Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 23, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121452987
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6121452987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci
žalobcu: Ing. G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/X, V., adresa na doručovanie: E. č. XXX,
Z. X., štátny občan SR, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010
01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, V.,
štátny občan SR, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s.r.o., IČO: 36 867 519, so
sídlom J. Chalupku 8, Banská Bystrica, o zaplatenie 8.400,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 46C/87/2021-157 zo dňa 28.09.2022 v znení

dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 46C/87/2021-188 zo dňa 24.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobca má proti žalovanému p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 46C/87/2021-157 zo dňa 28.09.2022 v znení dopĺňacieho
rozsudku č.k. 46C/87/2021-188 zo dňa 24.10.2022 (ďalej len rozsudok súdu prvej inštancie) uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 300,- eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške
0,50‰ denne zo sumy 300,- eur za obdobia: od 31.08.2018 do zaplatenia, od 01.10.2018 do zaplatenia,

od 31.10.2018 do zaplatenia, od 01.12.2018 do zaplatenia, od 31.12.2018 do zaplatenia, od 31.01.2019
do zaplatenia, od 01.03.2019 do zaplatenia, od 31.03.2019 do zaplatenia, od 01.05.2019 do zaplatenia,
od 31.05.2019 do zaplatenia, od 01.07.2019 do zaplatenia, od 31.07.2019 do zaplatenia, od 31.08.2019
do zaplatenia, od 01.10.2019 do zaplatenia, od 31.10.2019 do zaplatenia, od 01.12.2019 do zaplatenia,
od 31.07.2020 do zaplatenia, od 31.08.2020 do zaplatenia, od 01.10.2020 do zaplatenia, od 31.10.2020
dozaplatenia,od01.12.2020dozaplatenia,atodotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.Vozvyšku
žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu

50%.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o nájme bytových priestorov zo dňa
04.01.2008 (ďalej len „zmluva o nájme“) vznikol medzi žalobcom v pozícii prenajímateľa a žalovaného
v pozícii nájomcu nájomný vzťah. Zmluvou o nájme žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému
ako nájomcovi do užívania dvojizbový byt č. XX, nachádzajúci sa na druhom poschodí vo vchode X na
Ul. Z. X, V. v bytovom dome súp.č. XXXX, nachádzajúcom sa na par. registra C č. 2514/3, kat.úz. V.,
evidovanom na LV č. XXXX (ďalej len „byt, resp. predmet nájmu“). Následne uzatvorenými dodatkami k

nájomnej zmluve bola zmenená výška nájomného a určená doba nájmu. Žalovaný si nesplnil povinnosť
platiť prenajímateľovi nájomné za obdobie od 01.09.2018 do 31.12.2020 vo výške 300,- eur mesačne,
t.j. spolu v sume 8 400,- eur.3. Súd prvej inštancie východiskovo konštatoval, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie
nájomného za obdobie od 01.09.2018 do 31.12.2020, t.j. 28 mesiacov, v celkovej sume 8 400,- eur
spolu s príslušenstvom - poplatkom z omeškania vo výške 0,5‰ denne z dlžných súm. Z vykonaného

dokazovania, a to nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2008 (č.l. 14), mal súd prvej inštancie preukázané,
že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o nájme bytových priestorov v zmysle § 719 OZ s vymedzením
predmetunájmuvčlánkuI.zmluvy-dvojizbovýbytč.XX,nachádzajúcisanaS.Z.Xnadruhomposchodí
v bytovom dome súp.č. XXXX, ktorého vlastníkom je žalobca. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú,
t.j. do 31.12.2008. V článku III. zmluvy o nájme bytu bolo určené nájomné a úhrada za služby spojené

s užívaním bytových priestorov, a to v sume celkom 11 500,- Sk, z toho 11 500,- Sk (správne malo
byť 11 000,- Sk - poznámka odvolacieho súdu) tvorí nájomné a suma 500,- Sk tvoria úhrady spojené
s užívaním bytu. Nájomné bolo splatné vždy do 25. predchádzajúceho mesiaca na účet prenajímateľa,
ktorý v zmluve špecifikovaný nebol. Uvedená zmluva podľa zistení súdu prvej inštancie bola menená v
zmysle dodatkov, ktorými sa upravovala výška nájomného a trvanie doby nájmu.
4.Súdprvejinštanciepocitáciiaplikovanýchust.3ods.1,§39,§517ods.1,2,§633,§664,§665ods.1,

2, § 671 ods. 1, § 685 ods. 1, 686 ods. 1, § 697 OZ a § 4 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. konštatoval,
že právna úprava nájomnej zmluvy obsahuje obligatórne náležitosti nájomnej zmluvy, ktorou sú opísanie
predmetu nájmu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním
bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa
nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. V prejednávanej veci mal súd

prvej inštancie za nesporné, že samotná zmluva obligatórne náležitosti ustanovené zákonom obsahuje.
Súd prvej inštancie zároveň poznamenal, že forma úhrady (v hotovosti, resp. na bankový účet) nie je
povinnou náležitosťou zmluvy, pričom v prejednávanej veci je určený spôsob úhrady na bankový účet,
ten však súd nepovažuje za záväzný v prípade preukázania inej formy úhrady nájomného. Súd prvej
inštancie konštatoval, že sa prednostne zaoberal dvomi procesnými námietkami žalovaného. Žalovaný

na pojednávaní dňa 20.06.2022 nad rámec doterajšej argumentácie uviedol, že má za to, že dodatky k
nájomnej zmluve sú absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej rozporu s ustanovením § 686
OZ, ktorý hovorí o tom, aké obsahové náležitosti má mať nájomná zmluva. S touto námietkou zároveň
spojil vznesenie námietky premlčania, nakoľko v prípade absolútnej neplatnosti dodatkov by bolo nutné
posúdiť nárok žalobcu ako nárok z bezdôvodného obohatenia, a tak nárok splatný do 31.08.2018 je

s ohľadom na dvojročnú premlčaciu lehotu premlčaný. K uvedeným námietkam súd prvej inštancie
poznamenal, že súd z úradnej povinnosti skúma absolútnu neplatnosť právneho úkonu a tú v danom
prípade nevzhliadol.
5. Na účely posúdenia žalobného nároku súd prvej inštancie za podstatné považoval žalobcom
predložené dodatky k nájomnej zmluve zo dňa 04.01.2008, t.j. dodatky č. 12 až 16. Z dodatku č. 12 k

zmluve o podnájme bytu uzatvorenej dňa 04.01.2008 (č.l. 18) vyplýva, že mesačné nájomné je 300,-
eur so splatnosťou do 30. dňa predchádzajúceho mesiaca na bankový účet v X., IBAN: H XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, pričom zmluvné strany sa dohodli na dobe ukončenia podnájmu do 31.12.2018.
Z dodatku č. 13 k zmluve o podnájme bytu uzatvorenej dňa 04.01.2008 (č.l. 19) vyplýva, že mesačné
nájomné je 300,- eur so splatnosťou do 30. dňa predchádzajúceho mesiaca na bankový účet v X., IBAN:

H XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom zmluvné strany sa dohodli na dobe ukončenia podnájmu do
31.12.2019. Z dodatku č. 14 k zmluve o podnájme bytu uzatvorenej dňa 04.01.2008 (č.l. 20) vyplýva, že
mesačné nájomné je 300,- eur so splatnosťou do 30. dňa predchádzajúceho mesiaca na bankový účet
v X., IBAN: H XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom zmluvné strany sa dohodli na dobe ukončenia
podnájmu do 30.06.2020. Z dodatku č. 15 k zmluve o podnájme bytu uzatvorenej dňa 04.01.2008

(č.l. 21) vyplýva, že mesačné nájomné je 300,- eur so splatnosťou do 30. dňa predchádzajúceho
mesiaca na bankový účet v X., IBAN: H XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom zmluvné strany
sa dohodli na dobe ukončenia podnájmu do 30.09.2020. Z dodatku č. 16 k zmluve o podnájme bytu
uzatvorenej dňa 04.01.2008 (č.l. 22) vyplýva, že mesačné nájomné je 300,- eur so splatnosťou do 30.
dňa predchádzajúceho mesiaca na bankový účet v X., IBAN: H XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom

zmluvné strany sa dohodli na dobe ukončenia podnájmu do 30.12.2020.
6. Vo vzťahu k námietke neplatnosti dodatkov súd prvej inštancie konštatoval, že pre dodatok k nájomnej
zmluve neplatí, že musí obsahovať celé jej znenie. V zmysle zásady zmluvnej voľnosti účastníci zmluvy
si môžu upraviť vzťahy vyplývajúce zo zmluvy ľubovoľným spôsobom. Na účel úpravy zmluvy slúži
dodatok k zmluve, ktorým sa menia ustanovenia pôvodnej zmluvy. Všeobecne platí, že dodatok môže

byť uzatvorený podľa rôznych právnych predpisov. Napríklad, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na
dodatku podľa Občianskeho zákonníka a podnikatelia podľa Obchodného zákonníka. Zákon výslovne
právnu formu dodatku nestanovuje, avšak platí, že pokiaľ zmluva musí byť písomná, aj dodatok k
zmluve musí byť písomný. Rovnako, pokiaľ sa zmluvné strany v pôvodnej zmluve dohodli, že akákoľvekúprava zmluvy je možná len na základe písomnej dohody strán zmluvy, dodatok musí byť písomný.
Vo všeobecnosti platí, že dodatok musí obsahovať označenie zmluvy, na ktorú sa odvoláva, zmluvné
strany a predmet, t.j. časť zmluvy na ktorú sa vzťahuje, ako aj podpisy zmluvných strán. Dodatky

predložené žalobcom tieto náležitosti obsahujú, nakoľko je zrejmé, kto ich uzavrel, k akej zmluve sa
vzťahujú a čo sa samotným dodatkom v zmluve mení alebo dopĺňa. Opačný výklad by bol v rozpore
so zásadou preferencie výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti, na ktorú poukazuje Nález
ÚS SR sp.zn. I. ÚS 640/2014: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu
predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej

právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov
neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany
účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a
plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii
výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ S ohľadom na tento záver súdu tak
neobstojí ani námietka premlčania žalovaného za obdobie splatnosti k 31.08.2018, nakoľko súd prvej

inštancie predmetné dodatky nevyhodnotil ako absolútne neplatné, a tak nárok žalobcu nie je nárokom
z bezdôvodného obohatenia.
7. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosti zistené z výsluchu účastníkov konania. Žalobca pri
výsluchu uviedol, že v minulosti uhrádzal žalovaný žalobcovi platby titulom nájomného v hotovosti, t.j. do
konca roka 2017. Žalobca tvrdil, že žalovanému vždy vznikali dlhy, na ktoré započítaval žalobca neskôr

vykonané úhrady. Samotný žalobca potvrdil, že skutočne sa stalo, že niektoré sumy uhrádzal žalovaný
žalobcovi pri osobnom kontakte v hotovosti. Naposledy to bolo 400,- eur, pričom tieto sumy započítaval
vždy za oneskorené úhrady od roku 2008. Potvrdil, že za rok 2020 bol nedoplatok žalovaného v sume
1 500,- eur. Platby spojené s užívaním bytu predstavovali sumu 180 - 190,- eur mesačne. Zároveň
konštatoval, že tieto úhrady boli vykryté viac-menej platbami od žalovaného. Na otázku súdu vo vzťahu

k odpovedi, že žalovaný uhrádzal platby, ktoré pokrývali náklady spojené s užívaním bytu, aká suma
úhrad to bola za rozhodné obdobie, uviedol, že išlo o platby započítané na predošlé roky, napr. 2016,
2017. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že po celú dobu trvania nájomného vzťahu boli platby nájomného
realizované vždy v hotovosti, priamo do rúk žalobcu. Často išlo aj o platby za viac mesiacov. Žalovaný
tvrdil,ževčaseuzatváraniadodatkovmalvždyuhradenévšetkyplatby.Potvrdeniezaúhradynájomného

nežiadal, pretože žalobcovi dôveroval, nakoľko nájomný vzťah trval 12 rokov.
8. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie doručil súdu prvej inštancie iba predpis zálohovej platby za
plyn a elektrinu, bez preukázania mesačných zálohových platieb za byt. Z týchto listín mal súd prvej
inštancie za preukázané, že žalobca preukázateľne uhrádzal iba platby za elektrinu a plyn, čo vyplynulo
z prepisu zálohových platieb za elektrinu a plyn ako aj v nich konštatovaných nedoplatkov a preplatkov

(č.l. 141-143), v zmysle ktorých nedoplatok za plyn predstavoval cca 13,- eur, preplatok za elektrinu
15,- eur. Zároveň medzi stranami bolo nesporné, že žalobca nevykonával platby spojené s užívaním
bytu subjektu na splnomocnenému vlastníkmi bytov, čo je súdu prvej inštancie známe z výpovedí strán
sporu, ale aj z iných konaní prebiehajúcich na súde prvej inštancie. Táto skutočnosť je zrejmá aj z
listiny predloženej právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 28.09.2022, ktorej predloženie

namietala právna zástupkyňa žalobcu. Súd prvej inštancie k uvedeným listinám konštatuje, že z nich
nevyplývajú relevantné informácie na posúdenie žalobného nároku. Z listín vyplýva výška zálohovej
platby za byt od 01.05.2022, t.j. za iné obdobie ako je predmetom sporu. Nad rámec tejto skutočnosti
vyplýva z listín výška nedoplatku žalobcu na zálohových platbách za byt, čo bolo medzi stranami
nesporné. Súd prvej inštancie tak tieto skutočnosti vyhodnotil v širšom kontexte a má za to, že v konaní

bolo nesporné, že žalobca má vysoké nedoplatky titulom úhrad spojených s užívaním bytu (poplatky
uhrádzanétretejosobyza„správu“bytu,nakoľkobytovýdomprevlastníckespory,nemásprávcu,pričom
túto úlohu vykonáva fyzická osoba na to splnomocnená). Samotný žalobca tieto skutočnosti priznal v
rámci výsluchu. Preto je nutné konštatovať, že žalobcove odpovede na položené otázky si vzájomne
odporovali. Na jednej strane žalobca potvrdil, že skutočne neuhrádzal platby spojené s užívaním bytu

(s výnimkou plynu a elektriny), no na druhej strane tvrdil, že mu sumy uhrádzané žalovaným postačili
na základné výdavky spojené s užívaním bytu, čo malo predstavovať sumu 180 - 190,- eur mesačne.
Zároveň však tvrdil, že tieto prípadné úhrady v hotovosti priraďoval k nedoplatkom za skoršie roky - 2016
- 2017. Žalobca v rámci svojich výpovedí výslovne uviedol, že za predošlé roky uhrádzal žalovaný platby
za byt v hotovosti. Tiež potvrdil, že žalovaný od neho potvrdenie o prijatí platby nevyžadoval, čo rovnako

potvrdil žalovaný. Uvedené tak má súd prvej inštancie za nesporné. Na základe týchto skutočností
má súd prvej inštancie za to, že napriek dohode o spôsobe úhrady nájomného v písomnej zmluve a
jej dodatkoch, úhrady zo strany žalovaného boli realizované minimálne do roku 2017 v hotovosti pri
osobnýchstretnutiach.Žalobcapotvrdil,že„občas“taktožalovanýplatbynájomnéhovykonávalapriznal,že dlh na nájomnom za rok 2020 mohol byť v sume 1.500,- eur ako vyplýva z sms-správy predloženej
žalovaným na pojednávaní dňa 20.06.2022.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil ako nesporné, že dlh žalovaného

za rok 2020 bol 1 500,- eur. Žalobca nešpecifikoval, za aké mesiace tento dlh vznikol, a tak súd prvej
inštancie ustálil, že žalobca má nárok na posledných 5 mesačných platieb (5 x 300 = 1500) nájomného
v roku 2020, t.j. nájomné za obdobie od mesiacov december 2019 až jún 2020 žalovaný zaplatil,
nakoľko splatnosť nájomného bola do 25. dňa predošlého mesiaca. Reálne tak mal uhradené nájomné
za mesiace január až júl 2020.

10. Sporný bol nárok za obdobie od mesiacov september 2018 (splatné k 25.08.2018) až december
2019 (splatné k 25.11.2019) a august 2020 (splatné k 25.07.2020) až december 2020 (splatné k
25.11.2020), t.j. 21 mesiacov po 300,- eur (6 300,- eur). Súd prvej inštancie uviedol, že prioritne je nutné
v konaní konštatovať dôkaznú núdzu na strane žalovaného, ktorý dôverčivo a neprezieravo uhrádzal
platbynájomnéhoosobnedorúkžalobcupriosobnýchstretnutiachabezvydaniapísomnéhopotvrdenia.
Samotný žalovaný sám uviedol, že niekedy sa stalo, že uhrádzal nájomné za viacero mesiacov. Súd

prvejinštanciezároveňkonštatuje,žespôsobúhradynájomného,resp.platobnémiesto,niesúpovinnou
náležitosťou nájomnej zmluvy. Je však z výsluchu strán preukázané, že minimálne do roku 2017 boli
platby nájomného uhrádzané v hotovosti. Sporné je či boli uhrádzané včas a v plnej výške. Je na ťarchu
žalovaného, že pre prípad, že tvrdí uhrádzanie nájomného v hotovosti, o týchto skutočnostiach nemá
žiadendôkaz(napreukázaniesvojichtvrdenínepredložilaninenavrholvykonaťžiadendôkaz).Súdprvej

inštancie tak musel vychádzal zo skutočnosti v konaní nesporne preukázaných, t.j. z potvrdenia žalobcu,
že dlh za rok 2020 predstavoval sumu 1 500,- eur, pričom úhradu nájomného za obdobie mesiacov
september 2018 až december 2019 a august 2020 až december 2020 súd prvej inštancie preukázanú
nemal. Nemožno za nesporné považovať tvrdenie žalobcu, že úhrady žalovaného postačili na náklady
spojené s bytom do výšky 180 - 190,- eur, nakoľko žalobca výslovne uviedol, že išlo o predošlé roky, a

tak tieto úhrady za prejednávané obdobie neučinil nespornými.
11. Na základe uvedených úvah súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 6 300,- eur (pri
zohľadnení úhrady za rok 2020 v sume 2 100,- eur, nakoľko dlh bol nesporne 1 500,- eur). Zároveň
súd prvej inštancie žalovaného zaviazal aj na zaplatenie poplatku z omeškania s poukazom na § 697
OZ v spojení s § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý predstavuje 0,5 ‰ denne zo sumy 300,-

eur tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie tento nárok
vyhodnotil ako dôvodný, nakoľko v konaní dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal včasné vykonanie
úhradynájomnéhotak,akotobolozmluvnevzmyslepredloženýchdodatkovustanovené.Doomeškania
s úhradou poplatku z omeškania sa žalovaný dostal uplynutím 5. dní od splatnosti nájomného, t.j. pri
splatnosti 25. dňa v mesiaci, tak v závislosti od počtu dní v mesiaci došlo k 31. dňu v mesiaci, prípadne

1. dňu nasledujúceho mesiaca. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú,
t.j. v časti o zaplatenie sumy 2 100,- eur s príslušenstvom (nájomné za mesiace január až júl 2020).
12. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, konštatujúc, že súd
žalobcovi priznal sumu 6 300,- eur s poplatkom z omeškania. Procesný úspech žalobcu je teda 75%
(priznaných 6 300,- eur/žalovaných 8 400,- eur x 100%). Procesný úspech žalovaného je vo výške 2

100,- eur. Vzhľadom k predmetu konania je to 25% (nepriznaných 2 100,- eur/žalovaných 8 400,- eur x
100%). Čistý procesný úspech žalobcu predstavuje 50% (75% - 25%). Preto súd prvej inštancie rozhodol
o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania a v rozsahu 25%.
13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, navrhujúc jeho zmenu,
zamietnutie žaloby žalobcu a priznanie náhrady trov konania žalovanému v rozsahu 100%. Podstatu

odvolacích námietok možno zhrnúť nasledovne.
14.ŽalovanýnamietaabsolútnuneplatnosťDodatkovč.12až16kzmluveonájmebytu,akoajabsolútnu
neplatnosť samotnej Zmluvy o nájme bytu, poukazujúc na § 686 ods. 1 veta prvá OZ, ktoré explicitne
určuje, že nájomná zmluva musí obsahovať vymedzenie predmetu nájmu a rozsahu užívania, ako aj
výškunájomnéhoavýškuúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebospôsobichvýpočtu.Samotná

Zmluva o nájme bytu v bode 3.1 v súlade s § 686 ods. 1 OZ určuje presné určenie sumy dohodnutého
mesačného nájomného (11 000,- Sk) a sumy, ktorá predstavuje mesačné zálohy na elektrickú energiu,
plyn (500,- Sk). Naproti tomu jednotlivé Dodatky k zmluve už takéto rozdelenie sumy, ktorú žalovaný
mal byť povinný platiť, t.j. rozdelenie sumy na nájomné a na úhrady za plnenia spojené s užívaním
bytu, neobsahujú. Takáto úprava vzájomných vzťahov strán sporu v otázke výšky nájomného a výšky

úhrad spojených s užívaním bytu je jednoznačne v rozpore s kogentným ustanovením § 686 ods. 1
OZ. Absolútne neplatnou dohodou strán sporu o nájomnom a platbách spojených s užívaním bytu
sa podľa mienky žalovaného tak stáva absolútne neplatnou aj Zmluva o nájme bytu ako celok, ktorá
bola takýmto absolútne neplatným dodatkom zmenená. Vychádzajúc z premisy o absolútnej neplatnostizmluvy o nájme bytu by tak žalovaný užíval byt žalobcu bez platného právneho dôvodu a žalobcom
uplatnený nárok by neprestavoval nárok na zaplatenie dlžného nájomného, ale nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v úhrade odplaty za užívanie bytu bez platného právneho

titulu. V takomto prípade by bol žalobcom uplatnený nárok vo výške 3 600,- eur právne posúdený ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný v zmysle § 107 OZ. Táto premlčaná suma
zodpovedá uplatnenému nároku na zaplatenie nájomného za obdobie od 31.08.2018 do 31.07.2019.
15. V otázke výšky nároku bol súd prvej inštancie povinný zohľadniť, že nedoplatok na nájomnom za
rok 2020 predstavoval sumu vo výške 1 500,- eur, keďže sumu vo výške 2 100,- eur žalovaný uhradil.

16.Pozohľadnenívyššieuvedenéhojeodcelkovéhouplatnenéhonároku8400,-eurpotrebnéodpočítať
premlčanú sumu 3 600,- eur (splátky splatné od 31.08.2018 do 31.07.2019), sumu vo výške 2 100,- eur
predstavujúcu platby vykonané žalovaným za rok 2020 (skutočnosť medzi stranami nesporná) a sumu
vo výške 925,- eur, ktorá predstavuje úhradu nákladov spojených s užívaním bytu za mesiace 8/2019 až
12/2019 (skutočnosť výslovne potvrdená žalobcom). Celková výška nároku, ktorý mal byť žalobcovi po
zohľadnení vyššie uvedených skutočností priznaný prvostupňovým súdom, potom prestavuje len sumu

vo výške 1 775,- eur.
17. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s námietkou premlčania vznesenou žalovaným od
celkového uplatneného nároku vo výške 8 400,- eur, je potom potrebné odpočítať sumu vo výške 2
100,- eur, ktorá predstavuje uhradené splátky za obdobie 01/2020 až 07/2020, ako aj sumu vo výške 3
145,- eur, ktorá predstavuje úhradu nákladov spojených s užívaním bytu (185,- eur x 17 mesiacov, t.j.

august 2018 až december 2019). Celková výška nároku, ktorý mal byť žalobcovi po zohľadnení všetkých
uvedených skutočností priznaný, by potom predstavovala len sumu 3 155,- eur.
18. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval výpoveď žalobcu v otázke výšky
úhrad prijatých od žalovaného. Na strane 5. zápisnice z pojednávania zo dňa 20.06.2022 je výslovne
zaznamenané vyjadrenie žalobcu: „Zdôrazňuje, že na prípadnú otázku, z akého dôvodu zotrval v

nájomnom vzťahu so žalovaným uvádza, že pokiaľ vykonané úhrady pokrývali úhrady spojené s
užívaním bytu, tak sa žalobca rozhodol, že ho v byte nechá, nakoľko existencia tohto nájomného vzťahu
pokrývala réžiu bytu.“ Žalobca v tejto súvislosti na doplňujúcu otázku právneho zástupcu žalovaného
uviedol, že mesačné náklady na prevádzku bytu v uvedenom období predstavovali sumu 180,- eur až
190,- eur. Na strane 6 zápisnice z pojednávania zo dňa 20.06.2022 vyplýva, že žalobca na otázku

právneho zástupcu žalovaného, prečo so žalovaným od roku 2017 uzatváral Dodatky k zmluve, keď mu
žalovaný od roku 2008 do roku 2017 údajne opakovane dlhoval na nájomnom žalobca vo svojej výpovedi
výslovne zopakoval už skôr uvedené tvrdenie: „Už som to raz povedal, pokiaľ tie peniaze, ktoré mi dával,
pokrývali náklady bytu, nechal som ho byt užívať.“ Zo žiadneho vyjadrenia žalobcu zaprotokolovaného v
zápisnici z pojednávania celkom určite nevyplýva skutkový záver prvostupňového súdu o tom, že platby

prijaté od žalovaného postačovali len na pokrytie nákladov súvisiacich s užívaním bytu do konca roka
2017. Naopak, z týchto vyjadrení žalobcu je úplne jasné, že žalobca žalovaného nechal užívať byt do
okamihu, pokiaľ jeho platby pokrývali všetky náklady žalobcu súvisiace s užívaním bytu.
19. Žalovanému ďalej z rozsudku nie je zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia súd prvej
inštancie akceptoval tvrdenie žalobcu o tom, že jednotlivé platby prijímané od žalovaného započítaval

na údajné staršie záväzky žalovaného. Z odpovedí žalovaného na pojednávaní dňa 20.06.2022, ktoré
žalobcom neboli nijako spochybnené, a preto je v súlade s § 151 ods. 1 nevyhnutné považovať
ich v tomto konaní za nesporné, vyplýva, že pri preberaní platieb hotovostí od žalovaného žalobca
nikdy neuviedol, že tieto úhrady prijaté od žalovaného pripíše na úhradu údajného staršieho záväzku
žalovaného. Okrem toho, žiadne ustanovenie OZ nepriznáva veriteľovi právo rozhodnúť o tom,

na úhradu ktorého záväzku použije plnenie prijaté dlžníka. O účelovosti tvrdenia žalobcu svedčia
nasledovné skutočnosti. Žalobca nebol schopný údajné staršie záväzky žalovaného špecifikovať. V sms
správe z 20.01.2021 žalobca vyzýva žalovaného len na zaplatenie dlhu za rok 2020 vo výške 1 500,-
eur, žiadny iný záväzok nespomína. Žalobca v písomných podaniach opakovane odmietol, že by od
žalovaného prijímal akékoľvek plnenia súvisiace so zmluvou v hotovosti. Naproti tomu na pojednávaní

20.06.2022tvrdil,žeodroku2008žalovanývykonávalvšetkyúhradyzaužívaniebytuvýlučnevhotovosti
a mal pokryté minimálne všetky svoje náklady súvisiace s užívaním bytu, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu
predstavovali sumu 185,- eur mesačne. Nie je rovnako zrejmé, prečo žalobca podpísal 4 dodatky k
zmluve so žalovaným, ktorý mu mal údajne na nájomnom dlhovať viac ako 10 000,- eur.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného považuje námietky žalovaného ohľadne dôvodov
absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme bytu a dodatkov za špekulatívne. Zmluva o nájme bytu spĺňa
všetky zákonom požadované obligatórne náležitosti podľa § 686 ods. 1 OZ. Pokiaľ žalovaný namieta
platnosť jednotlivých dodatkov, odvolávajúc sa na absenciu výšky úhrady za plnenia spojené s užívanímbytu,resp.spôsobichvýpočtu,kuvedenémužalobcapoukazujenaust.§35ods.2OZ,vzmyslektorého
právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Zo znenia

jednotlivých dodatkov uzatvorených v zmluve o nájme bytu je zjavné, že vôľou zmluvných strán bolo
zmeniť výšku nájomného, pričom v otázke úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu mala zmluva o
nájme ostať nedotknutá, čo je vyjadrené v článku IV. jednotlivých dodatkov, ktorý vyslovene uvádza, že
„ostatné náležitosti zmluvy ostávajú nezmenené“. Žalobca akcentuje základný princíp výkladu zmlúv,
ktorým je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť

zmluvyzakladá,aksúmožnéobidvavýklady.Preprípad,žebysaodvolacísúdstotožnilsargumentáciou
žalovaného ohľadom absolútnej neplatnosti dodatkov k zmluve o nájme, logickým následkom by bolo
nenadobudnutie práv a povinností vyplývajúcich len z predmetných dodatkov. Žalobca poukazuje na ust.
§ 41 OZ, v zmysle ktorého ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť. Keď je teda neplatnosť jednotlivých dodatkov podľa mienky žalobcu, tak nemá za následok
neplatnosť samotnej zmluvy o nájme, ktorá obsahuje všetky obligatórne stanovené náležitosti. Žalobca

zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne interpretoval výpoveď žalobcu učinenú na pojednávaní
dňa 20.06.2022. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 20.06.2022, pokiaľ išlo o
sumy 180,- eur až 190,- eur, išlo o sumy, ktoré započítal za predchádzajúce roky. Z ustanovení OZ
nevyplýva, že by veriteľ nemohol započítať prijaté platby na najstarší záväzok. Žalobca vo vzťahu k
zálohovým platbám uviedol, že tieto predstavovali sumu okolo 150,- až 160,- eur. Okrem toho znášal

žalobca náklady za elektrinu okolo 20,- eur a za plyn asi 4,- eur. Čo sa týka mesačných nákladov
na prevádzku bytu, na otázku právneho zástupcu žalovaného „zhruba boli teda Vaše náklady spojené
s týmto bytom okolo 180 - 190,- eur“, žalobca uviedol, že sa to dá tak povedať. Z uvedeného je
evidentné, že ide o približnú sumu nákladov na prevádzky bytu, a to vrátane nákladov na elektrinu
a plyn. Ďalej žalovaný poukázal na to, že „žalobca totiž vo svojich písomných podaniach opakovane

principiálne odmietol, že od žalovaného prijímal akékoľvek plnenia súvisiace so zmluvou v hotovosti“ a
„žalobca následne na pojednávaní dňa 20.06.2022 v rozpore so svojimi predchádzajúcimi tvrdeniami
výslovne priznal, že od roku 2008 žalovaný vykonával všetky úhrady za užívanie bytu výlučne v
hotovosti“. Čo sa týka predmetných písomných vyjadrení žalobcu, v rámci ktorých rozporoval, že by mu
žalovaný za užívanie bytu zaplatil, k tomu žalobca udáva, že uvedené tvrdenia sa týkali uplatneného

nároku, ktorý je predmetom žalobného návrhu. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobca podpísal 4 Dodatky
zmluvy so žalovaným, hoci mu mal údajne žalovaný na nájomnom dlhovať viac ako 10 000,- eur, k
uvedenému žalobca dodáva, že naivnou vierou v charakterové vlastnosti žalovaného predložil zmluvy
o nájme prostredníctvom uzatvorených Dodatkov v domnienke, že mu dlžné nájomné žalovaný uhradí.
Sám žalovaný v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 20.06.2022 potvrdil, že so žalobcom mali

relatívne kamarátsky vzťah. Na záver žalobca akcentuje, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý
by preukazoval ním uvádzané tvrdenia a to, že žalobcovi za užívanie nehnuteľnosti mesačné nájomné
zaplatil a v akej výške.

21. Žalobca v odvolacej replike opakuje podstatu skutkovej a právnej argumentácie, ktorú obsiahol

v podanom odvolaní. Na dôvažok udáva, že právna úvaha súdu prvého stupňa pri posudzovaní ním
tvrdenej absolútnej neplatnosti jednotlivých dodatkov k zmluve je nesprávna. Vo všeobecnosti totiž
platí, že platný právny poriadok obsahuje kogentnú úpravu konkrétnej podstatnej obsahovej náležitosti
zmluvy v prípade, ak je táto obsahová náležitosť zmluvy menená Dodatkom k zmluve, ani tento Dodatok
ako parciálna zmena existujúceho zmluvného vzťahu nemôže byť v rozpore s kogentnou právnou

úpravou. Nakoľko Dodatky č. 12 a 16 k zmluve o nájme bytu nanovo upravovali finančné povinnosti
žalovaného ako nájomcu voči žalobcovi ako prenajímateľovi, tieto museli obsahovať presné určenie
výšky nájomného a presné určenie výšky úhrad za plnenie spojené s užívaním bytu. Obranu žalobcu
obsiahnutú vo vyjadrení k odvolaniu považuje žalovaný za účelovú snahu dodatočne vysvetľovať, resp.
korigovať a pozmeňovať jeho vyjadrenia, ktoré on sám osobne uviedol do zápisnice, o čom najlepší

obraz poskytuje zvukový záznam z pojednávania zo dňa 20.06.2022.

22. Žalobca odvolaciu dupliku k odvolacej replike žalovaného v súdom stanovenej lehote nepodal.

23. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za
použitia § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny.24. Odvolací súd po preskúmaní veci vo svetle odvolacích námietok dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie, rozsudku, na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil
a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2
CSP v podrobnostiach naň odkazuje. V danej súvislosti odvolací súd tiež konštatuje, že odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktorý stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý
proces (napr. sp.zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Z pohľadu logiky
argumentačnej súdržnosti nebolo možné v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov (sp.zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
25. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd v nadväznosti na vznesené
odvolacie námietky zdôrazňuje nasledovné významné skutočnosti.
26. Námietku absolútnej neplatnosti Zmluvy o nájme bytu a Dodatkov č. 12. - 16. v zmluve o nájme bytu
vyhodnotil súd prvej inštancie správne ako nedôvodnú.

27. Východiskovo odvolací súd akcentuje, že Zmluva o nájme bytu je platným právnym úkonom
obsahujúcim všetky obligatórne náležitosti, ktoré má na mysli kogentná úprava § 686 ods. 1 OZ.
Obsahuje dostatočne určité vymedzenie predmetu i rozsahu nájmu, výšku nájomného (11.000,- Sk) a
osobitne tiež výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu (500,- Sk). Súd prvej inštancie dospel k
správnemu skutkovému záveru, že Dodatkami č. 12-16. bola menená len výška nájomného a trvanie

doby nájmu, teda nie výška úhrad spojených s užívaním bytu. Uvedený záver súdu prvej inštancie
plynie z jednoznačného jazykového vyjadrenia zachyteného v predmetných Dodatkoch, z ktorých je
nepochybne zrejmé, že Zmluva o nájme bytu bola menená len vo vzťahu k dobe nájmu (Čl. I. Dodatku/
Dodatkov) a výške nájomného (Čl. III. Dodatku/Dodatkov). Ostatné náležitosti Zmluvy o nájme bytu, ako
to plynie z Čl. IV. Dodatku/Dodatkov, majú ostať nezmenené. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade,

ak je obsah právneho úkonu jednoznačný, výklad obsahu právneho úkonu (v zmysle § 35 ods. 2 OZ)
nepodáva ani súd, a to ani v prípade, že sa ho dovoláva niektorá zo strán sporu (obdobne rozsudok
NS SR sp.zn. 4Obo/66/2021). Z uvedeného dôvodu neobstojí námietka žalovaného, že v Dodatkoch
dojednaná suma 300,- Eur mesačne nie je rozdelená na sumu zodpovedajúcu „nájomnému“ a sumu
zodpovedajúcu „úhradám za plnenia spojené s užívaním bytu“. Obsah Dodatkov je jednoznačný, bola

nimi (popri dobe nájmu) menená len platba nájomného a nie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu.

28. Odvolací súd na dôvažok udáva, že Dodatky predstavovali de iure dohodu o zmene obsahu záväzku
(tzv. kumulatívnu nováciu záväzku). Aplikácia ust. § 516 OZ o kumulatívnej obnove záväzku prichádza
do úvahy pri všetkých druhoch záväzkov (ak zákon alebo povaha záväzkového vzťahu túto zmenu

nevylučuje), pokiaľ nie je daná špeciálna právna úprava. Do úvahy prichádza aj v právnych vzťahoch
nájmu bytu (obdobne napr. rozsudok NS ČR z 26.10.2001 sp.zn. 20Cdo 2352/99 a z 08.01.2002 sp.zn.
26Cdo 893/2000), pretože špeciálne ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce daný záväzkový
vzťah (§ 685 a nasl. OZ) nemajú v tomto smere osobitnú úpravu a jeho použitie nevylučujú.
29. Na základe kumulatívnej novácie záväzku dochádza k zmene existujúceho záväzkovo-právneho

vzťahu, nie však k jeho zániku. V tom sa dohoda o kumulatívnej novácii odlišuje od privatívnej novácie
(§ 570 OZ). Dohoda o zmene záväzku sa môže týkať predmetu alebo obsahu pôvodného záväzku. V
prípade dohody o zmene obsahu záväzku dochádza tak k zmene niektorej z podstatných náležitostí
pôvodného záväzku (essentialia negotii), najmä pokiaľ ide dojednaný predmet záväzku. Zmena obsahu
pôvodnejzmluvysavpraxibežnerealizujeformou„dodatkov“kzmluve.Zpodstatykumulatívnejnovácie

(na rozdiel od novácie privatívnej), je zrejmé, že zmenou nedotknuté časti zmluvy ostávajú v platnosti v
pôvodnom znení. Uvedené ani nemusí byť vyjadrené v predmetnom dodatku.
30. Vo svetle skutkových okolností prejednávanej veci je teda potrebné prijať jednoznačný záver, že
dodatkami bola menená len výška „nájomného“. Výška „úhrad spojených s užívaním bytu“ ostala
nezmenená. Na margo námietky žalovaného, podľa ktorej sú dodatky neplatné, nakoľko neobsahujú

výslovné rozčlenenie sumy 300,- eur na nájomné a úhrady, odvolací súd zdôrazňuje, že obsah
záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania tvoria dodatky a súčasne aj pôvodná zmluva
(a to tie jej časti, ktoré dodatkami neboli menené). Z uvedeného plynie nedôvodnosť námietky žalobcu
o absencii osobitného vyjadrenia sumy nájomného a sumy úhrad spojených s užívaním bytu. Sumanájomného (300,- eur) plynie z dodatku (dodatkov) a suma úhrad spojených s užívaním bytu plynie
z pôvodnej zmluvy o nájme bytu zo dňa 04.01.2008. Nakoľko zmluva o nájme bytu v znení dodatkov
obsahuje všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti nájomnej zmluvy podľa úpravy § 686 ods.

1 OZ, nemožno zmluvu v znení jej dodatkov považovať za neplatný právny úkon. Za neplatné nie je
možné považovať ani dodatky. Je potrebné zdôrazniť, že Občiansky zákonník pre dohodu o zmene
obsahu záväzku nepredpisuje osobitné obsahové náležitosti, uplatnia sa preto všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Dodatky považuje odvolací súd za platné právne úkony,
keďže nezistil žiadny dôvod, s ktorým Občiansky zákonník spája ich absolútnu neplatnosť (dodatky sú

vymedzené dostatočne, určito, zrozumiteľne, neobchádzajú zákon, ani sa nepriečia dobrým mravom
atď.).
31. Pre úplnosť odvolací súd akcentuje, že základným princípom výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý
nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba
výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva
a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a

nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore so princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1
Ústavy SR, je teda taká prax, že všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu, uprednostňujúcu výklad
vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúci. Prehnané formalistické
požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha
všeobecného súdu pri hľadaní riešenia v súdenej právnej veci a interpretácia relevantných právnych

úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov
jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má
byť založená, okrem iného, aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre
výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho
úkonu (nález Ústavného súdu SR z 01.04.2015 sp.zn. I. ÚS 640/2014).

32. Námietku žalovaného, v zmysle ktorej od žalovanej sumy je potrebné odpočítať sumu 2 100,- eur,
prestavujúcu uhradené platby nájomného za obdobie 01/2020 až 07/2020, vyhodnotil odvolací súd ako
bezpredmetnú, keďže z odôvodnenia rozsudku prvej inštancie (bod 32. a 34. rozsudku) plynie, že táto
suma bola súdom prvej inštancie zohľadnená a odpočítaná od celkovej žalovanej sumy 8 400,- eur.

33. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj odvolaciu námietku, v zmysle ktorej je potrebné od
žalovanej sumy (okrem zmieňovanej sumy 2 100,- eur) odpočítať aj sumu 3 145,- eur, predstavujúcu
úhradu nákladov spojených s užívaním bytu (185,- eur x 17 mesiacov, t.j. august 2018 až december
2019).

34. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako bezpredmetnú, nakoľko predmetom žalobcom
uplatneného nároku je zaplatenie dlžného nájomného, a nie úhrad spojených s užívaním bytu. Uvedené
dve kategórie je potrebné dôsledne odlišovať. Žalobca v žalobe a konštantne počas celého konania tvrdil
porušenie povinností žalovaného zaplatiť žalobcovi nájomné vo výške 300,- eur mesačne za obdobie
od 01.09.2018 do 31.12.2020. Súd prvej inštancie priznal napadnutým rozsudkom sumu 6 300,- eur s

poplatkom z omeškania titulu dlžného nájomného.
35. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, nad rámec potrebného odôvodnenia odvolací súd k obrane
žalovaného, že v období od 8/2019 do 12/2019 uhradil na úhradách spojených s užívaním bytu žalobcovi
sumu 3 145,- eur (185,- eur x 17 mesiacov), uvádza, že predmetné tvrdenie nebolo v konaní pred súdom
prvej inštancie preukázané, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie konštatoval v bode 31. a 33. rozsudku,

keď v zásade vyslovil, že žalobca uvedené tvrdenie žalovaného poprel, keď konštatoval, že úhrady
spojené s užívaním bytu, ktoré mu žalovaný poskytol vo výške 180,- až 190,- eur, priradil k nedoplatkom
za skoršie roky 2016 - 2017 (t.j. na úhradu staršieho dlhu). Podstatné v danej veci teda je, že žalobca
tvrdenie žalovaného o platení úhrad za užívanie bytu v sume 185,- eur mesačne za obdobie od 9/2008
do 12/2020 rozporoval - nepotvrdil. Uvedené tvrdenie žalovaného tak nemožno považovať za nesporné.

Pokiaľ žalovaný na podporu svojho tvrdenia nepredložil/neoznačil dôkaz, súd prvej inštancie dospel k
správnemu skutkovému záveru o tom, že dané tvrdenie žalovaného preukázané nebolo (keďže ostalo
sporným). Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani rozporuplná výpoveď žalobcu, ako si to všimol i
súd prvej inštancie, keď v bode 33. odôvodnenia rozsudku konštatoval (okrem iného): „...Žalobcove
odpovede na položené otázky si vzájomne odporovali. Na jednej strane žalobca potvrdil, že skutočne

neuhrádzal platby spojené s užívaním bytu (s výnimkou plynu a elektriny), no na druhej strane tvrdil,
že mu sumy uhrádzané žalovaným postačili na základné výdavky spojené s užívaním bytu, čo malo
predstavovať sumu 180,- - 190,- eur mesačne. Zároveň však tvrdil, že tieto prípadné úhrady v hotovosti
priraďoval k nedoplatkom za skoršie roky - 2016 - 2017...“36. V danej súvislosti je potrebné ozrejmiť, že žalovaný v rámci tvrdenia o hotovostných platbách úhrad
spojených s užívaním bytu za obdobie od 9/2018 do 12/2020 (17 x 185,- eur) výslovne neuviedol v

konaní pred súdom prvej inštancie, že tieto platby (v čase, keď ich v hotovosti odovzdával žalobcovi)
boli žalobcovi odovzdávané s výhradou (výslovným určením), aby boli žalobcom použité na úhradu dlhu
na úhradách spojených s užívaním bytu za to ktoré konkrétne obdobie trvania nájmu. Je irelevantná
obrana žalovaného prezentovaná pred súdom prvej inštancie (ako aj v podanom odvolaní), že žalobca
(veriteľ) pri preberaní platieb od žalovaného (dlžníka) neuviedol výslovne, že tieto budú započítané

na staršie dlhy žalovaného u žalobcu. Pri absencii výslovného prejavu dlžníka, na ktorý z viacerých
dlhov má byť tá ktorá platba započítaná, je pri absencii výslovnej právnej úpravy (keďže ani ust.
§ 330 Obch.z. nemôže byť s ohľadom na § 1 Obch.z. dostatočne dobre na základe analógie iuris
aplikované) potrebné vychádzať z princípov, ktorými sa riadi právna úprava občianskoprávnych vzťahov.
Ak splnenie dlhu (solúcia) predstavuje v prvom rade jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje
veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku alebo iného

občianskoprávneho vzťahu, vyplýva z toho, že z viacerých dlhov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa,
je vyrovnaný (ak nestačí plnenie na úhradu všetkých dlhov), ten z nich, o ktorom dlžník prejaví pri plnení
úmysel plniť, teda taký dlh, o ktorom dlžník pri plnení prehlási alebo ktorý dlžník pri plnení inak určí, že
ho chce splniť. Je pravdou, že nie je na svojvôli veriteľa, aby priradil platbu na ktorýkoľvek dlh dlžníka
u veriteľa, ale pri absencii vyjadrenia dlžníka je možné považovať za súladné s princípmi všeobecnej

spravodlivosti, aby pri úvahe o tom, ktorý z viacerých dlhov u toho istého veriteľa bol vyrovnaný, sa
vychádzalo zo zásady priority (prednostného vyrovnania najskôr splatného dlhu, resp. vyrovnania dlhu
podľa miery zabezpečenia), resp. zásady proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov) za
situácie, že sa nemôže uplatniť zásada priority, nakoľko pravidlá stanovené pre prednostné vyrovnanie
dopadajú na viaceré dlhy.

37. Žalovaný namieta, že vo výpovedi žalobcu je daný rozpor, keď na jednej strane tvrdí, že „pokiaľ
vykonané úhrady pokrývali úhrady spojené s užívaním bytu, tak sa žalobca rozhodol, že ho v byte
nechá, nakoľko existencia tohto nájomného vzťahu pokrývala réžiu“, pričom na druhej strane žalobca
rozporoval, že by v období od 9/2018 do 12/2020 mal žalovaný uhradiť platby spojené s užívaním bytu.
Odvolací súd súhlasí s mienkou žalovaného, že v uvedenej výpovedi žalobcu možno vidieť rozpor. Aj

napriekuvedenému,keďžepredmetomkonaniajezaplateniedlžnéhonájomného,nemôžemaťuvedený
rozpor (bez ďalšieho) vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru,
že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o úhrade nájomného 300,- eur mesačne za obdobie od 9/2018
do 12/2019 a od 8/2020 do 12/2020.
38. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby obrana žalovaného (o úhrade

sumy 3 145,- eur - 17 x 185,- eur k rukám žalobcu titulom úhrad spojených s užívaním bytu v období
od 9/2018 do 12/2020) mala v danej veci relevanciu, musel by napríklad žalovaný súčasne tvrdiť (a
preukázať), že táto suma predstavovala viac než dojednanú výšku úhrad spojených s užívaním bytu
(súd prvej inštancie nemôže z vlastnej iniciatívy nahrádzať v konaní absentujúce tvrdenie účastníka)
a že žalovaný súčasne nemal u žalobcu dlhy na úhradách v období pred 9/2018. Až v takom prípade

by bolo možné uvažovať napr. o čiastočnom zániku záväzku započítaním (za predpokladu súčasnej
existencie započítacieho prejavu), na ktorý by súd mohol prihliadnuť.
39. Žalovaný, citujúc vyjadrenia žalobcu na pojednávaní, uvádza, že zo žiadneho vyjadrenia žalobcu
zaprotokolovaného v zápisnici z pojednávania zo dňa 20.06.2020 celkom určite nevyplýva skutkový
záver prvostupňového súdu o tom, že platby prijaté od žalovaného postačovali len na pokrytie nákladov

súvisiacich s užívaním bytu do konca roka 2017. Naopak, z týchto vyjadrení žalobcu je úplne jasné,
že žalobca žalovaného nechal užívať byt do okamihu, pokiaľ jeho platby pokrývali všetky náklady
žalobcu súvisiace s užívaním bytu. Odvolací súd k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že súd prvej
inštancie nedospel z vykonaného dokazovania k záveru uvádzaného žalovaným v odvolaní, t.j., že
platby žalobcu postačovali len na pokrytie nákladov súvisiacich s užívaním bytu do konca roku 2017.

Žalobcom označený záver nemá oporu v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
len konštatoval, že medzi stranami sporu je nesporné/nepopreté, že minimálne do roku 2017 boli platby
nájomného uhrádzané v hotovosti (bod 33. rozsudku súdu prvej inštancie).

40. Žalovaný výslovne napadol rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách prvoinštančného

konania, avšak výlučne v súvislosti s namietanou správnosťou rozhodnutia vo veci samej, t.j. vo vzťahu
k trovám neformuloval žiadnu konkrétnu odvolaciu námietku. Nadväzne potvrdil odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie aj v od meritórneho rozhodnutia závislom výroku o trovách prvoinštančného
konania. Súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu miery úspechu v spore.41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný ani v časti, preto úspešnej protistrane - žalobcovi

patrí voči nemu nárok na náhradu trov konania tohto štádia konania v plnom rozsahu. O konkrétnej
výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

42. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)