovanú osobu, k uzavretiu zmluvy na dodanie
akýchkoľvek služieb by nedošlo. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania v tejto veci doposiaľ nie je
zrejmé, či žalovaný a správca dane dnes disponujú akýmikoľvek informáciami a dôkazmi, že menovaná
osoba sa v určitej forme podieľala na určitej trestnej činnosti, avšak v iných veciach odlišných od tohto

prípadu. Podľa žalobcu žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach sa uvedeným nezaoberali.
Žalobca poukázal na princíp prezumpcie neviny, a to aj vo vzťahu k p. Petrovovi.

21. Podľa názoru žalobcu od neho správca dane a žalovaný vyžadovali, aby detailne poznal svojich
zmluvných partnerov, čo sa však vymyká základným obchodným princípom. Podotkol, že vzhľadom

na deľbu práce, veľkosť spoločnosti EUROPUR, s.r.o. a dnešnú elektronickú formu komunikácie nie
je možné vyžadovať, aby sa vždy navzájom stretli konatelia/zástupcovia všetkých zmluvných strán.
Ani skutočnosti, že spoločnosť RALLY Kraft s.r.o. bola nekontaktná a v novembri 2020 vymazaná z
obchodného registra nemožno prisudzovať taký význam, ako to urobil správca dane. Nie je povinnosťou
žalobcu vyžadovať od svojich zmluvných partnerov, aby exitovali po celú dobu daňovej kontroly či

vyrubovacieho konania. Skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť zanikla, rovnako ako aj nekontaktnosť
dodávateľa, nemôže byť podľa žalobcu na jeho ujmu a nemôže akokoľvek vytvárať základ pre jeho
sankcionovanie tým, že mu nebude zdaniteľné plnenie dodané takýmto subjektom z hľadiska odpočtu
DPH uznané.

22. Žalobca tiež namieta, že napriek výpovedi bývalého konateľa spoločnosti RALLY Kraft s.r.o. v čase
uskutočnenia zdaniteľných obchodov (p. Bysterského) správca dane túto neuznal a spochybnil len s
odkazom na vyjadrenia ostatného konateľa dodávateľskej spoločnosti p. Gábora Siklósiho. Pán Siklósi
bol pritom riadne v obchodnom registri zapísaným konateľom spoločnosti RALLY Kraft s.r.o., nie je pretozrejmé, prečo jeho vyjadrenia o tom, že nie je konateľom predmetnej spoločnosti a žiadnymi dokladmi
nedisponuje, pripísal správca dane na úkor žalobcu.

23. Žalobca argumentáciu žalovaného a správcu dane o spochybnení skutočnosti, že služby, teda
kooperačné práce na dieloch a rozvoz tovaru žalobcu nemali súvisieť s výkonom jeho podnikateľskej
činnosti označil za absurdnú. Žalobca poukázal na skutočnosť, že je spoločnosťou, ktorá sa zaoberá
povrchovou úpravou kovov. Je teda logicky predpokladateľné, že výrobky, ktoré žalobca vyhotoví, bude
potrebné naložiť a odviezť zákazníkom. Nie je objektívne možné požadovať, aby si daňový subjekt

všetky jemu poskytované služby detailne dokumentoval, nakoľko takýto postup by bol v úplnom rozpore
s ich ekonomickým využitím. Žalobca poukázal na to, že správca dane môže teoreticky tvrdiť, že
je povinnosťou každého daňového subjektu, aby si k účtovným dokladom zároveň viedol evidenciu
a dôkazy preukazujúce oprávnenosť použitia týchto nákladov. Konštatuje, že takto sú nastavené vo
všeobecnosti predpisy daňového práva, avšak ich použitie nemôže byť aplikované ad absurdum. Podľa
názoružalobcujepotrebné,abytentozáväzokžalobcuvrozumnejmierereflektovalbežnúrealituanebol

iba extrémnym nástrojom, ktorý správca dane môže kedykoľvek použiť na akékoľvek zdaniteľné plnenie
a toto jednoducho bez ďalšieho označiť za pochybné, čo sa v danom prípade stalo. Žalobca podotkol,
že od počiatku poskytoval správcovi dane a žalovanému súčinnosť a predložil všetky relevantné dôkazy
(doklady o úhrade celej sumy).

24.VovzťahukdodávateľoviEVERYPLUS,s.r.o.žalobca,okreminého,namietal,žežalovanýasprávca
dane nesprávne právne posúdili predmetné reklamné služby ako sponzorské príspevky. Žalobca sa
dôrazne ohradzuje voči záveru správcu dane a žalovaného, že predmetné reklamné služby boli iba
predstierané, s tým, že takýto záver nebol v konaní preukázaný. Žalobca zdôraznil, že reklamné služby
boli obvyklým spôsobom objednané a poskytnuté viacerými formami, pričom tieto formy boli dostatočne

preukázané. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že získal neoprávnenú výhodu, nakoľko
zaprijatéreklamnéslužbyokremcenyuhradildodávateľoviajDPHvovýške4.000eur.Žalobcanamietal,
že správca dane a žalovaný sa v rámci posúdenia tejto otázky opierali o zákon č. 308/2000 Z.z. o
vysielaní a retransmisii a tiež skutočnosť, že správca dane a žalovaný posudzovali dôvody a súkromné
motivácie, ktoré mal viesť žalobcu k tomu, aby si zvolil určitý typ reklamy.

25. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/80/2021-119 zo 03. mája 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
správnužalobupodľa§190zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejako„SSP“)zamietol.
Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalovanémunáhradutrovkonanianepriznal.Popreskúmanísprávnej
žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrení žalovaného a preskúmaní administratívneho spisu dospel senát

správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného a procesný postup žalovaného
ako aj správcu dane vedúci k napadnutého a prvostupňového rozhodnutia je v súlade so zákonom.

26. Vo vzťahu k dodávateľovi RALLY Kraft s.r.o. správny súd dospel k záveru, že správca dane a
žalovaný vzniesli dostatočné pochybnosti o splnení podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane

zo strany žalobcu. Podľa názoru správneho súdu je nepravdepodobné a neštandardné, aby konateľ
spoločnosti RALLY Kraft s.r.o. nemal vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje, nevedel uviesť
podstatné okolnosti obchodu, resp. aby žalobca skartoval doklady (prílohy k faktúram) v tak krátkej dobe
od dodania a nemal žiadne bližšie informácie k dodávateľskej spoločnosti, nevedel uviesť s kým za
dodávateľskú spoločnosť konal, nevedel uviesť dôvod výberu dodávateľskej spoločnosti ani spôsob jej

preverenia. Od konateľa spoločnosti sa dá logicky očakávať, že bude vedieť jasne uviesť a zdokladovať
svoje obchody, a to nielen v rozsahu komu službu predáva, ale i od koho mu bola poskytnutá. Správny
súd poukázal na skutočnosť, že konateľ dodávateľa a konateľ žalobcu však o sporných obchodoch
podstatné skutočnosti nevedeli.

27. Správny súd poukázal na základné princípy dokazovania v daňovom konaní. Zdôraznil, že dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods.
1 a ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je na daňovom subjekte, pričom na preukázanie
týchto podmienok nepostačuje predložiť len vystavenú faktúru. Je potrebné preukázať, že obchod aj
v skutočnosti prebehol tak, ako bolo na vystavenej faktúre deklarované. Správny súd zdôraznil, že

dôvodom nepriznania uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov bolo, že žalobca
nepreukázal, že služby uvedené na predložených faktúrach za zdaňovacie obdobie apríl 2016 reálne
poskytol deklarovaný dodávateľ - spoločnosť RALLY Kraft s.r.o..28. Vo vzťahu k dodávateľovi EVERY PLUS, s.r.o. správny súd konštatoval, že žalovaný a správca
dane správne uzavreli, že v prejednávanom prípade nešlo o poskytnutie reklamných služieb ale išlo o
sponzoring, ktorý nie je predmetom DPH, a preto si z neho nie je možné uplatňovať nárok na odpočet

DPH.

29. Správny súd v súvislosti s posúdením nároku žalobcu na odpočet DPH od dodávateľa EVERY PLUS,
s.r.o. poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zdôraznil, že toto ustanovenie vymedzuje

všeobecne len formu reklamy. Je pritom podstatné, že akákoľvek prípustná forma reklamy musí súvisieť
s obchodnou, podnikateľkou činnosťou alebo inou zárobkovou činnosťou daného subjektu s cieľom
uplatniť jeho produkty na trhu. Správny súd v súvislosti s rozlišovaním medzi poskytnutím reklamných
služieb a sponzoringom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.
zn. 6Sžo/8/2013.

30. Správny súd ďalej uvádza, že reklama by mala dať potenciálnemu zákazníkovi už pri prvom
letmom vizuálnom alebo akustickom kontakte relevantnú informáciu umožňujúcu recipientovi vytvoriť si
zrozumiteľný obraz o ponúkanom produkte alebo službe a následne by mala disponovať spôsobilosťou
efektívne vzbudiť u takéhoto recipienta záujme o ponúkaný produkt alebo službu. Následne správny súd
rozlišuje, že sponzorský odkaz má funkciu informačnú a reklama funkciu propagačnú a presvedčovaciu.

Reklama informuje o existencii určitého konkrétneho produktu alebo služby, vyzdvihuje vlastnosti
určitého produktu alebo služby, prezentuje jeho funkcie, využiteľnosť, praktickú upotrebiteľnosť. Zo
slovnej informácie „EUROPUR s.r.o.“, resp. „EUROPUR, s.r.o. - povrchová úprava hliníka“ sa človek
nedozvie prakticky nič, keďže nestrháva na seba pozornosť návštevníka.

31. Správny súd ďalej konštatuje, že logo môže plniť funkciu reklamy len u veľkých spoločností, ktoré sa
vyznačujú dlhodobým pôsobením na relevantnom trhu alebo tým, že ich produkty sú masovo rozšírené
a známe. Ďalej uzatvára, že na rozdiel od sponzorského odkazu reklama slúži na upútanie pozornosti
recipienta, vyzýva k nákupu produktu, podnecuje k využitiu určitej služby, pozýva k návšteve predajného
miesta informovaním o existencii určitého výrobku alebo služby a vyzdvihovaním konkrétnych doposiaľ

žiadnym iným výrobcom neobjavených vlastností alebo doposiaľ neaplikovaného spôsobu využitia
produktu alebo služby. Nič z uvedeného však nie je možné identifikovať zo slovnej informácie
„EUROPUR s.r.o.“, resp. „EUROPUR, s.r.o. - povrchová úprava hliníka“ umiestnenej vo forme loga na
športovom podujatí.

32. Správny súd sa stotožnil so závermi správnych orgánov, že vzhľadom na okolnosti vzniku zmluvného
vzťahu a celý priebeh realizácie reklamných činnosti s prihliadnutím na svedeckú výpoveď konateľa
dodávateľa a vyjadrenia konateľa žalobcu možno spoľahlivo prijať záver, že išlo o sponzoring a nie
reklamu. Keďže sponzoring nezakladá právo na odpočítanie DPH, na uvedenú vec nie je možné
aplikovať závery, ktoré vyslovil Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa DPH, podvodného

konania a vedomosti subjektu o takomto podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní.

33. K námietke žalobcu ohľadom predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia žalovaného správny
súd konštatuje, že táto je nedôvodná, nakoľko ide o iné dôvody zrušenia rozhodnutia. Žalovaný
zrušil rozhodnutie z dôvodu, že správca dane založil svoje rozhodnutie aj na podvodnom konaní, čo

predstavuje zásadne inú skutkovú situáciu a právnu argumentáciu zo strany správcu dane, aká je
uvedená v tomto rozhodnutí.

34. Záverom správny súd k argumentácii žalobcu uvádza, že rozhodnutie a procesný postup žalovaného
vníma ako súladné so zákonom. Podľa názoru správneho súdu správne orgány vykonali dostatočné

dokazovanie, a prijali správne závery o tom, že pri dodávke služieb na základe sporných faktúr od
dodávateľa RALLY Kraft s. r. o. nedošlo k reálnemu dodaniu týchto služieb a pri službách dodaných
spoločnosťou EVERY PLUS, s.r.o. nejde o reklamné služby ale o sponzoring.

35. Správny súd pritom v napadnutom rozhodnutí žalovaného nezistil právne pochybenia ani logické

nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Preto rozhodnutie žalovaného považuje za zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde36. Proti rozsudku správneho súdu č. k. 11S/80/2021-119 zo dňa 03. mája 2022 podal žalobca (ďalej
ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z.

Správnysúdnyporiadok(ďalejako„SSP“),vktorejžiadal,abyNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky
(ďalej aj ako „kasačný súd“) zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie
alternatívne,abykasačnýsúdzmenilnapadnutýrozsudoktak,žezrušírozhodnutiežalovanéhovspojení
s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

37. Sťažovateľ argumentáciu v kasačnej sťažnosti následne rozdelil do nasledujúcich bodov: i) Absencia
materiálneho základu zdaniteľného plnenia, ii) Zistený skutkový stav a nesprávny právny záver súdu, iii)
Absencia skutočného resp. akéhokoľvek protiplnenia za cenu dodanej služby pri reklamných službách,
iv) Podpora športového klubu a nekontaktnosť dodávateľa, v) Reklamná činnosť a sponzoring - reklamný
komunikát. vi) Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a použitá judikatúra. Kasačný súd konštatuje, že
v podstatnom argumentácia sťažovateľa v kasačnej sťažnosti kopíruje argumentáciu sťažovateľa v

administratívnom konaní a správnu žalobu.

38. K bodu i) Absencia materiálneho základu zdaniteľného plnenia sťažovateľ uviedol, že podľa jeho
názoru správca dane (a žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného) nerešpektovali
záväzné pokyny žalovaného vyjadrené v prvom zrušujúcom rozhodnutí žalovaného. Ak správca dane

a žalovaný neodstránili tieto vady, nedoplnili dokazovanie a neurobil tak ani správny súd, napadnuté
rozhodnutia nimi naďalej trpia. Podľa názoru sťažovateľa pokiaľ aj správca dane nadobudol pochybnosti
ohľadom uskutočnených zdaniteľných plnení, tieto sa mu v daňovom konaní nepodarilo dokázať, teda sa
mu nepodarilo preukázať nezákonné konanie. Správca dane a žalovaný skúmali zapojenie sťažovateľa
do podvodného reťazca, avšak neskúmali otázku vedomosti sťažovateľa o týchto skutočnostiach.

Nevenovali sa ani tomu, či existoval materiálny základ uskutočnených plnení. Podľa názoru sťažovateľa
vykonané dokazovanie preukazuje dôvodnosť uplatnených nárokov sťažovateľa. Pán Ivan Bysterský,
konateľ spoločnosti RALLY Kraft s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov, (i) potvrdil, že so
sťažovateľom v minulosti spolupracoval a plnenie dodal, (ii) sporné faktúry vystavil, (iii) sťažovateľa
ako svojho bývalého obchodného partnera pozná, avšak vzhľadom na uplynulý čas si nepamätá na

podrobnosti, (iv) vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť RALLY Kraft s.r.o. bola prevedená na inú
osobu, dnes už nedisponuje účtovnými dokladmi. K druhému svedkovi, p. Petrovi Petrovovi, sťažovateľ
zopakoval v podstatnom svoju argumentáciu zo správnej žaloby (bod 17 tohto rozsudku). Zdôraznil, že
svedok potvrdil, že spoločnosť RALLY Kraft s.r.o. pozná, zabezpečoval pre ňu služby. Ak si aj nepamätal
všetky podrobnosti, táto skutočnosť je pochopiteľná s ohľadom na plynutie času. Sťažovateľ namieta, že

správca dane a žalovaný od neho neprimerane vyžadovali, aby konateľ sťažovateľa poznal podrobne
svojich zmluvných partnerov bez ohľadu na veľkosť a rozsah podnikateľských aktivít sťažovateľa.
Sťažovateľ opätovne zdôraznil, že napriek výpovedi konateľa spoločnosti RALLY Kraft s.r.o. v čase
uskutočnenia zdaniteľných obchodov (p. Bysterského) správca dane túto neuznal a spochybnil len s
odkazom na vyjadrenia ostatného konateľa dodávateľskej spoločnosti p. Gábora Siklósiho. Pán Siklósi

bol pritom riadne v obchodnom registri zapísaným konateľom spoločnosti RALLY Kraft s.r.o., nie je preto
zrejmé, prečo jeho vyjadrenia o tom, že nie je konateľom predmetnej spoločnosti a nemá s ňou nič
spoločné, dával správca dane na úkor sťažovateľa.

39. K bodu ii) Zistený skutkový stav a nesprávny právny záver súdu sťažovateľ uviedol, že skutkový

stav nebol zistený dostatočne. Sťažovateľ bez dôslednejšieho odôvodnenia či vysvetlenia svojich
argumentov ďalej tvrdil, že právne odôvodnenie musí byť postavené na riadne získaných dôkazoch,
ale v tejto veci sa tak nestalo, že z výsluchov svedkov a z predložených dôkazov bolo preukázané,
že k dodaniu plnenia došlo, že zistenia prvostupňového orgánu nie sú na vydanie preskúmateľného
rozhodnutia dostatočne presvedčivé, že z dokazovania nevyplynulo, že by sťažovateľ za zaplatenú

odmenu nedostal protiplnenie, a že účasť sťažovateľa na podvodnom konaní z dokazovania nevyplýva.

40. K bodu iii) Absencia skutočného resp. akéhokoľvek protiplnenia za cenu dodanej služby pri
reklamných službách sťažovateľ uviedol, že nesúhlasí so záverom správneho súdu, že za uhradenú
cenu nedostal žiadnu resp. adekvátnu protihodnotu. Poukázal na skutočnosť, že dodávateľ okrem

umiestnenia loga v športovej hale musel zabezpečiť prijímateľov tejto reklamy usporiadaním podujatí
v tomto priestore, vynaložil náklady na nadobudnutie/prenájom takejto haly a jej údržbu, vyhotovil
mantinely, umiestňoval plagáty, reklamu v novinách, banery na internete, vytvorenie reklamného spotu,
rozdával letáky na podujatiach, čo sťažovateľ považuje za existenciu protihodnoty a dôkaz o nákladochdodávateľa na zabezpečenie reklamy. Podľa názoru sťažovateľa tieto náklady správny súd ignoroval a
vec posudzoval iba s ohľadom na aplikáciu obsahu na plochu mantinelu. Umiestnenie loga v športovej
hale sťažovateľ pripodobnil k reklame prostredníctvom billboardov, kde je taktiež často umiestňované

len logo konkrétneho subjektu. Sťažená komunikácia s dodávateľom a obmedzená možnosť získať
doklady z jeho účtovnej evidencie preukazujúcich náklady na reklamu podľa sťažovateľa nepreukazujú,
že dodávateľ nijaké náklady nevynaložil. Rozdiel medzi nákladmi dodávateľa na poskytnutie reklamných
služieb (v konaní podľa názoru sťažovateľa neskúmané a nepreukázané) a ceny, ktoré za ne zaplatil
sťažovateľ, nemôže byť dôvodom pre zmenu kvalifikácie reklamy na sponzorský príspevok, je to len

známkou snahy o maximalizáciu zisku dodávateľa, čo je cieľom podnikania.

41. K bodu iv) Podpora športového klubu a nekontaktnosť dodávateľa sťažovateľ uviedol, že motivácia
podporovať športový klub nie je dôkazom o zisku finančných prostriedkov bez relevantného protiplnenia
a ani o tom, že by bol v prejednávanom prípade poskytnutý sponzorský príspevok. Podľa názoru
sťažovateľa je pre odpočet DPH taktiež irelevantné, či dodávateľ mal aj iných reklamných partnerov a

aký cenník mali títo iní reklamní partneri.

42. K bodu v) Reklamná činnosť a sponzoring - reklamný komunikát sťažovateľ uviedol, že platné
právo neobsahuje obmedzenia, ktoré by určovali, aký typ reklamy si môže daňový subjekt objednať.
Reklama prostredníctvom loga umiestneného v športovej hale je vhodne cielená a má pre sťažovateľa

ekonomický význam, nakoľko sa v týchto priestoroch stretáva so svojimi obchodnými partnermi. Okrem
umiestnenia loga získal u dodávateľa tiež reklamu na plagátoch, umiestnenie loga v časopise, na
bannery na internete. K právnemu záveru, že nejde o reklamu, nakoľko reklama sa zvyčajne spája s
konkrétnym výrobkom, sťažovateľ uviedol, že v jeho prípade to nie je možné, nakoľko on vyrába z hliníku
akýkoľvek produkt, a preto veta v reklame „povrchová úprava hliníka“ je dostatočná. K právnemu záveru,

že reklama prostredníctvom loga je dostatočná len pre „veľké“ spoločnosti je nesprávny, lebo správny
súd neidentifikoval nijaké kritérium rozlišovania „veľkých“ spoločností. Navyše, sťažovateľ poukázal
na skutočnosť, že tiež mal byť zaradený k „veľkým“ spoločnostiam vzhľadom na jeho tržby, počet
zamestnancov a dĺžku pôsobenia na trhu.

43. K bodu vi) Zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame a použitá judikatúra sťažovateľ o.i. uviedol, že zákon č.
308/2000 Z.z. a s ním súvisiace súdne rozhodnutia sa týkajú činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu
(dnes Rada pre mediálne služby), ktorá sa snažila vysielateľom preukazovať, že sponzorské odkazy
vysielané v programovej službe, pokiaľ obsahovali akúkoľvek propagačnú činnosť nad rámec statického
označenia loga a obsahujúce akékoľvek iné propagačné prvky, sú v skutočnosti reklamou. Takéto

pravidlo mal podľa názoru sťažovateľa uplatniť aj správny súd voči sťažovateľovi, pokiaľ na predmetný
zákon a judikatúru poukazoval.

44. Podaním z 27. júna 2022 podal sťažovateľ návrh na začatie konania o predbežnej otázke
(prejudiciálne konanie) a návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP, pričom

vyšpecifikoval otázku, ktorá má byť SD EÚ predložená. Konkrétne sťažovateľ navrhol, aby otázka
predložená SD EÚ znela nasledovne: Či dodanie služby, ktorou je zverejnenie loga a krátkeho
reklamného textu na mediálnych nosičoch (ako aj mantineloch v športovej hale) je poskytovanie služby
obsahujúcej protihodnotu za zaplatenú cenu služby, pričom táto cena služby :
a) tvorí základ dane pre zdaniteľné plnenie pri DPH u dodávateľa služby, ak táto DPH bola dodávateľom

riadne odvedená a cena služby v plnom rozsahu uhradená a
b) rovnako si túto cenu služby môže prijímateľ tejto služby (žalobca) odpočítať od DPH, ktorá má zaplatiť
za zdaniteľné transakcie, napr. dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb na vnútroštátnej úrovni?

45. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním z 22. júna 2022 vyjadril žalovaný tak, že v plnom rozsahu

zotrváva na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojich
vyjadreniach doručených správnemu súdu, a k rozhodovacej činnosti a postupu správneho súdu sa nie
je oprávnený vyjadrovať.

46. Sťažovateľ sa následne vyjadril ďalším podaním zo 23. júla 2022, v ktorom poukázal na rozsudok

Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžfk/42/2020 z 24. novembra 2021 a apelujúc na princíp právnej
istoty zdôraznil, že v predmetnom rozsudku súd konštatoval, že odpočet DPH možno odmietnuť, len
ak sa objektívne preukáže vedomosť odberateľa, že predmetným nákupom sa zúčastňuje transakcie
poznačenej daňovým podvodom.IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

47. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť žalovaného - sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm.
a/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§
439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

48. Kasačný súd pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti zistil, že sa už v obdobnej veci identických
účastníkov konania, vo vzťahu k obdobným rozhodnutiam, k rovnakej kontrole, obdobným obchodom i
keď vo vzťahu k odlišnému zdaňovaciemu obdobiu, posudzujúcich takmer totožne koncipované kasačné
sťažnosti, zaoberal rovnakými právnymi otázkami v rozhodnutí sp. zn. 3Sfk/63/2022 zo dňa 30. januára
2024 (vo vzťahu k dodávateľovi RALLY Kraft s.r.o.) a v rozhodnutiach sp. zn. 2Sfk/48/2022 zo dňa 26.

októbra 2023, 4Sfk/112/2022 zo dňa 23. novembra 2023, 5Sfk/52/2022 zo dňa 14. decembra 2023,
5Sfk/48/2022 zo dňa 14. decembra 2023, 2Sfk/41/2022 zo dňa 31. januára 2024 a 3Sfk/103/2022 zo dňa
31. januára 2024 (vo vzťahu k dodávateľovi MAYNET s.r.o., v rámci ktorých kasačný súd posudzoval
rovnaké skutkové okolnosti a zaoberal sa rovnakou právnou otázkou akou je nevyhnutné sa zaoberať
aj vo vzťahu k posúdeniu zdaniteľných plnení dodávateľom EVERY PLUS, s.r.o.).

49. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“.

Právne posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH vo vzťahu k dodávateľovi RALLY Kraft s.r.o.

50. Kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP v rámci posúdenia oprávnenosti odpočtu DPH sťažovateľom
vo vzťahu k dodávateľovi RALLY Kraft s.r.o. poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 3Sfk/63/2022 zo dňa 30. januára 2024, ktorý sa týkal uvedeného dodávateľa a tej istej daňovej

kontroly u sťažovateľa (zdaňovacie obdobie január 2016 až december 2016). Zohľadňujúc uvedené
skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd
v plnom rozsahu stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza:

51. „68. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd dáva v prvom rade do pozornosti,

že správcom dane a žalovaným deklarovaným dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane
zo sporných obchodov sťažovateľky so spoločnosťou RALLY Kraft, s.r.o. bolo neunesenie dôkazného
bremena sťažovateľkou vo vzťahu k preukázaniu identity dodávateľa uskutočnených služieb.

52. 69. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že sťažovateľka

nepreukázala, že jej služby boli dodané deklarovaným dodávateľom (resp. dodanie od deklarovaného
dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva
na odpočítanie dane - dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a)
v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH (z materiálneho
hľadiska). Úlohou správneho ako aj kasačného súdu bolo posúdiť, či takýto záver príslušných orgánov

bol dôvodný a podložený relevantnými výsledkami vykonaného dokazovania.

53. 70. V predmetnej veci kasačný súd v zhode so správcom dane, žalovaným a správnym súdom
konštatuje, že orgány finančnej správy na podklade vykonaného dokazovania vzniesli legitímne
pochybnosti o uskutočnení sporných obchodov. Spochybnili najmä postavenie skutočného dodávateľa

tovaru ako platiteľa dane.

54. 71. Sťažovateľka v zásade v daňovom konaní predložila len faktúru za dodanie služieb
(zabezpečenie prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov sťažovateľky za január 2016 a
kooperačné práce pre linku ELOX a pre linku chemického niklu) od spoločnosti RALLY Kraft, s.r.o.

Správca dane vykonal šetrenie v snahe overiť pravdivosť deklarovaných tvrdení sťažovateľky.

55. 72. V tomto smere správca dane umožnil vyjadriť sa konateľovi sťažovateľky, Ing. Štefanovi
Rehákovi, ktorý nevedel uviesť žiadne informácie k nadviazaniu obchodnej spolupráce so spoločnosťouRALLY Kraft, s.r.o. (výber obchodného partnera), nepoznal/nevedel uviesť, kto je konateľ spoločnosti
RALLY Kraft, s.r.o., nevedel uviesť s kým za dodávateľa dojednával obchody (napriek tomu, že z
protokolu vyplýva, že s konateľom spoločnosti RALLY Kraft, s.r.o., pán Bysterským, mala sťažovateľka

dlhšiu obchodnú spoluprácu aj cez iné spoločnosti - napr. cez spoločnosť FZM, s.r.o.), nevedel sa
vyjadriť v konkrétnostiach ani k službám, ktoré táto spoločnosť mala sťažovateľke dodávať (v čom mali
spočívať kooperačné práce, kto ich mal vykonávať, mená šoférov vykonávajúcich prepravu, čo malo
byť predmetom prepravy, komu mali byť tovary prepravované, na akých vozidlách a pod.). Kasačný súd
vníma argumentáciu sťažovateľky, že táto je väčšou spoločnosťou a jej konatelia nemusia mať presné

informácie o všetkých uskutočnených obchodoch. Na druhej strane však dáva do pozornosti, že konateľ
sťažovateľky neoznačil žiadneho iného zamestnanca či povereného zástupcu sťažovateľky, ktorý ju mal
priobchodochsospoločnosťouRALLYKraft,s.r.o.zastupovaťamalbymaťotomtoobchodeinformácie.
Naopak, aj z výpovede pána Bysterského (konateľa spoločnosti RALLY Kraft, s.r.o. v čase uskutočnenia
sporných obchodov) vyplýva, že obchody mali byť dojednávané Ing. Rehákom za sťažovateľku a pánom
Bysterským za dodávateľa. Za tohto stavu nemožno považovať absenciu akýchkoľvek informácií o

uskutočnených obchodoch na strane konateľa sťažovateľky za pochopiteľnú. Absenciu akýchkoľvek
(ani základných a podstatných) informácií o uskutočnených obchodoch nemožno ospravedlniť ani 3-4
ročným časovým odstupom daňovej kontroly od uskutočnenia zdaniteľných obchodov.

56. 73. V rámci vykonaného dokazovania správca dane vypočul aj pána Bysterského, konateľa

spoločnosti RALLY Kraft, s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Ten síce formálne potvrdil
uskutočnenie zdaniteľných obchodov a vystavenie faktúr, ako akcentuje sťažovateľka, avšak aj podľa
názoru kasačného súdu bola výpoveď pána Bysterského v tomto smere nehodnoverná. Rovnako
ako konateľ sťažovateľky ani pán Bysterský nemal informácie o uskutočnených obchodoch, nevedel
sa v konkrétnostiach vyjadriť k povahe služieb, ktoré mala spoločnosť RALLY Kraft, s.r.o. dodávať

sťažovateľke (napr. v čom mali spočívať kooperačné práce, kto ich mal vykonávať, mená šoférov
vykonávajúcich prepravu, čo malo byť predmetom prepravy, komu mali byť tovary prepravované, na
akých vozidlách) odvolával sa pritom na konateľa svojho subdodávateľa pána Petra Petrova a na listinné
dokumenty, ktoré boli nedostupné (nepredložila ich ani sťažovateľka, ktorá tvrdila, že ak boli, tak sú
skartované a ani spoločnosť RALLY Kraft, s.r.o.). Hoci spoločnosť RALLY Kraft, s.r.o. nemala dostatok

zamestnancovamateriálnychpredpokladovpreuskutočneniezdaniteľnýchplnení,pánBysterskýnemal
presné informácie ani o svojich subdodávateľských spoločnostiach, v tomto smere označoval len ich
konateľa, s ktorým mal obchody dojednávať - pána Petra Petrova.

57. 74. Kasačný súd k argumentácii sťažovateľky dodáva, že hodnovernosť výpovede pána

Bysterského ani správca dane, žalovaný či správny súd nespochybnili na vyjadreniach ostatného
konateľa spoločnosti RALLY Kraft, s.r.o. - pána Gábora Siklósima (že nie je skutočným konateľom
predmetnej spoločnosti). Spochybnenie vierohodnosti výpovede pána Bysterského spočíva najmä (i)
vo všeobecnosti ním uvádzaných informácií, (ii) neschopnosti predložiť relevantný dôkaz o uskutočnení
sporných obchodov a (iii) vzájomnej vnútornej rozporuplnosti svedectiev konateľa sťažovateľky, pána

Bysterského a pána Petra Petrova v častiach týkajúcich sa podstatných prvkov obchodnej spolupráce.

58. 75. Správca dane a žalovaný v snahe overiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov a splnenie
podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane (napriek pasivite samotnej sťažovateľky) rozšírili
svoje zisťovanie aj na deklarovaných subdodávateľov sťažovateľky - spoločnosti MACANO, s.r.o.,

MACANO MEDIA, s.r.o. a MACANO MEDIA PLUS, s.r.o. Konateľ predmetných spoločností v čase
uskutočnenia sporných obchodov, pán Peter Petrov, na ktorého sa odvolával aj konateľ spoločnosti
RALLY Kraft, s.r.o., uviedol, že sťažovateľku nepozná (neobchodoval s ňou). K obchodnej spolupráci
uviedol, že jej podstatou bolo dodávanie tovarov ako v prípade iných odberateľov - išlo o dodávanie
ložísk, lekárnických materiálov a rôznych tovarov podľa objednávok. Bližšie sa nevedel s odstupom času

k dodávkam vyjadriť, všetko bolo zabezpečené subdodávateľsky, ale svedok nevedel uviesť kým/akými
spoločnosťami.

59. 76. V súvislosti s výpoveďou pána Petrova kasačný súd dodáva, že ani táto nebola spôsobilá
hodnoverne preukázať uskutočnenie sporných obchodov sťažovateľky so spoločnosťou RALLY Kraft,

s.r.o.Vtomtosmerejepodstatnénajmäto,žetakkonateľžalobkyne,spoločnostiRALLYKraft,s.r.o.aani
pán Petrov (konateľ subdodávateľských spoločností) nevedeli konkrétne uviesť, v čom mali dodávané
služby v konkrétnostiach spočívať. Pán Petrov nevedel nielen bližšie popísať uskutočnené služby, ale
ani označiť svojho subdodávateľa. Okrem toho, v rozpore s tvrdeniami ďalších obchodných partnerov apredloženými faktúrami, pán Petrov tvrdil, že išlo o dodávku konkrétnych tovarov, hoci fakturačne bola
vykázaná dodávka rôznych typov služieb.

60. 77. K osobe pána Petrova kasačný súd dodáva, že tak správca dane, žalovaný ako ani správny
súd nespochybňovali hodnovernosť tohto svedka na základe zistení, ktoré vyplynuli neskôr v súvislosti
s inými jeho činmi (ako nesprávne namieta sťažovateľka). Neporušili ani jeho prezumpciu neviny a ani
nekládli sťažovateľke za vinu, že s ním obchodovala. Výpovednú hodnotu svedectva pána Petrova však
ovplyvnila skutočnosť, že vo svojich tvrdeniach si odporuje s vyjadreniami jeho obchodných partnerov

(predmetom spolupráce mala byť dodávka konkrétnych tovarov, nie však sporných a fakturovaných
služieb) a v jeho prípade absentujú akékoľvek konkrétne informácie o dodávaných službách, ich
vykonaní či o ich reálnych/faktických uskutočňovateľoch.

61. 78. Je potrebné zdôrazniť, že nekontaktnosť a nedostupnosť účtovníctva subdodávateľa nie
je kladená sťažovateľke na ťarchu. Jej výsledkom však je, že sa ani z iných zdrojov (z ďalších

článkov obchodného reťazca) nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by, aj napriek dôkaznej núdzi a
pasivite sťažovateľky, boli spôsobilé obnoviť hodnovernosť listinných podkladov (faktúr) predložených
sťažovateľkou. Obdobne tomu je v prípade nekontaktnosti a nedostupnosti účtovníctva deklarovaného
dodávateľa - spoločnosti RALLY Kraft, s.r.o.

62.79.Kasačnýsúdnespochybňujeskutočnosť,ženekontaktnosťdodávateľačisubdodávateľanemôže
byť sama o sebe dôvodnou pochybnosťou o splnení podmienok uplatneného práva na odpočítanie
dane. Avšak z povahy veci táto skutočnosť sťažuje dôkaznú situáciu na strane daňového subjektu
(sťažovateľky), pokiaľ si sám nezaobstaral dostatok dôkazov o uskutočnení zdaniteľného obchodu a
jeho obchodní partneri (v dôsledku svojej nekontaktnosti a nedostupnosti účtovníctva) tento nedostatok

nedokážu sanovať.

63. 80. S ohľadom na vyššie uvedené sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje s názorom správcu
dane, žalovaného a správneho súdu v tom, že vyššie uvedené skutočnosti a zistenia predstavujú
dôvodnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane

- a to podmienky postavenia skutočného dodávateľa služieb ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa
dane. Pomenované a zistené relevantné pochybnosti sa pritom týkajú najmä priameho vzťahu
medzi sťažovateľkou a dodávateľom sťažovateľky (spoločnosťou RALLY Kraft, s.r.o.). Sťažovateľka
teda nebola neprimerane zaťažená dôkazným bremenom vo vzťahu k preukazovaniu skutočností,
ktoré nie sú z hľadiska splnenia podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane relevantné.

Vznesené pochybnosti pritom nasvedčujú tomu, že služby nedodala spoločnosť RALLY Kraft, s.r.o. a z
administratívneho spisu nevyplýva, kto bol skutočný dodávateľ deklarovaných služieb. Iného dodávateľa
neoznačila ani sťažovateľka a zo zistení správcu dane ani nevyplýva, že by prípadne iný skutočný
dodávateľ deklarovaných služieb nevyhnutne musel mať postavenie zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa
dane.

64. 81. Napriek vyššie uvedeným zisteniam, sťažovateľka nepredložila žiadne ďalšie dôkazy (okrem
faktúr), ktoré by dokazovali ňou deklarovanú verziu uskutočnenia zdaniteľných obchodov (napr. doklady
o uskutočnení prepravných služieb, či bližšiu konkretizáciu deklarovaných služieb). Kasačný súd preto
zastáva názor, že je dôvodný záver príslušných orgánov, že sťažovateľka neuniesla svoje dôkazné

bremeno a nepreukázala splnenie podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane. Preto bol aj
dôvodný postup daňových orgánov, ktoré jej neuznali právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov.
Aj podľa názoru kasačného súdu je rozhodnutie žalovaného preskúmateľné a vychádza z riadne a
dostatočne zisteného skutkového stavu.

65. 82. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že správca dane a žalovaný jej nepreukázali podvodné konanie,
nepreukázali jej vedomosť o tom, že má participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom a ani nevyvrátili, že v predmetnom obchodnom reťazci konala v dobrej viere, tieto námietky sú
podľanázorukasačnéhosúduirelevantné.Kasačnýsúddávaopätovnedopozornosti,ženepreukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo strany daňového

subjektu a na druhej strane preukázanie vedomej účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom zo strany správcu dane sú dva samostatné a odlišné dôvody pre
odopretie priznania uplatneného práva na odpočítanie dane (body 54, 65 a 67 tohto rozsudku). V rámci
skúmania hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane sa neskúma skutočnosť,či došlo v určitom obchodnom reťazci na predchádzajúcich úsekoch k daňovému podvodu (hoci by aj
došlo k preukázaniu hmotnoprávnych podmienok, alebo by ich splnenie nebolo sporné), ale to, či sú
preukázané objektívne zákonné podmienky uplatneného daňového oprávnenia (body 54 až 56 tohto

rozsudku). Keďže sú hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie dane objektívneho charakteru,
pri ich skúmaní súčasne v zásade nie je relevantná ani otázka dobrej viery daňového subjektu (body 62
a 67 tohto rozsudku). Argumentácia sťažovateľky sa preto v tejto časti úplne míňa dôvodom, pre ktoré
jej nebolo priznané právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov a tieto dôvody (ich správnosť) ani
nie je spôsobilá spochybniť.

66. 83. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že ani závery rozhodnutia sp. zn. 6 Sžfk 42/2020 zo dňa
24. novembra 2021 nie sú na túto vec aplikovateľné. V predmetnej veci bolo totiž podstatou to, že
medzi žalobcom a žalovaným bola sporná samotná materiálna existencia dodávaného tovaru/služieb,
s čím sa žalovaný a ani správny súd nevysporiadali (body 18 a 27 rozhodnutia Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 42/2020 zo dňa 24. novembra 2021). A to napriek tomu, že

žalobca predložil značné množstvo dôkazov o materiálnej existencii dodávaného tovaru/služieb, čo v
kombinácii s ďalšími najmä účtovnými dôkazmi predloženými žalobcom (zaúčtovanie faktúr na strane
deklarovaného dodávateľa a reálne odvedenie dane) považoval kasačný súd za dostatočný dôkaz o
splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov (body
24 a 25 rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 42/2020 zo dňa 24.

novembra 2021). Preto kasačný súd uložil správnemu súdu zodpovedať otázku existencie materiálneho
plnenia a pre prípad, že sa táto existencia plnenia preukáže (teda sa preukáže v kontexte všetkých
okolností splnenie materiálnych/hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane),
tak mal za to, že zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane možno len vtedy, ak sa preukáže, že
sa daňový subjekt vedome podieľal na podvodnom konaní (bod 28 rozhodnutia Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 42/2020 zo dňa 24. novembra 2021).

67. 84. Takáto situácia v tejto veci však nenastala. Sťažovateľka najmä (i) v predmetnej veci
okrem predložených faktúr neprodukovala žiadne dôkazy, ktorými by preukázala reálne uskutočnenie
deklarovaných služieb a (ii) neprodukovala a nepomenúvala žiadne, ani nepriame dôkazy, ktoré by

v spojení s preukázaním reálnej existencie materiálneho plnenia boli spôsobilé preukázať splnenie
materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov.

68. 85. Kasačný súd súčasne dodáva, že rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 Sžfk 42/2020 zo dňa 24. novembra 2021 bolo vydané pred rozhodnutím Súdneho dvora

Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021. Je to pritom
práve vyššie menované rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktoré objasnilo skutočnosť, že
materiálnou podmienkou práva na odpočítanie dane, ktorú je daňový subjekt povinný preukázať, nie
je nevyhnutne identita dodávateľa (tá môže byť sporná), ale skutočnosť, že reálny/skutočný dodávateľ
mal postavenie zdaniteľnej osoby - platiteľa dane v právnom poriadku Slovenskej republiky, resp. takéto

postavenie musel nevyhnutne mať. Tieto skutočnosti kasačný súd objasnil už vo svojich všeobecných
východiskách a konštatuje, že súc viazaný rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie,
tieto aj aplikuje vo svojej aktuálnej rozhodovacej činnosti.

69. 86. Pre rozhodovanú vec je podstatné, že sťažovateľka v konaní netvrdila, že by bol skutočným

dodávateľom iný subjekt, ktorý by mal postavenie platiteľa dane, netvrdila však ani to, že bez ohľadu na
spornú identitu dodávateľa služieb by ten skutočný s ohľadom na zistené skutočnosti nevyhnutne musel
mať postavenie platiteľa dane (§ 4 ods. 1 až 3 zákona o DPH). Takéto skutočnosti nakoniec nezistil ani
kasačný súd z administratívneho a súdneho spisu (bod 80 tohto rozsudku). Kasačný súd (súc viazaný
kasačnými námietkami sťažovateľky a jej kasačnou argumentáciou) preto na vec sťažovateľky závery

vyššie uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie nemohol aplikovať.“

70. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa vo vzťahu k dodávateľovi RALLY Kraft s.r.o..

Právne posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH vo vzťahu k dodávateľovi EVERY PLUS, s.r.o.

71. Kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už niekoľkokrát uviedol, že rozlišovanie medzi
pomenovaním plnenia ako sponzoring alebo ako reklamné služby nie je pre odpočet DPH relevantné.Napríklad v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/18/2021 z 27. júla 2023 v bode 39. uviedol, že: pre záver o zákonnosti
odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring,
pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie. Ďalej v

rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 z 27. júna 2023 v bode 24. konštatoval, že: zákon č. 222/2004 Z. z.
na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom
zmysle, že by boli služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu zákonom explicitne vylúčené
zo všeobecného režimu DPH. Obdobne v rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 z 22. marca 2023 v bode 41.:
na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby nie

je rozhodujúce, či túto službu správca dane zadefinuje ako sponzoring alebo reklamu. Na uvedených
právnych názoroch zotrváva kasačný súd aj v tu prejednávanej veci.

72. Pre odpočet DPH je podstatné splnenie a preukázanie materiálnych (§ 49 ods. 1, § 19 ods. 1 a ods.
2, § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH) a formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 71
ods. 1 písm. c) Zákona o DPH) pre odpočet DPH.

73. Súdny dvor Európskej únie v 24. bode rozsudku vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20
z 9. decembra 2021 sa k materiálnym a formálnym podmienkam odpočtu DPH vyjadril nasledovne:
Treba pripomenúť, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením tak hmotnoprávnych, ako
aj formálnych požiadaviek. Pokiaľ ide o hmotnoprávne požiadavky, z článku 168 písm. a) smernice

2006/112 vyplýva, že na to, aby sa mohlo priznať uvedené právo, je na jednej strane potrebné, aby
dotknutá osoba bola „zdaniteľnou osobou“ v zmysle tejto smernice. Na druhej strane je potrebné, aby
tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, boli dodané alebo poskytnuté
inou zdaniteľnou osobou a aby zdaniteľná osoba tieto tovary alebo služby následne použila na účely
svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ ide o spôsoby uplatnenia práva na odpočítanie DPH,

ktoré zodpovedajú požiadavkám formálnej povahy, článok 178 písm. a) smernice o DPH stanovuje, že
zdaniteľná osoba musí mať faktúru vystavenú v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238 až 240
tejto smernice (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 26 a citovaná
judikatúra).

74. V prípade preukázaného splnenia materiálnych ako aj formálnych podmienok odpočtu DPH v konaní
pred správcom dane, je odpočet DPH možné odmietnuť len v prípade preukázanej účasti na podvodnom
konaní. Rovnako sa vyjadril aj kasačný súd v bode 15. rozsudku 2Sfk/5/2022, z 29. mája 2023: V
prípadekedyzdaniteľnáosobasplnilapodmienkyodpočtuDPHjevzmysleustálenejjudikatúrySúdneho
dvora EÚ (napríklad rozsudok v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03) možné

odmietnuťodpočetDPHzdôvodu,žezdaniteľnáosobavedelaalebovedieťmalaojejúčastinadaňovom
podvode.

75. Kasačný súd v rámci preskúmania tejto veci zistil, že sťažovateľ si uplatňoval odpočty DPH vo
vzťahu k poskytnutiu reklamných služieb v rokoch 2015 a 2016 od dvoch dodávateľov - spoločnosti

MAYNET s.r.o. a spoločnosti EVERY PLUS, s.r.o.. Správca dane vykonal u sťažovateľa daňové kontroly
za zdaňovacie obdobie január - december 2015 a január až december 2016, v rámci ktorých správca
dane a žalovaný vydali viacero rozhodnutí, ktorým nepriznali sťažovateľovi nárok na odpočet DPH z
faktúrzaposkytnutiereklamnýchslužieboddodávateľovMAYNETs.r.o.aEVERYPLUS,s.r.o.,stým,že
u predmetných dodávateľov ide o totožné skutkové okolnosti a rozhodnutia správcu dane a žalovaného

súzaloženénarovnakomprávnomposúdenípredmetnejvecisobdobnýmodôvodnením.Kasačnýsúdv
rozhodnutiach sp. zn. 2Sfk/48/2022 zo dňa 26. októbra 2023, 4Sfk/112/2022 zo dňa 23. novembra 2023,
5Sfk/52/2022 zo dňa 14. decembra 2023, 5Sfk/48/2022 zo dňa 14. decembra 2023, 2Sfk/41/2022 zo
dňa 31. januára 2024 a 3Sfk/103/2022 zo dňa 31. januára 2024 vo vzťahu k dodávateľovi MAYNET s.r.o.
posudzoval rovnaké skutkové okolnosti a zaoberal sa rovnakou právnou otázkou, akou je nevyhnutné

sa zaoberať aj v predmetnej veci vo vzťahu k posúdeniu sporných zdaniteľných plnení od dodávateľa
EVERY PLUS, s.r.o. pre sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu kasačný súd k sťažnostným námietkam
sťažovateľa týkajúcich sa dodávateľa EVERY PLUS, s.r.o. poukazuje na rozhodnutie kasačného súdu
sp. zn. 2 Sfk 48/2022 zo dňa 26. októbra 2023, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu
stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza:

76. „37. Prvostupňové rozhodnutie č. 2 ako aj rozhodnutie žalovaného č. 2 sa zameriavajú v
prevažujúcom rozsahu na stanovenie rozdielov medzi sponzoringom a reklamou, ktoré postupne
konfrontujú s jednotlivými vykonanými dôkazmi a opakovane vyjadrujú presvedčenie, že z vykonanéhodokazovania vyplýva, že plnenie žalobcu predstavovalo sponzorský príspevok, čo je dôvodom na
odmietnutie odpočtu DPH.

77. 38. Žalobca vhodne namietal aj žalovaným prezentovaný konštrukt, že keďže žalobcovo plnenie
je sponzorským príspevkom, v prejednávanom prípade došlo len k predstieraniu dodania služieb, v
čoho dôsledku plnenie nebolo dodané. Z administratívneho spisu ako aj rozhodnutí prvostupňového
orgánu a žalovaného je zrejmé, daňové orgány v žiadnom štádiu konania nespochybnili existenciu
materiálneho plnenia zo strany dodávateľa. Naopak, v konaní bolo preukázané, že objednané služby

dodané boli. Sám prvostupňový orgán uvádza že z dôkazov predložených žalobcom zistil, že na
mantineloch, banneroch, paneloch, bulletinoch a webstránke bolo uverejnené logo daňového subjektu
spolu s obchodnými názvami ďalších daňových subjektov s dodatkom, že sa jedná o partnerov HC
SPORTA Hlohovec. Existenciu materiálneho plnenia nespochybňoval ani žalovaný v rozhodnutí č. 2,
kde dokonca vyčíta daňovému subjektu, že jeho logo bolo na mantineloch, plagátoch, webovej stránke
a letákoch umiestňované dlhšie, ako v zmysle zmluvy byť malo.

78. 39. Daňové orgány svoje rozhodnutia o nepriznaní odpočtu DPH založili primárne na skutočnosti,
že obchod žalobcu a dodávateľa posúdili ako sponzoring, nie ako dodanie reklamných služieb. Na
vyriešenie práve tejto otázky sa upriamil aj správny súd vo svojom rozsudku. Ako je však uvedené
vyššie, takéto rozlišovanie v súvislosti s odpočtom DPH nie je významné. Podstatné je, či boli splnené

materiálne podmienky odpočtu DPH.

79. 40. Zo skutkových okolností prejednávaného prípadu ako aj administratívneho spisu a jednotlivých
rozhodnutí vydaných v konaní vyplýva, že nedošlo k spochybneniu toho, či žalobca je zdaniteľnou
osobou, či je daná materiálna existencia plnenia ani či boli služby dodané alebo poskytnuté inou

zdaniteľnou osobou. Kasačný súd v obdobnom prípade v rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 z 27. júna 2023
však zároveň konštatoval, že ani uvedené pre priznanie odpočtu DPH nepostačuje, ale rozhodujúcou
je kladné zodpovedanie otázky, či ide o službu, ktorú sťažovateľ použil alebo použije na svoje
zdaniteľné plnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ tak, ako to predpokladá ustanovenie §
49 zákona č. 222/2004 Z. z. Inými slovami je potrebné objektívne zhodnotiť, či služba dodávateľa

priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia do takejto
prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa.

80. 41. Nadväzujúc na vyššie uvedené rozhodnutia kasačný súd uvádza, že predmetnú podmienku je
možné zo strany správcu overiť napríklad prostredníctvom zodpovedania otázok, a) či služby poskytnuté

dodávateľom objektívne mali súvis s podnikateľskou činnosťou alebo šírením dobrej povesti daňového
subjektu, b) či daňový subjekt dokáže vierohodne vysvetliť prečo na propagáciu svojich tovarov, služieb
či obchodného mena zvolil práve také služby od dodávateľa, aké zvolil, c) či služby poskytnuté
dodávateľom mohli potenciálne zvýšiť dopyt po produktoch / službách daňového subjektu, alternatívne
zvýšiť povedomie a šíriť dobrú povesť daňového subjektu vo verejnosti.

81. 42. Naopak, v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Amper Metal Kft., C-334/20
z 25. novembra 2021 nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je
neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo
že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby. Skutočnosť, že sa nezvýšil obrat

zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Závery daňových orgánov, ktorými
vyčítali žalobcovi výšku plnenia, ktorú zaplatil za poskytnuté služby, teda nie sú spôsobilé spochybniť
splnenie materiálnych podmienok odpočtu DPH, rovnako ako ich nie je spôsobilá spochybniť situácia,
pokiaľ sa výsledky reklamy nepremietnu do zvýšenia obratov či ziskov spoločnosti. Nevhodné zvolenie
služieb, ktorých účelom má byť propagácia daňového subjektu a jeho tovarov / služieb nemôže byť

sankcionované odmietnutím odpočtu DPH.

82. 43. Kasačný súd opakuje, že v prípade, ak sa daňovým orgánom nepodarí dôvodne spochybniť
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, alebo daňový
subjekt unesie svoje dôkazné bremeno na preukázanie splnenia materiálnych ako aj formálnych

podmienokodpočtuDPH(kprelínaniudôkaznéhobremenamedzisprávcomdaneadaňovýmsubjektom
viď. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo 14. novembra 2018,
bod 21, III. ÚS 401/09 zo 16. decembra 2009), je možné odmietnuť odpočet DPH len, ak správca dane
preukáže účasť daňového subjektu na daňovom podvode, o ktorej vedel, alebo vedieť mohol a mal. Preposúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva
na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie
účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

83. 44. Na záver kasačný súd uvádza, že žalobca celým rozsahom svojej kasačnej sťažnosti namieta
právne posúdenie správneho súdu a predtým žalovaného a prvostupňového orgánu, že plnenie
poskytnuté dodávateľom bolo sponzoringom. S uvedenou kvalifikáciou poskytnutého plnenia sa žalobca
nestotožňuje a má za to, že predmetom plnenia boli reklamné služby. Pomenovanie poskytnutej

služby ako sponzoring resp. reklama je pre posúdenie práva na odpočet DPH nepodstatné (najmä
rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 8Sžfk/18/2021 z 27. júla 2023, sp. zn. 5Sfk/20/2021 z 27. júna
2023, 4Sfk/55/2021 z 22. marca 2023).

84. 45. Takúto námietku vzniesol žalobca v správnej žalobe na str. 5 (na strane 5 správnej žaloby v
predmetnej veci, pozn.) kde vhodne poukázal: „Ani opakované správne konanie po zrušení starého

prvostupňového rozhodnutia starým druhostupňovým rozhodnutím sa nezameralo na primárny cieľ,
a to posúdiť, či predmetný daňový výdavok v podobe reklamných služieb je oprávneným daňovým
výdavkomvsúvislostisvýkonompodnikateľskejčinnostižalobcu.“Správcadanesasámdezorientovane
zaoberá sekundárnou skutočnosťou či sa jedná o sponzorský príspevok alebo o reklamu, ako keby
toto kritérium samo o sebe okamžite kvalifikovalo respektíve diskvalifikovalo žalobcu v použití tohto

daňového výdavku v rámci dane na vstupe pri dani z pridanej hodnoty. V kasačnej sťažnosti sa síce
obdobná námietka explicitne vyjadrená nenachádza, napriek tomu, vzhľadom na špecifickosť prípadu,
kde prvostupňové rozhodnutie č. 2, rozhodnutie žalovaného č. 2, ale najmä rozsudok správneho súdu
sú skutočne založené primárne na posúdení otázky sponzoring vs. reklama, kasačný súd vyhodnotil
kasačnú sťažnosť ako dôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

85. 46. Na podania žalobcu, ktorými žalobca rozširoval svoju kasačnú sťažnosť, doručené kasačnému
súdu po lehote v zmysle § 445 ods. 2 SSP kasačný súd neprihliadol. Kasačný súd je viazaný
koncentračnou zásadou. Okrem toho, žalobca argumentoval okolnosťami týkajúcimi sa podvodného
konania, ktoré však žalobcovi nebolo v konaní vyčítané a k svojmu podaniu pripojil niekoľko rozsudkov

Súdneho dvora bez akéhokoľvek vysvetlenia, aké majú predmetné rozhodnutia súvis s prejednávanou
vecou. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje aj na rozsudok sp. zn. 1Sžfk/8/2019 z 25. augusta 2020,
podľa ktorého v súvislosti s často sa opakujúcou argumentáciou účastníkov, ktorá sa opiera o citáciu
rozhodovacej činnosti (judikatúru) SD EÚ, kasačný súd zotrváva na záveroch už vyslovených NS SR, že
povinnosťou sťažovateľa, pokiaľ sa v predchádzajúcom daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom

konaní odvolával na niektoré rozsudky SD EÚ, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový
stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov SD EÚ a nielen uvádzať niektoré právne
závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v
správnom súdnictve prihliadať (napr. rozsudky sp. zn. 2Sžf/19/2011, 3Sžf/24/2012).“

86. Kasačný súd uzatvára, že vo vzťahu k dodávateľovi EVERY PLUS, s.r.o. zistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa a na základe tejto skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

V. Záver

87. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP),
rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného a
prvostupňové rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol,
kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zmenil

napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.

88. Vo vzťahu k dodávateľovi EVERY PLUS, s.r.o. budú konajúce orgány verejnej správy v ďalšom
konaní viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a s poukazom na jeho odôvodnenie

bude ich úlohou opätovne zvážiť, či je na základe zisteného skutkového stavu možné prijať záver o
nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Žalovaný zoberie do
úvahy skutočnosť, že pre posúdenie ich splnenia nie je relevantné výlučne to, či sa poskytnuté plnenie
nazýva sponzoring alebo reklamné služby, ako aj to, že za naplnenia hmotnoprávnych i formálnychpodmienok možno odpočet dane z pridanej hodnoty nepriznať len, ak by bolo v konaní preukázané, že
žalobca sa podieľal na daňovom podvode alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom. S ohľadom na uvedené je potrebné vyhodnotiť aj unesenie

dôkazného bremena, ktoré v prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok zaťažuje
žalobcu a naopak, pri daňovom podvode správcu dane.

89. Vo vzťahu k dodávateľovi k RALLY Kraft s.r.o kasačný súd nezistil dôvodnosť kasačných námietok
sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu preto v tejto časti vychádza zo správneho právneho posúdenia

veci.

90. Kasačný súd z dôvodu samotného výsledku kasačného konania vrátane zastávaného právneho
názoru v danej veci zamietol ako nedôvodný návrh sťažovateľa na prerušenie konania za účelom
podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

91. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167
ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov
kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

92. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.