Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 24, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323200229
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4323200229.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. deti A.: B., nar.

XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Levice, z rodičov: D. A., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom E. XX/XX, F., prechodne G. H., C. XXX/
XXX a I. A., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom E. XX/XX, F., na návrh matky o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletých detí sa návrhom, súdu doručených dňa 18.01.2023, domáhala zníženia výživného
pre maloleté deti z celkovej sumy (pre obe deti) 200,- eur na sumu 100,- eur mesačne. V písomnom

návrhu poukázala na to, že v čase určenia výživného pracovala na Slovensku, kde dosahovala príjem
od 900,- do 1 000,- eur mesačne. O prácu prišla a musela sa odsťahovať do Českej republiky. Od
13.02.2022 pracuje brigádnicky ako pomocná sila v kuchyni. Má výdavky na podnájom, elektrinu a na
živobytie. Pri výsluchu pred dožiadaným súdom v ČR dňa 27.04.2023 popísala priebeh jej doterajších
zamestnaní. Uviedla tiež, že v lete 2022 pracovala pre nemeckú firmu, avšak len dva mesiace, nakoľko
mala dostať 10,88 eur brutto na hodinu, ale spoločnosť jej nevyplatila sľúbenú mzdu. Zamestnania
menila vždy z dôvodu dosiahnutia vyššieho príjmu, aby sa mohla sama uživiť a uhrádzať na maloleté

deti určené výživné. Poukázala na to, že býva v nájomnom byte, kde uhrádza 6 300,- Kč (245,22
eur) nájomné, 1 000,- Kč (42,10 eur) elektrinu a 400,- Kč (15,73 eur) internet. Má dlhy na Slovensku,
ktoré vznikli po rozvode manželstva. Žiaden majetok nevlastní. Výživné navrhla znížiť od januára 2023.
Uviedla, že určené výživné sa snaží platiť, ale nie vždy má dostatok peňazí. Kontakt s deťmi nie je na
dobrej úrovni. Síce má záujem byť v nimi v kontakte, ale nejak sa to pokazilo. Má za to, že maloleté deti
sú pod vplyvom otca. Spočiatku s deťmi často

telefonovala, ale časom už s ňou nechceli komunikovať, nereagovali na sms správy. Žiadne zvýšené
výdavky nemá, ani žiadne pracovné obmedzenia. Súd rozhodol v neprítomnosti matky, ktorá neúčasť
ospravedlnila (čl. 133-134) z dôvodu, že sa nachádza v zahraničí. Zároveň súdu oznámila (čl. 140), že
posledný zamestnávateľ s ňou ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, z ktorého dôvodu si hľadá
prácu v zahraničí a zatiaľ si zarába brigádnickou formou.

2. Otec nesúhlasil so znížením výživného. Uviedol, že matka určené výživné neplatí, dokonca aj ňou
navrhnuté výživné 100,- eur mesačne neuhrádza pravidelne. Maloleté deti nevidela dva roky, nijakým
spôsobom ich nekontaktuje, nič im nekupuje. Stretol sa s jej otcom, ktorý mu uviedol, že matka údajne
už týždeň pracuje v Rakúsku a od jesene 2023 mala pracovať na Slovensku, nie v Čechách. Uviedol,že v septembri minulého roka sa s maloletými deťmi presťahovali do Maďarska do podnájmu, nakoľko
staršia dcéra tam začala navštevovať gymnázium, naďalej však pracuje na Slovensku. Má za to, že nie
je vhodné konanie matky, ktorá dáva na sociálne siete videá, ako sa zabáva cez víkendy, keď dcéry sú

z toho rozrušené, keďže o ne záujem nemá.

3. Kolízny opatrovník navrhol zamietnuť návrh matky, s poukazom na to, že zníženie výživného nie je
v záujme maloletých detí.

4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Výživné zo strany matky bolo určené vo výške 120,- eur mesačne pre maloletú B. a vo výške 80,-
eur pre maloletú C. rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 03.11.2021 č.k. 17P/140/2020-159, ktorým
rozhodnutím zároveň bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí. Na čas po rozvode boli
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú na čas po rozvode

oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V tom čase, ako vyplýva z pripojeného
spisu sp. zn. 17P/140/2020, otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 2 041,94 eur (pracoval pre
neziskovú organizáciu, ako i občianske združenie). S maloletými deťmi býval v rodinnom dome, ktorý bol
v jeho vlastníctve. Mesačne uhrádzal plyn 160,- eur, elektrinu 31,- eur, Telecom 75,22 eur, vodu 15,- eur,
RTVS 4,64 eur, telefón a internet 50,- eur a splátky lízingu na motorové vozidlo 260,- eur. Matka v čase

rozhodnutia (čl. 154) už pracovala v ČR, kde podľa jej vyjadrenia na pojednávaní, jej príjem predstavoval
22 000,- Kč, t.j. 925,26 eur mesačne. Bývala u starej matky, ktorej mesačne prispievala na stravu a
ubytovanie 4 000,- Kč, t.j. 168,35 eur, za mobil uhrádzala 40,- eur a podľa jej tvrdenia uhrádzala pôžičky
20,- eur a 162,44 eur mesačne. S deťmi sa už v tom čase nestretávala, nakoľko ju dcéry odmietali, i
keď otec v ich styku s matkou nebránil. Maloletá B. bola žiačkou 7. ročníka ZŠ a maloletá C. 4. ročníka

ZŠ. Obe sa stravovali v školskej jedálni a navštevovali ZUŠ, kde mesačný poplatok za školskú jedáleň
pre jednu predstavoval 30,- eur a poplatok za ZUŠ 50,- eur. Boli zdravé, obe nosili okuliare. Rodičia inú
vyživovaciu povinnosť nemali.
4.1. V rámci dokazovania súd zistil zamestnávateľov matky a jej príjmy od 08.10.2021, nakoľko v
pripojenom spise o rozvod manželstva a úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po

rozvode, doklady o jej príjme v tom čase absentovali. V období od 08.10.2021 – 12.12.2021 (v čase
určenia výživného) bola zamestnaná v spoločnosti LUKRAM, s. r. o., kde dosahovala priemerný čistý
mesačný príjem 7 159 Kč, t.j. 288,39 eur. Od 20.01.2022 do 14.06.2022 pracovala v spoločnosti
PLASTON CR, s. r. o. s priemerným čistým mesačným príjmom 13 274,- Kč, t.j. 534,72 eur. Následne
od 15.08.2022 údajne pracovala v Nemecku. V období od 13.12.2022 do 31.01.2023 bola zamestnaná

na dohodu

u fyzickej osoby J. J. s priemerným čistým príjmom 16 000,- Kč, t.j. 644,54 eur, následne od 23.02.2023
do 22.06.2023 v spoločnosti HABACK, v. o. s. s príjmom 10 861,80 Kč, t.j. 437,55 eur (zamestnaná bola

na dobu určitú do 22.08.2023, avšak pracovný pomer bol ukončený skôr na jej podnet). Od 07.09.2023
do 16.10.2023 bola zamestnaná v spoločnosti JOB, s. r. o. s priemerným čistým mesačným príjmom
11 790,- Kč, t.j. 474,94 eur, pracovný pomer ukončila dohodou bez udania dôvodu. Matka teda od
08.10.2021 do 16.10.2023 bola zamestnaná v Českej republike. Podľa lustrácie Sociálnej poisťovne
Slovenskejrepublikyod01.11.do11.12.2023pracovalavspoločnostiGRAFTONSLOVAKIA,s.r.o.,kde

s ňou bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe (čl. 141). Vymeriavací základ za november 2023
predstavoval 1 008,75 eur a za december 2023 257,04 eur. Matka mzdový list od tohto zamestnávateľa
nepredložila. V rámci výsluchu pred dožiadaným súdom v ČR matka zdokladovala (apríl 2023) náklady
na nájom, v tom čase 6 300,- Kč, t.j. 265,22 eur, elektrina 1 000,- Kč, t.j. 42,10 eur. Následne počas
celého konania súdu nepredložila doklady o jej aktuálnych mesačných nákladoch.

4.2. Otec maloletých detí dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu 954,55 eur a poberá daňový bonus
280,- eur mesačne a rodinné prídavky 120,- eur mesačne. Je naďalej vlastníkom rodinného domu, kde
mesačne uhrádza za vodu 15,- eur, elektrinu 31,- eur, RTVS 4,64 eur, Telecom 73,77 eur a plyn 60,-
eur (do 09/2023 platil 160,- eur). V predmetnom dome sa s maloletými deťmi zdržiavajú cez víkendy,

nakoľko od septembra 2023 bývajú v podnájme v Maďarsku. Mesačné náklady za podnájom a energie
predstavujú 210 000,- HUF, t.j. 539,66 eur.

4.3. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil.4.4. V čase začatia konania maloleté deti navštevovali 8. a 5. ročník základnej školy v Slovenskej
republike. Obe sa stravovali v školskej jedálni, kde mesačný poplatok pre mal. B. predstavoval od 11

– 14,- eur a mal. C. od 20 – 25,- eur. Navštevovali naďalej ZUŠ, poplatok za mesiac pre B. bol 9,-
eur a C. 19,- eur (čl. 86). Od septembra 2023 mal. B. je študentkou gymnázia v Maďarsku (čl. 123) a
mal. C. žiačkou 6. ročníka ZŠ v Maďarsku (čl. 124). V školskej jedálni sa nestravujú. Podľa vyjadrenia
otca pre jedno dieťa mesačne vynaloží na stravu okolo 100,- eur, ošatenie okolo 1 000,- ročne, hygienu
30,- mesačne, kaderník 10 – 15,- eur, dobitie kreditu na mobil 10,- eur a 50,- eur polročne za ZUŠ v

Maďarsku. Obe mal. deti naďalej nosia okuliare.

5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

12. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

14. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na
strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného, alebo objektívne

– vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť
o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

15. Súd poukazuje nato, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie
výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má

povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

16. Účelom výživného je uhrádzanie nie len priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnostik mal. deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom
slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia
poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli

uspokojenéosobnépotrebydieťaťa,pokiaľideovýživu,akoipotrebynaprehlbovanievzdelania,rozvoju
záujmov a záľub, príp. prípravu na povolanie.

17. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného,
ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba

stravovanie, ale súd dané širšie – potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými čo kultúrnymi. Závisia
najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nie len to čo povinný
skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery,
ktoré

posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa
príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

18. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

19. Pojem výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k
sebe príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá
má vyhranený účel (úhrada osobných potrieb). Vyživovaciu povinnosť má osoba, ktorá má hradiť úhradu
osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je právny

inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným a
povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ sa jedná o jednotlivé druhy výživného. Z tohto
hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom.

20. Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že k vzniku

vyživovacej povinnosti postačí, aby tu existovali podmienky, ktoré stanoví zákon bez toho, aby k tomu
museli pristúpiť akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Výživné, i keď je samostatným nárokom, má úzky
vzťah k iným inštitútom rodinného práva. Platí to najmä o ustanoveniach o výchove maloletých detí, lebo
povinnosť rodičov zaistiť ich riadnu výchovu a výživu je potrebné chápať komplexne. Právne predpisy,
ktoré upravujú výživné majú kogentnú povahu, teda nemôžu byť menené dohodou medzi oprávneným

a povinným. Z povahy výživného, ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i
jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri jeho určovaní kladie dôraz na
odôvodnenépotrebyoprávneného,akoajschopnostiamožnostipovinného.Prirozhodovaníovýživnom
musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku výživného
v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v čase vyhlásenia.

21. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva
následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon pojmovo
vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška
výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa

preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality
príjmov na uvedené hľadiská, súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu
vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných
majetkových rizík, ktoré sa seba povinný berie. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným.
Priznané výživné možno v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery.

Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý
existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov tak
na strane maloletých detí a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb,nákladov na štúdium, ako i na strane rodičov a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, zmenou počtu
vyživovacích povinností a pod.

22. V prejednávanej veci bolo dokazovaním preukázané, že o výške výživného zo strany matky súd
naposledyrozhodol03.11.2021.Odostatnéhorozhodnutiadošlokzmenepomerovnastraneúčastníkov
konania. Obe mal. deti fyzicky vyspeli, mal. B. navštevuje prvý ročník gymnázia a mal. C. druhý stupeň
základnej školy (v čase začatia konania boli obe žiačkami ZŠ, navštevovali 8. a 5. ročník). Do augusta

2023 otec s mal. deťmi býval na Slovensku v rodinnom dome, ktorého je výlučným vlastníkom. Mesačné
náklady na jedného člena v domácnosti otca v súvislosti s bývaním predstavovali 61,47 eur (celkové
náklady 184,41 eur : 3; viď bod 4.2. odôvodnenia). Od septembra mal. deti s otcom bývajú v podnájme
v Maďarsku, pričom v súčasnom bydlisku náklady na bývanie na jednu osobu činia 179,89 eur (celkové
náklady 539,66 eur : 3; viď bod. 4.2. odôvodnenia). Otec však naďalej uhrádza i náklady na energie s
rodinným domom. Náklady pre jedno maloleté dieťa mesačne podľa vyjadrenia otca predstavujú spolu

s alikvotnou časťou nákladov na bývanie okolo 397,- eur. Súd poukazuje na to, že odôvodnené výdavky
maloletých detí okrem nákladov na bývanie, školu, prípadne nepriaznivý zdravotný stav, nie je potrebné
preukazovať osobitne, keď sú všeobecne známe ceny tovarov, služieb. Otcom prezentované náklady
nie sú premrštené, pohybujú sa len v rozsahu základných výdavkov, keď v nich nie sú zahrnuté náklady
napr. na učebné pomôcky, kultúrne a športové vyžitie maloletých detí. Sčasti sú náklady maloletých

detí kryté rodinnými prídavkami, ktoré sú vyplácané otcovi. U otca došlo k poklesu príjmu cca o 807,-
eur, keď v čase ostatného rozhodnutia pracoval u súčasného zamestnávateľa, avšak i pre neziskovú
organizáciu, kde mal pracovný pomer na dobu určitú do 31.01.2021. Matka od rozvodu manželstva bola
zamestnaná u 6 zamestnávateľov (od začatia konania u štyroch). V čase začatia konania pracovala u
J. J., kde dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 644,54 eur. Ako vyplýva z bodu 4.1. odôvodnenia,

u nasledujúcich zamestnávateľov dosahovala nižší príjem, pričom v spoločnosti HABACK, v. o. s. mala
síce uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú (do 22.08.2023), avšak na vlastnú žiadosť skončila už
22.06.2023. Taktiež v spoločnosti MANUVIA JOB, s. r. o. ukončila pracovný pomer dohodou. V čase
rozhodnutia súdu bola nezamestnaná, keď spoločnosť GRAFTON SLOVAKIA, s. r. o. s ňou ukončila
pracovný pomer v skúšobnej dobe.

23. Súd návrh matky na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný, keď je zrejmé, že matka si síce
vždy nájde zamestnanie, avšak po krátkom čase ho zmení, nemá snahu zastabilizovať si svoj príjem,
napriek tomu, že má vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom. Časté zmeny zamestnania
zdôvodnila tým, že má snahu zvýšiť si mesačný príjem, avšak podľa súdom zabezpečených listinných

dôkazov je zrejmé, že paradoxne dochádzalo k poklesu jej príjmu z pracovnej činnosti. Súd poukazuje
na to, že matka je v produktívnom veku, nepreukázala žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by ju
obmedzovali v zabezpečení si adekvátneho príjmu. Zo skutkových okolností prejednávanej veci je
nepochybné,žematkabezexistencieobjektívnychdôvodovdlhodoboprenášavyživovaciupovinnosťna
plecia otca. Počínanie matky súd vyhodnotil ako vzdanie sa možnosti dosahovať príjem zodpovedajúci

jej schopnostiam a možnostiam, keď i s poukazom na počet zamestnaní, ktoré vykonávala je evidentné,
že je schopná sa uplatniť v rôznych pracovných pozíciách. Takýmto postojom matka bez objektívnych
dôvodov ukracuje maloleté deti na uspokojovaní ich odôvodnených životných potrieb. Nebola zistená
žiadna prekážka v tom, aby si matka zabezpečila príjem aspoň v rozsahu minimálne mzdy, ktorá v r.
2023 v ČR predstavovala 16 443,- Kč, t.j. 662,38 eur a v SR 700,- eur, z ktorého príjmu by určené

výživné mohla uhrádzať bez ohrozenia možnosti uspokojovať svoje nevyhnutné odôvodnené potreby.
V konečnom dôsledku, matka poukazovala v návrhu, že v čase určenia výživného pracovala v SR
(MATADOR Vráble) a dosahovala vyšší príjem, avšak z dôvodu presťahovania do ČR došlo k poklesu
jej príjmu. Z dokazovania však vyplynulo, že matka v čase rozvodu manželstva a určenia výživného
(03.11.2021) pracovala v Čechách v spoločnosti LUKRAM, s. r. o. (od 08.10.2021 do

12.12.2021), kde dosahovala, podľa zistení súdu, priemerný čistý mesačný príjem 288,39 eur (7
159,- Kč), teda príjem nižší ako v nasledujúcich zamestnaniach. Pokiaľ jej skutočný príjem u tohto
zamestnávateľa dosahoval ňou deklarovanú výšku, pri výsluchu v konaní sp. zn. 17P/140/2020, t.j.

925,26 eur nijakým spôsobom nepreukázala objektívny dôvod skončenia tohto pracovného pomeru,
keď z pripojeného spisu (čl. 148) vyplýva, že pracovný pomer bol uzatvorený až do 31.10.2022. Súd
dáva matke opätovne do pozornosti, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré nie
sú schopné sa samé živiť, je ich zákonnou povinnosťou, teda rodičia sú povinní zabezpečiť si príjema vynakladať maximálnu snahu o zvýšenie nielen svojej životnej úrovne, ale i životnej úrovne svojich
maloletých detí.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,

zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí
byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.