Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Darina Legerská
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/63/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115203766
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3115203766.2
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený názov: VÚB, a.s.,
so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 proti žalovaným:
1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/X, F.,
2/ A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/X, F., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr.
Danica Birošová, s. r. o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, o zaplatenie
105.151,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.
k. 18C/88/2015-338 zo dňa
14. novembra 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd p o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II.
o náhrade trov konania.
II. Žalobcovi sa proti žalovanej 2/ náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.konaniezastavilavýrokomII.žalobcovipriznal
voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol,
že žalobca sa podanou žalobou dňa 24.02.2015 domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a
nerozdielne sumy 105.151,85 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,74 % ročne vypočítaného ku dňu 18.02.2015 v sume
28.272,60 Eur a úroku z omeškania vo výške 9,74 % zo sumy 105.151,85 Eur od 19.02.2015
do zaplatenia z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovaným 1/ a 2/ na základe zmluvy o
hypotekárnom úvere reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 06.08.2002. Po prvom pojednávaní,
podaním zo dňa 17.10.2023 vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu úhrady žalovanej sumy. K
späťvzatiu doložil mail žalovaného 1/ zo dňa 04.10.2023, v ktorom žalovaný 1/ žalobcovi oznámil, že
záväzok vyplývajúci z hypotekárnych zmlúv 1, 2 a 3 uhradil v celkovej výške 292.722,56 Eur v dvoch
splátkach, a to prvú splátku v sume
150.000 Eur a druhú splátku v sume 142.722,56 Eur. Súčasne pripojil aj prevodné príkazy zo dňa
03.10.2023 a 04.10.2023. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 145 ods. 1 a § 146
ods. 1 CSP. Uviedol, že v dôsledku späťvzatia žaloby po prvom pojednávaní súd v súlade
s § 146 ods. 1 CSP vyzval žalovaných 1/ a 2/ na vyjadrenie súhlasu v lehote 5 dní s týmto dispozitívnym
úkonom žalobcu listom zo dňa 20.10.2023. Výzva bola žalovanému 1/ doručená dňa 20.10.2023, ku
ktorej sa žalovaný 1/ v určenej lehote nevyjadril. Právnemu zástupcovi žalovanej 2/ bola výzva doručená
dňa 23.10.2023. Žalovaná 2/ prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení uviedla, že so späťvzatím
žaloby súhlasí, a že so zaplatením žalovanej čiastky žalovaní súhlasili len preto, lebo nevyhnutne
potrebovali riadne užívaťa disponovať so založenou nehnuteľnosťou v prospech žalobcu. Keďže žalovaný 1/ nevyjadril so
späťvzatím žaloby nesúhlas a žalovaná 2/ so späťvzatím žaloby súhlasila, súd prvej inštancie na základe
späťvzatia žaloby v celom rozsahu za aplikácie citovaných zákonných ustanovení konanie zastavil. O
trovách konania rozhodol podľa zásady zavinenia vyjadrenej
v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Pretože žalovaní 1/ a 2/ zaplatili žalovanú sumu po podaní žaloby,
procesne zavinili zastavenie konania. Náhrada trov konania bola z uvedeného dôvodu priznaná
žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia v
zmysle § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku II. o náhrade trov konania podala žalovaná 2/ prostredníctvom
právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že podľa jej názoru vzhľadom na znenie
§ 256 os. 1 CSP nemožno konštatovať, že zastavenie konania procesne zavinili žalovaný 1/ a ona,
žalovaná 2/, pretože k zastaveniu konania nedošlo na základe procesných úkonov žalovaných 1/ a 2/,
ale došlo k nemu na základe procesného úkonu žalobcu. Ak by súd v konaní mienil rozhodnúť tak,
ako rozhodol, musel by mať za preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, čo však z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Z uvedených dôvodov žalovaná 2/ označila napadnuté uznesenie
v časti výroku o náhrade trov konania za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, pretože
z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s jej argumentmi uvedenými
v súhlase so späťvzatím žaloby. Zdôraznila, že z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej
republiky nepochybne vyplýva, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj náležité a presvedčivé
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pričom za arbitrárne treba považovať rozhodnutie súdu aj vtedy,
keď popri jednoznačnom právnom závere súd dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k
protichodnému právnemu záveru. Žalovaná 2/ preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že prizná nárok na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej 2/ písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne z nasledovných dôvodov.
5. Odvolaním žalovanej 2/ bolo uznesenie súdu prvej inštancie napadnuté len vo
výroku II. o náhrade trov konania. Výrok I. o zastavení konania odvolaním napadnutý nebol, nadobudol
právoplatnosť, a preto ho odvolací súd nepreskúmaval.
6. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
8. Z právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je zrejmé, že pri zastavení sporového
konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania podstatné zistenie, či a ak áno, ktorá zo strán
sporuzprocesnéhohľadiskazastaveniekonaniazavinila.Kritériumprocesnéhozavineniajepotomtreba
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu k tomu, čo žalujúca strana v konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala
a k dôvodom, pre ktoré žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s návrhom na zastavenie konania. Ak
je v konaní preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
svojim konaním spôsobil, že odpadol účel žaloby, a teda že žalovaný priamo alebo nepriamo vyhovel
požiadavke uplatnenej žalobou, potom je potrebné, aby niesol zodpovednosť za zastavenie konania
žalovaný, keďže k zastaveniu konania došlo
v dôsledku príčinnej súvislosti medzi späťvzatím žaloby žalobcom a správaním žalovaného, ktoré
späťvzatie žaloby vyvolalo.
9. V predmetnom spore si žalobca uplatňoval svoje nároky zo zmluvy o hypotekárnom úvere, keďže
žalovaní 1/, 2/ hypotekárny úver riadne nesplácali. Žalobca podal žalobu na súd proti žalovaným 1/, 2/
dňa 24.02.2015 a z predložených prevodných príkazov zo dňa 03.10.2023 a 04.10.2023 vyplynulo, žežalovaní 1/, 2/ uhradili žalovanú sumu až po podaní žaloby v októbri 2023, teda takmer o 9 rokov po
podaní žaloby.
10. Zo skutočností vyššie uvedených je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žaloba bola podaná
dôvodne, nakoľko žalovaní 1/, 2/ žalobcovi plnili až po podaní žaloby. Žalovaní 1/, 2/ teda úhradou svojho
dlhu až niekoľko rokov po tom, čo si žalobca uplatnil svoje právo na podanie žaloby na súde, zavinili,
že žalobca vzal späť žalobu a že v dôsledku späťvzatia došlo k zastaveniu konania. Je zrejmé, že aj
keď žalovaní 1/, 2/ sami nevykonali úkon smerujúci k zastaveniu konania, splnením svojho záväzku až
po podaní žaloby na súd zavinili, že žalobca už nemal dôvod trvať na podanej žalobe, preto vzal žalobu
späť a konanie súd v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil. Súd prvej inštancie preto postupoval správne,
v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP, keď žalobcovi proti žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na plnú náhradu
trov konania. Odvolací súd zastáva názor, že toto svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil riadne
a zrozumiteľne a s odkazom na relevantnú právnu úpravu vysvetlil,
z akého dôvodu žalobcovi priznal proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov
konania. Argumentácia žalovanej 2/ v odvolaní o arbitrárnosti napadnutého uznesenia preto nie je
opodstatnená.
11. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. o náhrade trov konania
potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovi proti žalovanej 2/
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Aj keď žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a podľa
§ 396 ods. 1 spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP by mu
patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania, z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi v odvolacom
konaní trovy nevznikli.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.