Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5923200159
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5923200159.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matka B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom D. XX, zastúpená: Mgr. Iveta Žerebáková, advokátka so sídlom B. XX, E., a otec: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,trvalepobytomF.XXXX/XX,D.G.,tohočasupobytomH.XX,E.,zastúpený:JUDr.Zuzana
Medvecká, advokátka so sídlom I. XXX, D. G., za účasti Krajskej prokuratúry v Žiline, o návrhu matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky voči rozsudku

Okresného súdu Ružomberok č. k. 10P/3/2023 - 129 zo dňa 09.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku VI. p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého (mal.) A. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov so striedaním v pondelok, stredu a piatok, vždy o 15. hod. (výrok I.).

Trvalé bydlisko maloletého určil podľa trvalého bydliska matky (výrok II.). Právo zastupovať a spravovať
majetok mal. dieťaťa ponechal obom rodičom (výrok III.). Osobitne upravil starostlivosť o maloletého
počas vianočných sviatkov (výrok IV.) a počas veľkonočných sviatkov (výrok V.), kedy sa všeobecná
úprava striedavej osobnej starostlivosti neuplatní. Ďalej rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti sa výživné neurčuje (výrok VI.). Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal
(výrok VII.).
V odôvodnení skonštatoval, že boli splnené podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti,

pričom pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol na záujem maloletého a počas sviatkov upravil
stretávanie tak, aby bolo rovnocenné.
Čo sa týka výživného, postupoval podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, vychádzajúc zo zistených potrieb
maloletého, ktorý je zdravý, od 09/2021 navštevuje materskú školu (výdavky 65 eur mesačne), ako aj
z možností a schopností oboch rodičov.
Zistil, že matka uzatvorila dňa 20.01.2023 manželstvo s novým partnerom, s ktorým čakajú dieťa,
je zamestnaná ako recepčná (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola práceneschopná)

s priemerným príjmom vo výške 830 eur vrátane daňového bonusu; je aj príjemcom prídavku na dieťa.
Manžel matky dosahuje príjem 1.130 eur mesačne. Spoločne žijú v dome matkinho otca, v ktorom platia
nájomné a služby spojené s bývaním spolu 200 eur mesačne.Ďalej mal preukázané, že otec býva v prenajatom trojizbovom byte s nájmom vo výške 450 eur mesačne
vrátane energií, platí splátku úveru v sume 350 eur mesačne a úrazové poistenie pre dieťa vo výške 30
eur mesačne. Zárobok deklaroval vo výške 1.300 eur mesačne s tým, že k 01.05.2023 ukončil pracovný

pomer uplynutím doby, na ktorú bol uzatvorený a v čase rozhodovania súdu bol práceneschopný.
Podľa názoru súdu prvej inštancie obaja rodičia sa striedajú v starostlivosti o maloletého v rovnocennom
rozsahu a uhrádzajú mu bežné potreby, ako aj náklady na bývanie. Matka platí náklady na škôlku, otec
hradí poistenie pre dieťa a ďalšie náklady spojené s kultúrnymi a športovými záujmami maloletého.
Vzhľadom k uvedenému považoval návrh matky na určenie výživného vo výške 180 eur mesačne za

nedôvodný. Mal za to, že aj keď je príjem matky nižší o cca 450 eur oproti príjmu otca, výdavky otca
na zabezpečenie potrieb maloletého sú vyššie ako výdavky matky, pričom na zabezpečenie potrieb
domácnosti sa matka podieľa aj so svojím manželom, avšak otec všetky výdavky hradí iba zo svojho
príjmu.

2. Proti výroku VI. napadnutého rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka

dôvodiac, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu na jeho úkor
avneprospechmatky.Podľanejpriurčovanívýškyvýživnéhovprípadestriedavejstarostlivostibysamal
zamerať na náklady oprávneného dieťaťa, určiť pomer, v akom budú jednotlivé rozdelené medzi rodičov,
pričom je dôležité, ktorý z rodičov pre dieťa nakupuje tie ktoré potreby, avšak žiadnu z týchto skutočností
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevyhodnotil. Vzhľadom k uvedenému pre nedostatočné

vykonanie dokazovania navrhla napadnutý rozsudok o výživnom zrušiť a vec v tejto časti vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, resp. aby odvolací súd rozhodol o určení výšky výživného vo výške 180 eur
mesačne pre maloleté dieťa s priznaním zameškaného výživného od podania návrhu do rozhodnutia
vo veci samej odvolacím súdom.
Namietala, že vec bola nesprávne právne posúdená ohľadne oprávnených výdavkov rodičov

k odôvodneným potrebám maloletého, a to, v akej miere sa na ich financovaní podieľa ten ktorý rodič.
Podľa nej po vyhodnotení týchto skutočností súd prvej inštancie rozhodol nesprávne o výživnom, keď
ho nepriznal. Opätovne vyčíslila svoje náklady (550 eur), ako aj náklady maloletého (485 eur). Ďalej
podotkla,ženainformačnomvýsluchuotecuviedolpríjem1.300eurmesačne,pričomsúdprvejinštancie
nezohľadnil, že si otec zobral úver vo výške 70.000 eur bez investovania a zakúpenia nehnuteľnosti.

Mala za to, že pokiaľ otec má voľné finančné prostriedky na platenie splátky 350 eur, je schopný plniť
vyživovaciu povinnosť voči synovi. Podotkla, že sa tiež podieľa na voľnočasových aktivitách dieťaťa
(napr. zakúpila mu bicykel). Podľa názoru matky súd prvej inštancie nesprávne posúdil majetkové
pomery a jej príjem s daňovým bonusom a prídavkami v sume 830 eur, keď nezohľadnil, že je v ôsmom
mesiaci tehotenstva, nastúpi na materskú dovolenku, kedy jej príjem poklesne na 75 % z denného

vymeriavacieho základu hrubej mzdy. Vo zvyšnej časti odvolanie obsahuje všeobecné citácie (právne
názory) z judikatúry a právnych predpisov.

3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny,
považujúc ho za vydaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu a za riadne a výstižne

odôvodnený; podľa jeho názoru matka neuviedla ani odvolacie dôvody. S jej návrhom na určenie
výživného nesúhlasil. Poukázal na to, že obaja rodičia vykonávajú starostlivosť o maloletého
v rovnocennom období, hradia mu všetky náklady na hygienu, ošatenie a stravu, pričom náklady otca
na bývanie sú vyššie ako u matky. Taktiež poukázal na to, že od nového školského roku maloletý
ako predškolák nebude mať náklady spojené so škôlkou ako ani so stravovaním v nej, pričom matka

je výlučnou poberateľkou rodinných prídavkov i daňového bonusu. Namietal, že na kultúru ani na
športové aktivity zabezpečované otcom matka neprispieva. Zdôraznil, že pracovný pomer uzatvorený
na dobu určitú skončil už v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že matka nastúpila na
materskú dovolenku, nepovažoval za dôvod na určenie vyživovacej povinnosti, ktorá sa určuje k mal.
dieťaťu a nemá slúžiť na potreby matky ani na vyrovnávanie životnej úrovne jej domácnosti. Mal za

to, že v konaní nebolo preukázané, že by bežné potreby dieťaťa neboli uspokojené ani disproporcia
medzi životným štýlom dieťaťa a rodičov. Zdôraznil, že svojho zamestnania sa nevzdal, ale bol
ukončený zo zákonného dôvodu, uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, pričom sám je aktuálne stále
práceneschopný, pretože sa zotavuje po ťažkom priebehu ochorenia Covid 19. Namietal, že matka na
preukázanie svojich tvrdení ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy a okrem citácie zákonných ustanovení

v odvolaní neuvádza žiadne rozhodujúce podstatné skutkové okolnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť
správny výrok súdu o neurčení výživného. Podľa neho matka prehliadla skutočnosť, že aj on má
právo zabezpečiť sebe a maloletému bývanie s cieľom znížiť si výdavky do budúcnosti a nadobudnúť
majetkovú hodnotu, z ktorej v budúcnosti bude profitovať najmä maloletý. Podotkol, že v konanípreukázal zobratie úveru za účelom zabezpečenia si nehnuteľnosti v čase nižších úrokových sadzieb
s potrebnou fixáciou tak, aby mohol svoj zámer uskutočniť. Za účelové a rozporné s dobrými mravmi
považoval tvrdenie matky, podľa ktorého ak je schopný platiť úver, je schopný platiť i výživné. Poukázal

na to, že matka sa má sťahovať so svojím manželom do prerobeného bytu, má teda zabezpečené
bývanie, preto za rozporné s dobrými mravmi je poukazovanie na jeho úver a snahu zabezpečiť si trvalé
bývanie. Podľa jeho názoru pokiaľ sa matke zníži príjem z dôvodu nástupu na materskú dovolenku,
má manžela, ktorý má voči nej vyživovaciu povinnosť. Poprel tvrdenia matky, že súd nesprávne
posúdil majetkové pomery rodičov. Poprel aj tvrdenie matky o existencii zameškaného výživného, keďže

vyživovaciu povinnosť si k maloletému plní, jednak výkonom osobnej starostlivosti a zabezpečovaním
jeho potrieb, ako aj zabezpečovaním jeho rozvoja.
4. Kolízny opatrovník odporučil napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. K podanému vyjadreniu
otca nemal kolízny opatrovník výhrady.

5.Otecsasvyjadrenímkolíznehoopatrovníkastotožnil.Poukázalajnavyjadreniakolíznehoopatrovníka

v konaní, ktorý spolu s Okresnou prokuratúrou Ružomberok navrhli, aby súd prvej inštancie výživné
neurčoval.

6. Matka v odvolacej replike nesúhlasila s tvrdením otca, podľa ktorého tento v rovnakej miere
zabezpečuje plnenie potrieb dieťaťa, považujúc svoj návrh na určenie výživného za riadne odôvodnený.

Mala za to, že pokiaľ si otec zakúpil pozemok a zvýšil svoje výdavky, nie je možné to zohľadniť bez
zabezpečenia realizácie bývania a tento výdavok je nedôvodný k určeniu výživného pre syna. Ďalej
zopakovala argumentáciu uvedenú v odvolaní. Podľa nej ak otec tvrdí, že nebola zistená disproporcia
medzi životným štýlom dieťaťa a rodičov, tak vlastne potvrdzuje nárok matky na určenie výživného, keď
pri striedavej starostlivosti sa na tomto životnom štýle spoločného syna matka podieľa pri nižšom príjme.

Ďalej mala za to, že pracovná pozícia u zamestnávateľa otca nebola zrušená, len ho vykonáva iná
fyzická osoba, teda, keby zamestnávateľ bol s otcom spokojný, tak by si ho v práci ponechal. Poukázala
tiež na to, že na trhu práce je po kuchároch dopyt. Podľa matky ani práceneschopnosť otca, ktorá
nastala až po ukončení pracovného pomeru, nemá vplyv na určenie výživného, keďže ide iba o dočasnú
pracovnú neschopnosť. Namietala, že vydajom a tehotenstvom s druhým dieťaťom neporušila žiaden

zákon; naopak aj nenarodené dieťa si vyžaduje ochranu a útočné tvrdenia otca v tomto smere svedčia
o jeho postoji. Podľa jej názoru si nemusel zobrať úver a teraz si záväzky musí plniť dobrovoľne.

7. Okresná prokuratúra Ružomberok poukázala vo svojom vyjadrení k odvolaniu na skutočnosť, že
v čase rozhodovania boli obidvaja rodičia práceneschopní, pričom dostatočne finančne zabezpečovali

potreby dieťaťa, preto nebolo potrebné o výživnom rozhodnúť. Krajská prokuratúra v Žiline na uvedené
vyjadrenie odkázala.

8. K vyjadreniu okresnej prokuratúry sa otec vyjadril tak, že na jeho strane od posledného rozhodovania
nedošlo k žiadnym podstatným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozsudku súdu prvej

inštancie. Tvrdil, že je naďalej práceneschopný a novú prácu nemá. Naďalej sa podieľa aj na osobnej
starostlivosti o maloletého.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“),

preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvostupňového súdu
v napadnutom výroku VI. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, podľa ktorého súd
prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré následne správne posúdil

a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom o rodine vzťahujúcich sa k vyživovacej
povinnosti rodičov k mal. deťom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, ktoré spĺňa náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, a je teda preskúmateľné,
preto len konštatuje správnosť jeho záverov, keď rozhodol o neurčení vyživovacej povinnosti rodičov
počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Matka v odvolaní neuviedla žiadne dôvody, ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej
inštancie.
10. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej časti odvolací súd uvádza, že ani podľa jeho
názoru nebol dôvod na úpravu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu počas trvania striedavejosobnej starostlivosti oboch rodičov. V konaní bolo síce preukázané, že rodičia majú rôzny potenciál
dosahovať príjem (matka dosahuje nižší príjem ako otec), avšak na starostlivosti o dieťa sa podieľajú
spoločne v rovnocennom rozsahu, to znamená, že každý z nich uhrádza bežné potreby dieťaťa, ktoré

vznikajú v jeho domácnosti. Čo sa týka nákladov na bývanie, odvolací súd má za to, že tieto si
každá rodina prispôsobuje podľa svojich možností a schopností po splnení vyživovacej povinnosti vo
vzťahu k základným potrebám dieťaťa; v tomto smere vyhodnotil náklady oboch rodičov ako účelné
a primerané. Pritom správne súd prvej inštancie prihliadol, že na nákladoch v domácnosti u matky
sa podieľa aj jej manžel, ktorý má navyše ku matke aj vyživovaciu povinnosť. Naproti tomu otec žije

v domácnosti sám v nájomnom byte, pričom nie je vlastníkom nehnuteľnosti na bývanie. Odvolací súd
dáva za pravdu otcovi, že je jeho prirodzeným právom zabezpečiť si nehnuteľnosť na bývanie a v tejto
súvislosti si vziať aj úver; jeho argumentácia ohľadne využitia podmienok nižších úrokových sadzieb
a až neskoršieho zakúpenia nehnuteľnosti obstojí v celom rozsahu. Vzhľadom k uvedenému námietky
matky o neúčelnosti úverového zadlženia otca bez súčasného zabezpečenia nehnuteľnosti považuje
odvolací súd za nedôvodnú.

11. Osobitne odvolací súd poukazuje na to, že okolnosť tehotenstva a následného materstva matky
nemá za následok zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Nepopiera právo matky a jej manžela mať
ďalšie deti, avšak ide o ich vlastné slobodné rozhodnutie, a preto zníženie príjmu matky, resp. zvýšenie
nákladov, ktoré sú s touto okolnosťou spojené, majú ísť len na ich vrub a zodpovednosť. Pokiaľ sa aj

matkin príjem na materskej, prípadne následnej rodičovskej dovolenke zníži, je zákonnou povinnosťou
jej manžela dorovnať ich vzájomnú životnú úroveň, pričom matka si zo svojho príjmu (materskej, resp.
rodičovského príspevku) bude prioritne plniť vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom.

12. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na neprimeranosť matkou požadovaného výživného.

V prípade výlučnej starostlivosti matky o dieťa by sa podľa ustálenej judikatúry pri príjme otca 1.300 eur
jeho vyživovacia povinnosť upravila v rozsahu 200 - 250 eur mesačne (15 – 20 % z čistého príjmu).
V prejednávanej veci sa však rodičia o dieťa starajú v striedavej osobnej starostlivosti rovnocenne,
a preto je matkou požadované výživné v sume 180 eur premrštené.
Odvolací súd taktiež podotýka, že v konaní zostali nesporné matkou vyčíslené výdavky na dieťa v sume

485 eur mesačne, pričom sú v nich zahrnuté aj náklady na bývanie u matky v sume 100 eur. Po ich
odpočte sú mesačné výdavky dieťaťa 385 eur, ktoré zaťažujú aktuálne oboch rodičov (t. j. menej ako
200 € u toho ktorého rodiča). Po prihliadnutí ku skutočnosti, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa
v sume 60 eur a daňového bonusu v sume 140 eur tak, ako to správne učinil aj súd prvej inštancie,
sú týmto bežné výdavky na mal. dieťa vznikajúce u matky v podstate pokryté. Uvedené potvrdzuje

nedôvodnosť úpravy výživného otca vo vzťahu k matke.

13. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že dočasná pracovná neschopnosť otca nie je dôvodom
na zníženie jeho potenciálu dosahovať príjem, a preto správne súd prvej inštancie vychádzal pri
rozhodovaní z predchádzajúceho príjmu otca. Obdobne to platí u matky.

14. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne
aj v ostatných, odvolaním nenapadnutých výrokoch, ktoré týmto ponecháva v platnosti.

15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP,

nezistiac dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).