Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420205349
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4420205349.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., D. XX, občan SR, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Lamačka ml., advokát, so sídlom Nové Zámky,
Hlavné nám. č. 7, IČO: 37 961 560 proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. X, občan SR,
právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940

01 Nové Zámky, IČO: 53 344 294, o zaplatenie 12 200 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18C/90/2020 - zo dňa 24. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku
o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 6.100 eur do

3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Súd žiadnej sporovej
strane nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanovením § 512 ods. 1, § 588 Občianskeho zákonníka, čl. 1, 2 CSP. V dôvodoch rozhodnutia
poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
12.200 eur s príslušenstvom a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca spolu s A. B. ako
predávajúci a žalovaná ako kupujúca uzatvorili dňa 17.2.2020 v písomnej forme kúpnu zmluvu, ktorej

predmetom bol prevod vlastníckeho práva v podobe prevodu spoluvlastníckych podielov 1/2 k celku
každého z predávajúcich na kupujúcu- žalovanú, ktorá z titulu uvedeného prevodu nadobudla výlučné
vlastnícke právo viažuce sa k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C.,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, a
to k bytu č. XX na 7. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod č. 1, na pozemku parc. č. 3527
- parcela registra C KN, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a na spoločných

zariadeniach bytového domu vo veľkosti 7514/240136 k celku. Za účasti zástupcu realitnej kancelárie
IM REALITY, s.r.o. bola kúpna cena verbálne dohodnutá v sume 78.200,- eur, avšak do písomného
vyhotovenia kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2020 bola zakotvená suma vo výške 66.000,- eur, a to aj z
dôvodu požiadavky žalobcu, ktorý bol v tom čase v rozvodovom konaní s predávajúcou A. B., a ktorý
týmto postupom chcel chrániť svoje nároky pri následnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Rovnaké platilo aj pre okolnosti spojené s uzatvorením Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej

zmluvy dňa 31.10.2019, ktorú síce signoval len žalobca, kde bola dohoda na kúpnej cene vo 76.000,-
eur.
Na základe požiadavky žalovanej bol vypracovaný a uzatvorený v písomnej forme Dodatok č. 1
predmetnej kúpnej zmluvy, a to dňa 25.2.2020, zmluvným dodatkom bolo zmenené znenie Článku II.
ods. 1 kúpnej zmluvy tak, že kúpna cena bola ustálená v sume 78.200,- eur. Zo strany žalovanej bola
uhradená len časť kúpnej ceny vo výške zakotvenej v Kúpnej zmluve v znení zo dňa 17.2.2020, teda

suma vo výške 66.000,- eur, ale zostávajúca časť vo výške 12.200,- eur uhradená nebola.Žalobca sa následne snažil o mimosúdne dosiahnutie doplatenia dohodnutej kúpnej ceny do celej
konsenzuálne dohodnutej sumy 78.200,- eur, pričom došlo k verbálnej dohode o sume vo výške 8.000,-
eur, ktorú žalovaná doplatí predávajúcim z titulu kúpnej ceny. Avšak po odstránení nedostatkov pre

účely vkladového konania na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, sa žalovaná odmlčala,
až na podanie trestného oznámenia, ktoré bolo odmietnuté. Katastrálny orgán nedisponoval Dodatkom
č. 1 zo dňa 25.2.2020. Úverová banka žalovanej však disponuje znením kúpnej zmluvy so zmluvne
zakotvenou kúpnou cenou vo výške 78.200,- eur. Rozdiel medzi zmluvne dojednanou kúpnou cenou vo
výške 78.200,- eur a sumou uhradenou žalovanou vo výške 66.000,- eur predstavuje sumu vo výške

12.200,- eur, teda pohľadávku žalobcu z titulu nezaplatenia celej zmluvne dohodnutej kúpnej ceny.

1.2 Súd prvej inštancie zaoberajúc sa námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu konštatoval,
že mal za preukázané, že v čase podpisu oboch verzií kúpnych zmlúv (teda zmluvy s kúpnou cenou
66.000 eur a 78.200 eur) boli spoluvlastníkmi bytu, ktorý je predmetom tohto konania A. B. a jeho bývalá
manželka A. B., každý v jednej polovici. Bývalá manželka žalobcu o predali bytu vedela, súhlasila s tým

a podľa jej vlastnej výpovede súhlasila aj s tým, že jej bude z kúpnej ceny bytu vyplatená suma 2.000
eur. Ani v jednej z obidvoch verzii kúpnych zmlúv nie je uvedené aká čiastka má byť vyplatená tomu
ktorému predávajúcemu, v zmluvách je iba uvedené, že kúpna cena má byť vyplatená predávajúcemu.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že Občiansky zákonník v žiadnom svojom ustanovení neuvádza, že
by pri predaji veci, ktorá je v spoluvlastníctve predávajúcich museli predávajúci nevyhnutne dostať kúpnu

cenu podľa podielov ich vlastníckeho práva, naopak podľa § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak má
dlžník splniť viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie môže každý veriteľ požadovať len svoj diel
ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel. Keďže medzi žalobcom
a jeho bývalou manželkou bola uzatvorená ústna dohoda o tom, že bývalá manželka žalobcu dostane z
predaja bytu sumu 2.000 eur, zvyšok kúpnej ceny mal byť vyplatený žalobcovi. Ak žalobca tvrdí, že mu

zvyšok kúpnej ceny nebol vyplatený v plnom rozsahu je podľa názoru súdu aktívne legitimovaný (sám)
podať žalobu na vyplatenie zvyšku kúpnej ceny. Dodal, že z procesného hľadiska nie sú predávajúci
nerozlučnými spoločníkmi, preto aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú.

1.3 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že vo veci predaja bytu boli

podpísané dňa 17.02.2020 dve kúpne zmluvy s identickým obsahom s výnimkou výšky kúpnej ceny. Na
jednej verzii zmluvy bola uvedená cena 66.000 eur, na druhej verzii zmluvy bola uvedená suma 78.200
eur. Podľa čísel uvedených v osvedčovacích knihách boli obidve verzie zmlúv podpísané predávajúcou
A. B. dňa 17.02.2020 na Mestskom úrade Šurany a A. B. na Mestskom úrade mesta Nové Zámky. Podpis
žalovanej na zmluvách nie je overený. V konaní bolo tiež preukázané, že žalobca vedel a dokonca

inicioval podpísanie dvoch verzii zmlúv. Motívom žalobcu bola snaha o získanie výhody voči svojej
bývalej manželke - nechcel jej vyplatiť z predaja bytu viac finančných prostriedkov. O podpise dvoch
verzií kúpnej zmluvy vedela aj žalovaná, pričom žalovaná podpísala aj zmluvu o budúcej zmluve,
kde je uvedená cena za byt vo výške 76.000 eur a na základe zmluvy o budúcej zmluve žalobcovi
vyplatila ako zálohu 500 eur. Žalovaná bola oboznámená aj s existenciou znaleckého posudku, v

ktorom bola uvedená hodnota nehnuteľnosti vo výške 87.000 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že
je krajne nepravdepodobné aby žalobca následne súhlasil s kúpnou cenou za byt vo výške 66.000 eur
tak, ako tvrdila žalovaná. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaná jednoznačne podpísala zmluvu o
poskytnutí úveru na bývanie „mHypotéka“, v tejto zmluve je uvedená hodnota založeného bytu vo výške
78.000 eur. Tvrdenie žalovanej, že si cenu uvedenú na tejto zmluve nevšimla alebo že jej nevenovala

pozornosť súd považoval za účelové. Skutočnosť, že žalovaná vedela o dvoch verziách zmluvy potvrdil
vo svojej výpovedi aj svedok G. a je zrejmá aj z sms komunikácie medzi žalovanou a svedkom G.. Súd
prvej inštancie ďalej zdôraznil, že žalovaná si bola vedomá toho, že je zaviazaná žalobcovi dohodnutú
cenu bytu vo výške 78.200 eur doplatiť. V sms komunikácii doloženej v spise a popísanej v bode 27
odôvodnenia, žalovaná prejavila ochotu doplatiť žalobcovi sumu 8.880 eur.

1.4 Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že okrem podpisu dvoch verzií zmluvy bol podpísaný
aj dodatok č. 1, na ktorom sú overené podpisy predávajúcich, podpis kupujúcej a teda žalovanej overený
nie je. Podľa zhodného tvrdenia sporových strán nebola kúpna cena vyplácaná - ani žalobca ani
žalovaná neuviedli, že žalovaná pri podpise zmluvy zaplatila sumu 14.500 eur tak ako je uvedené v

dodatku č. 1. Z hľadiska doplatenia zvyšku kúpnej ceny teda nie je dodatok č. 1 pre rozhodnutie súdu
podstatný. Existenciu dvoch verzií kúpnej zmluvy resp. dodatku číslo 1 a okolnosti podpisu (čas a miesto
podpisu predávajúcimi) mal súd dostatočne preukázané, preto návrhy právnej zástupkyne žalovanej na
doplnenie dokazovania v tomto smere súd považoval za nadbytočné, a preto ich zamietol.1.5 S poukazom na zistený skutkový stav, súd prvej inštancie dospel k záveru, že obidve sporové
strany pristupovali k predaju bytu neférovo a neseriózne, obidve sporové strany by teda mali niesť časť

následkov, ktoré z takéhoto konania vyplývajú. S prihliadnutím na článok 4 C.s.p. súd preto považoval za
spravodlivé, aby z rozdielu kúpnych cien uvedených na kúpno-predajnej zmluve, teda zo sumy 12.200
eur zaplatila žalovaná žalobcovi sumu 6.100 eur. O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s
§ 255 ods.1 C.s.p. s prihliadnutím na § 262 ods.1 C.s.p. Úspech sporových strán v konaní bol rovnaký,
súd preto nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej sporovej strane.

2.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná z dôvodov v ust.
§ 365 ods. 1 písm. a/, e/, f/, h/ CSP a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Namietala Dodatok č. 1, ktorý mal byť vyhotovený ku kúpnej zmluve ,
a z ktorého znenia z písmena b) v Článku I. kúpnej zmluvy vyplýva, že druhá časť kúpnej ceny vo
výške 14.500,- eur už bola osobou žalovanej predávajúcim uhradená pri podpise kúpnej zmluvy dňa

17.2.2020, čo však absolútne nezodpovedá realite, keďže tento zmluvný Dodatok č. 1 vznikol až po
dátume 17.2.2020 z iniciatívy žalovanej pre úverovú banku, dňa 17.2.2020 nemohla byť suma vo výške
14.500,- eur vyplatená v hotovosti jednak z dôvodu obmedzení platiacich pri hotovostných platbách a
jednak bez písomne zakotveného zmluvného dojednania by žalovaná tak vysokú sumu neplatila, keďže
vzneníkúpnejzmluvyzodňa17.2.2020satátočasťkúpnejcenyneuvádza.Uviedla,žetvrdeniažalobcu

ohľadne okolnosti uzatvorenia zmluvy, osôb, kto zmluvu uzatváral, jej dodatkov opisoval rozdielne,
príp. svoje tvrdenia prispôsoboval dokazovanej situácii, avšak jednoznačne celé konanie žalobcu je aj
konaním proti dobrým mravom, ktorému konaniu súd poskytol ochranu.

2.2 Žalovaná namietala posúdenie súdu prvej inštancie o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu.

Nestotožnila sa so závermi súdu v tom, že medzi žalobcom a jeho manželkou existovala dohoda
akú finančnú sumu z titulu kúpnej ceny obdrží bývalá manželka žalobcu a akú žalobca, zvlášť keď
je pochybnená podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, a to dohoda o cene. Z takýchto skutkových
zistení nie je možné, aby súd prijal záver, že je aktívna legitimácia len na strane žalobcu, keďže inej
dohody medzi veriteľmi niet. Ak žalobca v podanej žalobe žiada určiť, že len on sám je subjektom

hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, je povinnosťou uvedenú skutočnosť preukázať,
pričom aj z vykonaného dokazovania v tom smere, že účastníkmi kúpnej zmluvy, na základe ktorej
som nadobudla nehnuteľnosť boli obaja bývalí manželia, nie len žalobca a teda, že žalobca nebol sám
účastníkom tohto hmotnoprávneho vzťahu, a preto takýmto účastníkom na strane žalobcu mala byť
aj jeho bývalá manželka. Žaloba preto z hľadiska aktívnej legitimácie nespĺňala uvedené podmienky

a z toho dôvodu mala byť zamietnutá.

2.3 Nestotožnila sa ani so závermi súdu, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná
si bola vedomá toho, že som mala zaplatiť v prospech žalobcu, ako konštatuje súd, dohodnutú
cenu vo výške 78 200 eur. Jednou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy spravujúcej sa režimom

občianskeho práva je dojednanie kúpnej ceny a pokiaľ zmluvné strany uzatvárajú zmluvu podľa
ustanovení občianskeho práva, musia sa dohodnúť aj na kúpnej cene, na jej výške. Súd ustálil, že
kúpna cena medzi žalovanou a žalobcom bola ustálená v sume 78 200 eur, hoci k tomuto tvrdeniu
nezodpovedá vykonané dokazovanie, keďže poukazovala na rozdiely v jednotlivých vyhotoveniach
kúpnych zmlúv, pričom za jedinú smerodajnú zmluvu z hľadiska jej platnosti, určitosti, zrozumiteľnosti,

zákonnosti považovala zmluvu, na základe ktorej nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti a v ktorej
bola uvedená kúpna cena vo výške 66 000 eur, ktorej vklad bol aj povolený pod č. V 1472/2020. Vo
svojich vyjadreniach, ako aj v trestnom oznámení, ktoré žalovaná následne podala, opisovala okolnosti,
keď jej bol predložený Dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 25.2.2020, ktorý nepodpisovala, o ktorom nemala
vedomosť. Zo žiadneho dokazovania vykonaného súdom nevyplynuli také závery, ktoré by mohli

poskytnúť ochranu žalobcovi z titulu, že by mu mala doplatiť rozdiel v kúpnej cene vo výške 6100 eur a
z tohto dôvodu je aj napadnutý rozsudok súdu nepreskúmateľný.

2.4 Záverom poukázala na to, že súd nedoplnil dokazovanie, ako je možné, že boli vyhotovené
dve kúpne zmluvy dňa 17.2.2020 s uvedením rozdielnej kúpnej ceny, keď podľa čísel uvedených v

osvedčovacích knihách boli obe verzie zmlúv pod rovnakými overovacími číslami. Súd nevykonal ani
dokazovanie predložením originálu Dodatku č. 1 zo dňa 25.2. 2020 ku kúpnej zmluve zo dňa 17.2.2020,
ani nevykonal dokazovanie či podpis na uvedenej listine je pravý, z akého dôvodu bol takýto dodatok
č. 1 vyhotovený a prečo nebol predložený katastru nehnuteľností ku vkladovému konaniu. Uviedla,že napadnuté rozhodnutie súdu trpí viacerými vadami, či už z hľadiska aktívnej legitimácie, absencie
vykonania dôkazov, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností s tým, že na základe
vykonaných dôkazov prišlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci a preto žalovaná navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie.

3.Žalobcakodvolaniužalovanejvosvojomvyjadreníuviedol,žehopovažujezanedôvodné.Napadnutý
rozsudok považuje za správny, a preto ho navrhuje potvrdiť.

4. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že sa pridržiava svojho odvolania, pričom žalobca nijako
nereagoval na dôvody odvolania, nerozporoval jej tvrdenia a ani neuviedol svoje vlastné argumenty.

5. K tomuto vyjadreniu žalovanej žalobca dodal, že žalovanej argumentácia v odvolaní je svojím
obsahom nelogická, v rozpore s vykonaným dokazovaním vo veci a vyvrátená s ustáleným skutkovým

a právnym stavom veci.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom vyhovujúcom výroku podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovanej v napadnutom vyhovujúcom výroku dospel k záveru o

vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne
vyhodnotil skutkový stav a následne dospel aj k nesprávnym právnym záverom. Predmetný rozsudok
napadla odvolaním len žalovaná a to v jeho vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania.
Žalovaná namietala najmä nesprávny záver súdu prvej inštancie týkajúci sa danosti aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, ako aj závery súdu o preukázaní jej vedomosti o dohode zmluvných strán týkajúcej

sa vyššej kúpnej ceny za nehnuteľnosť, a to vo výške 78 200 eur.

8. Súd prvej inštancie k námietke žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zaujal stanovisko,
že Občiansky zákonník nestanovuje, že by pri predaji veci, ktorá je v spoluvlastníctve predávajúcich
museli predávajúci nevyhnutne dostať kúpnu cenu podľa podielov ich vlastníckeho práva a v tomto

smere poukázal na ust. § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Následne poukázal na ústnu dohodu
žalobcu s jeho bývalou manželkou , že táto dostane z predaja bytu sumu 2.000 eur, zvyšok kúpnej
ceny bude vyplatený žalobcovi. Ak žalobca tvrdí, že mu zvyšok kúpnej ceny nebol vyplatený v plnom
rozsahu je podľa názoru súdu prvej inštancie aktívne legitimovaný (sám) podať žalobu na vyplatenie
zvyšku kúpnej ceny. Dodal, že z procesného hľadiska nie sú predávajúci nerozlučnými spoločníkmi.

9. Odvolací súd sa stotožnil len so záverom súdu prvej inštancie, že predávajúci nepredstavujú
nerozlučné procesné spoločenstvo. Nie je však správny záver o tom, že žalobca ako podielový
spoluvlastník nehnuteľnosti v podiele 1 má nárok na zaplatenie celého zvyšku kúpnej ceny.

10. Podľa § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o
deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený
plniť každému z veriteľov rovnaký diel.

11.1 Z uvedeného je zrejmé, že v ust. § 512 ods. 1 ide o delené spoločné záväzky, ktorých titul má

všeobecný charakter a nie je subsumovateľný pod § 513, pričom plnenie týchto záväzkov je deliteľné.
Nárok každého zo spoluveriteľov voči dlžníkovi má individuálnu povahu a vlastný právny režim, ktorý
je však vzhľadom na okolnosti prípadu väčšinou obsahovo totožný. Plnenie zásadne nie je spoločné,
ako v prípade solidárnych záväzkov. Každý z veriteľov disponuje svojou vlastnou pohľadávkou voči
dlžníkovi, ktorá predstavuje konkrétnu kvantifikovateľnú časť celkového dlhu. Iba na túto časť má veriteľ

nárok a jej splnením záväzok dlžníka zaniká bez toho, aby tým boli akokoľvek dotknuté pohľadávky
ostatných spoluveriteľov. Keďže pre delené záväzky nie je príznačné spoločné plnenie, ani akákoľvek
forma solidarity, medzi spoločné záväzky ich radí iba pluralita subjektov (v tomto prípade aktívna) a
spravidla spoločný titul ich vzniku. Inak majú tieto záväzky, resp. každý z nich individuálne, vždy vlastnýa zvrchovaný právny režim. V rámci tohto druhu spoločného záväzku existuje toľko samostatných
záväzkových vzťahov, koľko je veriteľov.
Pre delené záväzky s pluralitou veriteľov je typické, že podiel každého zo spoluveriteľov predstavuje

samostatnú časť celkového dlhu. To je z povahy veci determinované deliteľnosťou plnenia. Zákon
výslovne predpokladá určenie týchto podielov dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. Pri
absencii takejto dohody sa ex lege (subsidiárne) uplatní paritný princíp, podľa ktorého sú podiely
všetkých spoluveriteľov na celkovom dlhu, resp. pohľadávke rovnaké.

11.2 Odvolací súd poukazuje aj na nasledovné rozhodnutia. Najvyšší súd SR, sp. zn. 1 Cdo 82/2007:
Pokiaľ nejde o aktívnu solidaritu (solidárnu pohľadávku), je správny záver, že ak žalobcovia požadujú
deliteľné plnenie v celej sume pre oboch bez stanovenia svojho podielu, musí súd vychádzať z toho,
že žiadajú každý polovicu. Každý z veriteľov (žalobcov) môže však požadovať z deliteľného plnenia len
svoj diel v zmysle § 512 ods. 1 OZ.
Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 332/2006: V súlade s § 512 ods. 1 OZ má každý zo spoluveriteľov, čo

do svojho podielu, rovnaké právne postavenie, ako keby bol samostatným (jediným) veriteľom.

12. Z vyššie uvedeného komentára k ust. § 512 ods. 1 OZ, ako aj citovanej judikatúry nesporne vyplýva,
že v prípade podielových spoluvlastníkov má každý spoluvlastník nárok na vyplatenie dlhu vo veľkosti
jeho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, ak by nebola veľkosť podielov medzi spoluveriteľmi určená,

tak sa vychádza z toho, že ich podiely sú rovnaké. Súd prvej inštancie si nesprávne vyložil znenie
tohto ustanovenia, keď vychádzal z dohody predávajúcich o tom, ako si následne vysporiadajú kúpnu
cenu. Takáto dohoda je však irelevantná vo vzťahu k žalobnému nároku podielových spoluvlastníkov na
vyplatení zvyšku kúpnej ceny, a to práve s poukazom na znenie ust. § 512 ods. 1. Súd prvej inštancie
preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca bol aktívne legitimovaný podať žalobu na

vyplatenie celého zostatku kúpnej ceny.

13. Odvolací súd sa následne zaoberal aj ďalšími námietkami žalovanej vo vzťahu k zle zistenému
skutkovému stavu a nesprávnemu právnemu posúdeniu uzatvorenia dvoch kúpnych zmlúv s rozdielnymi
kúpnymi cenami. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v tomto smere konštatoval, že o podpise

dvoch verzií kúpnej zmluvy vedela aj žalovaná, pričom žalovaná podpísala aj zmluvu o budúcej
zmluve, kde je uvedená cena za byt vo výške 76.000 eur a žalovaná bola oboznámená aj s existenciou
znaleckého posudku, v ktorom bola uvedená hodnota nehnuteľnosti vo výške 87.000 eur, a preto je
krajne nepravdepodobné, aby žalobca následne súhlasil s kúpnou cenou za byt vo výške 66.000 eur
tak, ako tvrdila žalovaná. Žalovaná tiež podpísala zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „mHypotéka“,

v tejto zmluve je uvedená hodnota založeného bytu vo výške 78.000 eur a tvrdenie žalovanej, že si
kúpnu cenu uvedenú na tejto kúpnej zmluve nevšimla alebo že jej nevenovala pozornosť, súd prvej
inštancie považoval za účelové. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalovaná si bola vedomá toho, že
musí žalobcovi dohodnutú cenu bytu vo výške 78.200 eur doplatiť.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu však výsledky dokazovania nesúhlasia s uvedenými závermi súdu
prvej inštancie. Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie citovaný v bode 13 tohto odôvodnenia je
síce správny, avšak nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaná si bola vedomá
toho, že musí žalobcovi dohodnutú cenu bytu vo výške 78.200 eur doplatiť. Z dokazovania vyplynulo, že
žalovaná mala vedomosť aj o kúpnej zmluve s kúpnou cenou 78 200 eur, lebo sama uviedla svedkovi

G. v sms ( čl. 147 spisu), že táto zmluva má ísť do banky. Súd prvej inštancie však nezistil riadne
skutkový stav a neoboznámil sa dostatočne s sms komunikáciou strán sporu obsiahnutou v pripojenom
vyšetrovacom spise, kde žalobca uvádzal rôzne sumy, ktoré mali predstavovať dohodnutú kúpnu cenu
a to 74 000 eur, 75 000 eur, 76 000 eur a 78 200 eur.

15. V konaní teda doposiaľ nebolo jednoznačne preukázané v zmysle tvrdení žalobcu, že kúpna cena
bola dohodnutá vo výške 78 200 eur, keď z textovej komunikácie žalobcu vyplývajú rôzne sumy.
Z dokazovania vyplynula len skutočnosť, že zmluvné strany podpísali kúpnu zmluvu, v ktorej bola kúpna
cena uvedená vo výške 66 000 eur a práve táto kúpna zmluva bola spolu s návrhom na vklad vložená na
kataster nehnuteľností za účelom zavkladovania. Bolo tiež nesporné, že bol vyhotovený aj Dodatok č. 1

zo dňa 25.02.2020 ku kúpnej zmluve, kde sa zmenil čl. II. týkajúci sa kúpnej ceny , a to na celkovú cenu
78 200 eur, pričom bol nesporne podpísaný predávajúcimi, kupujúca svoj podpis spochybnila. Uvedený
Dodatok č. 1 však nebol podaný na kataster nehnuteľností k predmetnej kúpnej zmluve.16. Zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka písomnej formy kúpnej
zmluvy v prípade, ak je jej predmetom nehnuteľnosť.
Dohoda o kúpnej cene je obligatórnou náležitosťou kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa Občianskeho

zákonníka. Povinnosť zmluvných strán dojednať si kúpnu cenu priamo v kúpnej zmluve je jedným zo
zásadných rozdielov oproti právnej úprave obchodnej kúpnej zmluvy.
Výška kúpnej ceny je stanovená predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy v zásade nie sú
obmedzení v dojednaní výšky kúpnej ceny okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje cenová regulácia
upravená cenovým predpisom. Môžu si preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od obvyklej (trhovej)

ceny.
Účinnosť kúpnej zmluvy možno odložiť odkladacou podmienkou (napr. účinnosť zmluvy viazať na
zaplatenie kúpnej ceny) alebo, naopak, možno dojednať podmienku rozväzovaciu, pri ktorej splnení už
vzniknuté účinky pominú a zmluva stráca účinnosť (porovnaj § 36 OZ). Uvedenú odkladaciu podmienku
však nemožno dojednať pri kúpe nehnuteľností.
Na prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy sa okrem platnej kúpnej zmluvy ako zaväzovacieho

úkonu vyžaduje ďalší (solučný) úkon. Ak je predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosť, záväzok
previesť vlastnícke právo, bude splnený zabezpečením všetkých právnych predpokladov na to, aby
došlo k zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech kupujúceho. Táto povinnosť
bude spravidla splnená podpísaním a odovzdaním vkladu schopnej listiny o kúpnej zmluve, ktorá
bude prílohou návrhu na vklad, ktorý môže podať ktorákoľvek zmluvná strana, teda aj kupujúci.

Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcich k vzniku vecno-právnych účinkov je daná kladným
rozhodnutím orgánu katastra.

17. S poukazom na vyššie uvedený výklad týkajúci sa účinnosti kúpnej zmluvy, odvolací súd uvádza,
že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, ktorá verzia kúpnej zmluvy je platná a účinná.

Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zatiaľ vyplynulo, že jediná kúpna zmluva, ktorá
nadobudla vecno-právne účinky bola kúpna zmluva, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli na kúpnej
cene 66 000 eur za predaj nehnuteľnosti, pričom Dodatok č. 1, ktorým malo dôjsť k zmene kúpnej ceny
na sumu 78 200 eur nikdy nebol do katastra nehnuteľností v rámci prebiehajúceho vkladového konania
zaslaný a teda nenadobudol účinnosť, a to napriek tomu, že ním mal disponovať práve predávajúci.

Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, prečo žalobca, ktorý tvrdí, že sa so žalovanou dohodol
na kúpnej cene 78 200 eur, nedoručil katastru nehnuteľností Dodatok č. 1, ktorým by zmena kúpnej
ceny nadobudla vecnoprávnu legitímnosť. Žalobca, ktorému predmetné kúpne zmluvy vyhotovoval
realitný maklér, mal vedomosť o tom, že vecnoprávne účinky nadobúda kúpna zmluva až vtedy ,
keď sa táto vkladuschopná listina doručí katastru nehnuteľností a ten rozhodne o povolení vkladu.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalobca požaduje doplatiť rozdiel v kúpnej cene na
základe písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá nikdy nenadobudla vecnoprávne účinky, pretože
na základe nej nebol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

18. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhovaný dôkaz ohľadom

skúmania pravosti podpisu na Dodatku č.1, takéto dokazovanie považuje odvolací súd za nadbytočné,
lebo súd prvej inštancie sa musí najskôr zaoberať tým, ktorá kúpna zmluva je právne účinná a či
predmetný dodatok, ktorý nebol doručený katastru nehnuteľností ako prejav vôle zmluvných strán, môže
zmeniť kúpnu cenu.

19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej
inštancie za vecne nesprávne, keď neboli vyhodnotené všetky vykonané dôkazy nielen jednotlivo, ale
aj vo vzájomnej súvislosti, čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie vo veci. Odvolací súd
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c ) CSP a zároveň zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie riadne zistí skutkový stav, prípadne doplní
dokazovanie a následne vec právne posúdi v závislosti od vykonaného dokazovania. Svoje rozhodnutie
riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391
ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho
konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).