Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoPr/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522203371
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3522203371.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X,
XXX XX D., zastúpenej: Mgr. Vladimír Ľupták, advokát, M. Mišíka I 2752/4A, 971 01 Prievidza, IČO:
42 376 149 proti žalovanému: Nestlé Slovensko s.r.o., IČO: 31 568 211,

so sídlom Košovská cesta 11, 971 27 Prievidza, zastúpenému: Advokátska kancelária
ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 886 625, so sídlom Námestie Martina
Benku9,81107Bratislava,ourčeniechorobyzpovolaniažalobkyneužalovaného,oodvolanížalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. NM-10Cpr/33/2022-94 zo dňa 5. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o trovách konania m e n í
tak, že žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2022
domáhala voči žalovanému určenia, že poškodenie organizmu žalobkyne -ochorenie kostí, kĺbov, šliach
a nervov končatín, ktoré vzniklo z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín počas
pracovného pomeru u žalovaného do konca roku 2020, je chorobou z povolania č. 29: ochorenie kostí,
kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého jednostranného zaťaženia končatín. Zároveň si uplatnila
nárok na náhradu

trov konania. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.08.2023 žalobkyňa
uviedla, že žalovaný jej doručil vyjadrenie, súčasťou, ktorého bolo aj posúdenie fyzickej záťaže pri práci
spracované v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007, pričom
merania boli vykonané v dňoch 04.06.2019 a 10.06.2019.
Po preštudovaní tohto protokolu, ktorý vypracovali E. F. G.
a E. H. F., žalobkyňa zistila, že ide o všetky tie pracovné postupy, ktoré vymenovala v žalobe.

Podľa záverov tohto protokolu prácu v polievkárni z hľadiska lokálnej svalovej záťaže považujú
za podlimitnú a práca nemá charakter dlhodobého nadmerného jednostranného zaťažovania horných
končatín. Žalobkyni je zrejmé, že v prípade znaleckého dokazovania by museli znalci brať do úvahy
a v podstate prebrať výsledky tohto protokolu, pretože tieto merania sa uskutočňovali v období, v
ktorom u žalovaného tieto práce vykonávala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa dospela
k názoru, že prípadný znalecký posudok bude mať konečný záver totožný s protokolom, že práce,

ktoré vykonávala u žalovaného, boli z hľadiska lokálnej svalovej záťaže podlimitné a nemali charakter
dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťažovania horných končatín. Preto zobrala žalobu späťa navrhla, aby súd konanie zastavil a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

1.3. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovení § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku, po zistení, že žalobkyňa účinne zobrala žalobu späť celkom, skôr než sa začalo
pojednávanie, konanie vo veci zastavil.

1.4. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa

späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konania, preto nárok na náhradu trov konania prislúcha
protistrane - žalovanému. Z uvedeného dôvodu rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému
priznal nárok na ich náhradu vo výške 100 %.

2.1. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku II. o náhrade trov konania podala žalobkyňa v zákonnej lehote
odvolanie. Uviedla, že pri podaní určovacej žaloby, že ide o chorobu z povolania č. 29 z dlhodobého

jednostranného zaťaženia končatín, vychádzala z toho, že jej po hospitalizácii Univerzitná nemocnica
Martin, Klinika pracovného lekárstva vydala potvrdenie o zistení ohrozenia chorobou z povolania,
a to syndróm kubitálneho kanála a syndróm karpálneho kanála, pričom následne po vydaní tohto
potvrdenia absolvovala neurologické vyšetrenie na Uniklinike v Prievidzi dňa 05.11.2020 s výsledkom,
že má syndróm karpálneho tunela, poškodenie n.ulnaris. Spoločnosť Nestlé Slovensko s.r.o. poprela,

že by z pracovného zaťaženia z prác, ktoré u neho vykonávala, mohla vzniknúť choroba z povolania.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bojniciach, vydal odborné stanovisko, ktorého
záver bol taký, že na základe zistených skutočností nie je možné príčinnú súvislosť medzi ňou
vykonávanou prácou za obdobie od roku 2008 do roku 2018
a stanovenými diagnózami jednoznačne potvrdiť. V tomto štádiu žalovaný Nestlé Slovensko s.r.o.,

a ani Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bojniciach nezverejnili a podľa jej názoru
zatajili, že majú posudok na posúdenie fyzickej záťaže pri práci, spracovaný v zmysle vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007. Tento posudok na posúdenie fyzickej
záťaže pri práci bol vypracovaný ešte v roku 2019
a týkal sa presne pracovísk, na ktorých ona pracovala a ktoré uviedla v žalobe. Keby v tom čase bola

oboznámená s týmito závermi posúdenia fyzickej záťaži pri práci, nebola by podala predmetnú žalobu,
nakoľko z týchto záverov predmetného posudku vyplýva, že pracovné zaťaženie na jednotlivých linkách
nemá charakter dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťažovania horných končatín.

2.2. Predmetný posudok - protokol z posúdenia fyzickej záťaže pri práci z júna 2019, však žalovaný

neuviedol ani vo svojom vyjadrení zo dňa 12.12.2022, ani na pojednávaní dňa 16.05.2023, ale uviedol
ho a predložil až vo vyjadrení zo dňa 20.06.2023. Po doručení tohto protokolu jej bolo zrejmé, že úkony
na pracovných linkách v prípade znaleckého dokazovania už nebude možné opakovať, lebo výrobné
linky sa modernizovali a v prípade nariadenia znaleckého dokazovania by znalec musel vychádzať
z podkladov uvedených v protokole, ktoré už nie je možné spochybniť a ktoré jednoznačne vylúčili

charakter dlhodobého nadmerného jednostranného zaťažovania horných končatín. To bolo dôvodom,
prečo sa rozhodla zobrať žalobu späť v celom rozsahu.

2.3. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Uviedla, že zákon pre rozhodnutie

o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti prípadu. Tieto
podmienky zákon bližšie nešpecifikuje, ich výklad ponecháva na súdnu prax. Dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa môže byť podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu,
osobné pomery strany sporu a nízky príjem.

2.4. Za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobkyňa označila povahu a okolnosti sporu, pretože po jej
hospitalizácii v Univerzitnej nemocnici Martin Klinika pracovného lekárstva v dňoch od 04.09.2019
do 09.09.2019 a od 22.09.2020 do 28.09.2020 jej bolo zistené ohrozenie chorobou z povolania, a
to syndróm kubitálneho a karpálneho tunela, čo bolo následne potvrdené aj neurologickým vyšetrením

naUniklinikevPrievidzi,kdediagnózabolajednoznačná,žemasyndrómkarpálnehotunela,poškodenie
n.ulnaris. Preto bola stopercentne presvedčená, že má chorobu z povolania č. 29: ochorenie kostí,
kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého jednostranného zaťaženia. Uviedla, že v Nestlé Slovensko
s.r.o. pracovala od roku 2007 až do roku 2020, podobné zdravotné problémy mali aj niektoré jejspolupracovníčky, ktoré robili na tých istých linkách, takže nemala žiadne pochybnosti o tom, že chorobu
z povolania získala u zamestnávateľa Nestlé Slovensko s.r.o. Šetrenie a správu regionálneho úradu
verejného zdravotníctva považovala som neobjektívnu, lebo s ňou túto záležitosť nikto nekonzultoval.

Teraz jej je už jasné, že záver odborného stanoviska regionálneho úradu verejného zdravotníctva
vychádzal z posudku - protokol o posúdení fyzickej záťaže pri práci z roku 2019. Za ďalší dôvod hodný
osobitného zreteľa označila jej nízky príjem, lebo vzhľadom na ochorenie, ktoré jej bolo diagnostikované
v Univerzitnej nemocnici v Martine, Klinika pracovného lekárstva a v Uniklinike v Prievidzi, je
na čiastočnom invalidnom dôchodku, kde jej príjem predstavuje 309 Eur. Ako dôkaz predložila

rozhodnutie o priznaní čiastočného invalidného dôchodku.

2.5. Žalobkyňa zdôraznila, že súd má moderačné právo aj pri § 257 CSP a moderovať možno aj trovy
zastaveného konania. Poukázala na to, že už v späťvzatí svojej žaloby navrhla, aby súd pri zastavení
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. S prihliadnutím na
vyššie uvedené skutočnosti žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti

vo výroku II. zmenil a rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne, ktoré mu bolo doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu
dňa 09.01.2024, písomné vyjadrenie nepodal.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, teda

v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov.

5. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním, teda v časti
výroku II. o trovách konania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

6. Podstata odvolacích námietok žalobkyne spočívala v potrebe zohľadnenia skutočností, za ktorých
podala a následne vzala späť žalobu proti žalovanému o určenie, že jej ochorenie je chorobu z povolania
č. 29: ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého jednostranného zaťaženia končatín.
Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazovala na to, že
u žalovaného vykonávala fyzické práce v období od roku 2007 až do roku 2020 a po zdravotných

problémoch a následnej hospitalizácii v nemocnici v septembri 2020 z lekárskej správy vyplynulo,
že v prípade bolo zistené ohrozenie chorobou z povolania. To spolu z poznatkom, že aj niektoré
jej spolupracovníčky mali podobné zdravotné problémy, ju viedlo k podaniu určovacej žaloby. Žalobu
napokon vzala späť po oboznámení sa s obsahom odborného posudku Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva v Bojniciach vypracovaného ešte v roku 2019, ktorý však žalovaný predložil súdu prvej

inštancie až dňa 20.06.2023, hoci predložiť ho mohol oveľa skôr. Závery tohto posudku by podľa
názoru žalobkyne boli zrejme smerodajné aj pre súdom ustanoveného znalca, lebo medzičasom došlo
k modernizácii výrobných liniek u žalovaného. Tieto okolnosti prípadu, a tiež nepriaznivý zdravotný stav
(status čiastočne invalidnej dôchodkyne) a s tým spojený nízky príjem (čiastočný invalidný dôchodok vo
výške 309 Eur) žalobkyňa považovala za dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia

§ 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

7. Z ustanovenia § 251 CSP vyplýva, že trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak
neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd nepriznáva náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa sa podanou žalobou na súde

prvej inštancie dňa 28.11.2022 domáhala voči žalovanému určenia, že poškodenie organizmu
žalobkyne - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, ktoré vzniklo z dlhodobého nadmerného
a jednostranného zaťaženia končatín počas pracovného pomeruu žalovaného do konca roku 2020, je chorobou z povolania č. 29: ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov
končatín z dlhodobého jednostranného zaťaženia končatín. Žalobkyňa v žalobe argumentovala závermi
lekárskych správ nasvedčujúcich tomu, že jej zdravotné problémy vznikli na základe jednostranného

nadmerného preťaženia horných končatín v súvislosti s pracovným zaradením u žalovaného od roku
2007 až do roku 2020, pričom na posúdenie týchto skutočností navrhovala nariadenie znaleckého
dokazovania. Až po podaní žaloby žalovaný dňa 24.07.2023 doručil súdu prvej inštancie v poradí svoje
druhé písomné podanie, ku ktorému pripojil protokol o posúdení fyzickej záťaže pri práci vyhotovený
na základe meraní v roku 2019. Žalobkyňa následne písomným podaním zo dňa 28.08.2023 zobrala

svoju žalobu späť, nakoľko zo záverov predmetného protokolu predloženého žalovaným vyplynulo,
že ňou vykonaná fyzická práca nenapĺňala limity nadmerného jednostranného zaťažovania horných
končatín a predmetný protokol by bol pravdepodobne aj podkladom pre znalecké dokazovanie, nakoľko
medzitým došlo k modernizácii pracovných liniek u žalovaného. Tieto skutočnosti žalobkyňa navrhovala
zohľadniť, keď žiadala, aby súd prvej inštancie po zastavení konania o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

12. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, vo všeobecnosti platí, že náhradu trov
konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za
zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v §
256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia

zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny
výsledok sporu. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie, táto strana je povinná
nahradiť druhej strane trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Záhada procesnej zodpovednosti
za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už

ide o procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom.
V súvislosti so zastavením konania sa zavinenie posudzuje len z procesného hľadiska, a nie podľa
ustanovení hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej a súd
by sa po zastavení konania ďalej zaoberal tým, či nárok bol uplatnený dôvodne.

13. V prejednávanej veci je nepochybné, že predmetné sporové konanie bolo právoplatne zastavené
výrokom I. napadnutého uznesenia na základe dispozitívneho úkonu zo strany žalovanej - z dôvodu
späťvzatia žaloby, a preto z procesného hľadiska bol daný dôvod na aplikáciu § 256 ods. 1 CSP.
Opodstatnene však žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že v danom prípade existujú okolnosti hodné
osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Tieto dôvody hodné

osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu prihliadnuť pri rozhodovaní
o náhrade trov konania, spočívajú predovšetkým v okolnostiach, za ktorých došlo k podaniu žaloby,
keď žalobkyňa vychádzala z lekárskych správ o svojom zdravotnom stave, z ktorých vyplývalo zistené
ohrozenie chorobou z povolania, čo malo ďalej byť predmetom znaleckého dokazovania v predmetnom
súdnom spore, a tiež v osobných pomeroch žalobkyne, ktorá je čiastočnou invalidnou dôchodkyňou

(práve v dôsledku ochorenia horných končatín) s nízkym príjmom (priznaný má čiastočný invalidný
dôchodok vo výške 309,10 Eur mesačne) a v dôsledku toho s obmedzenou schopnosťou sa zamestnať.
V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že práve zdravotné problémy žalobkyne boli dôvodom
iniciovania súdneho sporu z jej strany. Čo sa týka žalovaného, ide o podnikateľský subjekt (právnickú
osobu), v prípade ktorého nepriznanie nároku na náhradu trov konania nepochybne nemôže mať

zásadný vplyv na výkon jeho bežných činností – nemôže ohroziť alebo znemožniť jeho podnikanie,
a preto za daných okolností možno od neho spravodlivo požadovať, aby vzniknuté trovy konania znášal
z vlastných finančných prostriedkov. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré podľa
názoru odvolacieho súdu predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, dospel odvolací súd k záveru,
že sú splnené zákonom stanovené podmienky ustanovenia § 257 CSP pre výnimočné nepriznanie

náhrady trov konania žalovanému.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II.
o trovách konania zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 a § 257 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nepriznal náhradu trov jej
v tomto konaní vzniknutých, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za tie považoval predovšetkým
skutočnosť, že žalovanému nebola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania proti žalobkyni
výlučne z dôvodov hodných osobitného zreteľa na jej strane. Uvedená skutočnosť je podľa názoruodvolacieho súdu dostatočným dôvodom na nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania žalobkyni,
i keď
v odvolacom konaní bola úspešná.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).