Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 1, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/145/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122398121
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:6122398121.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, C. D. E. XX/X, E. E., zast. Podhorský & Partners, s.r.o., Ventúrska 1, Bratislava, IČO:
46 962 000, proti žalovanému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, G. H. XXX/X, I. C., zast. Mgr. Katarína Berkešová,
advokátka, Břeclavská 3, Malacky, IČO: 42 446 066, o zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa
10.08.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.000 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 22.08.2018 Dohodu, na
základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 10.000 Eur. Podľa Dohody
bola pôžička poskytnutá žalovanému dňa 03.09.2018 bezúročne, s tým, že splatnosť pôžičky bola
dojednaná ku dňu 03.09.2021. Žalovaný ku dňu splatnosti pôžičku žalobcovi nevrátil. Dňa 19.04.2022
žalobca predžalobnou výzvou vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 10.677,20 Eur titulom
pôžičky a vzniknutých trov právneho zastúpenia, a to najneskôr do dňa 29.04.2022. Predžalobná výzva

bola žalovanému doručená dňa 25.04.2022. Žalovaný nevykonal ani čiastočnú úhradu. Žalobca si
v žalobe uplatnil aj úrok z omeškania.

3. Upomínací súd vydal dňa 31.08.2022 Platobný rozkaz sp. zn. 37 Up/1145/2022, voči ktorému podal
žalovaný včas odpor.

4. V podanom odpore žalovaný uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Popiera, že

od žalobcu obdržal sumu 10.000 Eur. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že žalobca o odovzdaní
predmetnej sumy žalovanému nedoložil žiaden dôkaz.

5. K podanému odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žiada, aby bol odpor žalovaného odmietnutý
ako podaný bez vecného odôvodnenia. Ďalej žalobca uviedol, že poskytol žalovanému pôžičku
hotovostne ako aj vo viacerých samostatných platbách bankovým prevodom, a to:

- dňa 01.03.2016 sumu 860 Eur,
- dňa 07.12.2017 sumu 2.000 Eur,
- dňa 16.01.2018 sumu 600 Eur,
- dňa 03.02.2018 sumu 1.000 Eur,- dňa 14.03.2018 sumu 160 Eur,
- dňa 23.06.2018 sumu 1.500 Eur,
- dňa 16.07.2018 sumu 700 Eur.

Hotovostne poskytol žalobca pôžičku za účasti svedkov, pričom jedným bola manželka žalovaného
a druhým bola fyzická osoba, ktorá komunikovala so žalovaným a robila im mediátora. V zmysle Dohody
zo dňa 22.08.2018 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, sa títo dohodli, že pôžička bola splatná dňa
03.09.2021. Žalovaný napriek výzve dlžnú sumu neuhradil.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.03.2024, na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán
sporu. Na pojednávaní súd uznesením pripustil zmenu skutkových tvrdení v zmysle vyjadrenia žalobcu
zo dňa 10.10.2022. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu uviedol, že dňa 22.08.2018 uzavrel so
žalovaným dohodu, v zmysle ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške 10.000
Eur. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá dňa 03.09.2018, do dnešného dňa táto suma uhradená nebola.
Pôžička pozostávala z už predtým poskytnutých súm pôžičky, ktoré boli prevedené na účet žalovaného

bankovým prevodom. Časť pôžičiek bola žalovanému poskytnutá bezhotovostne. V dohode zo dňa
22:08.2018 bola dohodnutá splatnosť už týchto poskytnutých pôžičiek. Žalovaný v konaní bankové
prevody nenamietal, preto ich považoval žalobca za nesporné. Žalovaný sa nebránil, čo nie je v súlade
so zásadou práva patria bdelým aj s poukazom na koncentráciu konania.

7. Žalovaný cestou svojej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedol, že považuje žalobu v celom
rozsahu za nedôvodnú. V dohode sa jasne uvádza, že suma 10.000 Eur bude vyplatená dňa 03.09.2018
pri podpise notárskej zápisnice, k čomu včas nedošlo. Neexistuje o tom žiaden dôkaz. Nie je možné
platbami, ktoré deklaruje žalobca a ktoré mali iný základ a sú skoršieho dáta preukazovať poskytnutie
pôžičky. Ak by tomu tak bolo, bolo by to zapísané aj v samotnej dohode, že časť sumy už vyplatená bola.

Navyše pokiaľ ide o poznámky pri detailoch účtu, väčšinou sa pri týchto prevodoch uvádza „salutti“ čo
znamená „s pozdravom“ a niekde sa uvádza „acquisto auto“ čo znamená „kúpa auta“. Medzi stranami
bol obchodnoprávny vzťah v tom zmysle, že boli obchodnými partnermi. Teda aj základ týchto platieb
je daný titulom ich obchodno-partnerských vzťahov.

8. Žalobca ďalej uviedol, že strany sporu súd taliani a nerozprávajú po slovensky, z čoho plynie aj ich
deficit pri spisovaní zmluvy. V zmysle zmluvnej voľnosti si dohodli zmluvu o pôžičke tak, ako ju spísali.
Mohla byť poskytnutá aj ústne. Nie je nikde napísané, že platby pri bankových prevodoch musia byť
označené ako pôžička. To, že sa tam uvádza „s pozdravom“ je len vyjadrenie slušnosti. Skutočnosť,
že boli obchodnými partnermi ešte nemusí vyvracať to, že bola medzi nimi uzavretá pôžička ako medzi

fyzickými osobami.

9. Žalovaný uviedol, že aj keď je medzi nimi jazyková bariéra, v zmluve je jasne uvedené, že suma
bude vyplatená až v budúcnosti. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že sumy bola
poskytnutá. Ak žalobca poukazuje na zásadu, že právo patrí bdelým, mal postupovať rovnako bdelo

a platby , ktoré boli poskytnuté mohol označiť ako pôžička. Táto skutočnosť je zrejmá už zo spisu a nie
je potrebné ani vyjadrenie žalovanému.

10. Právom záverečnej reči žalobca cestou svojho právneho zástupcu uviedol, že dňa 22.08.2018 bola
spísaná dohoda, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10.000

Eur, ktoré si žalovaný ponechal a do dnešného dňa ich nevrátil. V zmysle zásady zmluvnej voľnosti si
strany mohli upraviť aj splatnosť už skôr poskytnutých pôžičiek. Žalovaný bol v konaní nečinný, vecne sa
nebránil. Skutkové tvrdenia mohol preniesť aj skôr ako na pojednávaní. Nebránil sa čo sa týka prevodov,
preto tieto považuje za nesporné. Namietal, že odpor mal byť odmietnutý.

11. Právom záverečnej reči žalovaný cestou svojej právnej zástupkyne uviedol, že trvá na svojich
vyjadreniach. V konaní nebolo preukázané, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov došlo. Strohosť
vyjadrenia vyplýva zo skutkového stavu a z dôkazov predložených žalobcom, ťažko dokazovať niečo,
čo sa nestalo. To žalobca mal preukázať, že prostriedky poskytnuté boli.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, keď zistil tento skutkový a právny
stav:13. Z Dohody zo dňa 22.08.2018 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným. V Dohode
sa uvádza, že sa strany dohodli na týchto zmenách:

- Žalovaný odstúpi z funkcie konateľa a odpredá svoj obchodný podiel v spoločnosti fourimex s.r.o.
v prospech žalobcu vo výške 6750 Eur, ktoré budú vyplatené v hotovosti dňa 03.09.2018 na notárskom
úrade do rúk žalovaného,
- Žalobca odstúpi z funkcie konateľa a odpredá svoj obchodný podiel v spoločnosti Alpina Trade s.r.o.
v prospech žalovaného,

- Žalobca vyplatí dňa 03.09.2018 na notárskom úrade do vlastných rúk žalovanému sumu 10.000 Eur,
ktorá je splatná 03.09.2021 bezúročne.

14. Z výzvy na úhradu pred podaním návrhu na súd zo dňa 19.04.2022 súd zistil, že žalobca vyzval
žalovaného na úhradu sumy 10.000 Eur titulom pôžičky. Podľa doručenky výzvu prevzal žalovaný dňa
25.04.2022.

15. Z detailu účtu súd zistil, že dňa 16.07.2018 bolo z účtu žalobcu vyplatených 700 Eur na účet
žalovaného s poznámkou „saluti maurizio“.

16. Z detailu účtu súd zistil, že dňa 01.03.2016 bolo z účtu žalobcu vyplatených 860 Eur na účet

žalovaného s poznámkou „aquisto auto“.

17. Z detailu účtu súd zistil, že dňa 16.01.2018 bolo z účtu žalobcu vyplatených 600 Eur na účet
žalovaného s poznámkou „saluti“.

18. Z detailu účtu súd zistil, že dňa 23.06.2018 bolo z účtu žalobcu vyplatených 1.500 Eur na účet
žalovaného s poznámkou „saluti maurizio“.

19. Z detailu účtu súd zistil, že dňa 03.02.2018 bolo z účtu žalobcu vyplatených 1.000 Eur na účet
žalovaného s poznámkou „saluti“.

20. Z detailu účtu súd zistil, že dňa 07.12.2018 bolo z účtu žalobcu vyplatených 2.000 Eur na účet
žalovaného s poznámkou „saluti“.

21. Z detailu účtu súd zistil, že dňa 14.03.2018 bolo z účtu žalobcu vyplatených 160 Eur na účet

žalovaného s poznámkou „saluti“.

22. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je
potrebné ju zamietnuť.

24. Žalobca v podanej žalobe svoj nárok na zaplatenie sumy 10.000 Eur skutkovo vymedzil tak, že

tvrdil, že žalovanému poskytol pôžičku vo výške 10.000 Eur, a to dňa 03.09.2018 na základe Dohody
uzavretej dňa 22.08.2018. Pôžička mala dohodnutú splatnosť dňa 03.09.2021. Vo vyjadrení k odporu
žalobca zmenil svoje skutkové tvrdenia a uviedol, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku hotovostne
ako aj vo viacerých samostatných platbách bankovým prevodom, a to v rozmedzí od 01.03.2016 do
16.07.2018 spolu v sume 6.820 Eur. V zmysle Dohody, ktorá bola uzavretá dňa 22.08.2018 sa strany

dohodli, že táto bude splatná dňa 03.09.2021. Žalovaný počas konania poprel skutočnosť, že by mu
žalobca odovzdal sumu 10.000 Eur. Poukázal na obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
a na to, že bankové prevody, ktoré preukazujú platby medzi stranami sporu obsahujú poznámky „saluti“
a „aquisti auto“, čo znamená „s pozdravom“ a „kúpa auta“. Žalovaný uviedol, že tieto platby mali základ
v obchodnoprávnom vzťahu medzi stranami sporu a nebola medzi nimi uzavretá pôžička.

25. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, na jeho vznik sa vyžaduje aj reálne odovzdanie peňažných
prostriedkov (vecí určených podľa druhu). Žalobca, ktorý podanou žalobou žiada vrátenie peňažných
prostriedkov poskytnutých titulom zmluvy o pôžičke nesie dôkazné bremeno na preukázanie, že medzistranami existoval konsenzus o tom, že žalobca peňažné prostriedky žalovanému poskytne a žalovaný
sa zaväzuje ich žalobcovi vrátiť. Žalobcu tiež zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že peňažné prostriedky
skutočne žalovanému poskytnuté/odovzdané boli.

26. V danej veci žalobca po zmene skutkových tvrdení uvádzal, že pôžička bola žalovanému poskytnutá
hotovostne ako aj čiastkovými bankovými prevodmi, o ktorých do spisu doložil potvrdenia detailom
z jeho účtu. Právny základ pôžičky žalobca označoval Dohodu zo dňa 22.08.2018. Z predloženej
Dohody zo dňa 22.08.2018 však súd zistil, že sa v nej strany sporu dohodli, že dňa 03.09.2018 vyplatí

žalobca žalovanému sumu 10.000 Eur a táto bude splatná dňa 03.09.2021 bezúročne. Z uvedeného
mal súd preukázané len to, že sa uvedená suma mala byť poskytnutá žalovanému v blízkej budúcnosti,
a to na notárskom úrade do rúk žalovaného dňa 03.09.2018. Teda mal súd preukázaný konsenzus
medzi stranami sporu, že dôjde k vyplateniu sumy 10.000 Eur dňa 03.09.2018. Žalobca však v konaní
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovanému uvedenú sumu dňa 03.09.2018 podľa Dohody odovzdal.
Žalovaný odovzdanie peňazí poprel. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadom odovzdania

peňazí vo výške 10.000 Eur žalovanému ako sa uvádza v Dohode. Keďže v tomto smere dôkazné
bremeno znášal žalobca ako veriteľ, žalovanému na svoju obranu postačovalo skutkové tvrdenia
žalobcu len poprieť. Nemusel v konaní v tomto smere svoje tvrdenia dokazovať. Navyše ak žalovaný
tvrdil, že sumu 10.000 Eur mu žalobca neodovzdal, nemôže v konaní preukazovať niečo, čo sa nestalo.
Žalobca teda súdu nepreukázal, že žalovanému sumu 10.000 Eur skutočne odovzdal. Po zmene

skutkových tvrdení žalobca uvádzal, že došlo k poskytnutiu pôžičky hotovostne ako aj čiastkovými
bankovými prevodmi v rozmedzí od 01.03.2016 do 16.07.2018 spolu vo výške 6.820 Eur a tvrdil, že
v Dohode zo dňa 22.08.2018 sa strany dohodli, že takto poskytnuté peňažné prostriedky sú pôžičkou,
aj keď boli vyplatené pred jej podpisom. Žalobca súdu predložil detaily účtu, z ktorých vyplýva reálne
odovzdanie peňazí na účet žalovaného, avšak všetky tieto prevody obsahujú poznámku „saluti“ alebo

„aquisto auto“, čo znamená „s pozdravom“ a „kúpa auta“. Žalovaný uviedol, že právny dôvod týchto
platieb bol obchodnoprávny vzťah medzi stranami sporu a nie pôžička. Z uvedeného mal súd za to, že
ohľadom tých platieb žalobca súdu nepreukázal, že medzi stranami existoval konsenzus o tom, že tieto
peňažné prostriedky žalobca odovzdáva žalovanému dočasne a žalovaný sa zaväzuje tieto prostriedky
žalobcovi vrátiť. Z detailov z účtu uvedená skutočnosť nevyplýva a žalobca žiadny iný dôkaz o tom,

že peňažné prostriedky boli pôžičkou v konaní nepredložil. Ak žalobca tvrdil, že nie je podmienkou,
aby boli platby označené ako pôžička, s uvedeným sa súd stotožňuje, avšak táto skutočnosť ide na
ťarchu žalobcu, pretože ako bolo vyššie uvedené, žalobca ako veriteľ znáša dôkazné bremeno o tom,
že peňažné prostriedky, ktoré žalovanému poskytol, boli poskytnuté titulom pôžičky, t.j. dočasne a že
žalovaný sa ich zaviazal žalobcovi aj vrátiť. Pokiaľ to z predložených bankových prevodov nevyplýva, nie

je v konaní preukázané, že prevody boli skutočne vykonané titulom pôžičky. Žalobca teda nepreukázal
konsenzus medzi stranami, ktorý je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho
zákonníka,atožesastranydohodlinadočasnomodovzdanípeňazíaopovinnostižalovanéhoichvrátiť.
Ak žalobca tvrdil, že právny základ sa nachádza v Dohode zo dňa 22.08.2018 a strany sa v tejto Dohode
dohodli, že skôr odovzdané peňažné prostriedky (deklarované bankovými prevodmi) sa v zmysle tejto

dohody vrátia žalobcovi, s uvedeným sa súd nemohol stotožniť. Z obsahu Dohody jasne vyplýva, že
peňažné prostriedky vo výške 10.000 Eur ešte len majú byť žalovanému odovzdané, a to do vlastných
rúk a na notárskom úrade dňa 03.09.2018, t.j. po dátume všetkých deklarovaných bankových prevodov.
Neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že pôžička mala byť žalovanému odovzdaná už pred týmto dátumom
práve uvedenými bankovými prevodmi a v Dohode sa len deklaruje ich skutočné odovzdanie. Vykonané

dokazovanie toto skutkové tvrdenie žalobcu nepreukazuje. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že strany
sú taliani a prípade nejasnosti v Dohode sú spôsobené jazykovou bariérou. S uvedeným argumentom
sa súd nestotožnil. Dohoda zo dňa 22.08.2018 je formulovaná jasne a zrozumiteľne. Zo žiadneho
slovného spojenia použitého v Dohode nevyplývajú dôvodné pochybnosti o tom, že by jazykový prejav
nezodpovedal skutočnej vôli strán sporu a že by bol prítomný jazykový deficit ako uvádza žalobca.

27. Okrem vyššie uvedeného súd dodáva, že žalovaný počas konania uviedol, že bol medzi ním
a žalobcom obchodnoprávny vzťah a uskutočnené bankové prevody mali základ v tomto obchodno
– partnerskom vzťahu. Žalobca tvrdenie o obchodnoprávnom vzťahu medzi stranami sporu na
pojednávaní potvrdil. Uviedol len, že to ale nebráni tomu, aby bola pôžička poskytnutá medzi nimi ako

medzi fyzickými osobami. Vo všeobecnosti je toto tvrdenie žalobcu dôvodné - aj obchodní partneri
môžu medzi sebou uzavrieť zmluvu o pôžičke ako fyzické osoby, avšak v kontexte tohto sporu
existencia obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu skôr preukazuje, že pri prevode peňažných
prostriedkov mohol byť prítomný aj iný právny dôvod ich odovzdania ako pôžička, ktorá v konanípodľa vyššie uvedeného preukázaná nebola. Obchodnoprávny charakter vzťahu medzi stranami sporu
navyše vyplýval aj zo samotnej Dohody zo dňa 22.08.2018, v rámci ktorej sa strany sporu okrem iného
dohodli aj na prevodoch, resp. vzájomnej zámene obchodných podielov v obchodných spoločnostiach

špecifikovaných v Dohode. Bolo úlohou žalobcu, ak chcel byť v konaní úspešný, aby súdu preukázal, že
je dôvodné jeho tvrdenie o tom, že peňažné prostriedky poskytnuté bankovými prevodmi sú pôžičkou
a je daná hmotnoprávna povinnosť žalovaného takto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Uvedené
sa však v konaní nestalo. Naopak bolo v konaní preukázané, že dôvodom týchto prevodov bol zrejme
obchodnoprávny vzťah strán sporu.

28.Nazákladeuvedenéhodospelsúdkzáveru,žežalobcaneuniesolvkonanídôkaznébremenosvojich
skutkových tvrdení pred aj po ich zmene. V prvom rade žalobca súdu nepreukázal, že žalovanému
dňa 03.09.2018 odovzdal sumu 10.000 Eur titulom Dohody. Taktiež však súdu nepreukázal, že peniaze
poskytnuté žalovanému bankovými prevodmi mu boli odovzdané ako pôžička, ktorú sa žalovaný mal
zaviazať žalobcovi vrátiť. Žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 10.000 Eur tak nie je dôvodná. Súd ju z toho

dôvodu zamietol.

29. Pokiaľ ide o argument žalobcu, že odpor žalovaného nebol vecne odôvodnený a mal byť preto
odmietnutý a že súd nemal pripustiť tvrdenia žalovaného prednesené až na pojednávaní súd uvádza,
že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že stručnosť odporu žalovaného vyplýva zo skutkového

vymedzenia učineného samotným žalobcom. Podanou žalobou žalobca tvrdil poskytnutie pôžičky vo
výške 10.000 Eur a povinnosť žalovaného pôžičku vrátiť. Ako bolo vyššie uvedené, pôžička je reálny
kontrakt a na jej vznik je potrebné preukázať, že peniaze boli skutočne odovzdané. Dôkazné bremeno
zaťažuje veriteľa, v tomto prípade žalobcu. Ak žalovaný poprel odovzdanie peňazí žalobcom, už toto
popretie je účinná obrana a je možné to považovať za odôvodnene podaný odpor. Tvrdenia žalovaného

prednesené na pojednávaní takisto nie je dôvod nepripustiť, pretože sú len reakciou žalovaného na
skutkovýstavzmenenýžalobcomvjehovyjadreníkodporu.Navyšeargumentáciažalovanéhovychádza
aj zo znenia príloh žalobcom predložených. Súd by hodnotil dôkazy žalobcom predložené rovnako aj
bez žalovaným vznesených námietok.

30. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Keďže bola žaloba žalobcu v celom
rozsahu zamietnutá, úspešný v konaní bol žalovaný. Súd teda priznal úspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením vydaným po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).