Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823200953
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8823200953.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX D. E. F., 2/ G. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/
XXX, XXX XX D. E. F., právne zastúpení: JUDr. Peter Majerník, advokát, Werferova 1, 040 01 Košice,
IČO: 42109680, proti žalovanému: SR-Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 811 04 Bratislava –

mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 4C/34/2023-58 zo dňa
20.10.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku IV. o trovách konania.

Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že, cit.:

„I. Súd z r u š u j epodielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti pozemku parcely registra
„C“, parc. č. 42, druh pozemku - záhrada o výmere 586 m2, pozemku parcela registra „C“, parc. č. 43,

druh pozemku - záhrada o výmere 1177 m2 evidovanej na LV č. XXX pre k. ú. B., obec B., okres Vranov
nad Topľou.

II. Nehnuteľnosti - pozemok parcely registra „C“, parc. č. 42, druh pozemku - záhrada o výmere 382 m2
a parcela registra „C“, parc. č. 43, druh pozemku - záhrada o výmere 1381 m2 nachádzajúca sa v k. ú.
B., obec B., okres Vranov nad Topľou vytvorené geometrickým plánom č. 39/2022 zo dňa 05. 12. 2022,

úradne overeným dňa 07. 12. 2022 Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálnym odborom, pod
číslom H./XXXX s a p r i k a z u j ú do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov.

III. Žalobcovia sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu vo výške 1.146,-
eur na číslo účtu IBAN I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra KNC
č. 42 - záhrada o výmere 586 m2 a parcely registra KNC č. 43 - záhrada o výmere 1177 m2, obe
zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. B., okr. Vranov nad Topľou. Žalobcovia sa obrátili
na žalovaného s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 23.1.2023,

ktorým žalovanému navrhli zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam, a to spôsobom reálneho rozdelenia nehnuteľností. Žalobcovia si za týmto účelomnechali vypracovať u spoločnosti GEAT s. r. o., IČO: 46 445 897 so sídlom Moravská 91, 040 01
Košice Geometrický plán č. 39/2022, ktorý vyhotovila pani H. G., bol úradne overený dňa 7.12.2022
Okresným úradom Vranov nad Topľou pod číslom H./XXXX. V zmysle uvedeného geometrického

plánu by reálnym rozdelením vyššie uvedených nehnuteľností vznikla parcela registra „C“, parc. č.
43, druh pozemku - záhrada o výmere 1381 m2, ktorá by pripadla do výlučného vlastníctva žalobcov
a parcela registra „C“, parc. č. 42, druh pozemku - záhrada o výmere 382 m2, ktorá by pripadla
do výlučného vlastníctva žalovaného. Odpoveďou zo dňa 13.2.2023, žalovaný oznámil žalobcom, že
s uvedeným návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným

nehnuteľnostiam nesúhlasí, a že uprednostňuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
za finančnú náhradu. Svoj nesúhlas s týmto návrhom žalovaný odôvodnil tým, že novovzniknutá
parcela C KN č. 42 o výmere 382 m2 nie je pre žalovaného riadne využiteľná. Z listu vlastníctva
č. XXX, na ktorom sú evidované vyššie uvedené nehnuteľnosti vyplýva, že spoluvlastnícky podiel
žalovaného k uvedeným nehnuteľnostiam predstavuje 546/2520 a spoluvlastnícky podiel žalobcov
predstavuje658/840.Privypracovanígeometrickéhoplánuč.39/2022zodňa5.12.2022savychádzaloz

veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcov a žalovaného, čomu zodpovedá veľkosť novovytvorených
parciel. Následne žalobcovia súhlasili aj s prikázaním všetkých nehnuteľností do ich bezpodielového
spoluvlastníctva s uložením povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu za jeho podiel. Výšku primeranej
náhrady za ustupujúci podiel žalovanému súd určil 3,- eur/m2, vychádzajúc so žalobcami predloženej
kúpnej zmluvy zo dňa 8.9.2022, týkajúcej sa tej istej nehnuteľnosti, a preto súd zaviazal žalobcov na

úhradu 1.146,- eur za 382 m2, ktoré predstavovali podiel žalovaného.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, ods. 2 a ust. § 257 v spojení s § 262
ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V konaní o
vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvasapremieta,žetuideotzv.iudiciumduplex.Mieraúspešnosti

strán sporu v konaní o vyporiadanie spoluvlastníctva je preto z majetkového hľadiska porovnateľná,
pretože v tomto konaní objektívne niet „víťaza“ ani „porazeného“. Pomer úspechu strán sporu v
konaní o vyporiadanie zrušeného spoluvlastníctva podľa kritérií „klasického“ sporového konanie je teda
nepriliehavé a nezodpovedá jeho ústavnoprávnym, hmotnoprávnym ani procesným špecifikám. Súd v
konaní nevidel žiadne osobitné dôvody pre ktoré by mal zaviazať či už jednu alebo druhú stranu na

náhradu trov konania (napr. šikanózne správanie, nezáujem o konštruktívne vyriešenie sporu), a preto
rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti výroku o trovách konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní uviedli, že vzhľadom na postoj žalovaného žalobcovia
nemali inú možnosť ako sa domôcť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, než
súdnou cestou. Samotný petit žaloby pozostával z návrhu na reálne rozdelenie nehnuteľností, tak
ako to žalobcovia navrhli žalovanému v zmysle návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.1.2023. K žalobe žalobcovia predložili geometrický plán

č. 39/2022. Žalovaný podaním zo dňa 21.8.2023 opätovne odmietol spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti reálnym rozdelením veci a bez predloženia zákonných dôvodov
navrhoval prikázať celú nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcov za náhradu. Žalobcovia zaslali dňa
28.9.2023 žalovanému pokus o mimosúdny zmier, v ktorom v snahe o vyriešenie veci navrhli
žalovanému, že pristúpia aj na ním navrhovaný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva. Na návrh

žalobcov žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, hoci žalobcovia poskytli žalovanému aj svoju
emailovú adresu v snahe o zefektívnenie vzájomnej komunikácie. Pred začatím pojednávania dňa
20.10.2023 sa súd pokúsil vyriešiť vec zmierom. Vzhľadom na postoj žalovaného žalobcovia upravili
svoj žalobný návrh v súlade s vyjadrením žalovaného, avšak aj napriek tomu žalovaný odmietol vec
ukončiť súdnym zmierom s tým, že vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie

je oprávnený uzatvárať zmier, a to napriek tomu, že ohľadne spôsobu vyporiadania nehnuteľnosti došlo
k vzájomnej zhode. Konajúci súd tak nakoniec rozhodol v súlade so žalobcami upraveným návrhom,
ktorý žalobcovia preukázateľne predložili žalovanému písomne dňa 28.9.2023, ako aj predniesli ústne
pred začatím pojednávania v reakcii na pokus súdu o zmierlivé vyriešenie sporu. Vzhľadom na
vyššie uvedené tak možno konštatovať, že žalobcovia opakovane vyvíjali snahu o mimosúdne riešenie

predmetného sporu, a to pred začatím samotného súdneho konania, počas konania a tiež aj na
samotnom pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, a tak majú za to, že žalovaný
bezdôvodným odmietaním zmierlivého vyriešenia sporu zavinil vznik trov konania, ktoré vôbec nemuseli
vzniknúť. V prílohe odvolania predložili listinu „Pokus o mimosúdny zmier“ zo dňa 28.9.2023.5. Žalobcovia navrhli odvolaciemu súdu, aby v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku zmenil a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalobcovia si zároveň uplatňujú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky IV.
ÚS 404/22 zo dňa 5. apríla 2022, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3202/2020 zo
dňa 2. novembra 2021, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 573/2017 zo dňa

15. novembra 2017 v zmysle ktorých návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
môže v zmysle ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov; každý
z podielových spoluvlastníkov má súčasne postavenie žalobcu ako aj žalovaného, a to bez ohľadu na to,
kto žalobu podal, nakoľko podaním žaloby je uplatnené rovnaké právo žalovaného; návrhmi strán súd
nie je viazaný a v konaní postupuje ex offo. Čo sa týka majetkovej hodnoty strán sporu, táto je v čase
rozhodovania súdu rovnaká ako v čase začatia konania. Z uvedeného vyplýva, že konanie o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má charakter tzv. iudicium duplex; v takomto konaní sa javí
byť spravodlivým, aby každá strana sporu znášala svoje trovy.

7. Žalobcovia v mimosúdnom návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa
23.1.2023 a taktiež v pôvodne podanej žalobe zo dňa 9.5.2023 navrhovali zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľností na základe geometrického plánu č.
39/2022. V súdnom konaní žalovaný od počiatku súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, no
ako spôsob vyporiadania z dôvodu funkčnosti a účelnosti ďalšieho využívania parciel navrhoval druhý
zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za primeranú náhradu
žalobcom do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Následne sami žalobcovia upravili svoj žalobný petit

a súhlasili s takým spôsobom vyporiadania nehnuteľností, ktorý navrhoval žalovaný, s ktorou sa v
konečnou dôsledku stotožnil aj prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí. Z uvedeného preto nemožno
vyhodnotiť, že žalovaný v konaní bezdôvodne odmietal zmierlivé vyriešenie sporu a zavinil vznik trov
konania, práve naopak, žalovaný svojimi tvrdeniami v konaní spôsobil, že samotní žalobcovia podali
návrh na zmenu petitu a súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu prikázaním

nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v celosti. Navrhol odvolaciemu súdu, aby
rozsudok v napadnutej časti výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil a žalobcom nepriznal
nárok na náhradu trov celého konania, vrátane odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vzhľadomnavčaspodanéodvolanie,preskúmalrozhodnutievjehonapadnutomrozsahu,akoajkonanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

9. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Súd prvej inštancie nevidel žiadne dôvody, pre ktoré by mal zaviazať jednu alebo druhú stranu na
náhradu trov konania. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa stotožnil aj odvolací súd.

13. Podľa Nálezu Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS 404/22 zo dňa 05.04.2022, zrušenie

spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie v konaní pred súdom má povahu tzv. iudicium duplex, ktoré je
charakteristické tým, že nie je možné vychádzať zo zásady tzv. procesného úspechu vo veci, ale iba
z toho, že žiadny z účastníkov nevychádza z konania s menšou hodnotou, než s ktorou do konania
vstupoval.Pretojetrebapostupovaťpodľa§142ods.2Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktoréhosikaždý účastník konania ponesie svoje náklady sám. Ak je procesný postup niektorého účastníka konania
šikanóznymvýkonompráva,obštrukčnýmchovanímsťažujúcimvčasnévyneseniesúdnehorozhodnutia
alebo zneužitím procesných práv, ide rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 Občianskeho poriadku, a teda

uložiťjednémuúčastníkovinahradiťnákladykonaniadruhéhospoluvlastníka.Súdmusípodrobnevyložiť
dôvody pre použitie uvedeného ustanovenia, v opačnom prípade takéto rozhodnutie súdu porušuje
ústavne zaručené právo na ochranu vlastníckeho práva. Podľa Nálezu Ústavného súdu Českej republiky
II.ÚS 572/19 zo dňa 12.12.2019, v tomto konaní, v ktorom sa koná o rovnom vlastníckom práve všetkých
účastníkov, v ňom všetci účastníci majú v konaní zhodné procesné postavenie žalobcu aj žalovaného a

nemôžu presne predvídať konkrétne rozhodnutie súdu a naopak každý z odlišných návrhov jednotlivých
účastníkov môže mať rozumný a presvedčivý základ, sa spravidla ako spravodlivé východisko pre
rozhodnutie o nákladoch konania bude javiť, aby každý z účastníkov sám niesol svoje náklady konania
a nebol povinný hradiť náklady iného spoluvlastníka, ibaže by boli preto špeciálne dôvody.

14. Z Návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 23.1.2023 a zo

žalobného návrhu zo dňa 9.5.2023 vplýva, že žalobcovia žiadali o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva spôsobom reálneho rozdelenia nehnuteľností. K svojmu návrhu predložili
aj Geometrický plán č. 39/2022 zo dňa 5.12.2022. S uvedeným návrhom žalovaný nesúhlasil, z dôvodu,
že novovzniknutá parcela C KN č. 42 o výmere 382 m2 nie je pre žalovaného riadne využiteľná. Žalovaný
uprednostňovalzrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvazafinančnúnáhradu.Následnena

pojednávaní, dňa 20.10.2023 vzhľadom na vyjadrenie žalovaného k žalobe, svoje podanie modifikovali
tak, že súhlasia s riešením, ako navrhol žalovaný, aby celá nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného
vlastníctva žalobcom, avšak za kúpnu cenu 3,- eur/m2. Súd následne rozhodol spôsobom, ktorý od
počiatku navrhoval žalovaný za primeranú náhradu podľa žalobcami predloženej kúpnej zmluvy.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné konštatovať, že žalobcovia mali v konaní plný úspech.
Svoj postoj zmenili až potom, ako žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojej argumentácií vo
vzťahu k spôsobu rozdelenia nehnuteľností.

16.Vovzťahuknámietkežalobcov,žepredzačatímpojednávaniadňa20.10.2023sasúdpokúsilvyriešiť

vec zmierom, avšak žalovaný odmietol vec ukončiť súdny zmier, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie
zástupkyne žalovaného, ktorá uviedla, že ako zamestnanec žalovaného nemá kompetenciu takýto zmier
na pojednávaní uzavrieť (č.l. 56 spisu).

17. Žalobcovia v podanom odvolaní poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna

2022, sp.zn. III. ÚS 138/2022, podľa ktorého rozhodnutie, podľa ktorého žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sťažovateľov
a žalovanej, ktorá na výzvy sťažovateľov pred podaním žaloby nereagovala, k žalobe sa nevyjadrila
a na pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavila, pričom toto rozhodnutie vychádzalo z toho, že
pravidlom v obdobnom spore je to, že každý zo spoluvlastníkov si bude svoje náklady sporu znášať sám

a náhradu trov konania strane možno priznať, len ak by boli dané „zvláštne dôvody“, je mimo rámca
úpravy v § 255 Civilného sporového poriadku, čo zakladá porušenie základného práva sťažovateľov na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

18. Z odôvodnenia vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky okrem iného

vyplýva (bod 10 odôvodnenia), že v spore sťažovateľov bolo rozhodnuté v súlade s ich žalobou, z čoho
možno vyvodiť záver, že im mala byť priznaná plná náhrada trov konania.

19. Takýto záver však nemožno vyvodiť v prejednávanej veci. V prejednávanej veci žalobcovia
žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením nehnuteľností. Žalovaný

už v predsúdnom konaní a aj následne aj vo vyjadrení k žalobe súhlasil so zrušením podielového
spoluvlastníctva, avšak nesúhlasil so žalobcami navrhovaným spôsobom vyporiadania reálnym
rozdelením nehnuteľností z dôvodu, že po preverení následného využitia navrhovanej novovytvorenej
parcely CKN č. 42 o výmere 362 m2, druh pozemku záhrada v budúcom vlastníctve Slovenskej republiky
v správe žalovaného v podiele 1/1 táto vzniknutá parcela nie je pre Slovenskú republiku využiteľná,

a to vzhľadom na rozmery novovzniknutej parcely 16x20 až 30 m a na umiestnenie pozemku v pásme
cesty je predmetný pozemok pre žalovaného nevyužiteľný a ani nie je potrebné takto vytvorený pozemok
zachovať pre reštitučné účely.20. Žalobcovia až na podklade vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 21.8.2023, doručeného súdu
31.8.2023, navrhli na pojednávaní dňa 20.10.2023, že súhlasia s riešením ako to navrhol žalovaný avšak
za cenu, ktorú navrhli žalobcovia 3 eur/m 2. S týmto návrhom sa stotožnil aj súd prvej inštancie.

21. S poukazom na vyššie uvedené nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcov, že žalovaný
bezdôvodným odmietaním zmierlivého vyriešenia sporu zavinil vznik trov konania, ktoré vôbec nemuseli
vzniknúť.

22. Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze z 23. júna 2022, č.k. III.ÚS/138/2022 v bode 14
odôvodnenia uviedol, že treba súhlasiť s tým, že v tomto konaní súd nie je viazaný návrhmi strán a každý
zo spoluvlastníkov môže prezentovať svoju predstavu o tom, ako má byť spoluvlastníctvo vyporiadané.
Stranám dokonca nič nebráni v tom, aby argumentovali smerom k tomu, že nie je dôvod na zrušenie
spoluvlastníctva, či už z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
alebo z dôvodu, že spoluvlastnícke podiely nie sú v takých podieloch, ako tvrdí iný spoluvlastník. Miera

sporu strán v takomto konaní môže byť rôzna a nemožno ju stotožniť len s rozdielnou predstavou strán
o tom, ako má byť spoluvlastníctvo vyporiadané. Čo je však podstatné pre rozhodnutie o náhrade trov
konania v spore sťažovateľov a žalovanej, je to, že žalovaná žiadnym spôsobom nespochybňovala
tvrdenia žalobcov. Preto ani nebol dôvod na to, aby bol v spore zo strany súdu použitý postup, ktorý
by vychádzal z toho, že môže rozhodnúť aj inak, ako navrhujú strany sporu. Iné, ako stranami žiadané

rozhodnutie, by mohlo byť prvkom úvahy o náhrade trov konania, len ak by k nemu aj skutočne došlo.
Práve v takomto rozhodnutí v rozpore s návrhmi strán by sa prejavoval ich prípadný neúspech.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie v konaní pred
súdom má povahu tzv. iudicium duplex, ktoré je charakteristické tým, že nie je možné vychádzať zo

zásady tzv. procesného úspechu vo veci, ale iba z toho, že žiadny z účastníkov nevychádza z konania
s menšou hodnotou, než s ktorou do konania vstupoval (Nález Ústavného súdu Českej republiky
IV.ÚS 404/22 zo dňa 5.4.2022), berúc do úvahy jednak výsledok konania, ako aj správanie strán sporu
v predsúdnom ako aj v súdnom konaní, je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru o nepriznaní trov konania stranám sporu. Aj v prípade zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva ide o sporové konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami Civilného sporového
konania.

24. V tomto konkrétnom prípade možno konštatovať rovnaký úspech strán sporu. Súd prvej inštancie
rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spôsobom, ktorý počas celého konania

navrhoval žalovaný, a s ktorým následne v súdnom konaní vyslovili súhlas aj žalobcovia, za cenu
primeranej náhrady, výšku ktorej tvrdili a preukázali žalobcovia. Preto podľa názoru odvolacieho súdu by
bolo rozhodnutie súdu v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by súd jednu zo sporových strán zaviazal
nahradiť druhej strane náklady tohto konania.

25. Vzhľadom na hore uvedené odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 CSP uznesenie
v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, ods.
2 a § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. Odvolací súd konštatuje procesný výsledok

žalovaného v odvolacom konaní. Výdavky v odvolacom konaní mu z obsahu spisu nevyplývajú. Preto
s použitím ustanovenia Čl. 17 CSP nebol daný dôvod na priznanie náhrady trov odvolacieho konania
žalovanému.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).