Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, May 13, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100106
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100106.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Mi-Ko s.r.o., so sídlom Hôrky I. 443/46, 038 43
Kláštor pod Znievom, IČO: 50 992 210, právne zastúpený: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom
M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so
sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice – Staré Mesto, IČO: 00 166 405, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného NIP/NIP_PO/BEZ/2023/4637, O-314/2023 zo dňa 18. decembra

2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu zo dňa 16. februára 2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 16. februára 2024, doručenou Správnemu súdu v Banskej
Bystrici, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/4637,

O-314/2023 zo dňa 18. decembra 2023, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené
prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. 219/2023-IZA-2.3/pok/R/H zo dňa 24. októbra
2023, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 7.500 Eur za porušenie povinností stanovených
predpismi, uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce,
konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že
dňa 28.02.2023 v čase o 9:00 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb A. B. (nar. XX.XX.XXXX) a C.
D. (nar. XX.XX.XXXX), ktorí na kontrolovanom pracovisku „stavba RD Košťany nad Turcom“ v tento deň
vykonávali pre žalobcu závislú prácu „murárske práce“ a „pomocné stavebné práce“, pričom žalobca
nemal s týmito osobami založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce.
2. Žalobca zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Uvedenú žiadosť

žalobca odôvodnil tak, že uložená sankcia vo výške 7.500,- eur by jej okamžitým výkonom a povinnosťou
jej zaplatenia závažným spôsobom zasiahla do možnosti riadneho pokračovania pri výkone podnikania,
závažným spôsobom by ohrozila finančný tok prostriedkov v obchodnej spoločnosti, čo by malo za
následok neodvrátiteľne negatívny dopad na povinnosti žalobcu voči zamestnancom či dodávateľom.
3. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 28.03.2024 vyzval žalovaného,
aby sa vyjadril ku správnej žalobe, a tiež k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe.Žalovanýknávrhužalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkuuviedol,žežalobcaexistenciuhrozby
závažnej ujmy žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal a neoznačil ani žiadne konkrétne dôkazy
smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol u žalobcu vzniknúť. S ohľadom na uvedené
žalovaný navrhol súdu nepriznať správnej žalobe odkladný účinok.
4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore
s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v

právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou
takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny
súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade
zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych
práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho

súdu vyhovujúce správnej žalobe.
9. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k predmetnému návrhu žalobcu, nezistil zákonný dôvod
pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či

finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba konštatovaním
tvrdiacim, že uložená sankcia vo výške 7.500,- eur by jej okamžitým výkonom a povinnosťou jej
zaplatenia závažným spôsobom zasiahla do možnosti riadneho pokračovania pri výkone podnikania,

pričom by závažným spôsobom ohrozila finančný tok prostriedkov v obchodnej spoločnosti, čo by malo
za následok neodvrátiteľne negatívny dopad na povinnosti žalobcu voči zamestnancom či dodávateľom.
Žalobca však neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by dôvodil splnenie podmienok podľa §
185 písm. a) SSP. Žalobca vôbec nepreukázal, že by mu prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia
vznikla ujma takej intenzity, ako predpokladá zákonná úprava pre priznanie odkladného účinku

správnej žalobe. Žalobca rovnako vôbec nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého
rozhodnutia môže nastať situácia, ktorá by zasiahla do možnosti riadneho pokračovania pri výkone
podnikania, ako tvrdí v návrhu. Samotná možnosť núteného výkonu rozhodnutia nie je bez ďalšieho
dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu. Z uvedených dôvodov, pri zohľadnení výšky vyrubenej sankcie,
súd u žalobcu nevidí hrozbu závažnej ujmy. Hoci žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná

ujma bezprostredne nastala, no vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá
závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

11. Správny súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Tvrdenia žalobcu o hrozbe závažnej ujmy

či finančnej škody, v podobe ohrozenia žalobcovho podnikania s následnou možnosťou negatívneho
dopadu na povinnosti žalobcu voči zamestnancom či dodávateľom, však žalobca bližšie nešpecifikoval
a návrh konkrétne neodôvodnil. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby,
ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následkymusia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny
súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby
prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny

charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky
právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba
hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného
účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca
vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej

hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom
nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je
nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby
navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť

priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že
preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To,
že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

13. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či

inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
14. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci

nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).