Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 6, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 77Pc/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123205784
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková Fejérová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123205784.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou, v právnej veci

navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XX, E. F. E. G., zast.. Advokátska kancelária
JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom: Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 83 7 857, voči osobne povinnej:
H. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B. XX, E. F. E. G., zast. JUDr. Katarína Galová, advokátka v Piešťanoch, E.
Beluša 10, IČO: 42164460, o určenie príspevku rozvedeného manžela takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala voči osobe povinnej, aby ho súd zaviazal prispievať

navrhovateľke sumou 100,- Eur mesačne od 11.07.2023 titulom príspevku rozvedenej manželky.
Uviedla, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozviedol manželstvo účastníkov rozsudkom zo
dňa 20.04.2022 sp. zn. 8P/68/2021, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2022. Predmetným
rozsudkom súd zveril na čas po rozvode maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. F. B., nar.
XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletými deťmi súd neupravil a
otca zaviazal prispievať na výživu mal. F. sumou 320,- Eur mesačne a na mal. E. sumou 350,- Eur
mesačne. Navrhovateľka v súčasnosti žije s maloletými synmi v rodinnom dome, ktorý nadobudli spolu

s bývalým manželom počas trvania manželstva. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením zo
dňa 23.08.2022, č. k. 5C/39/2022-10, právoplatným dňa 23.11.2022 na návrh navrhovateľky nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým bývalému manželovi navrhovateľky zakázal vstupovať do predmetného
rodinného domu a približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, pričom v
predmetnej veci sa v súčasnosti vedie konanie o vylúčenie bývalého manžela navrhovateľky z užívania
nehnuteľnosti. Navrhovateľka už od mladého veku trpí srdcovou arytmiou, jej stav sa výrazne zhoršil
pod vplyvom zlého spolužitia s bývalým manželom, jeho nadávok, urážok a útokov a v súčasnosti

je trvalo liečená v kardiologickej ambulancii v Novom Meste nad Váhom a taktiež aj v Národnom
ústave srdcovocievnych chorôb v Bratislave. Časté návštevy a cesty k lekárom a odborníkom kvôli
jej zdravotnému stavu spolu aj s nákupmi liekov do výraznej miery ovplyvňujú navrhovateľkinu
finančnú situáciu. Navrhovateľka má doporučenú operáciu srdca, no kvôli deťom sa obáva zákroku.
Navrhovateľka je riadne zamestnaná, pričom jej čistý mesačný príjem za posledné obdobie tvorí
sumu cca 1.300,- Eur. V súhrne všetkých navrhovateľkiných okolností, akými sú komplikovaný a život
obmedzujúci zdravotný stav, starostlivosť o dve maloleté deti a o rodinný dom, ktorý vyžaduje veľa času

a investícií, navrhovateľkin mesačný príjem nepostačuje na pokrytie jej základných životných potrieb.
Mesačné výdavky navrhovateľky predstavujú 1/2 hypotekárneho úveru 310,10 Eur, ZSE 150,- Eur, TVK
45,- Eur, TV 18,- Eur, Telekom 54,- Eur, pohonné hmoty: 80,- Eur, lieky 30,- Eur, drogéria do domácnosti:
50,- Eur, potraviny 200,- Eur, maloleté deti: 230,- Eur, domáce zvieratá 60,- Eur, ďalšie výdavky/mesiac50,- Eur, ďalšie výdavky navrhovateľky predstavujú náklady na pneumatiky na auto 220,- Eur, PZP na
auto 105,- Eur, diaľničná známka 60,- Eur, 1/2 poplatku za smeti 84,- Eur, 1/2 dane z nehnuteľnosti
56,- Eur, 1/2 poistenia nehnuteľnosti 80,- Eur. Navrhovateľka okrem vyššie uvedených výdavkov hradí

aj veterinárnu starostlivosť domácim zvieratám maloletých synov účastníkov, maloletým hradí školské
výlety, poskytuje im vreckové. Bývalý manžel s deťmi netrávi žiadny voľný čas a mimo vyživovacej
povinnosti nijakým spôsobom neprispieva na ich starostlivosť. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti
navrhuje, aby bývalý manžel navrhovateľky prispieval na jej výživu vo výške 100,- Eur mesačne, aby sa
navrhovateľkina situácia o niečo zlepšila, resp. aby sa pomer jej príjmu a výdavkov vyrovnal.

2. Osoba povinná prostredníctvom právnej zástupkyne vo vyjadrení k návrhu uviedol, že návrh považuje
za vecne nedôvodný a neopodstatnený a žiada súd, aby návrh zamietol. Uviedol, že navrhovateľka
právnu koncepciu príspevku na rozvedeného manžela s poukazom na § 72 Zákona o rodine vo svojom
návrhu neopísala a neoznačila žiadne také subjektívne ani objektívne dôvody a ani ich nepreukázala,
ktoré by preukazovali, že nie je schopná sama sa živiť. Navrhovateľka v návrhu potvrdila, že pracuje

a dosahuje viac ako štandardný mesačný príjem - 1300,- Eur, povinný platí navrhovateľke výživné na
2 mal. deti riadne a včas vo výške 670,- Eur, poberá daňový bonus na dve deti 280,- Eur/mesačne
a poberá rodinné prídavky 140,- Eur mesačne. Navrhovateľka má tak na svoje živobytie a živobytie
mal. detí disponibilné finančné prostriedky mesačne vo výške 2.390,-Eur, z čoho je 1.090,- Eur
prednostne určených na výživu 2 mal. detí, 1.300,- Eur zostáva navrhovateľke na uspokojovanie

jej životných potrieb. Navrhovateľkou tvrdené mesačné výdavky predstavujú 1.079,08 Eur. Povinný z
dôvodu vylúčenia z užívania spoločných nehnuteľností si musel zabezpečiť náhradné bývanie, tým sa
povinnému neoprávnene zvýšili náklady na bývanie, keď povinný musí platiť okrem polovice splátky za
úver na bývanie, za bývanie ktoré mu nie je umožnené, náklady spojené s nájmom inej nehnuteľnosti.
Aktuálny mesačný príjem povinného sa pohybuje cca 1.500-1.700,- Eur mesačne (mzda + diéty).

Výdavkami povinného je výživné na deti - 670,-Eur mesačne, hypotéka/úver - 310,10 Eur (1/2 mesačnej
splátky), telekom – 44,71 Eur, nájom - 402,- Eur . Jednostranné tvrdenia navrhovateľky v návrhu vo
vzťahu k príčinám rozvratu manželstva a jednostranné jej opisy spoločného spolužitia s navrhovateľkou,
s ktorými povinný nesúhlasí, sú vo vzťahu k tomuto predmetu konania irelevantné. Okresný súd Nové
Mesto nad Váhom uznesením zo dňa 23.08.2022, č. k. 5C/39/2022-10, na návrh navrhovateľky

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal povinnému vstupovať do rodinného domu súp. č. 2817,
postavenom na parcele registra CKN parc. č. 5881/285 a na pozemky parcely registra CKN parc. č.
5881/63, parc. č. 5881/221, parc. č. 5881/285, evidované na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E.
F. E. G., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; zakázal povinnému približovať
sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov; navrhovateľke uložil povinnosť v lehote 60

dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia podať návrh vo veci samej, Krajský súd v Trenčíne
uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil. Tvrdenie navrhovateľky o vážnom ohrození
na živote a na zdraví bolo zo strany navrhovateľky účelovo vykonštruované a ničím nepreukázané.
Tieto tvrdenia povinný popiera. Ďalej uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky sa nezhoršil pod vplyvom
zlého spolužitia s povinným ako nepravdivo tvrdí navrhovateľka, k tomuto svojmu tvrdeniu navrhovateľka

nepredložila a ani neoznačila žiadny dôkaz. Navrhovateľka tvrdila v inom konaní, že bola vyšetrená v
NÚSCCH a doporučená jej bola týmto zdravotníckym zariadením operácia srdca, čo tvrdí aj v návrhu
v tomto konaní, lekársku správu tohto zariadenia navrhovateľka nepredložila. Ďalej navrhovateľka
zamlčala tunajšiemu súdu, že v starostlivosti o dom a v uhrádzaní nákladov za starostlivosť o dom, hoci
povinný nemôže užívať spoločné nehnuteľnosti, povinný vždy pokiaľ ho navrhovateľka informovala o

potrebe údržby alebo opravy spoločných nehnuteľností, bez váhania participoval na úhrade nákladov
spojených s údržbou alebo opravou spoločných nehnuteľností.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu NM-5C/39/2022,
NM-8P/68/2021, lekárskej správy, výpisov z účtov, potvrdení o príjme, pričom zistil tento skutkový stav:

4. Na pojednávaní navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že navrhovateľka nie je
schopná sa sama živiť tak, aby jej to vychádzalo na základné životné potreby, navrhovala, aby bývalý
manžel platil aspoň 50,- Eur na elektriku. Navrhovateľka sa môže dostať do takej tiesne, že nebude
vedieť hradiť, ani lieky, ani zubára, ani lekárskej ošetrenie, hrozí, že nebude splácať úver v celom

rozsahu. Navrhla predloženie jej lekárskej správy za účelom preukázania, že navrhovateľka má zvýšené
náklady v súvislosti so zdravotným stavom, musí užívať výživové doplnky, chodiť do Bratislavy do
Národného ústavu srdcových chorôb, nemôže si dovoliť operáciu, ktorú potrebuje. Pokiaľ je chorá,
nemôže čerpať nemocenské dávky, ale čerpá dovolenku. Potrebuje pár Eur, aby toto preklenula.5. Na pojednávaní osoba povinná prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že nebola preukázaná
hmotnoprávna podmienka pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Navrhovateľka má

svoj príjem okolo 1.300,- Eur. Príjmové pomery navrhovateľky sú dostatočné, aby si uhrádzala svoje
základné životné potreby. Obaja manželia sú spoluvlastníkmi rodinného domu, z vlastníctva im vyplývajú
nielen práva, ale i povinnosti. Pokiaľ navrhovateľka užíva dom, mala by platiť vodu i elektriku.

6. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. NM-8P/68/2021 zo dňa 20.04.2022 súd

rozviedol manželstvo navrhovateľky s osobou povinnou – H. B. a zároveň schválil rodičovskú dohodu,
na základe ktorej na čas po rozvode boli maloleté deti pochádzajúce z manželstva – E. a F. zverené do
osobnej starostlivosti navrhovateľky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu a to na mal. E. sumou
350,- Eur mesačne a na mal. F. sumou 350,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
10.05.2022.

7. Z lekárskej správy zo dňa 19.02.2024 vyplýva, že navrhovateľka je po hospitalizácii na internej JIS
1/2023 pre recidívu AVRT. Vzhľadom k početným paroxyzmom AVRT, ktoré sú provokované i stresom,
doporučené ablačné riešenie v NÚSCH, avšak pacientka t.č. preferuje konzervatívny postup (finančné
dôvody).

8. Navrhovateľka je zamestnaná s priemerným príjmom za obdobie od 8/2023 do 01/2024 vo výške
1.307,-Eur brutto.

9. Osoba povinná – bývalý manžel navrhovateľky je zamestnaný s priemerným príjmom za obdobie od
8/2023 do 01/2024 vo výške 810,- Eur netto, počas tohto obdobia poberal diéty v priemernej výške

546,70 Eur netto.

10. Podľa § 72 ods. l, 2, 3 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu

na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený
manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po
uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené

do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

11. Podľa § 73 Zákona o rodine právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie
nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

12. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.

13. Súd pri rozhodovaní o oprávnenosti nároku navrhovateľky na príspevok na výživu rozvedenej

manželky voči bývalému manželovi vychádza zo zákonných kritérií obsiahnutých v citovaných
ustanoveniach Zákona o rodine. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel
napríklad od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi,
nevznikápriamozozákona,alenazákladerozhodnutiasúdu.Zostranynavrhovateľkyjedanápovinnosť
v konaní preukázať naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre oprávnenosť nároku na tento príspevok.

Hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať nárokovateľnosť príspevku na výživu rozvedeného
manžela, vyplývajú z citovaných zákonných ustanovení.
14. Rozvodom manželstva zanikajú všetky osobné a právne vzťahy medzi manželmi. V materiálnej
oblasti sa preto predpokladá, že každý z manželov je povinný sa postarať sám o seba. Na zmiernenie
niektorých majetkových dopadov, vyplývajúcich z rozvodu manželstva, zákon upravuje výnimky.

Základnou podmienkou pre priznanie nároku na vyživovaciu povinnosť po rozvode manželstva je
skutočnosť, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť, prípadne, že mu príjem nestačí
na úhradu nákladov na jeho primeranú výživu. Primeraná výživa podľa súčasného znenia Zákona
o rodine neznamená pokrytie len nevyhnutných nákladov na stravovanie, ale tiež uspokojovanieďalších nevyhnutných potrieb rozvedeného manžela vyplývajúcich z jeho veku, zdravotného stavu,
spôsobu života a podobne, ktoré je potrebné posudzovať individuálne. Primeranou výživou sa považuje
príspevok vyšší, než by zodpovedal iba tzv. nevyhnutnej výžive. Pri určovaní príspevku na výživu

rozvedeného manžela je potrebné tiež v zmysle § 75 ods. 1 prihliadnuť na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Príspevok na výživu
rozvedeného manžela je podmienený tým, že jeho poskytovanie nie je v rozpore s dobrými mravmi
(§ 75 ods. 2).“... „sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá je tradične chápaná
tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy, je zásadne vecou účastníkov konania. Právna úprava

vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromaždení dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im,
aby na preukázanie svojich tvrdení označili dôkazy. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky potom postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom dospelo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť

skutkových tvrdení účastníka.“... Z rozsudku okresného súdu ďalej vyplýva, že „neschopnosť sám sa
živiť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného bývalého
manžela. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia, alebo jej strata v dôsledku
dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o deti a rodinu. Objektívnymi
skutočnosťami sú osobná starostlivosť o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. staršie dieťa, ak

vyžaduje nepretržitú .opateru alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho
dennú starostlivosť v danom mieste alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste
zodpovedajúce jeho fyzických a duševným schopnostiam. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám
sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho
majetkových pomerov. Tento príspevok nemá charakter sankčného výživného, preto je irelevantné

z akých dôvodov došlo k rozvratu manželstva. Súd by však právo na príspevok nepriznal, ak by
to odporovalo dobrým mravom, a to ani v prípade, ak by bola splnená podmienka odkázanosti na
strane navrhovateľa a zároveň aj podmienka schopnosti poskytovať príspevok na strane odporcu.“.
(rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 212/2015).
15. Príspevok na výživu rozvedenej manželky nemá slúžiť na prekrytie obdobia na prehlbovanie jej

kvalifikácie, či na preklenutie obdobia za účelom získania potrebnej praxe na výkon vyštudovaného
odboru, ale na pokrytie základných životných potrieb v prípade, že oprávnená osoba nemá potrebnú
schopnosť samostatne sa živiť. Vzhľadom na to, že navrhovateľka základnú hmotnoprávnu podmienku
pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, teda svoju neschopnosť samostatne sa živiť,
nepreukázala,jepotomnadbytočnézaoberaťsapríjmovýmiamajetkovýmimožnosťamiaschopnosťami

povinného, príčinami rozvratu vzťahov medzi manželmi, či otázkou dobrých mravov. (rozhodnutie NS
SR 6Cdo/117/2019).
16. Navrhovateľka a osoba povinná sú bývalí manželia, ich manželstvo bolo rozvedené Rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. NM-8P/68/2021 zo dňa 20.04.2022 a zároveň schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej na čas po rozvode boli maloleté deti pochádzajúce z manželstva

– E. a F. zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu a to
na mal. E. sumou 350,- Eur mesačne a na mal. F. sumou 320,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 10.05.2022.

17. Základnou podmienkou pre priznanie nároku na vyživovaciu povinnosť po rozvode manželstva

je skutočnosť, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť, prípadne, že mu príjem nestačí
na úhradu nákladov na jeho primeranú výživu. Primeraná výživa podľa súčasného znenia Zákona o
rodine neznamená pokrytie len nevyhnutných nákladov na stravovanie, ale tiež uspokojovanie ďalších
nevyhnutných potrieb rozvedeného manžela vyplývajúcich z jeho veku, zdravotného stavu, spôsobu
života a podobne, ktoré je potrebné posudzovať individuálne. Primeranou výživou sa považuje príspevok

vyšší, než by zodpovedal iba tzv. nevyhnutnej výžive.

18. V predmetnej veci z vykonaného dokazovania nevyplynuli také zásadné skutočnosti, v dôsledku
ktorých by bolo možné konštatovať, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, a to z objektívnych
alebo subjektívnych dôvodov. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností

prípadu rozvedený manžel spravidla z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, objektívneho
nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, subjektívne nezavinenej odkázanou osobou, či
v dôsledku iných relevantných faktorov, ako najmä starostlivosť o dieťa do troch rokov, starostlivosť o
zdravotne odkázané dieťa, neschopnosť vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, dosahujepríjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť
základné životné potreby a odôvodňujú jeho odkázanosť na určitý peňažný príspevok rozvedeného
manžela na jeho výživu. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od

výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na životnú úroveň v zásade
rovnakú a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne
nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej
majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť, nárok na príspevok mu nevzniká.

19. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka je zamestnaná s priemerným
príjmom 1.307,- Eur mesačne brutto, na výživu maloletých detí poberá daňový bonus na 2 maloleté
deti vo výške 280,- Eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 140,-Eur mesačne a výživné od otca
maloletých detí – bývalého manžela - spolu vo výške 670,- Eur mesačne. Z takto zisteného
príjmu navrhovateľky je možné si z jej strany hradiť základné životné potreby vo výške, tak ako boli
navrhovateľkou tvrdené. Navrhovateľka, hoci lekárskou správou preukázala zhoršený zdravotný stav, ku

dňu rozhodnutia vo veci z jej strany neboli preukázané subjektívne dôvody (t.j. zlý zdravotný stav v takej
miere, že by nebola schopná zárobkovej činnosti v miere byť neschopná sama sa živiť) pre priznanie
príspevku rozvedenej manželky. Súd pritom poukazuje na § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. To znamená, že
súd pri rozhodovaní veci nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase

vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ako ani vychádzať zo skutočností, ktoré v čase vyhlásenia rozsudku
ešte nenastali. Navrhovateľka nepreukázala, že ku dňu vyhlásenia rozsudku na jej strane nastali také
okolnosti, ktoré by odôvodňovali vyhoveniu jej návrhu. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že nie je
schopná sa sama živiť tak, aby jej to vychádzalo na základné životné potreby tak, ako tieto skutočnosti
tvrdila v konaní.

20. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, pretože
nevzhliadol dôvody na rozhodnutie podľa § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.