Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18C/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118205972
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7118205972.6

Rozsudok pre zmeškanie

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom so
sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice, proti žalovanej: KON TIKI SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Slovenskej
jednoty 33, 040 01 Košice, IČO: 36 572 527, o určenie, že zamestnanie žalobcu u zamestnávateľa
naďalej trvá a o náhradu mzdy z dôvodu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o určenie, že zamestnanie žalobcu u zamestnávateľa naďalej trvá z a s t a v u j e.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť (poskytnúť) žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku
v celkovej výške 4.378,56 Eur za obdobie odo dňa 10.11.2010 do 9.11.2011 spolu so 7 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 255,41 Eur odo dňa 1.1.2011 do zaplatenia, so 7 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 364,88 Eur odo dňa 1.2.2011 do zaplatenia, so 7 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 364,88 Eur odo dňa 1.3.2011 do zaplatenia, so 7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 364,88

Eur odo dňa 1.4.2011 do zaplatenia, so 7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 364,88 Eur odo dňa
1.5.2011 do zaplatenia, so 7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 364,88 Eur odo dňa 1.6.2011 do
zaplatenia, so 7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 364,88 Eur odo dňa 1.7.2011 do zaplatenia, so
7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 364,88 Eur odo dňa 1.8.2011 do zaplatenia, so 7 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 364,88 Eur odo dňa 1.9.2011 do zaplatenia, so 7 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 364,88 Eur odo dňa 1.10.2011 do zaplatenia, so 7 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 364,88 Eur odo dňa 1.11.2011 do zaplatenia, so 7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 364,88
Eur odo dňa 1.12.2011 do zaplatenia a so 7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 109,47 Eur odo dňa
1.1.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a v konaní o určenie, že zamestnanie
žalobcu u zamestnávateľa naďalej trvá.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o náhradu mzdy v rozsahu
100%,ovýškektorýchbuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímponadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2010 v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I
pod sp.zn. 18C/304/2010 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané ústnym
prejavom žalobcovi zo dňa 29.10.2010 je neplatné a zamestnanie u zamestnávateľa naďalej trvá.
Žalobou žalobca ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu priemernú mzdu od
29.10.2010, úrok z omeškania 7% do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

2. Okresný súd Košice I v poradí druhým rozsudkom vydaným pod č.k. 18C/304/2010 – 324 zo dňa
11.8.2016 rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi 29.10.2010je neplatné. Nárok žalobcu na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie, v ktorom si vymienil
rozhodnúť aj o trovách celého konania. Dopĺňacím rozsudkom vydaným pod č.k. 18C/304/2010 – 354 zo
dňa 7.10.2016 súd prvej inštancie rozhodol o vylúčení na samostatné konanie určenie, že zamestnanie

žalobcu u zamestnávateľa naďalej trvá.
3. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na podklade podaného odvolania žalovanej rozsudkom
vydaným pod č.k. 1Co/110/2017 – 389 zo dňa 7.3.2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo
vyhovujúcom výroku v súlade s ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, o ktorom rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením vydaným pod č.k. 6Cdo/104/2019 – 443 tak, že dovolanie odmietol
a žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania.
5. Žalobca v konaní vedenom na súde pod sp.zn. 18C/1/2018 o vylúčených nárokoch na náhradu mzdy
a o určení, že jeho zamestnanie u zamestnávateľa – žalovanej naďalej trvá, podaním zo dňa 22.3.2023
požiadal súd, aby pripustil zmenu žaloby v časti náhrady mzdy a zároveň zobral žalobu späť v časti

určenia, že zamestnanie žalobcu aj naďalej trvá z dôvodu uplynutia času od podania žaloby.
6. Mestský súd Košice následne uznesením zo dňa 20.12.2023 vydaným pod č.k. 18C/1/2018 –
122 pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť (poskytnúť)
žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku v celkovej výške 4.378,56 Eur za obdobie
odo dňa 10.11.2010 do 9.11.2011 spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 255,41

Eur od 1.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 364,88 Eur od 1.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 364,88 Eur
od 1.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 364,88 Eur od 1.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 364,88 Eur od
1.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 364,88 Eur od 1.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 364,88 Eur od 1.7.2011
do zaplatenia, zo sumy 364,88 Eur od 1.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 364,88 Eur od 1.9.2011 do
zaplatenia, zo sumy 364,88 Eur od 1.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 364,88 Eur od 1.11.2011 do

zaplatenia, zo sumy 364,88 Eur od 1.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 109,47 Eur od 1.1.2012 do
zaplatenia.
7. Zároveň súd prvej inštancie uznesením zo dňa 8.8.2023 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 30 dní
odo dňa doručenia vyjadrila k vyjadreniu žalobcu doručenému súdu dňa 23.3.2023, uviedla ďalšie
skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

8. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo žalovanej doručené dňa 14.9.2024. Žalovaná sa napriek výzve
k návrhu na zmenu žaloby nevyjadrila, a ani nenavrhla vo veci vykonať dokazovanie, zostala procesne
neaktívna.
9. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré
boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude

konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
10. Na pojednávanie nariadené na deň 4.4.2024 sa nedostavila žalovaná, ktorá bola naň riadne a včas
predvolaná, predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk fikciou doručenia
podľa ust. § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku dňa 5.1.2024. V predvolaní bola žalovaná
poučená o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom svoju

neprítomnosť na pojednávaní včas a z dôležitých dôvodov neospravedlnila.
11. Žalobca na pojednávaní dňa 4.4.2024 žiadal súd, aby žalobe vyhovel. Zároveň požiadal súd, aby
rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovanej v súlade s ust. § 274 Civilného sporového
poriadku.
12. Podľa ust. § 274 Civilného sporového poriadku na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137

písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

13. Podľa ust. § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o splnení povinnosti.
14. Podľa ust. § 275 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného
obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
15. Podľa ust. § 276 Civilného sporového poriadku ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o

samostatné spoločenstvo podľa § 76, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba ak podmienky na jeho
vydanie spĺňa každý z nich.
16. Podľa ust. § 277 ods. 2 a ods. 3 Civilného sporového poriadkuak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre

zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
17. Rozsudok pre zmeškanie podľa ust. § 274 Civilného sporového poriadku predstavuje osobitný druh
súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovanej strany. v civilnom sporovom
konaní. Procesná pasivita žalovanej strany sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak,
aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Pripomína sa zásada, že práva patria bdelým, ktorá

zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala
svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a
poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a
následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv.
18. Kontumačný rozsudok podľa ust. § 274 Civilného sporového poriadku však prichádza do úvahy iba
v prípade, ak sú súčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou. Rozsudkom pre zmeškanie

možno v tomto prípade rozhodnúť iba vtedy, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci
bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a zároveň neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
19. Ak potom za danej situácie žalobca prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní navrhol

rozhodnúťvovecináhradymzdyrozsudkomprezmeškaniežalovanej,bolopovinnosťousúdurozhodnúť
podľa ust. § 274 Civilného sporového poriadku.
20. Na okraj súd dopĺňa, že žalovaná bola v spore úplne pasívna, pretože sa nedostavila nielen na
súdom nariadené pojednávanie, ale tiež sa k zmenenej žalobe žiadnym spôsobom v súdom stanovenej
lehote, a ani do vyhlásenia meritórneho rozhodnutia, nevyjadrila, nerozporovala skutkové tvrdenia

žalobcu, a ani nenavrhla vo veci vykonať žiadne dokazovanie.
21. Pretože boli splnené všetky zákonné predpoklady ustanovené v ust. § 274 Civilného sporového
poriadku, súd rozhodol v konaní o náhradu mzdy z dôvodu neplatného okamžitého skončenia
pracovného pomeru rozsudkom pre zmeškanie žalovanej.
22. Súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia aplikoval ust. § 275 Civilného sporového poriadku a uviedol

len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
23. V ďalšom súd uvádza, že pred prvým pojednávaním v konaní o vylúčených nárokoch žalobca
podaním doručeným súdu dňa 23.3.2023 vzal žalobu v časti určenia, že zamestnanie žalobcu
u zamestnávateľa naďalej trvá späť, a to z dôvodu jednak celkovej dĺžky konania, keďže pôvodnú žalobu
podal na súd dňa 19.11.2010, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná po právoplatnom skončení

konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru listom zo dňa 6.8.2018 pristúpila
k okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V tejto
súvislosti žalobca uviedol, že má za to, že neporušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom,
nakoľko žalovaná ho nikdy nevyzvala, aby riadne nastúpil do zamestnania.
24. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

25. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.
26. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.
27. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením
tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej
vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).
28. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý

žalobca urobil pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie v časti o určenie,
že zamestnanie žalobcu u zamestnávateľa naďalej trvá zastavil (I. výrok rozsudku). Súd nezisťoval
stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu tejto časti žaloby došlo
pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jej prípadný nesúhlas
bol právne neúčinný.

29. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva.30. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie

konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
32. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
35. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer

proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.
76809/01).
36. Žalobca si v konaní uplatnil viac samostatných nárokov. Na tomto mieste súd uvádza, že ak súd
prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade
trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru

úspechu a neúspechu strán sporu. Konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa
o nich rozhoduje v jednom konaní.
37. Čo sa týka žaloby v časti o náhradu mzdy, žalobca bol plne úspešný, a preto mu súd výrokom IV.
rozsudku priznal v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

38. Rovnako bol žalobca úspešný aj v časti žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, a preto mu súd výrokom V. rozsudku priznal v súlade s ust. § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 % (poznámka súdu - o trovách dovolacieho konania už bolo v konaní
rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.5.2022 vydaným pod

sp.zn. 6Cdo/104/2019, ktorým najvyšší súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
dovolacieho konania v spojení s uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 30.11.2022 vydaným pod č.k.
18C/304/2010, ktorým rozhodol súd prvej inštancie o ich výške).
39. V časti žaloby o určenie, že zamestnanie žalobcu u zamestnávateľa naďalej trvá, žalobca zobral
žalobu voči žalovanej späť, a preto súd konanie v tejto časti musel obligatórne zastaviť.

40. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci (ust. § 255
Civilného sporového poriadku), ktorá je doplnená zásadou zavinenia (ust. § 256 Civilného sporového
poriadku). Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,

pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení
sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či,
a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium
procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú

žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a
teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je

správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj
ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
I. ÚS 196/09).
41. Zákon však upravuje odchýlku pri rozhodovaní o náhrade trov konania od zásady zodpovednosti za
výsledok konania (ust. § 255 Civilného sporového poriadku) a zodpovednosti za zavinenie

(ust. § 256 Civilného sporového poriadku), a to v podobe ust. § 257 Civilného sporového poriadku.
42. Je nesporné, že sporové konanie v časti o určenie, že zamestnanie žalobcu u zamestnávateľa
naďalej trvá bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby (ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového
poriadku). Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobcaako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na
základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon
je prejavom autonómnej vôle žalobcu s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania;

teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania.
Ak žalobca vezme žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa ust. § 256 Civilného sporového poriadku, z
procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy
konania (viď R 49/1993). Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej
zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku

späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a
definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 256 Civilného sporového poriadku. Nie
je pritom vylúčené, aby súd súčasne dospel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. §
257 Civilného sporového poriadku (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného
zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje

podľa ust. § 256 Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 257 Civilného sporového poriadku.
43. Ust. § 257 Civilného sporového poriadku nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo
jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ust. § 257 Civilného

sporového poriadku preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým
mravom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2010, sp. zn. 2 M
Cdo/17/2009).

44. Zo slovného znenia ust. § 257 Civilného sporového poriadku vyplýva, že je ustanovením
výnimočným, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie.
45. Zákon v ust. § 257 Civilného sporového poriadku explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú
relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Ustálená

judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku len
všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porovnaj Zbierka súdnych
rozhodnutí a stanovísk R 34/1982, R 23/1989).
46. Zákon stanovuje len všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu
dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o

výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie ust. § 257
Civilného sporového poriadku nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní, pričom je potrebné

prihliadať aj k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať
do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba
zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na
strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho,

komuinakpatriacinárokniejepriznaný,čitotižmožnoodnehospravodlivopožadovať,abytrovykonania
znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.
47. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2010 domáhal určenia, že zamestnanie žalobcu
u zamestnávateľa naďalej trvá. V tejto časti však žalobu zobral späť podaním zo dňa 22.3.2023, a to
najmä s ohľadom na dĺžku trvania sporu. Poukázal na skutočnosť, že bolo neúnosné vyčkávať na

výsledok sporu, bol nútený sa zamestnať, aby si zabezpečil svoje základné životné potreby, a preto
dňa 5.1.2013 uzavrel pracovný pomer a bol tak vyradený z evidencie nezamestnaných, hľadajúcich si
zamestnanie.
48. V danom prípade súd pri aplikácii ust. § 257 Civilného sporového poriadku neskúmal dôvody hodné
osobitného zreteľa z hľadiska sociálnych a ekonomických pomerov, či už žalobcu alebo žalovanej,

nakoľko sú tu iné dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa totiž
môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii. Použitie ust. § 257
Civilnéhosporovéhoporiadkumusízodpovedaťosobitnýmokolnostiamkonkrétnehoprípaduamusímaťvýnimočný charakter. Ust. § 257 Civilného sporového poriadku umožňuje zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania, čo v danom prípade je na mieste.
49. Súd má za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v povahe

sporu, okolnostiach vedúcich k podaniu žaloby a následne k späťvzatiu žaloby. Dôvodom späťvzatia
žaloby žalobcom bola dĺžka trvania sporu a konanie žalovanej, ktorá po právoplatnom skončení konania
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, opätovne so žalobcom rozviazala
pracovný pomer.
50. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že okolnosti, na ktoré žalobca poukázal

v späťvzatí, a ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde predstavujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré súd nárok na náhradu trov konania stranám sporu výrokom III. rozsudku v tejto časti
nepriznal a považuje za spravodlivé, aby každá zo strán znášala tak svoje trovy tohto zastaveného
konania.
51. Na záver súd dopĺňa, že konkrétna výška trov konania o náhradu mzdy a o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru bude predmetom samostatného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka

po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku (výrok II. rozsudku) nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia [ust. § 356 Civilného
sporového poriadku].

Podľaust.§277ods.2aods.3Civilnéhosporovéhoporiadkuakžalovaný zospravedlniteľného
dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh
žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2
môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného
v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Proti výroku rozsudku o zastavení konania (výrok I. rozsudku) a proti výrokom rozsudku o trovách
konania (výroky III., IV. a V. rozsudku) možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa
týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 Civilného sporového
poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon

rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).