Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/135/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200529
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200529.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a

členieksenátuJUDr.DanyJelinkovejDudzíkovej,LL.M.aMgr.JanyOndrejkovej,vprávnejvecižalobcu:
marand plus, s.r.o., Levická 7, Nitra, IČO: 47 617 292, zastúpený právnym zástupcom: Advokátska
kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876 proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100405631/2021 zo dňa 09.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno (ďalej len „správca dane“) vykonal na základe žiadosti
Kriminálneho úradu finančnej správy u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2018. Správca dane vyzval žalobcu výzvou zo dňa 29. 10. 2019 na predloženie
účtovných dokladov a iných písomností špecifikovaných v tejto výzve potrebných k výkonu daňovej

kontroly a žiadosťou zo dňa 30. 10. 2019 požiadal Kriminálny úrad finančnej správy (ďalej len
„KÚFS“) o poskytnutie všetkých možných poznatkov a dokumentov získaných v rámci operatívnej
činnosti príslušníkov KÚFS. Správca dane zaslal elektronickú žiadosť o zaslanie údajov súvisiacich
s konkrétnymi bankovými účtami viacerým bankám a rozhodnutím predĺžil žalobcovi lehotu na
predloženie požadovaných dokladov do 16. 03. 2020. Žalobca doručil správcovi dane na základe
jeho výziev pokladničné doklady a faktúry ohľadom jeho transakcií so spoločnosťami AUTOSERVIS
QUATRO,s.r.o.(od24.01.2020vedenápodobchodnýmmenom:ComponetAPE,s.r.o.,vlikvidácii,ďalej

len „AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.“), Adept School, s.r.o., bankové výpisy, knihy bankových výpisov,
zaúčtovanie bankových pohybov z programu Pohoda. Dňa 02. 04. 2020 doručil žaloba vyjadrenie s
popisom obchodných transakcií s dodávateľmi.
2. KÚFS doručili dňa 26. 11. 2019 správcovi dane doklady vrátane: a) zápisníc o podaní vysvetlenia
spísané s konateľom žalobcu (A. B. C.) dňa 25. 07. 2019, s konateľmi spoločnosti AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o. (D. E. a B. F.) z 04. 07. 2019 a z 11. 07. 2019, s B. B. G. (konateľkou spoločnosti
Adept School, s.r.o.), A. D. H. zo dňa 10. 07. 2019; b) čestné vyhlásenie A. H. zo dňa 12. 07. 2019

ohľadom účtovníctva spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Správca dane použil aj dokumenty z
iných daňových konaní vedených v spoločnosti Adept School, s.r.o.: Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
102308225/2019 zo dňa 07. 10. 2019, fotokópie faktúr z roku 2016, 2017, 2018 a 2019, hlavná kniha za
rok 2018 a 2019, zdaniteľné obchody za 3Q 2018, 4Q 2018 a 1Q 2019. Daňový úrad Nitra - PDÚ NovéZámky oznámil elektronicky dňa 17. 06. 2020 ohľadom spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., že
žalobca nepredložil odberateľské faktúry. Správca dane pri daňovej kontrole vychádzal aj z dôkazov
získaných z iných konaní vedených u spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., a to z zápisnice o

ústnom pojednávaní č. 102352310/2019 zo dňa 14. 10. 2019 a informácie z emailovej komunikácie č.
286865/2020 zo dňa 17. 05. 2020.
3. O výsledku kontroly správca dane žalobcu podrobne (v rozsahu 100 strán) písomne informoval
listom zo dňa 01.07.2020 spolu s výzvou na predloženie dôkazov. Správca dane na žiadosť žalobcu
rozhodnutím zo dňa 17. 07. 2020 predĺžil žalobcovi lehotu na predloženie dokladov do 19. 08. 2020,

v ktorý deň doručil žalobca správcovi dane svoje nesúhlasné stanovisko k záverom dokazovania
a navrhol vykonať miestne zisťovanie u neho za účelom zistenia skutočností potrebných na účel daňovej
kontroly, ale konkrétne ich nešpecifikoval.
4. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101345628/2020 zo dňa 21.08.2020 (ďalej
len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k nemu vrátane
označneia dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia (ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly)

boli doručené žalobcovi dňa 25.08.2020, zároveň mu bola určená lehota na vyjadrenie do 08.10.2020
s poučením podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Žalobca
sa vyjadril k protokolu až po lehote, dňa 12.10.2020. Správca dane rozhodnutím zo dňa 23. 10. 2020
nevyhovel žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty na predloženie vyjadrenia k protokolu.

5. Správca dane rozhodnutím č. 101587705/2020 zo dňa 15.10.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume X.XXX eur za zdaňovacie obdobie
júl 2018, lebo daň vyrubená podaným daňovým priznaním bola vo výške X.XXX,XX eur a daň zistená
správcom dane bola vo výške XX.XXX,XX eur. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že si daňový
subjekt neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z dokladov, ktorých vecná opodstatnenosť

nebola preukázaná, lebo nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb od dodávateľov: Adept School
s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období a nebolo možné preveriť
skutočnosti ohľadom dodania tovarov a služieb.
6. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100405631/2021 zo dňa 09.03.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie potvrdil,

lebo nebolo preukázané splnenie základnej podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon
o DPH“).
7. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovi zaslal správca dane opakovane výzvy na doloženie dôkazov
preukazujúcich jeho tvrdenia, napriek tomu žiadny relevantný dôkaz nepredložil. V odôvodnení sa

žalovaný podrobne vyporiadal s odvolacími dôvodmi.
7.1. Žalovaný vychádzal z toho, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť
údajov uvedených daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2018, zameral sa aj na opodstatnenosť práva na odpočítanie dane uplatneného
na základe predložených dokladov, ktorých podstatnú časť tvorili faktúry ( všetky vyhotovené v účtovnom

softvéry MRP, licencia YPFEM1700086), na ktorých je v pozícii dodávateľa:
a) Adept School s. r. o., Dlhá 8, 949 01 Nitra, IČO 36 732 192, DIČ 2022309773, SK20223 09773, (ďalej
„Adept School s. r. o.“), konkrétne faktúry: faktúra č. 2018254, dátum dodania 04.07.2018, základ dane
X XXX eur, DPH 20% XXX eur, suma celkom X XXX eur za školenie e-mail ako efektívny marketingová
nástroj na budovanie vzťahu s klientom; faktúra č. 2018258, dátum dodania 30.07.2018, základ dane

X XXX eur, DPH 20% XXX eur, suma celkom X XXX eur za grafické práce; faktúra č. 2018259, dátum
dodania 30.07.2018, základ dane X XXX eur, DPH 20% XXX eur, suma celkom X XXX eur za školenie
AJ aNJ za 06-07/2018; faktúra č. 2018264, dátum dodania 31.07.2018, základ dane X XXX eur, DPH
20% XXX eur, suma celkom X XXX eur, za správu servers, administráciu webových stránok, správu
sociálnych sietí, správa servers Pohoda SQL, správa kamerového systému, správa a údržba počítačov

a tlačiarní, faktúra č. 2018265, dátum dodania 31.07.2018, základ dane XXX eur, DPH 20% XX eur,
suma celkom XXX eur za školenie právo pre e - shop v kocke.
b) AUTOSERVIS QUATRO s. r. o., Štúrova 74, 949 01 Nitra, IČO 45 417 997, DIČ 2023040690, IČ
DPH2023040690, (od 24.01.2020 pod obchodným menom: Componet APE, s. r. o., v likvidácii) a to:
faktúra č. 2018166, dátum dodania 10.07.2018, základ dane X XXX eur, DPH 20% XXX eur, suma

celkom X XXX eur, za servis Škoda Fabia a VW Touran; faktúra č. 2018217, dátum dodania 30.07.2018,
základ dane X XXX eur, DPH 20% XXX eur, suma celkom X XXX eur, za administratívne práce; faktúra
č. 2018162, dátum dodania 31.07.2018, základ dane X XXX eur, DPH 20% XXX eur, suma celkom X
XXX eur za upratovanie skladov a plochy, kancelárie a predajne.7.2. Žalovaný ďalej vychádzal, rovnako ako správca dane, z tvrdení daňového subjektu, že spoločnosť
Adept School s. r. o. zabezpečovala vzdelávanie pracovníkov a poskytovala služby technického
charakteru a za rok 2018 vykonala inventúru (bližšie nešpecifikovanú). Spoločnosť AUTOSERVIS

QUATRO, s. r. o. poskytovala externé služby v oblasti servisu motorových vozidiel, administratívne
služby zahŕňajúce okrem iného výkazníctvo, archiváciu, párovanie dokladov, triedenie projektovej
dokumentácie. Kontakt na obidvoch dodávateľov bol zabezpečený prostredníctvom osoby A. D. H..
7.3. Správca dane nahliadol do spisu daňovej kontroly v spoločnosti Adept School s. r. o. za zdaňovacie
obdobia 1.- 4. štvrťrok 2018 a zistil, že konateľka spoločnosti B. B. G. pri ústnom pojednávaní

u miestneho príslušného správcu dane uviedla, že predmetom činnosti spoločnosti Adept School s.
r. o. bola v zdaňovacom období júl 2018 výuka anglického jazyka, ktorá prebiehala v prenajatých
priestoroch spoločnosti na adrese Nitra, Kozmonautov 3 a že v kontrolovanom zdaňovacom období
viedol účtovníctvo A. D. H.. Cez informácie od Kriminálneho úradu finančnej správy bolo zistené, že:
1) spoločnosť Adept School s. r. o. sa okrem výučby anglického jazyka nezaoberala inou činnosťou a k
zastupovaniu spoločnosti nebola splnomocnená žiadna osoba, faktúry za poskytnuté služby vystavoval

p. I. J. a spoločnosť prijímala platby za služby v hotovosti alebo na podnikateľský účet vedený vo K. E.; 2)
Účtovný softvér ( licencia YPFEM1700086), v ktorom boli vyhotovené prijaté faktúry dodala daňovému
subjektu spoločnosť MRP - Company, spol. s r. o., IČO 31 582 320 a majiteľom licencie na predložených
faktúrach bol A. D. H..
7.4. Správca dane pri výkone kontroly u žalobcu zistil, že bankové spojenie uvedené na faktúrach

predložených žalobcom ako daňovým subjektom nepatrí spoločnostiam dodávateľov, ktorí sú uvádzaní
na zaúčtovaných faktúrach. Konkrétne faktúry evidované daňovým subjektom v účtovníctve nie sú
identické s tými, ktoré predložila spoločnosť Adept School s. r. o., odlišnosti sú vizuálne aj obsahové.
Spoločnosť Adept School s. r. o. na faktúrach používa iný číselný rad faktúr, uvádza bankové spojenie
FIO banka a.s., ale na faktúrach doložených správcom dane je uvedené bankové spojenie SLSP

a.s. Spoločnosť Adept School s. r. o. vo svojom účtovníctve za kontrolované zdaňovacie obdobie
pritom neeviduje vydané faktúry, prijaté úhrady ani nevyrovnané pohľadávky voči daňovému subjektu,
neeviduje dodania služieb pre daňový subjekt. Z dodávateľských faktúr predložených žalobcom za
dodávateľa AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o. správca dane zistil, že všetky faktúry sú vytvorené a
očíslované v účtovnom programe MRP - Company, s. r. o. číslo licencie YPFEM1700086. Z informácií od

Kriminálneho úradu finančnej správy správca dane zistil, že: 1) v účtovníctve spoločnosti AUTOSERVIS
QUATRO, s. r. o. sa nachádzajú faktúry označené iným číselným radom než faktúry doložené daňovým
subjektom, tiež sa tam nenachádzajú faktúry vystavené pre žalobcu. Správca dane v odôvodnení jasne
odôvodnil, že AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o. uvádza na vystavených faktúrach bankový účet vedený v
L. E. M., ale na faktúrach predložených žalobcom za kontrolované zdaňovacie obdobie je uvedené číslo

účtu vedené v ČSOB. Zo správy ČSOB, a.s. správca dane zistil, že majiteľom účtu v ČSOB, a.s. je N.
E. M. a od 07.06.2016 je disponentom účtu A. D. H.. Zo správy od Tatrabanky a. s. zistil, že podpisové
právo za AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o. má D. E., B. F. a v období od 02.04.2012 do 06.08.2019
mal A. D. H..
7.5. Podľa vyjadrení konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o. ( D. E. a B. F.)

poznajú žalobcu iba ako dodávateľa stavebného materiálu, ktorý im dodával tovar na výstavbu
autoservisu v Lužiankach, spoločnosť vystavuje faktúry v inom účtovnom programe Amadeus 1.2057.1
a AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o. nepotvrdil obchodnú spoluprácu s žalobcom, nikdy ho v databáze
neevidoval ako odberateľa služieb.
7.6. Po vyššie uvedených zisteniach vyzval správca dane daňový subjekt k predloženiu všetkých

dôkazov k výkonu daňovej kontroly, ale daňový subjekt vo svojom vyjadrení zaslanom dňa 19.08.2020
namieta vedenie dokazovania len na základe listinných dôkazov a tvrdil, že môže relevantne preukázať
skutočnosti miestnym zisťovaním v mieste jeho sídla, ale že správca dane nevyužil tento zákonný
prostriedok k získaniu dôkazov. Daňový subjekt sa odvolával voči zisteniam v oblasti školení, grafických
služieb a administratívnych služieb od dodávateľa Adept School s. r. o., lebo správca dane na jeho

výzvu neupresnil požiadavku ako má upresniť dôkazy na preukázanie prijatia plnení a odmietol
vykonať miestne zisťovanie priamo v jeho spoločnosti, kde mohol správca dane nazrieť do priestorov
s výučbou či vypočuť zamestnancov zúčastňujúcich sa na výučbe. Správca dane v odôvodnení jasne
zdôvodnil, že nepovažoval navrhované miestne zisťovanie za dôkazný prostriedok, lebo dodávateľské
spoločnosti Adept School s. r. o. a AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o. nepotvrdili obchodnú spoluprácu s

daňovým subjektom v zdaňovacom období a miestne zisťovanie v priestoroch sídla daňového subjektu
by neprinieslo nové dôkazy, ktoré by vyvrátili jeho oprávnené pochybnosti o realizácií obchodných
transakcií. Tento svoj záver odôvodnil tým, že poskytnutie služieb (výuka cudzieho jazyka, školenie
AJ, NJ, správa servera, sociálnych sietí, kamerového systému, údržba PC a tlačiarní) boli momentomposkytnutiavzdaňovacomobdobíjúl2018ajspotrebované,nemajútzv.archívnycharakteraposkytnutie
tejto služby nezanecháva hmotnú stopu v priestore, kde mala byť služba poskytnutá. Poukázal na fakt,
že podľa vyjadrenia konateľky Adept School s. r. o., B. G., sa výuka anglického jazyka organizovala na

adrese I., O. X, kde mala spoločnosť prenajaté priestory, čiže nemohla byť organizovaná v priestoroch,
ktoré navrhoval preveriť daňový subjekt.
7.7. Správca dane sa vyporiadal s námietkou, že k výsluchu svedkyne B. G. neprizval daňový subjekt a
neumožnil mu klásť otázky - informácie použil len z jej výpovede u iného miestne príslušného správcu
dane obsiahnutej v spise z daňovej kontroly robenej priamo u Adept School s.r.o. za zdaňovacie obdobie

1.- 4. štvrťrok 2018, do ktorého spisu nahliadol. Práve z tej výpovede aj správca dane zistil, že B. G.
je jediným zástupcom spoločnosti, nedisponuje faktúrami za obdobie do 2. štvrťroka 2018, tiež ktorými
konkrétnymi faktúrami a dokladmi za rok 2018 disponuje. Nevypočutie svedka A. H. odôvodnil správca
dane tým, že by to neprinieslo nové dôkazy, lebo menovaný nie je splnomocneným zástupcom žiadnej
dodávateľskejspoločnosti,B.G.snímnespolupracovalaaslužbyuvádzanénafaktúrachneposkytovala,
konatelia firmy AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. predložili čestné prehlásenie A. D. H., že účtovníctvo bolo

zničené vytopením.
II.
Žaloba
8. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného rozhodnutím č. 100405631/2021 zo dňa 09.03.2021, ktorým potvrdil

rozhodnutie správcu dane č. 101587705/2020 zo dňa 15.10.2020, žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného,
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu plnú náhradu trov konania.

9. Žalobca namieta, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia;
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci;

skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej (§ 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP).

10. Žalobca namieta, že napriek jeho procesnej aktivite správca dane nevykonal viaceré dôkazy, ktoré
navrhoval, napr. výsluchy svedkov, vykonanie miestnej obhliadky a neodôvodnil to. Podľa žalobcu ho
správca dane opakovane nevyzval k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a jednostranne ich
spochybnil bez ich preverenia. Žalobca namieta, že správca dane ho zaťažoval požadovaním dôkazov,
ktoré boli v dispozícii dodávateľov a ktorými on nedisponoval.

11. Žalobca namieta, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, porušil zásadu voľného
hodnotenia dôkazov (sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015 ), nevyužil vypočutie svedkov, nepreveril
údaje uvedené v kontrolných výkazoch z vlastného informačného systému, nereagoval na jeho výzvy a
žiadostiovysvetlenierozsahupožadovanýchdôkazov.Správcadanesananehosnažípreniesťdôkazné

bremeno v rozsahu, ktoré by nebol schopný uniesť žiaden bežný daňový subjekt.

12. Žalobca namieta, že nevykonal výsluch A. H., ktorý viedol účtovníctvo jedného z dodávateľov
v období rokov 2016-2017, ale vykonal výsluch pani G. bez upovedomenia, čím mu bolo odopreté právo
zúčastniť sa jej vypočutia a klásť jej otázky ( odkazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžf 28/2011). Pri

spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. boli vykonané výsluchy len formou písomného svedectva,
teda tiež nemal možnosť klásť otázky týmto svedkom. Žalobca pri svojej argumentácii odkazuje na
mnohé rozsudky NS SR, pr.: sp. zn. 3 Sžf 1/2011, sp. zn. 4 Sž 68/98,4 Sž 74/98, 4 Sž 75/98, sp. zn.
4 Sž 65/2001 zo dňa 30.10.2001, uznesenie Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I.ÚS
377/2018-53; rozhodnutie Najvyššie správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 131/2004 zo dňa 25.03.2005.

13. Žalobca tvrdí, že všetky zdaniteľné plnenia sa uskutočnili, dodali ich deklarovaní dodávatelia,
preto mu vznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správca dane je oprávnený požadovať
od neho iba taký rozsah dokumentov na preukázanie realizácie zdaniteľného plnenia, ktorý je bežne
dostupnýuväčšinypodnikateľskýchsubjektov.Žalobcamázato,žepreukázaldodanieslužiebatovarov

prostredníctvom objednávok, došlých faktúr, dodacích listov a ďalšími listinnými dokladmi, preto nie
je možné od neho vyžadovať ďalšie dokumenty. Pokiaľ sa na faktúre alebo súvisiacich dokumentoch)
nachádza dostatočný opis predmetu plnenia, dôkazné bremeno na preukázanie opaku prechádza nasprávcu dane. Vo väčšine prípadov správca dane spochybnil relevantnosť predložených dokladov, ale
nevysvetlil, aké ďalšie doklady by relevantné boli.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať
účastníkom náhradu trov konania. K veci uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza nové skutočnosti, ktoré

by neboli už predmetom odvolania. Zistenia správcu dane a závery z týchto zistení sú vyčerpávajúco
uvedené v protokole z daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane aj rozhodnutí žalovaného, na ktorých
obsah sa žalovaný odvolal. Správca dane oprel svoje tvrdenia o rozsiahle dokazovanie a fakty, ktoré v
procese kontroly vyšli najavo. Žalobca sa v žalobe odvoláva sa na rozhodnutia za viaceré zdaňovacie
obdobia od novembra 2016 do mája 2019, ale žalovaný sa vyjadril len k zdaňovaciemu obdobiu júl
2018, ktoré sa týka správnej žaloby.

15. Formálna existencia faktúry nemôže byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak nie
je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia skutočne došlo. Správca dane
sa z dôvodu objektívneho posúdenia nároku na odpočet dane sústredil aj na preverenie dodávateľských
subjektov, ktoré spolupracovali na poskytnutí prác a služieb. Žalobca neprijal dostatočné opatrenia na
uistenie, že jeho postup pri odpočítaní dane je v súlade so zákonom, lebo už aj z obchodného registra

SR je zrejmé, že Adept School s. r. o. nemá v predmete činnosti vyučovanie nemeckého jazyka, ktorú
si ale žalobca účtoval ako dodanú službu od tejto spoločnosti. Žalobca nesprávne označuje B. G. za
účtovníčku Adept School s. r. o., pritom z obchodného registra SR vyplýva, že menovaná je konateľkou
spoločnosti. Správca dane nahliadol do spisu daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti Adept School s.
r. o. a tam zistil skutočnosti už vyššie uvádzané v odseku 7.3. až 7.6. odôvodnenia tohto rozsudku, ďalej

že spoločnosť prijíma platby za služby v hotovosti alebo na podnikateľský účet vedený vo K. E..
16. Správca dane sa zaoberal všetkými pripomienkami a dôkazmi daňového subjektu, ktoré preskúmal
a zohľadnil pri vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt nepredložil dôkazy, o ktoré
ho správca dane žiadal a nepreukázal, že k dodaniu prác a služieb došlo podľa jeho účtovnej evidencii,
neuviedol dôvod svojho návrhu vykonať miestne zisťovanie a aký vplyv na doterajšie dokazovanie

by to mohlo mať. Správca dane nepovažoval navrhované miestne zisťovanie za dôkazný prostriedok
z dôvodu, že by nepriniesol nové dôkazy, lebo poskytnutie služieb (výuka cudzieho jazyka, školenie
AJ, NJ, správa servera, sociálnych sietí, kamerového systému, údržba PC a tlačiarní) boli momentom
poskytnutia v zdaňovacom období júl 2018 aj spotrebované bez zanechania stopy v priestore, podporne
sa odvolal na vyjadrenie B. G. získané z inej daňovej kontroly. Dodávateľské spoločnosti mu nepotvrdili

obchodnú spoluprácu a dodanie služieb, ktorých preverenie žiadal uskutočniť žalobca v priestoroch sídla
svojej spoločnosti.
17. K námietkam žalobcu, že ho zaťažoval požadovaním nepredložiteľných dôkazov, žalovaný na
svoju obranu poukázal na to, že dodávateľské spoločnosti nepotvrdili obchodnú spoluprácu a dodanie
služieb s žalobcom, na ktorých žalobca deklaroval právo na odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalobcovi

bol zaslaný protokol z kontroly s výzvou na vyjadrenie sa a označiť dôkazy preukazujúce tvrdenia,
ktoré nemohol predložiť počas výkonu daňovej kontroly, ale v určenej lehote vyjadrenie neposkytol.
Pritom pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť v
prípade odôvodnených pochybností správcu dane schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne
uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Podľa žalovaného správca dane dostatočne

spochybnil tvrdenia žalobcu o poskytnutí služieb a žalobca tieto pochybnosti v konaní nevyvrátil, pritom
mal dostatok času a možností, aby v priebehu daňovej kontroly dôkazné bremeno uniesol.
IV.
Replika žalobcu

18. Žalobca sa v replike pridržiaval svojej žaloby, ale uviedol aj nové žalobné body: že žalovaný mu
neumožnil nahliadnuť do celého spisového materiálu, časť spisu nebola v čase vydania rozhodnutia
o odvolaní zažurnalizovaná, účtovníctvo žalobcu nebolo do 10.3.2021 súčasťou spisu nakoľko sa
nachádzalo na KUFS, žalovaný iba automaticky prevzal závery KUFS a tieto nepodrobil žiadnemu
hodnoteniu ani overeniu, či sú skutočne založené na účtovníctve žalobcu. Ďalej že správca dane

nekriticky prebral do daňového konania hodnotenie dôkazov prostredníctvom inej súčasti finančnej
správy bez disponovania originálmi dôkazov, preto tento postup je podľa žalobcu v rozpore so zákonom,
nakoľko žalobca ako daňový subjekt nebol účastníkom konania v rámci vyšetrovania KUFS.V.
Konanie na správnom súde

19. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/75/2021-246 zo dňa 02.09.2021 (právoplatné
dňa 22.09.2021) vylúčil správnu žalobu ohľadom preskúmania rozhodnutia žalovaného č. č.
100405631/2021 zo dňa 09.03.2021 na samostatné konanie.

20. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského
súdu v Nitre. Vec bola vedená pôvodne na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/135/2021 bola v
súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do

senátu 3S Správneho súdu v Bratislave, kde je vedená pod sp. zn. NR-11S/135/2021.

21. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci

bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.03.2024 s tým, že oznámil miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní
pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a
žalovanýsavprvomúkoneurobenomvočisprávnemusúduvýslovnenevyjadril,žežiadanaprejednanie
veci nariadiť pojednávanie.

23. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,
v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné
pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne

orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti
Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.
2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler - Zgraggen
proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne
otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa

javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny
súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho
právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky
a správnosť aplikácie ustanovení Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z. z., preto aj v tomto
konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo

veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
VII.
Relevantná právna úprava

24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

( ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
( ďalej len „daňový poriadok“), (1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. (2) Podľa tohto zákona sa
postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.26. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

27. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

28. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

29. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

30. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

31. Podľa § 24 ods. 2, 3 daňového poriadku, (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti

všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

33. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

34. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,

miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia

oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

35.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.36. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou

zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému
daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30
pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k

zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť
v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový
subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitnýchpredpisov1)nezistí,výzvanavyjadreniekprotokolusanezasiela.Rovnakosavýzvanezašle,
ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie

nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

37. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporíadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

38. Podľa § 74 ods. 2, 4 daňového poriadku, (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán

na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a
môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania
môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto
doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (4) Odvolací orgán
napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie

potvrdí.Odvolacíorgánrozhodnutiezrušíavecvrátinaďalšiekonaniearozhodnutie,aksúnatodôvody.
Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo
orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

39. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“),

predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"), d)dovoz tovaru do tuzemska.

40. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,

alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

41. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, dodaním služby je každé

plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane
poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

42. Podľa § 19 ods. 1,2 zákona o DPH, (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby ( ods. 2).

43. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

44. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a

7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo
zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

45. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ

uvedený ako príjemca alebo dovozca.

46. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) zákona o DPH, na účely tohto zákona: a) faktúrou je každý doklad
alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona
alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou

pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v
mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

47. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

48. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov

preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 100405631/2021 zo dňa 09.03.2021, ktorým potvrdil
rozhodnutie správcu dane č. 101587705/2020 zo dňa 15.10.2020, v zmysle ktorého vyrubil podľa § 68
ods. 5 daňového poriadku žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 3.500
eur za zdaňovacie obdobie júl 2018 z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal vznik daňovej povinnosti
v zmysle § 19 zákona o DPH a tým ani právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH.

49. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje
oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými
subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania
preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo

vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt
preukazujevšetkyskutočnosti,ktoréjepovinnýuvádzaťvpriznaní,hláseníavyúčtovaníalebonaktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
50. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 pri ním tvrdených dodávkach tovaru a služieb v tomto
zdaňovacom období od spoločností Adept School, s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
51. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať
dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný
postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania

a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález Ústavného
súdu SR č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn.
8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych
orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené apríslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
52. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca

môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu
naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je
však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal,

alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že
predmetnýtovaraleboslužbamubolidodanénímuvádzanouspoločnosťou.Uskutočneniezdaniteľného
plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie
podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia
faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom
pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v

§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani
pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak,
zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,
preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok

na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené, a to práve osobou a spôsobom uvedenými na faktúre (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23. februára 2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR
sp.zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17. januára 2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29. septembra 2016, sp.zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a

8Sžf/24/2014 zo dňa 17. septembra 2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25. novembra 2014, podľa
ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového
subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet
dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý
v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej

existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení
je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného
plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49
ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej
povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou

vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
53. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019,
bod 54). Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených
skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude

spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností,
pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď preukazované skutočnosti nastali (podobne aj
rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 8Afs/23/2018 zo 16. januára 2020, ktorého závery sú
aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave). Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od
daňových subjektov požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového

subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica; rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 15, 16).
54. V zmysle zákona o DPH sa pod hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane rozumejú:
1) existencia zdaniteľného plnenia, 2) dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a
služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. V prejednávanej veci bolo orgánmi

finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie podmienky - uskutočnenie zdaniteľného plnenia
(poskytnutia tovarov a služieb) subjektmi označenými ako dodávatelia na vystavených faktúrach.
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný

viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj
povinnosť dôkaznú. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.
Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane
má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potomje povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS

569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).
55. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných

dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo
dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca
dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného

zdaniteľného plnenia, tak vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového
poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností
správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017).
56. Žalobca preukázanie svojich tvrdení opiera o predloženie faktúr a listín. Avšak treba si uvedomiť, že
predloženie faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je

tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie zo strany tam uvedeného dodávateľa,
pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to,
či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady (či už
sú to faktúry, objednávky, dodacie listy, či iné listinné doklady) bez reálneho preukázania zdaniteľného
plneniazostranydodávateľaniesúdôkazomotom,žeurčitéplnenieboloireálneuskutočnenédaňovým

subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.
57. Zákon o DPH stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie
podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) až d)
ako i v § 51 ods. 1 písm. a) až d) vyššie citovaného zákona. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto
nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok

na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je
deklarovaný v daňovom doklade.
58. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach

obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019, obdobne tiež rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24). Hoci je to práve správca dane,
ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho

voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy
vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo
vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§
3 ods. 3 daňového poriadku).
59. Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd vychádzal z administratívneho

spisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z ktorých
daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku
ktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a to jednotlivo
ako i v ich vzájomnej súvislosti.
60. K námietke žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil dôkazným bremenom bez splnenia si

povinnosti opakovane ho vyzvať k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a na odstránenie
pochybností, správny súd uvádza, že je nedôvodná. Súd pritom vychádzal z toho, že vo všeobecnosti
prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená
rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Súd v tomto
kontexte uvádza, že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia

hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje
(§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.
februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla
2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenoufaktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených

daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady

prejednacej (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod
21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).
60.1. Čiže nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe
vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva
daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša
dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017).
60.2. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o

splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie
v daňovom konaní a hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného
hodnotenia dôkazov), ale neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve

naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je
povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku).
60.3. Správca dane vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal
dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, ktoré žalobca neodstránil. Žalobca
bol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie svojich tvrdení

deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia, písomne bol ešte pred vydaním protokolu podrobne
oboznámený s kontrolnými zisteniami listom zo dňa 01.07.2020 spolu s špecifikovanými pochybnosťami
a výzvou na predloženie dôkazov. Tým došlo k prenosu dôkazného bremena z správcu dane na daňový
subjekt. Aj napriek jeho vyjadreniu nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce skutočné
naplneniezákonnýchpodmienokuvedenýchv§49zákonaoDPH.Vpísomnomoznámeníokontrolných

zisteniach a aj v protokole správca dane podrobne špecifikoval nepresnosti a nezhody, ktoré zistil,
najmä vyplývajúce z faktúr predkladaných žalobcom v porovnaní s faktúrami získanými od subjektov
označovaných žalobcom za dodávateľov (Adept School s. r. o., AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o.) ako
aj nezhody vyplývajúce z vyjadrení D. E. a B. F. z spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o. a
B. B. G. z spoločnosti Adept School s. r. o. v porovnaní s obsahom faktúr predložených žalobcom,

informácie získané prostredníctvom od Kriminálneho úradu finančnej správy či informácie získané
z daňovej kontroly robené v spoločnosti Adept School s. r. o. Ďalej spolu s protokolom zaslal správca
dane žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole v lehote do 08.10.2020, ku ktorému
sa žalobca vyjadril až po lehote a ani relevantné dôkazy nedoložil. Súd má za to, že správca dane
v oznámení o kontrolných zisteniach ako aj v protokole jasne uviedol, že nie len že má pochybnosti ale aj

v čom spočívajú a že nemá preukázanú reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov, čím preniesol
dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu
dane.
60.4. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či bezvýhradné akceptovanie
dokladov, resp. údajov v nich uvedených. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane

dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných
faktúr a to aj v spojení s obsahom vyjadrení konateľov dodávateľov. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa
to znamená, že správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o
pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať
ako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti

zistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu. Z tohto dôvodu má súd za to, že v procese
dokazovania došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt.
A následne, keďže daňový subjekt majúci dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenia, tak
mu nebol uznaný nárok na odpočet dane (rozhodnutie NS SR sp. zn. Sžfk 1/2019 zo dňa 21.04.2020).Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v
súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR (rozhodnutia citované
vyššie).

61. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného
daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená
do štátneho rozpočtu v správnej výške. Určenie hranice dôkaznej povinnosti daňového subjektu je vždy
individuálne, vyplýva to z toho ktorého prípadu, preto vždy treba mať na zreteli, že daňový subjekt

ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný
prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získavať
dôkazy o tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť
akékoľvek pochybnosti. Keďže žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane pri zdaňovacom období júl
2018 výlučne z dodávateľských faktúr spoločností Adept School s. r. o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.,
správca dane aj sám zisťoval objektívne skutočnosti a preukázal svoje tvrdenia. Správca dane viedol

dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy, snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým,
že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, použil aj vyjadrenia konateľov iných
daňových subjektov. Správny súd má za to, že žalobca v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol
také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o tom, že žalobca
nepreukázal nadobudnutie tovarov a služieb od dodávateľov (Adept School s. r. o. a AUTOSERVIS

QUATRO, s.r.o.) v zdaňovacom období júl 2018. Treba si uvedomiť, že daňová povinnosť v zmysle § 19
zákona o DPH môže vzniknúť iba na základe faktického dodania služby (čo žalobca nepreukázal) a nie
na základe vystavenia faktúr s daňou. Základnou podmienkou práva na odpočítanie dane je, aby išlo
o tovary a služby, ktoré naozaj dodal konkrétnym platiteľom DPH, t.j. v danom prípade spoločnosti Adept
School s. r. o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Správca dane pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného

nároku na odpočítanie DPH musí vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale
aj zo samotných zistení a teda, či v prípade predložených dokladov neabsentuje materiálny základ.
Skutočnosť, že boli vyhotovené a predložené faktúry, nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu tovarov
a služieb došlo.
62. Námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevykonanie ním navrhovaných

svedkov je nedôvodnou rovnako ako aj námietka ohľadom nevypočutia svedkyne B. B. G. v jeho
prítomnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že menovaná nebola v administratívnom konaní
vypočúvaná ako svedok, ale správca dane použil len dokumenty získané v súvislosti s inou daňovou
kontrolouohľadominéhodaňovéhosubjektu(AdeptSchools.r.o.),vktorombolamenovanákonateľkou
nie účtovníčkou. Správca dane použil len dokumenty ako dôkaz, o čom bol správcom dane spísaný

aj úradný záznam dňa 26. 03. 2020 a so zistenými skutočnosťami oboznámil aj žalobcu. Obdobne
správca dane postupoval aj pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. (úradný záznam zo dňa 19.
06. 2020). V rámci daňovej kontroly správca dane postupoval v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku,
podľa ktorého možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi

predpismi.
63. Námietku žalobcu o nevypočutí A. H. ako svedka ohľadom jeho vedenia účtovníctva v spoločnosti
Adept School s.r.o vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú, lebo A. H. viedol účtovníctvo
tejto spoločnosti v období rokov 2016-2017, ale v tomto konkrétnom prípade sa preskúmavajú
rozhodnutia z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2018. Tiež A. H. nebol v mesiaci júl 2018

splnomocneným zástupcom žiadnej dodávateľskej spoločnosti, konatelia spoločnosti AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o.vo nepotvrdili obchodnú činnosť s žalobcom. V rozhodnutiach daňových orgánov je
odôvodnené akceptovanie písomného vyjadrenia konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
tým, že A. H. dal čestné prehlásenie o zničenom účtovníctve ( viď odseky 3 až 7 odôvodnenia tohto
rozsudku). Žalobca v žalobe namieta nevypočutie „jeho pracovníkov“ ako svedkov, ale nešpecifikoval

konkrétne osoby, pritom úlohou správcu dane nie je vyhľadávať dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt.
64. Námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov považuje súd za nedôvodnú z nasledovných
dôvodov: daňový poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z vlastnej
iniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez
návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré

skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy
správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy
postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom
konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovaniaposudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, a tiež posudzuje vierohodnosť
jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhoduje o ich dôkaznej sile. Žalobca na svoju obranu uviedol
všetky dôkazy, ktoré predložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že medzi

nimi nie sú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia konateľov dodávateľov, že tovar ani
služby žalobcovi neposkytli a ani dôkazy, ktorými by napríklad zdôvodnil, prečo mal v jeho predložených
faktúrach uvádzané iné čísla účtov a bánk ohľadom úhrad.
65. Súd dal za pravdu daňovým orgánom pri ich zdôvodnení, prečo nevykonali žalobcom navrhovaný
dôkaz v podobe miestneho zisťovania ( presnej je to uvedené v odseku 7.6. odôvodnenia tohto

rozsudku). K námietke žalobcu o nevykonaní miestneho zisťovania priamo u neho správny súd uvádza,
že daňovými orgánmi bolo spochybnené dodanie tovaru a služieb od konkrétnych dodávateľov, preto
miestne zisťovanie u žalobcu v tomto smere nie je spôsobilé zmeniť doterajšie výsledky dokazovania a
prípadne by zdokladovalo len existujúci tovar resp. službu, ale nie to, že tieto boli dodané konkrétnymi
dodávateľmi.

66. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná.
Z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia
žalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového
a vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach,
porovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu,

nemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane. Podľa názoru správneho súdu sa správne
orgány vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, preto nie
je možné tvrdiť, že by daňovým konaním a spôsobom vykonávania dokazovania došlo k porušeniu
procesných predpisov či porušeniu práv žalobcu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných
logických dôvodov, nemožno ich považovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež

nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom
správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

67. Rovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, ktorou správnym orgánom

vyčítal nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd vo vzťahu k uvedenému pokladá za potrebné
prisvedčiť správnosti záverov žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, lebo žalobca
nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb, na ktoré sa viaže povinnosť žalobcu zaplatiť odmenu.
Nakoľko žalobca nevie nielen formálne, ale ani vecne preukázať svoje zdaniteľné obchody deklarované
na predložených dokladoch, musí znášať všetky nevyhnutné následky. Daňové orgány vychádzali

z skutkového stavu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu.

68. Právo na odpočítanie DPH sa spája výlučne so vznikom daňovej povinnosti v zmysle § 49 ods. 1
zákona o DPH. Dodanie tovaru alebo služby, na základe čoho vzniká daňová povinnosť, je základnou
podmienkou uplatnenia odpočítania dane a pokiaľ žalobca nepreukázal, že tovar alebo služba bola

dodaná, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchody
deklarované predmetnými faktúrami boli reálne uskutočnené tak, že fakturované plnenie žalobcovi
skutočneposkytliprávetídodávatelia,ktorísúuvedenínafaktúrach,taknebolpreukázanývznikdaňovej
povinnosti týchto dodávateľov v zmysle zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane
v zmysle § 49 tohto zákona o DPH. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý

rozhodnutie správcu dane potvrdil, je aj podľa názoru správneho súdu výsledkom správneho právneho
posúdenia veci a námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné.

69. Zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Na to,
aby mohol byť pri dodaní tovaru alebo služby uplatnený odpočet DPH, však nestačí len vyhotovenie

samotnej faktúry s náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH. Dokazovanie správcom dane spočíva len
vo verifikácii skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom v prípade, ak daňový subjekt
svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže. Pre správcu dane platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia.
Aj keď dokazovanie vedie správca dane (rozhoduje ktoré dôkazy v akom rozsahu vykoná, prípadne,
ktoré skutočnosti stačí osvedčiť), dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte.

70. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá
skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba obstarať ešte
iné podklady pre rozhodnutie. Správca dane má zo zákona dbať na zachovávanie práv a právomchránených záujmov daňových subjektov, čo nie je v rozpore s jeho povinnosťou chrániť záujmy štátu
alebo obcí, pričom záujmy štátu sú nadradené právam a záujmom daňových subjektov, i keď aj tieto sú
chránené zákonom. Pri predmetnej daňovej kontrole daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie

obdobie správca dane postupoval v zmysle vyššie uvedených princípov a zákonných ustanovení,
zachoval rovnováhu záujmov štátu aj daňového subjektu a vydal zákonné rozhodnutie.

71. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami
žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte aj

poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby
rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na
opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno

ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad
rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8 Sžo/150/2009).

72.Rozhodnutiasprávnychorgánovtakžalovaného,akoajsprávcudane,vychádzajúzriadnezisteného
skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca
dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za
preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako

právnu vec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách § 63 ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 daňového
poriadku. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, lebo nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov osobami uvedenými
v predložených faktúrach, a preto mu ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty z predmetných faktúr uznané ako oprávnené. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia

sú vydané v súlade so zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom, nemožno prisvedčiť žiadnej
zo vznesených žalobných námietok. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dokazovanie
bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil právne
pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť
napadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

73. Podľa §62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd., ak tento zákon neustanovuje inak.

74. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

75. Žalobca až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby doplnil nové žalobné body ( ako sú presne
uvedené odseku 18 odôvodnenia tohto rozsudku), preto nemohol správny súd na ne prihliadať(§62 ods.
1 SSP), lebo je viazaný len rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP.

76. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175
ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,
žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

77. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.