Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Stk/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200241
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:2020200241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a zo sudcov JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michala
Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ALJAZI s.r.o., so sídlom: Vajanského 1955/58,
921 01 Piešťany, IČO: 51 076 845, právne zastúpený: JUDr. Oľga Kudolániová, advokátka so sídlom:
Hrobákova 1, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej
politiky, so sídlom: Kollárova 8, 917 02 Trnava, IČO: 00 165 719, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2020/031485-003 zo dňa 17. septembra 2019, konajúc o kasačnej
sťažnostižalobcuprotirozsudkuKrajskéhosúduvTrnave,č.k.20S/134/2020-135zodňa30.septembra

2021, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Obec Banka (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) rozhodnutím č. SUBA 99/2020-R-3
zodňa5.júna2020(ďalejlen„prvostupňovérozhodnutie“)podľa§106ods.3písm.b)zákonač.50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „stavebný zákon“) uložila žalobcovi pokutu vo výške 100.000,- EUR za porušenie § 54, § 55, § 58 a

§ 66 stavebného zákona. Porušení predmetných ustanovení sa žalobca dopustil tým, že ako právnická
osoba oprávnená na podnikanie v dňoch od 2. októbra 2018 do 27. októbra 2018 začal uskutočňovať
výstavbu piatich rodinných domov v obci Banka na pozemku parc. č. XXXX/XXX, lokalita M., k. ú. W.
bez stavebného povolenia.
2. Stavebný úrad v rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že stavebník si je vedomý porušenia
príslušných právnych predpisov. Z miestnej obhliadky vyplynulo, že (I) na pozemku sa uskutočnila
výstavba veľkého počtu stavieb bez stavebného povolenia a bez súhlasných vyjadrení a stanovísk

dotknutých orgánov, (II) stavby nie sú prístupné z cesty, miestnej alebo účelovej komunikácie,
(III) stavenisko nebolo riadne zriadené, (IV) stavby boli postavené v I. a II. ochrannom pásme
liečivých prírodných zdrojov a (V) stavebník si vhodnosť základových podmienok mohol overiť aj
inými technologickými postupmi ako uskutočňovaním výkopov pre základové pásy a následným
zabetónovaním spolu so základovou doskou. Stavebný úrad v rámci prvostupňového rozhodnutia
vyhodnotil závažnosť konania žalobcu tak, že tento (I) nepostupoval v zmysle zákona, (II) svojim
protiprávnym konaním spôsobil, že nemohli byť vyrubené dane z nehnuteľnosti, (III) konal úmyselne a v

prácach pokračoval až do 27. októbra 2018 a (IV) aj iné subjekty napodobňovali jeho konanie. Vo vzťahu
k výške pokuty prvostupňový orgán uviedol, že táto zohľadňuje okolnosti veci, má výchovnú, represívnu
a preventívnu povahu.3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/031485-003 zo dňa 17. septembra 2020 odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný poukázal na to, že žalobca porušil
zákon, pokuta bola udelená v zákonom stanovenej výške a zodpovednosť za správny delikt je svojím

charakterom objektívnou zodpovednosťou. V rámci poľahčujúcich okolností žalovaný zohľadnil, že
žalobca poskytol stavebnému úradu súčinnosť a že sa priznal. V rámci priťažujúcich okolností poukázal
na to, že išlo o uskutočnenie základových dosiek piatich rodinných domov v I. ochrannom pásme
liečivých prírodných zdrojov bez vyjadrení dotknutých orgánov a bez preukázania súladu s územným
plánom obce a územno-plánovacou dokumentáciou. Pokuta bola žalobcovi udelená v dolnej hranici

sadzby stanovenej stavebným zákonom, a teda je primeraná, a to aj z dôvodu, že žalobca svojim
konaním svojvoľne predurčil podmienky umiestnenia stavieb, vrátane odstupných vzdialeností od
susedných pozemkov.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej len
„správny súd“), ktorou sa domáhal jeho zrušenia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, vrátenia veci

na ďalšie konanie, priznania náhrady trov konania a priznania odkladného účinku správnej žalobe.
5. V správnej žalobe žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nesprávne a
nepresvedčivé. Ďalej konštatoval, že odôvodnenie výšky pokuty je len všeobecné a nedošlo k zásahu
do verejného záujmu. Poukázal tiež na to, že stavba bola dodatočne legalizovaná a je irelevantný záver
žalovaného,vzmyslektoréhoakopriťažujúcuokolnosťvyhodnotilto,ženepovolenústavbuzákladových

dosiek žalobca realizoval v I. ochrannom pásme liečivých prírodných zdrojov v Piešťanoch bez
vyjadrenia dotknutého orgánu. Žalobca realizáciu stavby legalizoval dodatočným stavebným povolením,
v rámci ktorého mu boli stanovené záväzné podmienky Ministerstvom zdravotníctva SR. Zároveň
poukázal na to, že stavba nebola realizovaná v II. ochrannom pásme liečivých prírodných zdrojov, ako
tvrdil správny orgán. Žalobcovi nebol známy výpočet výšky pokuty, keďže v dvoch predchádzajúcich

rozhodnutiach mu stavebný úrad uložil pokutu za tri delikty, pričom v tu preskúmavanej veci šlo len o
jeden delikt. Opätovne poukázal na to, že sa k svojmu konaniu doznal a bol plne súčinný. Napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v čase, keď už bolo zrejmé, že stavby nebudú v rozpore so záujmami
susedných pozemkov. Uviedol, že pokuta mu mala byť uložená len za základové dosky a nie za celú
stavbu. Žalobca uzavrel, že z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť mieru ohrozenia verejného

záujmu a že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, jeho následkami a
okolnosťami, či došlo do zásahu iných práv a dodatočnou legalizáciou stavieb.
6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe v podstatnom zotrval na argumentácii uvedenej v
napadnutom rozhodnutí, pričom zdôraznil, že bolo preukázané vedomé porušenie zákona, pokuta je
primeraná a dodatočná legalizácia stavieb na nezákonnosti konania žalobcu nič nemení.

7. Uznesením č. k. 20S/134/2020-98 zo dňa 10. marca 2021 správny súd priznal správnej žalobe
odkladný účinok z dôvodu, že žalobca preukázal hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody,
finančnej škody alebo iného nenapraviteľného následku súvisiaceho s možnými následkami výkonu
rozhodnutia.
8.Žalobcavreplikevpodstatnomzotrvalnasvojejargumentáciiauviedol,žestavbuzačalrealizovaťbez

stavebného povolenia z nevedomosti. Zároveň poukázal na iné právoplatné rozhodnutia žalovaného,
ktorými uložil sankciu za obdobné správne delikty, v rámci ktorých udelil pokuty v nižších výškach.
Žalovaný teda nerešpektoval zásadu ustanovenú v § 3 ods. 5 Správneho poriadku.
9. Správny súd rozsudkom č. k. 20S/134/2020-135 zo dňa 30. septembra 2021 správnu žalobu zamietol.
Podľa názoru správneho súdu správne orgány postupovali náležite v intenciách právnych noriem, vo

veci zistili skutočný stav s ktorým sa správny súd stotožnil a žalovaný sa s odvolacími námietkami
žalobcu náležitým spôsobom vysporiadal. Správny súd zdôraznil, že predpokladom vydania rozhodnutia
o uložení sankcie podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona je preukázanie, že právnická alebo
fyzická osoba ako stavebník uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
Zo skutkových zistení správnych orgánov tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú a naviac nie je ani

sporné, že žalobca ako stavebník postavil základové konštrukcie stavby piatich rodinných domov bez
stavebného povolenia.
10. Vo vzťahu k dodatočnému povoleniu stavieb správny súd uviedol, že priestupkové konanie a konanie
o dodatočnom povolení stavby sú dve samostatné konania, ktoré nemožno spájať, a teda v rámci
konania o dodatočnom povolení stavby sa neprejednávajú otázky neoprávneného vykonávania stavby,

ale rieši sa len otázka či dôjde k odstráneniu stavby, ktorú stavebník realizuje bez stavebného povolenia,
resp.čidôjdekdodatočnémupovoleniutakejtostavby,pokiaľjevsúladesverejnýmzáujmomaúzemno-
plánovacou dokumentáciou.11. K výške pokuty správny súd uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (viď rozsudok
NS SR vo veci sp. zn. 3Sžo KS 64/2006 ako aj rozsudok sp. zn. 5Sžo 204/2010) v prípade správneho
trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon

pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, skutok a jeho následok. Určenie
výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže
byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový protest (pozn.
kasačného súdu, zrejme „myšlienkový proces“), v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť
porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená

pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho
správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob aj čas
trvania následkov protiprávneho konania.
12. Podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenia výšky uloženej sankcie
splnilo vyššie uvádzané náležitosti, nakoľko zo strany žalobcu došlo k vedomému porušeniu stavebného
zákona, ktoré je potrebné kvalifikovať ako závažné proti spoločenské konanie z hľadiska ochrany

verejných záujmov chránených stavebným zákonom. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty správny
súd dospel k záveru, že uložená pokuta nebola v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému
priestupku a jeho dôsledkom. Okrem toho uložená pokuta v danom prípade by mala plniť aj preventívnu
úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, najmä v prípadoch ak by
dochádzalo k nepovolenej výstavbe na pozemkoch, ktoré nie sú na to určené. Tiež je potrebné zdôrazniť,

aby sankcia uložená žalobcovi plnila tak úlohu výchovnú ako aj represívnu a aby v takýchto prípadoch
dochádzalo k postihu za protiprávne konanie. V neposlednom rade je tiež potrebné konštatovať, že pri
posudzovaní výšky uloženej pokuty správne orgány v danom prípade skúmali závažnosť priestupku
spáchaného zo strany žalobcu (vyjadrenú zákonodarcom prostredníctvom výšky možnej sankcie), ďalej
samotnézavineniežalobcu(išlozjehostranyoúmyselnékonanie)akoajrozsahstavby,pričomvdanom

prípade išlo o stavbu piatich základových konštrukcií rodinných domov.
13. Podľa správneho súdu posúdenie, či procesné, resp. iné pochybenie správneho orgánu je
vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené vždy
konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu, pričom aby bol žalobca úspešný v konaní, tento musí
preukázať, že takáto procesná vada zasiahla do jeho subjektívnych práv. Žalobca v rámci odvolacieho

konania namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť oznámenia o začatí konania vo veci prejednania
správneho deliktu a predvolania na ústne pojednávanie č. SUBA99/2019-OZK-2 zo dňa 14. novembra
2019 z dôvodu, že oznámenie obsahovalo len konštatovanie, že predmetom prejednania je spáchanie
správnehodeliktupodľa§106ods.3písm.b)stavebnéhozákona,pričomnamietal,ževtomtooznámení
správnyorgánneuviedolrelevantnéarozhodujúceskutočnosti,toznamenáakýmprotiprávnymkonaním

sa žalobca dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona
(špecifikáciu nelegálnej stavby, čas a miesto jej vykonávania), súčasne neuviedol podklady a dôkazy, na
základe ktorých dospel k záveru, že konaním žalobcu došlo k spáchaniu správneho deliktu. Správny súd
nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že takýmto postupom správneho orgánu došlo k zásahu do subjektívnych
práv žalobcu, a to konaním správneho orgánu, ktorý v oznámení o začatí konania vo veci prejednania

správneho deliktu bližšie nekonkretizoval samotný skutok, z ktorého mal byť žalobca obvinený.
14.Správnysúdnezistilžiadnedôvodyrelevantnézhľadiskanaplneniapodmienokzrušeniarozhodnutia
žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, výška pokuty bola v danom prípade odvodená
od rozsahu nepovolenej stavebnej činnosti, keď žalobca postavil bez stavebného povolenia päť
základových konštrukcií rodinných domov. Rozhodnutia správnych orgánov súčasne obsahujú všetky

podstatné náležitosti vyžadované procesným predpisom (§ 47 Správneho poriadku), a to aj vo vzťahu
k odôvodneniu výšky uloženej pokuty a tiež aj s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa vedomého
porušenia zákona žalobca dopustil, a preto správny súd nepovažoval, vzhľadom na rozsah stavebnej
činnosti túto pokutu za neprimerane vysokú.
III. Kasačná sťažnosť

15.Protirozsudkusprávnehosúdupodalvzákonnejlehotežalobca(sťažovateľ)kasačnúsťažnosťpodľa
§ 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší
rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu a vec vráti na ďalšie konanie. Sťažovateľ tiež navrhol,
aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania a aby bol kasačnej sťažnosti priznaný odkladný

účinok.
16. Sťažovateľ namietal, že tvrdenie správnych orgánov o ohrození verejného záujmu je právne
irelevantné,nakoľkostavbaboladodatočnelegalizovaná.Správnysúdsanevysporiadalsnámietkou,že
sťažovateľzačalrealizovaťstavbubezstavebnéhopovoleniaznevedomosti.Pokiaľmalisprávneorgányza to, že sťažovateľ konal vedome, mali v napadnutých rozhodnutiach uviesť, na základe akých dôkazov
dospeli k takémuto záveru. Sťažovateľ poukázal aj na to, že ani v jednom z napadnutých rozhodnutí nie
je konštatované zistenie, že by vykonával opakovanú stavebnú činnosť bez stavebného povolenia, čo by

preukazovalo jeho vedomé konanie. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd sa nevysporiadal s jeho
námietkou, súvisiacou s rozhodovacou praxou žalovaného, kde v 4 konkrétnych prípadoch rozhodol o
podstatne nižších sankciách. Opätovne poukázal na § 3 ods. 5 Správneho poriadku.
17. Podľa sťažovateľa si správny súd protirečí, keď na jednej strane hovorí o opodstatnenosti záveru
prvostupňového orgánu, o ohrození verejného záujmu a na druhej strane sám konštatuje, že dodatočná

legalizácia stavby je možná len v prípade, pokiaľ je v súlade s verejným záujmom. Sťažovateľ považuje
záver správneho súdu o odôvodnení výšky pokuty za nepresvedčivý hlavne z dôvodu, že bolo vydané
dodatočné stavebné povolenie, čo mali správne orgány zohľadniť. Sankcia v stanovenej výške je
likvidačná a neodôvodnená tak zo strany správnych orgánov, ako aj správneho súdu. Administratívny
spis neobsahuje žiaden dôkaz o úmyselnom konaní sťažovateľa. Vzhľadom na to správne orgány, ako aj
správny súd, porušili zásadu materiálnej pravdy a v prípade správneho súdu sa jedná o arbitrárny záver.

Správnysúdtiežporušilzásadurovnostistrán,pretožeprihliadollennaargumentyžalovaného.Záverom
sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 a uzavrel, že odôvodnenie
výšky uloženej pokuty zo strany správneho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
18. Sťažovateľ z opatrnosti podal návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z dôvodu,
že vlastníkom spoločnosti je občan arabskej národnosti a pokuta predstavuje 20-násobok základného

imania spoločnosti a znamená jeho bezpodmienečnú a faktickú likvidáciu, nakoľko by nebol schopný
rozpracovaný a schválený projekt realizovať, dokončiť a už vôbec nie zhodnotiť.
19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Posúdenie kasačného súdu
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že

kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných
bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť je nedôvodná.
21. Úvodom kasačný súd uvádza, že v zmysle § 446 ods. 2 písm. c) SSP má kasačná sťažnosť odkladný

účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej
žalobe vo veciach správneho trestania. Vzhľadom na citované ustanovenie preto kasačný súd o návrhu
na priznanie odkladného účinku nerozhodol samostatným výrokom, keďže samotné podanie kasačnej
sťažnosti v predmetnej veci vyvolalo odkladný účinok ex lege.
22. Vecné námietky sťažovateľa je možné rozdeliť do štyroch okruhov. Prvý okruh smeroval k

vyhodnoteniu skutkového stavu, druhý k rozdielnej rozhodovacej praxi žalovaného, tretí k porušeniu
zásady rovnosti strán a štvrtý k výške udelenej pokuty.
23. Sťažovateľ v rámci vyhodnotenia skutkového stavu v podstate uvádza, že realizovaním stavieb
bez stavebného povolenia neohrozil verejný záujem, že konal v nevedomosti a predmetné stavby
boli dodatočne legalizované. V danom prípade podľa kasačného súdu nie je sporné to, že sťažovateľ

sa skutočne dopustil protiprávneho konania, čo de facto aj sám sťažovateľ priznal. V tejto súvislosti
kasačný súd poukazuje na to, že pokuta, ktorá bola sťažovateľovi uložená v zmysle § 106 ods. 3 písm.
b) stavebného zákona má objektívny charakter, t. j. právna zodpovednosť sťažovateľa je objektívna,
nezávislá na miere zavinenia. V tomto smere zákonodarca formuloval aj dôvodovú správu k stavebnému
zákonu (viď osobitnú časť dôvodovej správy k pôvodnému § 101).

24. Vzhľadom na to, že sťažovateľ staval bez stavebného povolenia, čoho si je v plnej miere vedomý,
vznikla mu objektívna právna zodpovednosť za jeho konanie, ktorej následkom bolo udelenie pokuty
správnymi orgánmi. Jeho zodpovednosti ho nezbavuje ani to, že konal v domnelej nevedomosti a že
stavbybolidodatočnelegalizované.Odpočiatkutotižkonalvrozporesozákonom.Pokiaľideoohrozenie
verejného záujmu, stavba bola realizovaná v I. ochrannom pásme liečivých prírodných zdrojov bez

vyjadrení dotknutých orgánov, čo samo o sebe svedčí o tom, že verejný záujem na ochrane prírodných
zdrojov v danom prípade ohrozený bol. Zároveň stavebný úrad v rámci odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia poukázal napríklad na to, že sťažovateľ svojim protiprávnym konaním spôsobil, že nemohli
byť vyrubené dane z nehnuteľnosti, a aj iné subjekty mohli napodobňovať sťažovateľovo konanie.
Kasačný súd sa vo vzťahu k uvedenej námietke v plnej miere stotožňuje so závermi správneho súdu a

sťažovateľove námietky považuje v tomto smere za nedôvodné.
25. Sťažovateľova námietka, týkajúca sa realizovania stavby bez stavebného povolenia z nevedomosti,
nie je akceptovateľná. Sťažovateľ ako právnická osoba má ako predmet podnikania v Obchodnomregistri, okrem iného, zapísané činnosti ako prípravné práce k realizácii stavby a uskutočňovanie stavieb
a ich zmien. Tvrdenie, že konal z nevedomosti, je preto zjavne neopodstatnené.
26. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa odlišnej rozhodovacej praxi žalovaného kasačný súd uvádza, že

ani túto nepovažoval za dôvodnú. Sťažovateľ síce poukázal na rozhodnutia, v ktorých žalovaný uložil za
obdobné konanie nižšiu pokutu, avšak za iných okolností. V súdenej veci je správna úvaha stavebného
úradu pri výške ukladania pokuty riadne odôvodnená. Sťažovateľ nemá právny nárok na to, aby mu
bola uložená pokuta v rovnakej výške, ako inému subjektu, pokiaľ zo skutkových okolností vyplýva iná
intenzita porušenia zákona a najmä, ak správny orgán svoje závery riadne odôvodní.

27. Kasačný súd zdôrazňuje, že riadne odôvodnenie ukladanej pokuty v prípade správneho trestania je
základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní
vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné,
potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní pokuty
presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky pokuty
prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť

odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 10Asan/2/2016 zo dňa 24. januára 2018). Vzhľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že
žalovaný v danom prípade postupoval v súlade uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu SR.
28. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa porušenia rovnosti strán, ani túto kasačný súd nepovažoval
za dôvodnú. Sťažovateľ len všeobecne tvrdí, že bola porušená rovnosť strán, avšak tento svoj záver

žiadnym ďalším spôsobom nešpecifikoval. Kasačný súd nesúhlasí so sťažovateľom, že správny súd
prihliadollennaargumentyžalovaného.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkujezrejmé,žesazaoberal
žalobnými námietkami sťažovateľa a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.
29. Vo vzťahu k namietanej výške pokuty kasačný súd uvádza, že z ustálenej judikatúry kasačného
súdu vyplýva, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci diskrečnej právomoci

správneho orgánu, zákonom stanoveného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom
upravenýchlimitoch,hraniciach,uplatňujesvojuprávomocaurčívýškusankcie,pričompoužitiesprávnej
úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto
procesu musí byť aj náležite odôvodnené. Výška pokuty je vecou úvahy správnych orgánov a súd
iba skúma, či toto uváženie nevybočilo z medzi a hľadísk ustanovených zákonom, či je v súlade s

pravidlami logického myslenia a či podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným
postupom. Voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je myšlienkový proces, v rámci
ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému
zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená sankcia spĺňala
nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Pri zvažovaní výšky pokuty a jej následnom určení

je nevyhnutné okrem zákonných predpokladov, prihliadať i na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej
preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška
stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností,
ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej
povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/32/2019 zo

dňa 27. apríla 2021).
30. Správne orgány a správny súd uvedené východiská rešpektovali. Sťažovateľ síce tvrdí, že výška
pokuty je pre neho likvidačná a predstavuje 20-násobok jeho základného imania, avšak v rámci
správneho konania a súdneho konania nešpecifikoval žiadne ďalšie dôvody a nepredložil dôkazy pre
podporu týchto svojich tvrdení.

31. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa smerujúce voči nedostatočnému odôvodneniu a
nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov, ako aj správneho súdu, kasačný súd ich považuje
za nedôvodné. Kasačný súd tiež poukazuje na to, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil
myšlienku, že miera dostatočného odôvodnenia rozhodnutia je veľmi subjektívna vo vzťahu k vnímaniu
každej jednej osoby (viď rozsudok sp. zn. 2Sžk/43/2018). Kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok obsahoval dôvody, ktoré viedli správny súd k prijatiu výroku rozhodnutia a v konaní pred
správnym súdom sa nevyskytli vady, ktoré by mali vplyv na výsledok prijatého rozhodnutia, alebo na
procesné práva účastníkov konania.
V. Záver
32. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ spochybňoval napadnuté

rozhodnutie správneho súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe,
a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje
žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.33. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich
náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona
nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu

trovkasačnéhokonaniapodľa§467ods.1SSPvspojenís§169SSPnepriznal,nakoľkoimvkasačnom
konaní nebola uložená žiadna povinnosť.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Sťažovateľ nemá právny nárok na to, aby mu bola uložená pokuta v rovnakej výške, ako inému subjektu,

pokiaľ zo skutkových okolností vyplýva iná intenzita porušenia zákona a najmä, ak správny orgán svoje
závery riadne odôvodní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.