Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/265/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115225382
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4115225382.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: R. T., rod. I., narodená XX. L. XXXX,
L., I. X. X, zastúpená JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., Nitra, Damborského 13, IČO:
50 361 864, proti žalovanej: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., Bratislava, Sibírska 55, IČO: 44 138 369,
zastúpená advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určenie finančnej náhrady za vyvlastnenie, o dovolaní žalovanej

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16. júna 2022 č. k. 6Co/44/2021-289, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 16. júna 2022 č. k. 6Co/44/2021-289 vo výroku, ktorým
potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 13. apríla 2021 č. k. 15C/449/2015-229 vo výroku I.,
týkajúceho sa určenia vlastníckeho práva ku dňu smrti poručiteľa C. I. a v rozsahu zrušenia konanie
z a s t a v u j e .

Dovolanie o d m i e t a proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16. júna 2022 č. k. 6Co/44/2021-289 vo
výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 13. apríla 2021 č. k. 15C/449/2015-229
vo výroku II., týkajúceho sa určenia náhrady za vyvlastnenie do dedičstva po poručiteľovi C. I..

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok Okresného
súdu Nitra zo dňa 13. apríla 2021 č. k. 15C/449/2015-229 (ďalej len „súd prvej inštancie“), ktorým

výrokom I. určil, že poručiteľ C. I., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom P. XX/
XX, XXX XX L., bol vlastníkom pozemku parcela reg. „C" č. XXXX, orná pôda o výmere 1936 m2,
katastrálne územie B., ku dňu jeho smrti XX.X.XXXX a výrokom II. určil, že náhrada za vyvlastnenie
pozemku parcely reg. „C" č. XXXX, orná pôda o výmere 1936 m2, katastrálne územie B., zložená na
depozitnom účte Slovenského pozemkového fondu, IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume
29.252,96 eur, na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-

NR-OVBP2-2016/015644-4 zo dňa 5.4.2016, patrí do dedičstva po poručiteľovi C. I., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom P. XX/XX, XXX XX L., zomrelom dňa XX.X.XXXX. Súčasne súd prvej inštancie
rozhodol, že žalobcovia majú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu .
Odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2. Právny predchodca žalobcov C. I. sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti - pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX orná pôda o výmere 1936 m2, kat. úz. B.. V priebehu
sporu právny predchodca žalobcov zomrel a do jeho práv a povinností vstúpili E. I. a R. T.. Po rozhodnutí
súdu prvej inštancie v priebehu odvolacieho konania zomrela žalobkyňa 1/ E. I. a jedinou právnou
nástupkyňou po nej zostala žalobkyňa 2/ R. T..

X. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca tvrdil, že bol pôvodným vlastníkom pozemku, pričom dňa 17.

júna 2015 bola uzatvorená kúpna zmluva č. 2015/6/C12 medzi ním ako predávajúcim a žalovaným ako
kupujúcim na predmet prevodu - nehnuteľnosť za kúpnu cenu 1000 eur. Žalobca bol kontaktovaný jemuneznámymi osobami za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy, a to osobne v jeho dome, kam sa tieto osoby
dostavili. Tieto osoby mali vopred pripravené zmluvy, ktorých obsah žalobca nemal možnosť nijakým
spôsobom ovplyvniť. Bolo mu povedané, že je to jeho jedinečná príležitosť pozemky predať za takto

výhodné ceny, nikto nikdy neponúkne za tieto pozemky viac. Zmluvu nemal možnosť si preštudovať,
bolo mu oznámené, že ich musí podpísať ihneď na mieste, nakoľko prišli aj s notárom a ponáhľajú sa k
ďalším ľuďom. V tejto časovej tiesni a pod časovým nátlakom zmluvu podpísal. Bolo mu oznámené, že
ide o poľnohospodársku spoločnosť, ktorá skupuje pôdu za účelom poľnohospodárskej výroby.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný ako kupujúci nikdy nenadobudol vlastnícke právo
k predmetnej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na Okresnom úrade L.,
katastrálny odbor prebiehalo pod č. V XXXX/XXXX konanie o zápis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam
na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcov dňa 17.júna
2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17.júla 2015. Okresný úrad L., katastrálny odbor vydal dňa
23.júla 2015 pod č. E.-X rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

k spornej parcele v prospech žalovaného s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 23. júla 2015.
Okresná prokuratúra Nitra podala proti predmetnému rozhodnutiu pod č. Pd 220/15/4403-2 zo dňa
15. októbra 2015 protest, v ktorom navrhla toto rozhodnutie zrušiť. Okresný úrad Nitra, katastrálny
odbor protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15.októbra 2015 rozhodnutím pod č. UP 19/2015-7
zo dňa 2.novembra 2015 vyhovel a rozhodnutie zo dňa 23.júla 2015 o povolení vkladu vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného zrušil. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 zo dňa 8.júla 2015 schválila návrh na
vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického
parku". Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor bola dňa 22. júla 2015 doručená žiadosť Ministerstva
hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-35060 zo dňa 20.7.2015 o zápis predkupného práva štátu,

ktoré vzniklo dňa 8.júla 2015 a zaevidovaná bola pod č. Z 5113/15, pričom predkupné právo štátu sa
týkalo aj spornej parcely a v čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva mal Okresný
úrad L., katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa preukázané, že k nehnuteľnosti, ktorá
tvorila predmet katastrálneho konania existovalo zákonné predkupné právo, a preto mal podľa ust. §
31 ods. 1 katastrálneho zákona na túto skutočnosť prihliadnuť. Zmluvná voľnosť právneho predchodcu

žalobcov ako vlastníka pozemku, ku ktorému viazlo predkupné právo štátu sa týmto priamo zo zákona
obmedzila (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.) a právny predchodca žalobcov bol povinný prednostne
ponúknuť pozemok štátu. Na existujúce predkupné právo štátu bol povinný prihliadať aj správny orgán
rozhodujúci o povolení vkladu vlastníckeho práva. Možno konštatovať, že po uzavretí kúpnej zmluvy
medzi stranami sporu zo dňa 17. júna 2015 a dodatku k nej zo dňa 17.júla 2015 nastali okolnosti brániace

realizácii predmetu zmluvy, čím sa plnenie zo zmluvy stalo objektívne nemožným. Žalovaný takto nikdy
nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, preto súd prvej inštancie konštatoval, že vlastníkom
nehnuteľností nebol ani ku dňu jej vyvlastnenia. V prejednávanej veci súd poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžrk/2/2018 zo dňa 27.júna 2018, tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 10Sžrk/8/2017 zo dňa 19.júna 2018, v ktorom kasačný súd obdobnú situáciu vyhodnotil ako

dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o povolení vkladu
vlastníckeho práva na základe stranami uzavretej kúpnej zmluvy. V tomto prípade predkupné právo
štátu vzniká priamo zo zákona dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii
vládou. Keďže právny predchodca žalobcov zomrel skôr ako stihol uzatvoriť zmluvu so spol. MH Invest,
s.r.o. finančná náhrada za vyvlastnenie bola zložená do depozitu Slovenského pozemkového fondu,

ktorý predmetnú náhradu vydá až na základe právoplatného rozhodnutia o určení vlastníckeho práva.
Keďže toho času vlastníkom nehnuteľnosti je štát v dôsledku vyššie uvedených skutočností a právny
predchodca žalobcov v priebehu sporu zomrel a do jeho práv vstúpili dedičia, ktorých nárok je neistý,
súd nemohol rozhodovať o určení vlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia, ale či právny predchodca
žalobcov bol vlastníkom nehnuteľností v čase jeho smrti a že žalobcom tak vzniká nárok na plnenie, t.j.

vydanie zloženej náhrady za vyvlastnenie. Žalovaný sa vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nestal a to
v dôsledku opätovného rozhodnutia okresného úradu, ktorý zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, a tým sa obnovilo vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov.

5. Za účelom zistenia, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase smrti právneho predchodcu žalobcov

ako predbežnú otázku skúmal platnosť kúpnej zmluvy v znení jej dodatku. Po preskúmaní postupu
uzatvorenia kúpnej zmluvy zo strany žalovaného ako aj s poukazom na výšku kúpnej ceny súd uvedenú
kúpnu zmluvu v znení jej dodatku č. 1 vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39a OZ,
pretože takýto postup napĺňa znaky skutkovej podstaty civilnoprávnej úžery a teda takéto konanie saprieči dobrým mravom. Súdu je postup uzatvárania zmlúv (či už zámenných alebo kúpnych) zo strany
žalovaného známy aj z iných obdobných konaniach, kde súdy vyhodnocujú takého zmluvy za absolútne
neplatný právny úkon. Uvedené konštatoval aj Ústavný súd SR v náleze I.ÚS 544/2019-43 zo dňa

28.7.2020, keď uviedol, že „Vývoj veci (i porovnanie protihodnoty) potvrdil záver, že kúpna zmluva medzi
právnou predchodkyňou sťažovateľky a žalovanou bola zjavne v rozpore so zákonom i dobrými mravmi.

6.
7. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým a právnym posúdením súdu prvej inštancie. Podľa

neho pôvodný žalobca a terajšia jeho a v súčasnosti už len jeho právna nástupkyňa - žalobkyňa
majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva. Pôvodný žalobca nebol v
čase podania žaloby zapísaný na liste vlastníctva pozemku a v súčasnosti je zapísaný vlastník Jaguar
Landrover Slovakia s.r.o. Poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní bola do listu vlastníctva zapísaná
už v roku 2015, zatiaľ čo súčasný vlastník ho nadobudol kúpnou zmluvou z roku 2017. V čase vyhlásenia
rozsudku bola síce ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaná už osoba odlišná od terajšieho

vlastníka, avšak vklad jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ( ďalej „KN“) bol povolený až
potom, keď bola v KN zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, a teda podľa § 137 písm.
c) v spojení s § 228 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bol
daný naliehavý právny záujem pôvodného žalobcu a jej právnej nástupkyni na požadovanom určení ním
tvrdenéhovlastníckehoprávanielenvčasezačatiasporu,aleajvčasevyhláseniarozsudku.Pretopodľa

odvolacieho súdu ide o žalobu, ktorá rieši aktuálnu otázku, pretože ide o žalobu na určenie, že vec patrí
do dedičstva, ktorej aktuálnosť je v tom, že vec môže byť prejednaná v dedičskom konaní, bez určenia
ktorého by totiž dedičia nemohli nadobudnúť dedičstvo po právnych predchodcoch, a teda nemajú iný
„právny nástroj“ na nadobudnutie majetku poručiteľa. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o tom,
že žalovaná nikdy nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Od vzniku zákonného predkupného

práva štátu podľa § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. zákona niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií, ktoré vzniklo k predmetu sporu dňa 08. júla 2015 schválením osvedčenia o
významnej investícii vládou SR, bola zmluvná voľnosť žalovanej obmedzená priamo zo zákona. Po
uzavretí kúpnej zmluvy medzi stranami sporu nastali okolnosti brániace realizácii predmetu zmluvy, čím
sa plnenie zo zmluvy stalo objektívne nemožným.

8. Bez požadovaného určenia by jej právo mohlo byť aj ohrozené, pretože súdne rozhodnutie o určení
vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba
o určení vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných
právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym

stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. V čase podania žaloby bol nepochybne ako
vlastník na liste vlastníctva zapísaný žalovaný. V súčasnosti je ako vlastník na liste vlastníctva zapísaný
Jaguar Landrover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na
úpravu ust. § 228 ods. 2 CSP a § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, ktorý umožňuje, aby v dôsledku
ďalších zmien práv k nehnuteľností, ku ktorým dôjde počas súdneho konania, nebolo nutné meniť

žalobu (napádaním ďalších právnych úkonov a rozširovaním okruhu pasívne legitimovaných účastníkov
konania). Výrok právoplatného rozsudku o určení vecné práva k nehnuteľnosti je v takom prípade
záväzným nielen pre subjekty sporu, ale aj pre osoby neoznačené v rozsudku, ktoré nadobudli vecne
právo k tejto nehnuteľnosti od žalovaného po začatí súdneho konania, pokiaľ právna zmena bola
prevedená po zápise poznámky o začatí súdneho konania v katastri nehnuteľností, čo je daný prípad,

pretože z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. B., obec B., okres L. vyplýva, že poznámka o
prebiehajúcom konaní vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam bola do KN zapísaná už v roku 2015,
pričom kúpna zmluva, na základe ktorej bol ako vlastník predmetných nehnuteľností do KN zapísaný
v súčasnosti Jaguar Landrover Slovakia s.r.o., bola až v roku 2017, a to na základe kúpnej zmluvy
pod V 11357/17-118/18. V čase vyhlásenia rozsudku bola síce ako vlastník predmetných nehnuteľností

zapísanáužosobaodlišnáodterajšiehovlastníka,avšakvkladjejvlastníckehoprávadoKNbolpovolený
až potom, čo bola v KN zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, a teda podľa § 137 písm.
c/ v spojení s § 228 ods. 2 CSP, bol daný naliehavý právny záujem pôvodného žalobcu a jej právnej
nástupkyni na požadovanom určení ním tvrdeného vlastníckeho práva nielen v čase začatia sporu, ale
aj v čase vyhlásenia rozsudku. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej

inštancie o preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to i po pripustenej
zmeny žaloby, keď právne nástupkyne po zomrelom poručiteľovi C. I. žiadali, aby súd určil, že tento
bol vlastníkom sporných nehnuteľností ku dňu jeho smrti, t. j. ku dňu 29. februára 2016 a zároveň
že náhrada za vyvlastnenie pozemku, ktorá je na depozitnom účte Slovenského pozemkového fondu,patrí do dedičstva po poručiteľovi C. I.. Ide totiž o žalobu, ktorá rieši aktuálnu otázku, pretože ide o
žalobu na určenie, že vec patrí do dedičstva, ktorej aktuálnosť je v tom, že vec môže (bude) prejednaná
v dedičskom konaní, bez určenia ktorého by totiž dedičia nemohli nadobudnúť dedičstvo po právnych

predchodcoch,atedanemajúiný„právnynástroj"nanadobudnutiemajetkuporučiteľa.Vposudzovanom
prípade ide podľa názoru odvolacieho súdu o účinný procesný nástroj ochrany práva žalobkyne a bez
tohto určenia by jej právo bolo ohrozené a stalo sa neistým.

9. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas dovolanie z dôvodu uvedeného v § 420 písm. f) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s tým, že súd nesprávnym procesným
postupomjejznemožnilakostrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlo
kporušeniuprávanaspravodlivýproces.Rozhodnutiepovažujezazaťaženévadou nepreskúmateľnosti
a závery súdu o neplatnosti právneho úkonu súdu arbitrárne. Namietala , že v iných konaniach, kde bola
v postavení žalobkyne, Okresný súd Nitra dospel k záveru, že na určení nie je naliehavý právny záujem.

Naplnenie dovolacieho dôvodu vidí v nedostatočnom vysporiadaní sa súdu s jeho argumentáciou a v
arbitrárnosti jeho záverov.

10. Namietala, že v bode 20 sa súd venoval posúdeniu merita veci. Mal za preukázané, že žalovaný
ako kupujúci nikdy nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej

dňa 17.6.2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17.7.2015, keďže voči rozhodnutiu o vklade bol podaný
protest, ktorému správny orgán vyhovel. Žalovaná považovala za nesprávny právny záver súdu, lebo jej
vlastníckeprávonebolozapísanézdôvodupredkupnéhopráva.Znamenáodklonodustálenejjudikatúry
najvyšších súdnych autorít a teda je rozpore s čl. 2 ods. 2 CSP. Zmluva je platná a účinná dňom jej
podpisu(pokiaľniejestranamidohodnutýinýdátumúčinnosti),rozhodnutieovkladeniejerozhodnutíms

ktorým by zákon spájal účinnosť zmluvy. Záväzkovoprávne účinky znamenajú, že je možné sa domáhať,
aby si strany splnili svoje povinnosti zo zmluvy. Tento záver vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, predovšetkým z rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 124/2003, ktorý bol
uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 5/200. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov
obligačnoprávne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne

záväzným (účinnosť zmluvy). Účinnosť zmluvy nastáva teda súčasne so vznikom platnej zmluvy, pokiaľ
zákon (§ 47 OZ) alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra o povolení
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci, Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133
ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo

vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali
platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 OZ). Ak teda odvolací súd vychádzal z toho, že
zmluva o prevode nehnuteľnej veci sa stane účinnou kladným rozhodnutím orgánu katastra o návrhu na
vklad vlastníckeho práva, prakticky stotožnil okamih účinnosti zmluvy so vznikom vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, t. j. nerozoznával obligačný a vecnoprávny účinok zmluvy o prevode nehnuteľnosti, čo je

v rozpore so súčasným znením ustanovenia § 47 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zodpovedá
skôr zneniu týchto ustanovení pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 264/1992 Zb.

11. Ďalej namietala, že úschova nebola zložená z dôvodu, že neprišlo k uzatvoreniu zmluvy, ale z
dôvodu, že došlo k vyvlastneniu. Za nesprávne považuje aj tvrdenie, že Slovenský pozemkový fond

nemožno žalovať o plnenie. Ten má právnu subjektivitu a takúto žalobu je možné podať. SPF pri
svojom stanovisku vychádzal výlučne z informácii od žalobcov. Z komentára k zákonu č. 282/2015
Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (ďalej
len „zákon o vyvlastňovaní pozemkov“) vyplýva, že vyvlastnenie má len subsidiárny charakter. Ak by
cieľ vyvlastnenia bolo možné dosiahnuť využitím predkupného práva (štátu), neexistoval by žiaden

zákonný dôvod, aby bol pozemok vyvlastnené. Preto neboli splnené podmienky vyvlastnenia podľa
§ 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov. Opätovne poukázala na konania na Okresnom súde
Nitra, kde vystupovala ako žalobkyňa a nebol konštatovaný naliehavý právny záujem a vo veciach
úschovy táto podľa názoru súdu nerieši aktuálnu otázku a nie je účinný prostriedkom na dosiahnutie
určeného cieľa. Podobne rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo

veci pod sp. zn. 1Cdo/36/2020. Záver súdu, že žalovaná sa vlastníkom nestala, lebo jej vlastnícke
právo nebolo zapísané z dôvodu predkupného práva štátu považoval za nesprávny z dôvodu odklonu
od judikatúry najvyšších právnych autorít. Rozhodnutie o vklade nie je rozhodnutím s ktorým by zákon
spájal účinnosť zmluvy, a to s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/124/2003.Závery odvolacieho súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. Predkupné právo v čase
uzatvorenia zmluvy neexistovalo a nebolo zapísané v katastri, a teda strany nemohli mať o ňom žiadnu
vedomosť, boli viazané svojimi obligačnými prejavmi. Nesprávne právne posúdenie vidí v predkupnom

práve s jeho účelu a to s poukazom na vybrané ustanovenia OZ a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Tvrdenia žalobkýň neboli podporené žiadnymi
priamymi či nepriamymi dôkazmi. Súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o neprimeranosti
kúpnej ceny a to napriek tomu, že osvedčenie o významnej investícii bolo vydané dňa 8. júla 2015,
teda až po uzavretí zmluvy. Z údajov katastra vyplýva, že osvedčenie bolo zapísané do katastra až dňa

22.7.2015, teda tretie osoby sa mohli s osvedčením oboznámiť až tento deň, z čoho však i tak nijako
nevyplýva, že by hodnota pozemkov mala byť vyššia, toto svoje presvedčenie žalobkyne odvodzujú
až od ponuky z MH Investu, s.r.o. Pre rozhodnutie sú podstatné skutočnosti v čase uzavretia zmluvy,
nie až následne ponúknutá vyššia cena, z čoho jednoznačne vyplýva účelovosť tvrdení žalobcu. O
pripravovanej investícii žalovaná v čase uzavretia zmlúv nevedela, a preto ani nemohla za pozemok
ponúknuť inú cenu. Právny predchodca žalobkyne v čase uzatvorenia zmluvy nemal žiadne výhrady

ku výške ceny. Navrhnutá cena za pozemky vychádzala zo skúseností žalovanej a ceny obdobných
pozemkov v okolí. Cena korešponduje so všeobecnou hodnotou obdobnej pôdy za 1 m2 podľa zákona č.
582/2004 Z. z. o miestnych daniach a poplatkoch. Teda súd došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia vyššej ceny. Nepredložili žiadne iné listinné
dôkazy, znalecké posudky a ani neboli navrhnuté žiadne výsluchy. Nebolo preukázané, že sa jedná

o neprimeranosť protiplnení. Súd síce môže voľne hodnotiť dôkazy, ale nemôže tak pristupovať pri
hodnotení,ktomáuniesťdôkaznébremeno.Vposudzovanomprípadejetoprávežalovaná,ktorátvrdila,
že kúpna cena ponúknutá žalobcom bola niekoľkonásobne nižšia ako skutočná hodnota pozemku.
Toto svoje tvrdenie žalovaná nijako nepreukázala, neskoršia zmena okolností (vydanie osvedčenia o
významnej investícii) nemôže odôvodňovať záver o vyššej hodnote v čase uzavretia zmluvy, môže

pôsobiťlendobudúcna.Súdtiežneuviedolžiadnuúvahu,zčohopriurčenícenyvychádzal,odôvodnenie
jevtejtočastinepreskúmateľné.Nepostačujelenporovnaniecenynazákladerozhodnutiaovyvlastnení,
keďže k tomu došlo až po uzatvorení zmluvy, keď už bolo zrejmé, že dôjde k strategickej investícií na
základe schválenia vlády. Súd mal posudzovať primeranosť protiplnení spätne a to ku dňu uzavretiu
zmluvy a nie podľa okolností, ktoré nastali neskôr. V čase uzatvorenie kúpnej zmluvy nebolo vydané

osvedčenie o významnej investícii, preto nemala prečo žalovaná ponúknuť na zámenu pozemok vyššej
hodnoty. Zmena rozhodnutia, ktorú žalobca urobil neskôr v dôsledku zmeny okolností nemôže byť
posudzovaná na ťarchu žalovanej. Záverom požadoval, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušil v celom rozsahu a žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania. Súčasne
zopakoval požiadavku o odložení právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

12. Súčasne žiadala o odklad právoplatnosti z dôvodu zložených finančných prostriedkov do úschovy
Slovenského pozemkového fond (ďalej len „SPF“) a ich vydanie závisí od výsledku tohto konania.
Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovanej nevyjadrila.

13. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalovaná dovolanie podala v stanovenej
lehote (§ 427 ods. 1 CSP), strana sporu bola zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej
neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)
zrušil podľa § 449 ods.1 CSP vo výroku I., týkajúceho sa určenia vlastníckeho práva ku dňu smrti

poručiteľa Michala Janča a v rozsahu zrušenia podľa § 450 CSP konanie zastavil, pretože zistil, že o
totožnom predmete konania už bola právoplatné rozhodnuté. Dovolanie podľa § 447, písm.f) odmietol
proti napadnutému rozsudku vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II.,
týkajúceho sa určenia náhrady za vyvlastnenie do dedičstva po poručiteľovi Michalovi Jančovi, pretože
nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

14. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.15. Dovolateľka namietala v prvom rade namietala neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení
vlastníckeho práva , s tým že v iných konaniach, kde bola v postavení žalobkyne, Okresný súd Nitra
dospel k záveru, že na určení vlastníckeho práva nie je naliehavý právny záujem.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudkom zo dňa 30. novembra 2022 sp. zn.
4Cdo/296/2021 dovolanie zamietol a Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 21. marca
2023 sp. zn. IV.ÚS 175/2023 ústavnú sťažnosť sťažovateľky Poľnohospodárskej pôdy, s.r.o. odmietol.

17. Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu sp.zn. 4Cdo/296/2021 dovolací súd zistil, že jeho
predmetom bola žaloba o určenie vlastníckeho práva k totožnému pozemku, medzi totožnými sporovými
stranami,avšakvopačnomprocesnompostavení. OkresnýsúdNitraakosúdprvejinštancierozsudkom
z 27. mája 2019 č. k. 19C/119/2016-163 zamietol žalobu žalobcu Poľnohospodárska pôda, s.r.o. a
žalovaným 1/ Eve Králikovej a 2/ Viere Jančovej a priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že bol výlučným vlastníkom

pozemku registra „C“ evidovaná na mape určeného operátu nachádzajúcej sa v k. ú. B., obec B., okres
L., zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX, druh
pozemku: orná pôda o výmere 1936 m2 (ďalej aj „nehnuteľnosť“). Žalobca žiadal pripustiť zmenu petitu
žaloby dôvodiac, že právoplatnosťou rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej
politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/1544-4 z 5. apríla 2016 došlo k vyvlastneniu pozemkov v prospech

spoločnosti MH Invest, s.r.o. Účelom zmeny žaloby bolo určiť, komu má byť vyplatená náhrada za
vyvlastnenie pozemkov. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. nadobudla pozemok v čase, kedy bola v katastri
nehnuteľností zapísaná poznámka o tomto súdnom konaní, teda výrok právoplatného rozsudku bol
záväznýajpreňu,bezohľadunato,čibolastratoukonania.Vzhľadomktomu,ženávrhnazmenužaloby
bol podaný pred doručením žaloby protistrane, v súlade s ustanovením § 141 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd konal o takto zmenenej žalobe bez rozhodovania o
pripustení zmeny žaloby. Vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
súd uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že bol vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu
vydania rozhodnutia o vyvlastnení, mal za preukázaný, nakoľko v prípade úspechu v tomto konaní by
žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie. Súd prvej inštancie sa zaoberal vecou

samou, teda či žalobca bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti ku dňu vyvlastnenia a dospel k záveru,
že žalobe nebolo možné vyhovieť, pretože žalobca sa vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nikdy
nestal. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie žalobcu rozsudkom z 29. apríla 2021 sp. zn.
7Co/31/2021 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd uviedol, že z rozhodnutia o

vyvlastnení nepochybne vyplývalo, že sporná nehnuteľnosť bola vyvlastnená, preto žalobca už logicky
nemohol mať záujem na požadovanom určení a žiadal tak určiť, že bol vlastníkom v čase vyvlastnenia,
aby mu v prípade vyhovenia nároku, bola vyplatená náhrada za vyvlastnenie. Vychádzal z toho, že
právny predchodca žalovaných neplatne odstúpil od kúpnej zmluvy a v prípade neplatnosti odstúpenia
by bol práve on vlastníkom danej nehnuteľnosti. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu názoru

ako súd prvej inštancie, že v danej veci je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že bol
vlastníkom v čase vyvlastnenia. Rozsudok súdu určujúci vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti v čase
vyvlastnenia by žalobcovi umožnil vyplatenie náhrady za vyvlastnenie titulom vlastníctva k vyvlastnenej
nehnuteľnosti, preto jeho naliehavý právny záujem na takomto určení možno považovať legitímny.

18. Z uvedeného je zrejmé, že určenie vlastníckeho práva v pomere medzi sporovými stranami bolo už
na základe tých istých skutočností predmetom právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29.
apríla 2021 sp. zn. 7Co/31/2021, kde strany vystupovali v opačnom procesnom postavení.

19. Podľa § 228 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok výrok právoplatného rozsudku

je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku,
ak nie je ustanovené inak.

20. Podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ak sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

21. K právnej otázke res iudicata, dovolací súd poukazuje na právne východisko v odôvodnení
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009 na s.
4 že „... o tú istú vec ide aj vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom užbolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je
významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten,
kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného

a naopak)“.

22. Dovolací súd konštatuje, že určenie vlastníckeho práva medzi sporovými stranami bolo už na
základetýchistýchskutočnostípredmetomprávoplatnéhorozsudkuKrajskéhosúduvTrnavez29.apríla
2021 sp. zn. 7Co/31/2021, kde sporové strany vystupovali v opačnom procesnom postavení. Odvolací

súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobkyne Poľnohospodárska Pôda s.r.o.,
proti žalovaným 1/ R. T. a 2/ E. I. o určenie vlastníckeho práva zamietol.

23. Keďže právoplatný rozsudok je v zmysle § 228 ods.1 CSP záväzný pre sporové strany ako také,
znamená to, že je pre sporové strany záväzný i v opačnom procesnom postavení, pokiaľ je zachovaná
totožnosť prejednávanej veci.

24. Podstatnou procesnou vadou v zmysle § 420, písm. f) CSP bolo nezohľadnenie vzniknutej prekážky
res iudicata, preto dovolací súd podľa § 450 CSP v spojení s 438 ods.1 CSP a § 161 ods.3 CSP v
rozsahu zrušenia konanie zastavil.

25. Pokiaľ ide o vyplatenie vyvlastňovacej náhrady žalobkyni ako oprávnenej dedičke po poručiteľovi C.,
ktorú skutočnosť žalovaná spochybňovala, dovolací súd poukazuje na to, že náhrada za vyvlastnenie
patrí do dedičstva po poručiteľovi C. I. tak, ako to výrokom II. určil súd prvej inštancie, keďže ide
o náhradu za pozemok, ktorý pripadol do dedičstva, ale pred prejednaním dedičstva došlo k jeho

vyvlastneniu. Dovolací súd zistil, že Rozhodnutím o vyvlastnení Okresného úradu Nitra, odbor výstavby
a bytovej politiky zo dňa 05. apríla 2016 č. OU-MR-OVBP2-2016/015644-4 (čl. 120) oprávneným
dedičom po C. I. nar. XX. C. XXXX, ktorý zomrel XX. V. XXXX, za náhradu určenú vo výške 29 252,96
eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia: „ Podľa ust. § 111 ods. 4 stavebného zákona náhrada, ktorú
nemožno vyplatiť preto, lebo do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne

skončené konanie o dedičstve, súdne konanie alebo nebola určená oprávnená osoba, sa odovzdá
Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý s ňou naloží ako s náhradou za vyvlastnenie pozemku, s
ktorým nakladá. Náhradu uhradí spoločnosť MH lnvest, s.r.o., Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava,
do 21 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na depozitný účet Slovenského
pozemkového fondu IBAN; D. XXXX XXXX XXXXXXXXXXXX s uvedením poznámky pre prijímateľa

platby č. rozhodnutia OU-NR-OVBP2-2016/015644-4, k.ú. B.. Prijatú náhradu podľa ust, § 17 zákona
č, 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov vyplatí Slovenský pozemkový fond vlastníkovi, ak o ňu požiada do troch rokov odo dňa, keď
sa dozvedel o vyvlastnení, najneskôr však do desiatich rokov odo dňa vyvlastnenia“.

26. Dovolací súd ďalej poukazuje na to, že dovolateľkou namietané uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/36/2020 zo dňa 27. januára 2011 sa netýkalo a predmetom
konania nebolo vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, resp. určenie že náhrada patrí do dedičstva, ale
jeho predmetom bolo určenie vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu ho dovolací súd nepovažoval za
prejudikatúru vzťahujúcu sa k výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie týkajúceho sa určenia náhrady

za vyvlastnenie do dedičstva po poručiteľovi C. I.. Dovolací súd preto v tejto časti dovolanie podľa §
447, písm. f) CSP odmietol.

27. Podľa § 453 ods.3 CSP ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách

dovolacieho konania.

28. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti (dovolaním napadnutého
rozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal
samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný

aj ústavný súd (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.