Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Stk/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200570
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca)
a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): L.. V. L.. T. U., nar. X. G. XXXX,
trvale bytom U. P. XXX/X, XXX XX C. L., proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
Žilina, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bytča, so sídlom Ul. 1. mája, 014 01 Bytča, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného - bloku na pokutu Séria C., Blok č.: XXXXXXX zo dňa 22. októbra
2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 16Sa/28/2021 zo
dňa 13. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
16Sa/28/2021 zo dňa 13. júla 2022 tak, že rozhodnutie žalovaného - blok na pokutu Séria C., Blok č.:
XXXXXXX zo dňa 22. októbra 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania ako aj konania pred správnym
súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobkyni bola rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina, Obvodného oddelenia

Policajného zboru Bytča (ďalej aj „žalovaný“) blokom na pokutu Séria C., Blok č.: XXXXXXX zo dňa
22.10.2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) uložená sankcia - bloková pokuta vo výške 10 Eur. Z
obsahu administratívneho spisu (Úradný záznam) vyplýva, že dňa 22.10.2021 v čase o 16.40 hod. na
ceste II/507 v Bytči bolo predpísaným spôsobom zastavené vozidlo značky L., EČ XJ.XXXX, ktoré viedla
vodička - žalobkyňa. Žalobkyňa bola vyzvaná, aby predložila doklady potrebné na vedenie a premávku
motorového vozidla, na čo predložila občiansky preukaz, vodičský preukaz, osvedčenie o registrácii
vozidla časť I. a potvrdenie o uzavretí povinného zmluvného poistenia. Keďže žalobkyňa na výzvu

nepredložila doklad o vykonaní technickej kontroly vozidla, mala sa dopustiť priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej
aj „zákon o cestnej premávke“), podľa ktorého je vodič vozidla povinný mať pri sebe doklady potrebné
na vedenie a premávku vozidla, v nadväznosti na § 111 ods. 1 písm. a) a § 111 ods. 2 a 10 zákona
č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „zákon o prevádzke vozidiel v cestnej premávke“). Uvedeným konaním mala naplniť skutkovú
podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj „zákon o

priestupkoch“). Žalobkyňa s uložením pokuty za uvedený priestupok súhlasila a túto zaplatila na mieste,
čo potvrdila aj svojím podpisom.
II. Konanie pred správnym súdom
2. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Žiline.3. Žalobkyňa argumentovala, že neboli splnené podmienky na uloženie blokovej pokuty, keďže sa
nedopustila žiadneho konania, ktoré by naplňovalo skutkovú podstatu priestupku. Žalobkyňa tvrdila,
že označené motorové vozidlo vyhovovalo všetkým podmienkam uvedeným v platnej právnej úprave

Českej republiky, kde platí iný právny režim - vozidlá sa označujú platným osvedčením o technickej
spôsobilosti, pričom dôkazom o platnosti takéhoto osvedčenia je známka červenej farby na zadnej
štátnej poznávacej značke, ktorá má účinky voči tretím osobám, teda aj voči hliadke Obvodného
oddelenia PZ Bytča. Tvrdila, že vozidlo bolo riadne opatrené takouto známkou, ako to upravuje platná
právnaúpravaČeskejrepubliky.Žalobkyňavtejtosúvislostipoukázalanaprincípvzájomnéhouznávania

dokladov v EÚ v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ zo dňa 03.04.2014 o
pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a iných pripojených vozidiel a jej článku 10
ods. 1 a 3. Naviac o ochote pokutu zaplatiť sú vážne pochybnosti, pretože z Liptovského Mikuláša viezla
dve maloleté deti, z ktorých bolo jedno choré.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že boli splnené podmienky blokového konania a
zo strany príslušníka policajného zboru bol náležite zistený skutkový stav. Žalovaný tvrdil, že pokiaľ

žalobkyňa dobrovoľne uhradila pokutu v blokovom konaní, bola oboznámená so skutkovým stavom
veci a súhlasila s blokovým konaním, nie je prípustné, aby predkladala dôkazy a tvrdenia po ukončení
blokového konania. Doplnil, že žalobkyňa podala v predmetnej veci podnet na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ktorý okresná prokuratúra ako nedôvodný odložila.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného namietala jeho tvrdenie, že „na výzvu, aby predložila

doklad o vykonaní technickej a emisnej kontroly, odpovedala, že takýto doklad nemá“. Tvrdila, že po
zastavení vozidla telefonovala s vlastníkom vozidla, ktorý ju informoval, že vykonanie emisnej kontroly v
Českej republike je podmienkou vykonania technickej kontroly vozidla a vozidlo je opatrené zalomenou
červenouznámkouovykonaníobochkontrolajedôkazomoplatnomosvedčeníotechnickejspôsobilosti
vozidla, o čom policajta na mieste hneď informovala a až vtedy začal policajt tvrdiť, že má mať doklad

pri sebe a ako vzor jej ukazoval osvedčenia v papierovej forme o vykonaní oboch kontrol, ktoré majú
vozidlá v Slovenskej republike. Tvrdil, že môže odňať štátnu poznávaciu značku vozidla, mienil jej
uložiť napomenutie, ukazoval jej vzor osvedčenia o kontrole, ale týkajúceho sa vozidiel evidovaných v
Slovenskej republike. Snažila sa policajta presvedčiť o jeho nesprávnom konaní, čo sa jej nepodarilo.
6. Dňa 13.07.2022 vyhlásil krajský súd rozsudok sp. zn. 16Sa/28/2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“),

ktorým žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a
žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania.
7. Krajský súd úvodom odôvodnenia zdôraznil, že blokové konanie je ovládané koncentračnou
zásadou. Koncentračná zásada účastníkovi zabraňuje, aby svoje návrhy, nové tvrdenia, resp. dôkazy
prednášal kedykoľvek po začatí blokového konania, ale iba do jeho začatia. Koncentračná zásada

je logickým dôsledkom dohody o riadne zistenom skutkovom stave, a uvedená riadnosť sa spája
s presvedčením páchateľa, že uznáva, že je páchateľom takéhoto skutku a že je ochotný priznať
si svoje zavinenie. Oprávnenosť koncentračnej zásady a najmä striktné stanovenie časového limitu,
aby sa jednotlivec priamo na mieste rozhodol, či zvolí formu blokového konania alebo klasického
priestupkového konania, vychádza zo snahy zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť priestupkového

konania. Súhlas páchateľa prelamuje zásady správneho konania (najmä § 3 a 4 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v spojení s § 51 zákona o priestupkoch), a to najmä zásadu materiálnej pravdy v
prospech dohodnutej, a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej
podstaty priestupku (subjektu, subjektívnej stránky, objektu a objektívnej stránky), vrátane posúdenia
charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby páchateľa a riadnosti uloženej sankcie

prostredníctvom pokuty.
8. Krajský súd ďalej uviedol, že hlavnou podmienkou pre platnosť dohody o vine a sankcii a pre riadne
začatie blokového konania je zrozumiteľný prejav vôle páchateľa vykonaný dobrovoľne, to znamená bez
prvkov donútenia (nátlak fyzickou hrozbou či tieseň ako dôsledok psychického nátlaku), po uvedomení
si svojej právnej situácie a po zvážení právnych možností a s nimi spojených výhod a nevýhod.

9. Ďalej krajský súd s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Lauko v. Slovenská
republika a Kadubec v. Slovenská republika, obidva z 02.09.1998) i Najvyššieho súdu SR (napr.
rozsudky sp. zn. 10Sžo/1/2016 a 8Sžo/22/2015) uviedol, že ak správny súd na základe tvrdenia žalobcu
alebo iného účastníka súdneho prieskumu v súvislosti s aplikáciou čl. 46 ods. 2 ústavy nadobudne
opodstatnené pochybnosti o riadnosti rozhodnutia vydaného v blokovom konaní, je jeho povinnosťou

tento prieskum vykonať.
10. Ďalej však krajský súd argumentoval, že žalobkyňa v žalobe nenamietala, že by rozhodnutie vydané
vblokovomkonanítrpelozávažnýmivadamiažebyneobsahovalovšetkynáležitosti.Žalobkyňavžalobe
len tvrdí a namieta, že neboli splnené podmienky na uloženie blokovej pokuty, pretože nebolo spoľahlivozistené spáchanie priestupku. Krajský súd uzavrel, že ak pri kontrole na požiadanie policajnej hliadky
žalobkyňa nepredložila všetky požadované doklady, čím porušila povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. b)
zákona o cestnej premávke, dopustila sa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch,

a teda jej bolo možné v blokovom konaní podľa § 22 ods. 3 písm. f) zákona o priestupkoch uložiť pokutu
do 50 Eur. V danom prípade žalobkyňa s touto formou riešenia priestupku v blokovom konaní súhlasila,
blok podpísala a uloženú pokutu 10 Eur v prítomnosti správneho orgánu zaplatila na mieste.
11. V súvislosti s tvrdeniami a dôkazmi doloženými k žalobe krajský súd opäť poukázal na koncentračnú
zásadu blokového konania. Námietky uvádzané žalobkyňou až v podanej žalobe sú v rozpore s tým,

čo bolo obsahom ústnej dohody a potvrdenia o tom, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
priestupku. Ak žalobkyňa na mieste samom bola presvedčená, že sa nedopustila priestupku, pretože
predložila všetky platné doklady predpísané zákonom k motorovému vozidlu, nemusela / nemala s
pokutou súhlasiť, blok na pokutu na mieste zaplatiť a podpísať. Námietky, ktoré žalobkyňa vzniesla v
žalobe, mohla uplatniť na mieste prejednávaného priestupku.
12. Ak by žalobkyňa nepovažovala priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne by z iného dôvodu nebola

ochotná pokutu zaplatiť, teda, ak v žalobe tvrdila, že jej ochota nebola jednoznačná, nasledovalo by
riadne priestupkové konanie, ktorého súčasťou by bolo aj dokazovanie. Priestupca, teda buď považuje
priestupok za spoľahlivo zistený, nechce sa ďalšiemu konaniu podrobiť a súhlasí so sankciou uloženou v
blokovom konaní alebo priestupok nemá za preukázaný, nesúhlasí so zaplatením pokuty a využije svoje
právo na začatie správneho konania o priestupku. Ak by žalobkyňa nepovažovala priestupok za náležite

zistený, mala zákonnú možnosť prejaviť nesúhlas a vec tak mohla pokračovať riadnym priestupkovým
konaním. V predmetnej právnej veci žalobkyňa toto svoje právo nevyužila.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
13. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť a to z dôvodov
podľa § 440 ods. 1 písm. b) a g) SSP, t. j. z dôvodu, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania,

nemalprocesnúsubjektivituazdôvoduneprávnehoprávnehoposúdeniavecisprávnymsúdom.Žiadala,
aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a ďalej aby zrušil výrok o nepriznaní práva na náhradu trov konania žalobkyni a v tejto
časti vrátil vec krajskému súdu v Žiline.
14. K dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. b) SSP žalobkyňa uviedla, že žalovaným je Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru Žilina, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bytča, ale v spise sa nachádza
vyjadrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline,
podpísané riaditeľkou, ktoré však nie je žalovaným.
15. K dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP žalobkyňa namietala, že krajský súd mal postup a
rozhodnutie v blokovom konaní preskúmať v rozsahu podanej žaloby a nezúžiť svoj prieskum len na

procesno-formálnu stránku rozhodnutia. Keby súd rozhodnutie žalovaného preskúmal v rozsahu žaloby,
bol by zistil, že rozhodnutie v blokovom konaní bolo vydané, hoci priestupok nebol spoľahlivo zistený,
a teda rozhodnutie vychádza z nespoľahlivo zisteného stavu veci, a preto je nezákonné, tak ako to
vyplýva aj z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien
a doplnkov. Nepreskúmaním žaloby meritórne krajský súd podľa žalobkyne porušil jej právo na súdnu

ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
16. Sťažovateľka sa ohradila voči tvrdeniu krajského súdu, že ak súhlasila s blokovým konaním a
pokutu zaplatila na mieste, tak súhlasila so zisteným skutkovým stavom. Sťažovateľka zdôraznila, že sa
nevzdala práva na súdny prieskum rozhodnutia. Zaplatenie pokuty nemožno pripisovať k vine účastníka

konania, pričom je to príslušník Policajného zboru, ktorý koná na základe zásady oficiality, je povinný
vydávať len rozhodnutia zákonné a je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci.
17. Sťažovateľka ďalej namietala, že krajský súd neverí jej tvrdeniam o konaní príslušníka Policajného
zboru voči jej osobe majúce charakter nátlaku, avšak na druhej strane konštatuje, že v administratívnom
spise toto nie je uvedené. Účastník konania nemá právne možnosti, aby v administratívnom spise

vyznačil priebeh konania a tvrdenia strán, ale za to je zodpovedný v celom rozsahu správny orgán.
18. Sťažovateľka sa domáhala aplikácie zásad správneho trestania vyjadrených v rezolúcii výboru
ministrovRadyEurópy(77)31oochranejednotlivcavsúvislostisrozhodnutiamiorgánovverejnejsprávy
a Odporúčanie Rady Európy (91) 1. Správny akt, ktorým sa sankcia ukladá, musí byť preskúmateľný
minimálne z hľadiska zákonnosti nezávislým a nestranným súdom. Poukazovala aj na aplikáciu zásady

materiálnej pravdy vyjadrenej v § 32 Správneho poriadku. Tvrdenie krajského súdu (bod 30), že súhlas
páchateľa prelamuje zásady správneho konania, je v rozpore so Všeobecnými princípmi Odporúčania
Rady Európy (91) 1, pretože v menej závažných prípadoch možno upustiť od princípov za predpokladu,
že účastník konania, proti ktorému konanie smeruje, s tým súhlasí, avšak nie zásad správneho konania.Teda zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy nemožno ničím prelomiť. Podmienky zákonnosti
rozhodnutiavblokovomkonanísúupravenévustanovení§84ods.1zákonaopriestupkochajednásao
dve kumulatívne podmienky, ktoré musia byť dodržané obe naraz. Podmienka spočívajúca v povinnosti

správneho orgánu priestupok spoľahlivo zistiť musí byť vždy splnená a za jej splnenie zodpovedá
správny orgán.
19. Sťažovateľka namietala, že vozidlo bolo opatrené zalomenou červenou známkou, ktorá svedčala o
tom, že vozidlo má platnú technickú kontrolu a emisnú kontrolu až do 25.11.2022. Tiež namietala, že
príslušník Policajného zboru mal túto skutočnosť uviesť v spise. Sťažovateľka tvrdila, že rozhodnutie

žalovaného nerešpektuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ zo dňa 03.04.2014 o
pravidelnejkontroletechnickéhostavumotorovýchvozidielaichprípojnýchvozidielaozrušenísmernice
2009/40/ES (ďalej aj „smernica EÚ o kontrole technického stavu vozidiel“), a to článok 10 ods. 1 a
3. Následne sa domáhala aplikácie citovaných ustanovení smernice poukazujúc na zásadu prednosti,
priameho účinku a nepriameho účinku smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ. Namietala, že
ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu

dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby. Je nepochybné, že
vozidlá evidované v Slovenskej republike sa preukazujú osvedčením o kontrole technického stavu časť
A a osvedčením o emisnej kontrole časť B podľa § 111 ods. 1 písm. b/ zákona o prevádzke vozidiel v
cestnej premávke, pričom tieto osvedčenia sú kompatibilné so zalomenou červenou známkou vozidiel
evidovaných v Českej republike a obe predstavujú dôkazy vzájomne uznávané podľa smernice EÚ o

kontrole technického stavu vozidiel.
20. Záverom sťažovateľka poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 366/2012-42 zo
dňa 15.01.2013, z ktorého vyplýva, že rozhodnutia správnych orgánov v blokovom konaní podliehajú
súdnemu prieskumu, a to nie len formálno-procesnému ale aj meritórnemu prieskumu.
21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a priznať mu

náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému kasačnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.
b) SSP poukázal na § 40 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, koná za orgán verejnej správy pred správnym súdom jeho vedúci alebo iná osoba, oprávnená
podľa vnútorných predpisov. V zmysle pokynu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Žiline o vydaní organizačného poriadku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 10 zo dňa

27.01.2014, čl. 4 ods. 1 písm. c) bod 8 je Obvodné oddelenie Policajného zboru v Bytči začlenené pod
odbor poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Žiline. V zmysle Pokynu Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Žiline o Organizačnom poriadku Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline
č. 11 zo dňa 28.03.2017 je vnútorný odbor organizačnou zložkou Krajského riaditeľstva a podľa čl. 16
písm. b) bod 1. vnútorný odbor zabezpečuje právne zastupovanie pred súdmi Slovenskej republiky v

sporoch, ktoré vznikli v súvislosti s činnosťou krajského riaditeľstva a okresných riaditeľstiev.
22. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný zotrval na
svojom vyjadrení zo dňa 18.02.2022 a zopakoval, že žalobkyňa sa dopustila uvedeného priestupku,
za ktorý jej bola uložená bloková pokuta, s podmienkami blokového konania súhlasila, čo prejavila
ochotou zaplatiť blokovú pokutu na mieste a podpisom na bloku na pokutu zaplatenú na mieste. Dodal,

že smernica EÚ o kontrole technického stavu vozidiel bola transponovaná riadne a včas, pričom podľa
bodu 4 preambuly smernice „Členským štátom by sa malo umožniť stanoviť prísnejšie normy kontroly,
ako sú tie, ktoré vyžaduje táto smernica“. Euro-konformný výklad smernice v uvedenom prípade nebol
možný, nakoľko z dikcie § 111 ods. 2 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke je zrejmé, akým
dokladom sa preukazuje vykonanie technickej kontroly vozidla, ktoré nie je prihlásené do evidencie

vozidiel v Slovenskej republike.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
23. Prejednávaná vec bola dňa 25.11.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola

jej pridelená spisová značka 1Stk/22/2022.
24. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu
v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP
v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.

1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa
§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
25. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch: “Za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní,
ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.“

26. Podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch: „Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až l), poruší všeobecne
záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.“
27. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke: „Vodič je povinný mať pri sebe platné doklady
predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom.“

28. Podľa § 111 ods. 1 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke: „Dokladom o vykonaní
technickej kontroly pravidelnej a technickej kontroly administratívnej vozidla, ktoré je prihlásené do
evidencie vozidiel v Slovenskej republike, sú: a) vyznačený protokol o kontrole technického stavu časť A
- technická kontrola, b) vyznačené osvedčenie o kontrole technického stavu časť A - technická kontrola.“
29. Podľa § 111 ods. 2 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke: „Dokladom o vykonaní
technickej kontroly pravidelnej vozidla, ktoré nie je prihlásené do evidencie vozidiel v Slovenskej

republike, je doklad podľa odseku 1 písm. a).“
30. Podľa § 111 ods. 7 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke: „Doklady podľa odseku 1 písm.
a) a b), odseku 4 písm. a) a odseku 5 písm. b) sú verejnou listinou. Doklady o vykonanej technickej
kontrole vydané v iných štátoch sú verejnými listinami a sú uznávané za rovnocenné s dokladmi
vydávanými v Slovenskej republike.“

31. Podľa § 111 ods. 10 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke: „Vyznačeným osvedčením
o kontrole technického stavu časť A - technická kontrola preukazuje vodič vozidla kontrolným
orgánomvykonávajúcimdohľadnadbezpečnosťouaplynulosťoucestnejpremávkysplneniepodmienok
ustanovených v § 45 ods. 1 písm. b) prvom a treťom bode a písm. c) a § 108 ods. 1; ak ide o vozidlo
evidované v inom členskom štáte alebo zmluvnom štáte, dokladmi o vykonaní technickej kontroly sú

rovnocenné doklady vydané v tomto členskom štáte alebo zmluvnom štáte.“
32. Podľa článku 10 ods. 1 prvá veta smernice EÚ o kontrole technického stavu vozidiel: „Stanica
technickej kontroly prípadne príslušný orgán členského štátu, ktorý vykonal kontrolu technického stavu
vozidla evidovaného na jeho území, vystaví pre každé vozidlo, ktoré úspešne absolvovalo kontrolu,
dôkaz, ako je záznam v dokumente o evidencii vozidla, nálepka, protokol alebo akákoľvek iná ľahko

dostupná informácia. Takýto dôkaz musí obsahovať dátum, dokedy sa má uskutočniť nasledujúca
kontrola technického stavu.“
33. Podľa článku 10 ods. 3 smernice EÚ o kontrole technického stavu vozidiel: „Na účely voľného pohybu
každý členský štát uzná dôkaz, ktorý vystaví stanica technickej kontroly alebo príslušný orgán iného
členského štátu v súlade s odsekom 1.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
34. Predmetom konania pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného o uložení blokovej pokuty
sťažovateľke za spáchanie priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého
sa mala sťažovateľka dopustiť tým, že hliadke PZ nepredložila doklad o vykonaní technickej kontroly
vozidla, ktoré bolo evidované v Českej republike. Sťažovateľka pokutu zaplatila na mieste, avšak

v správnej žalobe namietala nesprávnosť zistenia skutkového stavu argumentujúc tým, že vozidlo
disponovalo dôkazom o vykonaní emisnej a technickej kontroly podľa platnej úpravy ČR, ktoré sú orgány
SR povinné uznať v zmysle smernice EÚ o kontrole technického stavu vozidiel. V konaní pred krajským
súdom vyslovila aj pochybnosti o existencii ochoty pokutu zaplatiť vzhľadom na to, že vo vozidle viezla
dve maloleté deti, pričom jedno bolo choré, a že príslušník PZ na ňu vyvíjal nátlak v podobe vyslovenia

možnosti odňatia poznávacej značky.
35. Blokové konanie je zjednodušenou formou konania o priestupku, v rámci ktorého sa rozhodnutie
o priestupku vydáva v podobe pokutového bloku. Pre vybavenie veci v blokovom konaní zákon o
priestupkoch v § 84 ods. 1 a 5 vyžaduje kumulatívne splnenie troch podmienok:
1. priestupok možno prejednať v blokovom konaní,

2. priestupok je spoľahlivo zistený a
3. obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť.
36. Spoľahlivé zistenie priestupku a ochota/súhlas obvineného z priestupku predstavujú dve samostatné
i keď na seba nadväzujúce podmienky. Príslušný správny orgán (§ 86 zákona o priestupkoch) musí
na základe objasňovania dospieť k záveru, že priestupok bol spoľahlivo zistený, teda zjednodušene

povedané, že sa stal a spáchala ho určitá osoba. Následne potom správny orgán oboznámi s týmto
svojim záverom danú osobu, ktorá sa týmto považuje za obvinenú z priestupku a vyzve ju na vyjadrenie,
či je ochotná zaplatiť pokutu.37. V súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v rozsudku sp. zn.
8Asan/16/2017 zo dňa 12.12.2018 možno skonštatovať, že súhlas obvineného z priestupku má
dopad aj na zásadu materiálnej pravdy týkajúcu sa riadneho objasnenia priestupku. Toto teoretické

východisko však nemožno chápať tak, že zbavuje správny orgán povinnosti priestupok spoľahlivo
zistiť. Inak povedané to, či bol priestupok spoľahlivo zistený, primárne posudzuje správny orgán a nie
obvinený z priestupku. Čo sa má rozumieť pod spoľahlivým zistením priestupku bude závisieť vždy
od okolností konkrétnej veci. Pod spoľahlivým zistením priestupku je pritom potrebné rozumieť aj jeho
náležité zdokumentovanie (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/21/2022 zo dňa

27.10.2023).
38. Ani súhlas obvineného z priestupku s blokovým konaním a nemožnosť podania opravného
prostriedku proti pokutovému bloku nezbavujú správny orgán povinnosti spoľahlivo zistiť priestupok a
premietnuť zistenie (objasňovanie) priestupku do jeho zdokumentovania v administratívnom spise v
aspoň „nevyhnutnom rozsahu“. V opačnom prípade by jednak hrozilo zneužívanie inštitútu blokového
konania aj na prejednanie takých veci, ktoré by mali trestnoprávnu povahu a na druhej strane i

svojvôľa zo strany správnych orgánov, pretože ich postup v rámci blokového konania by nebol následne
kontrolovateľný či už v rámci vnútorných kontrolných mechanizmov napr. vybavovania sťažnosti podľa
zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo vonkajšej kontroly reprezentovanej správnym súdnictvom a
dozorom prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy (viď rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/21/2022 zo dňa 27.10.2023).

39. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že vyššie uvedené východiská krajský súd nesprávne právne
vyhodnotil, pretože krajský súd sa so žalobnými bodmi týkajúcimi sa spoľahlivého zistenia priestupku
a ochoty sťažovateľky pokutu zaplatiť zaoberal príliš formalisticky a bez zohľadnenia konkrétnych
okolností individuálnej veci. Krajský súd sa v rozsudku obmedzil na skúmanie splnenia formálnych
náležitostí bloku na pokutu, kedy konštatoval ich splnenie. Pokiaľ však ide o meritum veci a splnenie

podmienok pre samotné blokové konanie - spoľahlivé zistenie priestupku a ochota sťažovateľky pokutu
zaplatiť - odkázal výlučne na súhlas sťažovateľky s blokovým prejednaním priestupku.
40. Pokiaľ ide o spoľahlivé zistenie priestupku, sťažovateľka namietala, že vozidlo spĺňalo podmienky
technickej spôsobilosti stanovené právnym poriadkom ČR, a že v čase zastavenia vozidla disponovala
dôkazom o technickej spôsobilosti vozidla (zalomená červená známka na poznávacej značke

vozidla), ktorý slovenské orgány boli povinné rešpektovať v zmysle zásady vzájomného uznávania
dokladov vozidiel podľa smernice EÚ o kontrole technického stavu vozidiel (smernica 2014/45/EÚ
zo dňa 03.04.2014). Tvrdila tiež, že o tejto skutočnosti informovala príslušníka PZ a namietala
nezdokumentovanie tejto skutočnosti v administratívnom spise. Žalovaný v konaní pred krajským
a kasačným súdom nepoprel, žeby vozidlo sťažovateľky nemalo poznávaciu značku so zalomenou

červenou známkou a žeby naň sťažovateľka pri kontrole príslušníka PZ neupozornila.
41. Otázka, či sa sťažovateľka pri kontrole preukázala relevantným predpísaným dokladom (sporná vo
veci bola práve „relevantnosť“ dokladu) spadá podľa kasačného súdu pod rozsah pojmu „spoľahlivé
zistenie priestupku“, pretože skutková podstata priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o
priestupkoch v spojitosti s § 4 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke a § 111 ods. 2 a 10 zákona

o prevádzke vozidiel v cestnej premávke spočíva práve v disponovaní vodiča s predpísaným dokladom
(tu dokladom o vykonaní technickej kontroly vozidla).
42. Podľa § 111 ods. 10 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke sa vodič kontrolným orgánom
preukazuje osvedčením o kontrole technického stavu časť A, a ak ide o vozidlo evidované v inom
členskom štáte (ako je tomu aj v prejednávanom prípade) dokladmi o vykonaní technickej kontroly

sú rovnocenné doklady vydané v tomto členskom štáte alebo zmluvnom štáte. Povinnosť akceptovať
doklady vydané v inom členskom štáte EÚ ukladá kontrolným orgánom Slovenskej republiky aj smernica
EÚokontroletechnickéhostavuvozidiel(článok10ods.1prvávetaaods.3).VrámciEurópskejúnieako
priestoru „bez vnútorných hraníc“, v ktorom je garantovaný voľný pohyb osôb, platí zásada vzájomného
uznávania dokladov o technickej kontrole vozidiel, ktorá je zakotvená práve uvedenou smernicou. Aj z

tohto dôvodu treba úpravu podľa § 111 ods. 10 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke platnú
pre vozidlá evidované v inom členskom štáte EÚ a stanovujúcu postup pri preukazovaní sa dokladmi
kontrolným orgánom považovať za osobitnú úpravu k úprave § 111 ods. 2 zákona o prevádzke vozidiel
v cestnej premávke, ktorá je určená pre akékoľvek „cudzie“ vozidlá neprihlásené do evidencie SR.
43. Pojem „rovnocenný doklad o vykonaní technickej kontroly“ v zmysle § 111 ods. 10 zákona o

prevádzke vozidiel v cestnej premávke je potrebné vykladať vo vzájomnom súlade s čl. 10 ods. 1 a 3
smernice EÚ o kontrole technického stavu vozidiel. Za takýto doklad je tak potrebné považovať dôkaz,
ako je záznam v dokumente o evidencii vozidla, nálepka, protokol alebo akákoľvek iná ľahko dostupnáinformácia,ktorájevydanápríslušnoutechnickoustanicoualeboorgánominéhočlenskéhoštátu,aktorá
obsahuje dátum, dokedy sa má uskutočniť nasledujúca kontrola technického stavu.
44. Kasačný súd v tejto súvislosti pripomína správnemu súdu i žalovanému ich povinnosť aplikovať

právo EÚ v zmysle všeobecných zásad vytvorených Súdnym dvorom EÚ, akými sú zásada prednosti,
priamehoúčinkuanepriamehoúčinku.Tietozásadyzaväzujútaksúdy,akoajinéorgányaplikáciepráva,
vrátane správnych orgánov. V prejednávanej veci už aj vnútroštátna právna úprava (dikcia § 111 ods.
10 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke) vykladaná eurokonformne stanovuje podľa názoru
kasačného súdu orgánom aplikácie práva dostatočnú zákonnú oporu bez nutnosti siahať po priamej

aplikácii európskej normy (čl. 10 ods.1 a 3 smernice EÚ o kontrole technického stavu vozidiel).
45. Poukaz žalovaného na bod 4 preambuly smernice EÚ o kontrole technického stavu vozidiel, podľa
ktorého „členským štátom by sa malo umožniť stanoviť prísnejšie normy kontroly, ako sú tie, ktoré
vyžaduje táto smernica“ kasačný súd vyhodnotil ako irelevantný. Preambula smernice nepredstavuje
právne záväzný normatívny text a slúži skôr ako interpretačná pomôcka. V žiadnom prípade preto
neneguje povinnosť členských štátov vzájomne si uznávať doklady, ktorá je explicitne zakotvená v

ustanovení čl. 10 ods. 3 smernice, ktoré naopak je normatívnym a právne záväzným ustanovením
smernice.
46. Pokiaľ sa žalovaný dovolával znenia § 111 ods. 2 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke,
ktoré podľa neho nenecháva priestor pre eurokomforný výklad, a ak by sa aj teoreticky pripustila istá
nejednoznačnosť jazykového znenia zákona (spôsobená vzťahom ustanovení § 111 ods. 2 a ods. 10

zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke či nejednoznačnosťou pojmu „rovnocenný doklad“
použitého v ods. 10), v podmienkach právneho štátu nie je možné vykladať nejednoznačné jazykové
znenie zákona na ťarchu fyzických a právnických osôb, tobôž ich sankcionovať za porušenie zákona.
V oblasti správneho trestania sa uplatňujú trestnoprávne zásady ako zásada zákonnosti a zásada in
dubio pro reo. Aj zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri

uplatneníštandardnýchmetódvýkladuprichádzajúdoúvahyrôznevýkladysúvisiacichprávnychnoriem,
bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou
garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto
povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými
zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd... (napr. II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07,

podobne aj I. ÚS 252/07).
47. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené východiská teda konštatuje, že nedošlo k spoľahlivému
zisteniu priestupku, nakoľko nie je spoľahlivo zistené, či sa sťažovateľka pri kontrole preukázala
takým predpísaným dokladom, ktorý slovenské orgány sú povinné akceptovať v zmysle § 111 ods. 10
zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke vykladanej eurokonformne v duchu článku 10 ods.

1 prvá veta a ods. 3 smernice EÚ o kontrole technického stavu vozidiel. Kasačný súd preto vzhliadol
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže pre vydanie rozhodnutia v blokovom konaní nebola
splnená podmienka spočívajúca v spoľahlivom zistení priestupku. V uvedenom dospeli tak žalovaný ako
aj krajský súd k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nakoľko krajský súd žalobu zamietol, kasačný
súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

48. V ďalšom konaní žalovaný v predpísanom postupe (riadnom priestupkovom konaní) preskúma,
či sťažovateľka v čase zastavenia vozidla a uloženia pokuty napadnutým rozhodnutím disponovala
predpísanými dokladmi o technickej kontrole vozidla alebo nie, pričom za takéto predpísané doklady
bude povinný považovať aj rovnocenné doklady vydané v inom členskom štáte EÚ, tu v Českej
republike. Za rovnocenný doklad je pritom potrebné považovať aj záznam v dokumente o evidencii

vozidla, nálepku, protokol alebo akúkoľvek inú ľahko dostupnú informáciu, za predpokladu, že je vydaná
príslušným orgánom technickej kontroly ČR a obsahuje dátum, dokedy sa má uskutočniť nasledujúca
kontrola technického stavu. Žalovaný teda opätovne preskúma, či sa sťažovateľka dopustila priestupku,
ktorý jej je kladený za vinu, pričom správny orgán bude viazaný právnym názorom kasačného súdu (§
469 SSP).

49. Pre úplnosť sa kasačný súd pristaví aj pri druhej podmienke pre vydanie rozhodnutia v blokovom
konaní, a to existencie ochoty sťažovateľky pokutu zaplatiť, hoci v prejednávanej veci na zrušenie
napadnutého rozhodnutia stačí už kasačným súdom vyššie konštatované nesplnenie podmienky
spoľahlivého zistenia priestupku.
50. Sťažovateľke je taktiež potrebné prisvedčiť v tom, že krajský súd pri skúmaní existencie jej ochoty

pokutu zaplatiť postupoval príliš formalisticky. Poukázal len na obsah administratívneho spisu, konkrétne
na úradný záznam zachytávajúci stručný priebeh skutkového deja popísaný príslušníkom PZ a blok
na pokutu, pričom zo skutočnosti, že sťažovateľka pokutu zaplatila, krajský súd bez ďalšieho vyvodil
existenciu jej ochoty pokutu zaplatiť. Sťažovateľka však v žalobe namietala, že v čase spáchaniaskutku presviedčala príslušníka PZ o nesprávnosti jeho postupu, telefonicky sa spojila s vlastníkom
vozidla, poukazovala na dôkaz o technickej a emisnej kontrole v zmysle právnej úpravy ČR (červená
zalomená značka na poznávacej značke), viezla dve maloleté deti, z ktorých jedno bolo choré a v

neposlednom rade že bola príslušníkom PZ informovaná, že môže dôjsť k odobratiu poznávacej značky
vozidla. V tomto smere kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 366/2012-42 zo
dňa 15.01.2013, kedy priestupca (vodič autobusu) takisto pokutu zaplatil, avšak napriek tomu ústavný
súd skonštatoval, že všeobecný súd mal prihliadnuť na nepriaznivú situáciu sťažovateľa a jej právne
následky, ktoré spočívali v tom, že sťažovateľ sa pod hrozbou použitia sankcií rozhodol nedobrovoľne

zaplatiť pokutu. To znamená, že aj keď sťažovateľ v okolnostiach tohto prípadu neinicioval riadne
konanie o priestupku, ešte neznamená, že sa vzdal aj práva na preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia správneho orgánu pred všeobecným súdom.
51. Skutočnosti uvádzané sťažovateľkou eventuálne mohli založiť existenciu tiesne či nátlaku, ktoré by
mohli viesť k záveru o absencii jej ochoty a skutočnej vôle pokutu zaplatiť. Aj ochota pokutu zaplatiť je
podmienkou determinujúcou zákonnosť rozhodnutia žalovaného o blokovej pokute v zmysle § 84 ods. 1

a 5 zákona o priestupkoch. Ako však kasačný súd uviedol vyššie, na zrušenie napadnutého rozhodnutia
avrátenievecižalovanémupostačíužkonštatáciakasačnéhosúduonesplnenípodmienkyspoľahlivého
zistenia priestupku.
52. Napokon, sťažovateľkou namietaný nedostatok procesnej subjektivity žalovaného podľa § 440
ods. 1 písm. b) SSP vyhodnotil kasačný súd ako neopodstatnený. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1

SSP koná za orgán verejnej správy pred správnym súdom jeho vedúci alebo iná osoba oprávnená
podľa vnútorných predpisov (ak SSP alebo osobitný predpis neustanovuje inak). Po preskúmaní aktov,
ktoré boli súčasťou súdneho spisu (splnomocnenie riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v Bytči zo dňa
01.02.2022 pre riaditeľku vnútorného odboru KR PZ v Žiline na zastupovanie v konaní na krajskom súde
pod sp. zn. 16Sa/28/2021 a v ďalších s tým súvisiacich konaniach, personálny rozkaz zo dňa 26.11.2019

o ustanovení U.. I.. T.. L. Y. do funkcie riaditeľa odboru vnútorného odporu KR PZ v Žiline) v nadväznosti
na žalovaným citovaný pokyn riaditeľa OR PZ v Žiline o vydaní organizačného poriadku OR PZ v Žiline
č. 10 zo dňa 27.01.2014, čl. 4 ods. 1 písm. c) bod 8 a pokyn KR PZ v Žiline o Organizačnom poriadku
KR PZ v Žiline č. 11 zo dňa 28.03.2017, čl. 16 písm. b) bod 1 kasačný súd dospel k záveru, že v konaní
pred krajským súdom konala za žalovaného oprávnená osoba.

VII. Záver
53. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a
rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191
ods. 1 písm. c) SSP), keďže pre vydanie napadnutého rozhodnutia v blokovom konaní neboli splnené

zákonné podmienky. Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa §
462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167
ods. 1 SSP tak, že plne úspešnej žalobkyni/sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov kasačného

konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Úpravu podľa § 111 ods. 10 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke platnú pre vozidlá
evidované v inom členskom štáte EÚ a stanovujúcu postup pri preukazovaní sa dokladmi kontrolným
orgánom treba považovať za osobitnú úpravu k úprave § 111 ods. 2 zákona o prevádzke vozidiel v
cestnej premávke, ktorá je určená pre akékoľvek „cudzie“ vozidlá neprihlásené do evidencie SR.
Pojem „rovnocenný doklad o vykonaní technickej kontroly“ v zmysle § 111 ods. 10 zákona o prevádzke

vozidiel v cestnej premávke je potrebné vykladať vo vzájomnom súlade s čl. 10 ods. 1 a 3 smernice EÚ o
kontrole technického stavu vozidiel. Za takýto doklad je tak potrebné považovať dôkaz, ako je záznam v
dokumente o evidencii vozidla, nálepka, protokol alebo akákoľvek iná ľahko dostupná informácia, ktorá
jevydanápríslušnoutechnickoustanicoualeboorgánominéhočlenskéhoštátu,aktoráobsahujedátum,
dokedy sa má uskutočniť nasledujúca kontrola technického stavu.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.