Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 11, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117216566
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5117216566.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou A. B. C. v spore žalobcov: 1/ B. C. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E. E. XXXX/X, XXX XX F. - G. H. I., 2/ B. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. XXXX/X, XXX XX
F. - G. H. I., obaja právne zastúpení J. K. D., advokátska kancelária s. r. o., so sídlom G. L. M., N. XX,
XXX XX F. - E. O. L., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: C. G., P., so sídlom L. B. XXXX/X, XXX XX
Q., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 10.000,-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcov v rade 1/ a 2/ na prerušenie konania zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ sumu vo výške 8,30 eur, a to v lehote do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1/ a 2/ v rozsahu 100% s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ podali dňa 23.05.2017 na Okresnom súde Žilina žalobu, ktorou sa domáhali

voči žalovanému zaplatenia sumy 10.000,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
10.000,-eur od 26.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobcovia žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
pozemku č. 880 o výmere 3256 m2, trávne porasty, register „C", v okrese Žiar nad Hronom, obci R.
G., k.ú. R. G., na LV č. XXX. Žalobcovia majú v blízkosti tejto parcely postavený rodinný dom. Pri
návšteve dotknutého pozemku žalobcovia osobne zistili, že na území dotknutej parcely sa nachádza

výkop v hĺbke cca 1 m a v dĺžke cca 50 m, následne zistili, že výkop vykonal žalovaný, ktorého ako
stavebníka zastupovala spoločnosť E. N., C., so sídlom X, XXX XX C., IČO: XXXXX XXX. Žalovaný
uskutočnil výkop na základe stavebného povolenia č.j. SÚ 3236/2013-Če-rozh. zo dňa 14.01.2014, ktoré
vydala S. Q. F. ako príslušný stavebný úrad podľa § 119 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon,
a ktorým stavebný úrad rozhodol o povolení stavby pod názvom „Železná Breznica, Hronská Dúbrava
- 22 kV prepoj VSOB" pre stavebníka na pozemku register „C" parcela č. XXX, XXX, XXX/X (register
„E" parcela č. XXX/X, XXX/X), 882,880,1069,878, 849, 852, 864,1086 v k.ú. R. G., register „C" parcela

č. 1352 (register „E" parcela č. XXX, XXX), 1569/3 (register „E" parcela č. XXX), 1568/2 (register „E"
parcela č. XXX), 1568/1 (register „E" parcela č. XXX), 1292 (register „E" parcela č. 379,380,381/2,
XXX/X,XXX, XXX/X), 1354/1 (register „E" parcela č. XXX/X), 1295/1 (register „E" parcela č. XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX) v k.ú. Q. F.. Stavba bola umiestnená územným rozhodnutím č.j.SÚ 975/2013-Če-rozh. zo dna 23.08.2013. Žalobcovia sa domáhajú úhrady jednorazovej náhrady za
nútené obmedzenie užívania dotknutého pozemku v ochrannom pásme vo výške 10.000,-eur podľa
§ 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Podľa § 43 ods. 1 zákona o energetike, na

ochranu zariadení sústavy sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej
blízkosti zariadenia sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na
zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. V zmysle § 11 ods. 12 zákona o energetike,
„za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 43, §
79, § 87 a v bezpečnostnom pásme podľa § 80 zriadených po 1. septembri 2012 je držiteľ povolenia

povinnývyplatiťvlastníkovipozemkuprimeranújednorazovúnáhraduzodpovedajúcumiereobmedzenia
obvyklého užívania pozemku." Z LV č. XXX pre k.ú. R. G. je predmetné vecné bremeno zapísané v
časti C (ťarchy) pod č. Z 514/2017 takto: „Vecné bremeno zriadené podľa §11 ods. l písm. o) - g) a
ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. v prospech: C. N. - G., P. so sídlom L. B. XXXX/X, XXX XX Q., IČO:
XX XXXXXX spočívajúce v práve priznania ochranného pásma a práva uloženia elektrického vedenia
o trvalého prístupu k nemu v ktoromkoľvek čase a ročnom období za účelom prevádzky, vykonávania

opráv a údržby v zmysle GP č.36639231-118/16 k parcele. CKN 880 diel č. 5 o výmere 112 m2 - pol. 29".
Vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností žalobcom žalovaný ako držiteľ povolenia
doposiaľ neoznámil, napriek jeho povinnosti stanovenej v § 11 ods. 12 zákona o energetike. Žalobcovia
si u žalovaného uplatnili nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania
dotknutého pozemku v ochrannom pásme v obvyklej miere listom zo dňa 23.11.2016 a vyzvali ho na

zaplatenie primeranej jednorazovej náhrady. Žalovaný sa k uplatnenému nároku vyjadril listom zo dňa
10.01.2017, pričom sa vyjadril len k nároku na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného
bremena (§ 11 ods. 9 zákona o energetike). V zmysle § 11 ods. 12 poslednej vety zákona o energetike,
„ak sa držiteľ povolenia a vlastník pozemku na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú,
každýznichmôžepodaťsúdunávrhnarozhodnutieovýškeprimeranejjednorazovejnáhradydošiestich

mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia." Keďže žalovaný primeranú jednorazovú
náhradu neuhradil, žalobca je nútený domáhať sa svojho práva podaním žaloby. Vzhľadom na to,
že v bezprostredne] blízkosti elektrických vedení sa zriaďujú ochranné pásma v zmysle § 43 ods. 1
zákona o energetike, nebude v tejto oblasti ďalej možné plnohodnotné využívanie poľnohospodárskej
pôdy. Žalobcovia poukázali na ust. § 47 ods. 7 zákona o energetike. Nútené obmedzenie užívania

dotknutého pozemku v ochrannom pásme tak spočíva v nemožnosti pozemok ďalej využívať, a to
aj v súvislosti so skutočnosťou, že dotknutý pozemok sa nachádza v priamej blízkosti pozemkov v
intraviláne. Zriadením predmetného elektrického vedenia tak došlo k jeho úplnému znehodnoteniu, čo
do možných stavebných, ale aj iných zámerov v budúcnosti. Výmera obmedzenia užívania dotknutého
pozemku v ochrannom pásme predstavuje podľa zápisu vecného bremena na liste vlastníctva 112

m2. Žalovaný navyše nezvolil vedenie trasy elektrických vedení okrajom dotknutého pozemku, ale bez
zrejmej príčiny zvolil variant uloženia vedení priečne cez dotknutý pozemok, čo rovnako znemožňuje
možnosť poľnohospodárskeho, prípadne stavebného využitia celej parcely dotknutého pozemku. Za
účelom preukázania miery obmedzenia obvyklého užívania pozemku žalobcovia navrhujú súdu, aby
nariadil znalecké dokazovanie. Žalobcovia si uplatňujú aj príslušenstvo vo forme úrokov z omeškania

a to odo dňa uplynutia lehoty na úhradu uplatneného nároku. Žalobcovia si svoj nárok uplatnili dňa
25.11.2016, pričom určili žalovanému lehotu na úhradu 30 dní. Žalobcovia si preto uplatňujú úrok z
omeškania od dňa 26.12.2016.

3. Žalovaný sa k žalobe žalobcov vyjadril podaním zo dňa 26.09.2017, v ktorom uviedol, že stavba: Q. F.,

R. G. - XX kV prepoj V 303 bola realizovaná na pozemkoch nachádzajúcich sa v k.ú. R. G. P. Q. F., ktoré
sa nachádzajú mimo zastaveného územia obce, na základe stavebného povolenia č.j. SÚ 3236/2013-
Če-rozh. vydaného obcou Železná Breznica, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.02.2014. Podľa § 11
ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike žalovaný ako držiteľ povolenia oprávneného na
podnikanie v energetike alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba môže v nevyhnutnom

rozsahuavoverejnomzáujmeokreminéhozriaďovaťnacudzíchpozemkochmimozastavanéhoúzemia
obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a
zariadení určených na ich ochranu alebo zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie
dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Pri povoľovaní takejto stavby
stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom

pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého
rozhodnutia. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) cit. zákona je žalovaný tiež oprávnený vykonávať na cudzích
nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach potrebných na zabezpečenie
prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov. Podľaodseku 8 uvedeného ustanovenia zákona povinnosti zodpovedajúce uvedeným oprávneniam sú
vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti stavbou: Q. F., R. G. - XX kV prepoj V
303 je dotknutý pozemok parcela KNC č. XXX, trvalé trávne porasty o výmere 3256 m2, nachádzajúci

sa mimo zastavaného územia obce, ktorý je evidovaný na LV č. XXX, k.ú. R. G. v prospech žalobcov
a to uložením zemného káblového vedenia v rozsahu 112 m2 spolu s ochranným pásmom v zmysle
platných právnych predpisov. Poznámka pod čiarou 6a) vzťahujúca sa na pojem „mimo zastavaného
územia obce" odkazuje na § 139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, v ktorom sa
uvádza, že zastavaným územím obce je okrem iného aj súbor pozemkov vhodných na zastavanie

vymedzených na tento účel schváleným územným plánom obce alebo schváleným územným plánom
zóny. Ustanovenie nemožno vykladať bez nadväznosti na ostatné všeobecne záväzné právne predpisy,
v tejto súvislosti najmä zákon č. 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon a jeho vykonávacia vyhláška č.
461/2009 Z.z. Kataster nehnuteľností plní v Slovenskej republike funkciu zdroja hodnoverných informácií
o nehnuteľnostiach a právach k nim, čo sa vzťahuje aj na informáciu o druhu pozemku. Podľa §
18 cit. vyhlášky sa pozemok eviduje v súbore geodetických informácií zobrazením na katastrálnej

mape hranicou, parcelným číslom a spravidla značkou druhu pozemku. Podľa prílohy č. 5 k vyhláške
č. 461/2009 Z.z. umiestnenie pozemku mimo zastavané územie obce je vyznačené pri príslušnej
parcele kódom umiestnenia pozemku číslicou 2. Dňa 28.11.2016 žalovaný obdržal korešpondenciu,
ktorou si žalobcovia uplatňovali nárok na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného
vecného bremena a za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme.

Výška náhrady požadovaná žalobcami predstavovala sumu 60.000,-eur (t.j. 535,71 eur/m2). Dňa
10.01.2017 žalovaný zaslal žalobcom odpoveď, v ktorej okrem iného uviedol, že žiadosť žalobcov
evidovaná a podklady na majetkovoprávne vysporiadanie vzťahov k pozemkom, ktoré sú realizáciou
stavby: Q. F., R. G. - XX kV prepoj V 303 dotknuté sú v procese zabezpečovania (geometrický plán
s vyznačením rozsahu vecného bremena). Vecné bremeno k pozemkom nachádzajúcim sa mimo

zastavaného územia obce bude zapísané príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom ako
zákonné vecného bremeno a následne žalovaný vykoná úkony smerujúce k uzatvoreniu zmluvných
vzťahov. Oznámenie o zápise vecného bremena žalovaný štandardne oznamuje všetkým vlastníkom
pozemkov so zapísaným vecným bremenom po obdržaní rozhodnutia príslušného katastrálne odboru
o vykonaní zápisu zákonného vecného bremena. Následne majú vlastníci týchto pozemkov právo

uplatniť si u držiteľa povolenia - žalovaného primeranú jednorazovú náhradu v zmysle § 11 zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike. Dňa 27.02.2017 žalovaný podal S. T., katastrálnemu odboru v Žiari
nad Hronom návrh na vykonanie záznamu - zriadenie vecného bremena v súlade s § 11 ods. 1
a ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 36639231 -118/16
vyhotoveným D. U., spol. C. dňa 09.01.2017. Na základe predložených dokladov katastrálny odbor

vykonali zápis vecného bremena na príslušné listy vlastníctva. Dňa 03.05.2017 žalovaný obdržal
oznámenie S. T., V. S. Q. H. R. o vykonaní zápisu do katastra nehnuteľností na základe záznamových
listín, Z.z. 514/20177 pre k.ú. R. G.. Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní
nehnuteľnosti má právo uplatniť si v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike nárok
na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Žalovaný za týmto

účelom zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku s vyčíslením všeobecnej hodnoty jednorazovej
náhrady za zriadenie vecného bremena a korešpondenciou zo dňa 19.06. 017 zaslal žalovaným Dohodu
o náhrade majetkovej ujmy a primeranej jednorazovej náhrade, na ktorú žalobcovia doteraz nereagovali.
Majú za to, že výška jednorazovej náhrady požadovaná žalobcami je neprimerané vysoká a to s
ohľadomnarozsahvecnéhobremena,akoajobmedzenieužívaniapredmetnejnehnuteľnosti.Dávajúdo

pozorností znalecký posudok, kde bola výška jednorazovej náhrady za obmedzenie užívania pozemku
vo vlastníctve žalobcov stanovená v zmysle znaleckého posudku celkom na sumu 17,92 eur. Výška
jednorazovej náhrady bola znalcom stanovená na 0,16 eur/m2, pričom rozsah vecného bremena na
pozemku parcele KNC č. 880 v zmysle dielu č. 5 citovaného geometrického plánu predstavuje 112
m2. Žalovaný nesúhlasí s vyjadreniami žalobcov týkajúcimi sa oznámenia zápisu vecného bremena,

nakoľko žalovaný už svojou korešpondenciou zo dňa 10.01.2017 žalobcom oznámil, že ich žiadosť
eviduje a po zápise vecného bremena vykoná úkony smerujúce k uzatvoreniu zmluvných vzťahov a
vyššie opísanými úkonmi toto aj splnil. Dňa 08.09.2017 žalovaný obdržal žalobu, ktorou sa žalobcovia
domáhajú zaplatenia sumy vo výške 10.000,-eur spolu s úrokmi z omeškania. Poukazujú na skutočnosť,
že žalovaný realizoval stavbu: Železná Breznica, Hronská Dúbrava -22 kV prepoj V 303 na základe

právoplatného stavebného povolenia v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný má záujem
majetkoprávneho vysporiadania vzťahov k pozemkom, na ktorých je citovaná stavba umiestnená, čo je
zrejmé už aj z nimi vykonaných úkonov. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz nečinnosti žalovaného,
aby následne mohli svoj nárok uplatniť súdnou cestou. Žalovaný sa zo žaloby dozvedel o uplatňovanýchnárokoch žalobcov a považuje tieto nároky žalobcov s ohľadom na predložený vyhotovený znalecký
posudok za neodôvodnené, neprimerane vysoké.

4. Žalobcovia podaním zo dňa 27.02.2018 podali návrh na zmenu (rozšírenie) žaloby, žiadali, aby súd
pripustil zmenu žaloby, žalobcovia sa mienili v konaní domáhať okrem pôvodného nároku (nárok podľa
§ 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike) tiež primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie
zákonného vecného bremena k nehnuteľnosti podľa § 11 ods. 9 zákona o energetike. Súd uznesením
č.k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.12.2019 rozhodol tak, že zmenu žaloby nepripustil.

5. V danej veci sa konalo pojednávanie dňa 25.09.2020, na ktorom sa strany sporu vyjadrili k predmetu
sporu, bolo zo strany súdu dané predbežné právne posúdenie (na ktorom súd uviedol, že žalobcovia sa
v tomto spore domáhajú priznania jednorazovej náhrady, ktorá zodpovedá miere obmedzenia obvyklého
užívania pozemku podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike a nie jednorazovej náhrady za uplatnenie
zákonného vecného bremena podľa § 11 ods. 10 zákona o energetike), pojednávanie bolo odročené za

účelom nariadenia znaleckého dokazovania na návrh žalobcov.

6. Uznesením č.k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.06.2021 bolo v danej veci nariadené znalecké
dokazovanie znalcom z odboru poľnohospodárstvo, odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, za znalca
bolustanovenýM.L.R..Úlohouznalcabolourčiťvšeobecnúhodnotuvecnéhobremenaprávaexistencie

aúdržbystavby„ŽeleznáBreznica,HronskáDúbrava-22kVprepojV303(ďalejako„stavba“)situovanej
na pozemku reg. „C“, parcela č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 3256 m2, nachádzajúci sa v k.ú.
R. G., obec R. G., S. Q. H. R., vedený S. T. Q. H. R., katastrálnym odborom, zapísanom na LV č. XXX
pri uvažovaní existencie vecného bremena na dobu neurčitú v rozsahu záťaže stanovenom v súlade s
§ 43 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, pri zohľadnení všetkých faktorov, ktoré v súčasnosti alebo

do budúcna môžu vplývať na hodnotu.

7. Znalec v danej veci vypracoval znalecký posudok č. 22/2021 zo deňa 06.09.2021, stanovil výšku
jednorazovejnáhradyzanútenéobmedzenievlastníkapozemkuvužívanípozemkuvochrannompásme
vo výške 8,30 eur.

8. Žalovaný v podaní zo dňa 25.10.2021 sa vyjadril, že súhlasia so závermi znaleckého posudku č.
22/2021 vypracovaného znalcom M. L. R..

9. Žalobcovia v podaní zo dňa 15.12.2021 sa vyjadrili k znaleckému posudku, nesúhlasia so závermi, ani

s metódami, predkladajú svoje výhrady, námietky. Predovšetkým namietajú použitú metódu pre určenie
všeobecnej hodnoty, nesprávne vyvodenie záverov znalca z podkladov pre vypracovanie znaleckého
posudku, nevyčerpanie znaleckej úlohy, uchyľovanie sa k subjektívnym hodnotiacim úsudkom znalca
a limitáciu rozsahu vecného bremena výlučne na ochranné pásmo. Použitie porovnávacej metódy -
ako použitá metóda na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti sa uvádza metóda polohovej

diferenciácie. Znalec použitie tejto metódy odôvodnil nedostatkom podkladov pre využitie inej metódy,
a to metódy porovnávacej. Žalobcovia sú názoru, že v k.ú. R. G. sa nachádza dostatok podkladov v
podobe kúpnych zmlúv, predmetom ktorých sú prevody vlastníckeho práva k pozemkom nachádzajúcich
sa v zastavanom, ako aj mimo zastavaného územia obce, ktoré umožňujú určiť všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti. Žalobcovia si dovoľujú poukázať okrem kúpnej zmluvy zo dňa 17.07.2015 (kúpna

zmluva súčasťou spisu) na uvedené listy vlastníctva, na ktorých je uvedený ako titul nadobudnutia
kúpna zmluva, pričom prevody nehnuteľností boli vykonané v nedávnej minulosti. Znalec mal pritom
možnosť vyžiadať si od orgánov verejnej moci, aj okresného úradu, katastrálneho odboru, predloženie
potrebných listín v podobe kúpnych zmlúv. Porovnávacia metóda, na rozdiel od metódy polohovej
diferenciácie,savnajväčšejmierepribližujedefiníciivšeobecnejhodnotynehnuteľnosti,keďževychádza

z trhového princípu zohľadňujúc kúpne ceny za nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Metóda
polohovej diferenciácie je na druhej strane založená na koeficiente diferenciácie, ktorý sa určuje
prostredníctvom stanovených faktorov. Zjednodušene možno povedať, že sa určuje „tabuľkovo“, pričom
vôbec nezohľadňuje trh s nehnuteľnosťami v určitej lokalite. Použitie metódy zohľadňujúcej vo väčšej
miere trhovú cenu nehnuteľnosti by podľa žalobcov prispela k spravodlivejšiemu oceneniu vecného

bremena. Žalobcovia sa domnievajú, že znalec pravdepodobne v najdôležitejšej časti znaleckého
posudku, ktorou je určenie metódy na výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, zvolil metódu
polohovej diferenciácie, hoci pre použitie tejto metódy neexistovali dôvody. Znalec mohol použiť
porovnávaciu metódu, ktorá najdôvernejšie korešponduje s trhovými cenami nehnuteľnosti. Použitieortofotomáp namiesto osobnej obhliadky - namietajú ich použitie ako podkladov pre vypracovanie
znaleckého posudku. Znalec na základe ortofotomáp dospel v rozpore so skutočným stavom k záveru,
že pozemok je na 70 % až 80 % svojej plochy porastený samonáletovými drevinami a krovím, spochybnil

možnosti využitia pozemku na poľnohospodárske využitie alebo využitie na stavebné účely. Na ploche,
ktorá sa na ortofotomape podľa znalca javí ako zarastená samonáletom, sa nachádzajú ovocné stromy,
ktoré žalobcovia obhospodarujú. Žalobcovia vylučujú, že sa na ploche pozemku nachádzajú samo
náletové dreviny a kroviny. Žalobcovia nerozumejú, ako mohol znalec dospieť k týmto úsudkom len
na základe ortofotomapy, bez osobnej obhliadky pozemku. Žalobcovia sú názoru, že aktuálny stav

pozemku, či už je zarastený samonáletom alebo sa na ňom nachádza anglický trávnik, je z hľadiska
predmetu tohto konania irelevantný, keďže určenie náhrady za obmedzenie užívania pozemku by malo
zohľadňovať potencionálne využitie pozemku v budúcnosti na zástavbu. Do ohodnocovania mal znalec
zahrnúť aj časť pozemku, ktorá v dôsledku zriadenia líniovej stavby má, rovnako ako časť pozemku
v ochrannom pásme, obmedzenú využiteľnosť. Znalec mal pozemok posudzovať ako potencionálnu
stavebnú parcelu. Znalec argumentuje v neprospech zohľadnenia pozemku ako stavebnej parcely

skutočnosťami: S. R. G. nemá schválený územný plán, v materiáloch obce s názvom „Program
hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce na roky 2015-2021“ sa neuvažuje s použitím parcely na
stavebné zámery a podľa schváleného projektu pozemkových úprav je pozemok podľa znalca určený na
poľnohospodárske využitie. Ani jedna z uvedených skutočností nepredstavuje do budúcnosti nemožnosť
využitia pozemku na stavebné účely. S. R. G. nedisponuje schváleným územným plánom obce, ktorý

by definoval súbor pozemkov vymedzených na zastavanie. Ak obec nedisponuje územným plánom,
potom sa určenie pozemku na zastavanie uskutočňuje na základe územného rozhodnutia, ktoré vydáva
príslušný stavebný úrad vo vzťahu ku konkrétnemu pozemku. C. L. I. S. R. G. preto môže byť aj
dotknutý pozemok žalobcov. Rovnako tak nemožno vnímať v minulosti schválený projekt pozemkových
úprav, ktorý určil pozemok na poľnohospodárske využitie. Argumentácia znalca, že určenie pozemku

v projekte pozemkových úprav na poľnohospodárske účely, ako aj absencia určenia pozemku ako
stavebného v koncepcii rozvoja obce znamená do budúcna nemenný stav, je absurdná. Úlohou znalca
bolo zohľadniť do ohodnotenia vecného bremena aj časť pozemku oddelenú líniovou stavbou od
jeho zvyšku. V zmysle znaleckého posudku sú žalobcovia oprávnení napriek ochrannému pásmu
pozemok poľnohospodársky využívať agrotechnickými operáciami ako kosba, mulčovanie a poberať

agrodotácie. Žalobcovia sú názoru, že tieto činnosti sú explicitne vylúčené úpravou obsiahnutou v
zákone o energetike. Z geometrického plánu vyplýva, že líniová stavba a jej ochranné pásmo rozdeľujú
pozemok žalobcov na dve časti. Prístup na dotknutú menšiu časť v tvare trojuholníka je pritom pre
žalobcov možný len prechodom cez ochranné pásmo, keďže táto menšia časť hraničí s parcelami,
ktorých vlastnícke právo nepatrí žalobcom. Bez prechodu cez ochranné pásmo nie je rovnako možný ani

prístup z prístupovej cesty, ktorá je majetkom obce. Teoreticky môžu žalobcovia na tejto časti vykonávať
akékoľvek poľnohospodárske činnosti s použitím ťažkých mechanizmov. Fakticky tak časť pozemku, na
ktorom sa nachádza ochranné pásmo, zdieľa režim s dotknutou menšou časťou v tvare trojuholníka, a
preto by mala byť žalobcom priznaná aj náhrada za túto časť pozemku. Žalobcom podľa § 11 od. 12 patrí
za obmedzenie v užívaní pozemku v ochrannom pásme náhrada zodpovedajúca miere obmedzenia

obvyklého užívania pozemku, miera obmedzenia obvyklého užívania pozemku sa musí vykladať vo
vzťahu k celému pozemku, resp. k časti, ktorej užívanie bolo obmedzené nad rámec ochranného
pásma. V opačnom prípade by vznikla nespravodlivá situácia, v zmysle ktorej by si žalobcovia podľa
citovaného ustanovenia mohli nárokovať len náhradu za užívanie časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje
ochranné pásmo, hoci zriadenie ochranného pásma priamo obmedzilo užívanie aj inej časti pozemku.

Za súčasného stavu, kedy je líniová stavba vedená naprieč pozemkom namiesto po okraji, je potrebné
zohľadniťpriposudzovanívýškyarozsahunáhradynielenčasťpozemkunachádzajúcejsavochrannom
pásme, ale aj časť, ktorá je vznikom ochranného pásma priamo dotknutá a zdieľa jej režim.

10. K námietkam žalobcov sa vyjadril znalec v podaní zo dňa 11.03.2022, čo sa týka použitia

porovnávacej metódy uviedol - žalobcovia namietajú, že pre výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
dotknutého pozemku mal použiť porovnávaciu metódu. Ním zvolená metóda polohovej diferenciácie
bola veľmi správne vybraná z dôvodu, že ním vybraná metóda podrobne zohľadňuje špecifiká, teda
charakteristiku poľnohospodárskeho pozemku na parcele CKN č. XXX, druh pozemku - trvalý trávny
porast v k.ú. R. G., okres Q. H. R. a to najmä vychádzajúc z bonitovanej pôdnoekologickej jednotky

(BPEJ) kód 0877462, ktorá charakterizuje pozemok takto: skupinu kvality 8., charakteristiku typologicko-
produkčnej kategórie (TPK): subtyp T2 - menej produkčné trvalé trávne porasty,- charakteristiku pre
klimatický región kód 08 - mierne chladný, mierne vlhký, číselník a stručnú charakteristiku hlavných
pôdnych jednotiek (HPJ) kód 77 - kambizeme plytké na vulkanických horninách, stredné ťažké,charakteristiku a číselníky svahovitosti, expozície, kamenitosti a hĺbky pôdy, kód expozície E je 4 -
mierny až výrazný svah, kód skeletovitosti K je 3 pôdy silné skeletovité (obsah skeletu 25 - 50%)
kód hĺbky pôdy je 2 plytké pôdy (do 30 cm). Pre výpočet hodnoty pozemku boli použité koeficienty

polohovej diferenciácie, ktoré zohľadňujú špecifiká polohy, využiteľnosti, dosahovanie výnosu, polohy
pozemku, produkčnej schopnosti, dopravnej prístupnosti, svahovitosti, povyšujúcich a redukujúcich
faktorov. Všetku túto odbornú charakteristiku predmetného pozemku žalobcovia prostredníctvom svojho
právneho zástupcu akosi opomenuli a zamerali sa len na porovnávaciu metódu, teda konštatuje (nikoho
nepoučuje), že porovnávacia metóda túto špecifiku poľnohospodárskeho pozemku nezohľadňuje

alebo len v malej miere (podrobná charakteristika pozemku je zohľadnená v bode 2. znaleckého
posudku č. 22/2021 zo dňa 06.09.2022 vrátane bodu 2.1). Vypočítaná hodnota pozemku, následné
vypočítaná hodnota nájmu pozemku a v konečnom dôsledku vypočítaná hodnota vecného bremená
zohľadňuje najmä: skupinu kvality 8., čo je podľa typologicko-produkčnej kategórie subtyp T2 - menej
produkčné trvalé trávne porasty (tieto pôdy v danom regióne patria k podpriemerným kategóriám),
ide o kambizeme plytké na vulkanických horninách, pôdy stredné ťažké na miernych až výrazných

svahoch, silné skeletovité, plytké ap. Použitie ortofotomáp namiesto osobnej obhliadky - ohradzuje sa
na namietanie žalobcov, že použitie ortofotomáp bolo použité pre vypracovanie znaleckého posudku,
touto námietkou žalobcovia zavadzajú, preto dáva do pozornosti bod. 6 z III. časti posudku Záver,
kde uvádza jednoznačné, že pre výpočet hodnoty (ceny) poľnohospodárskeho pozemku a v konečnom
dôsledku výpočet vecného bremena (viď. bode X.X.X.X posudku), že tento výpočet bol vypracovaný

pri zohľadnení východzej ceny pozemku pre daný kataster a druh pozemku (príloha č. 1 k zákonu č.
582/2004 Z.z.) a ďalej pri zohľadnení prepočítavacích koeficientov, kde okrem iného bolo zohľadnene
v prospech pozemku najmä možnosť jeho prenájmu pozemku, jeho dostupnosť a hlavné možnosť
získania agrodotácií (koeficienty polohovej diferenciácie cituje vyššie). Pokiaľ ide o použitie poznatkov
z ortofotomapy, tieto pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (predmetného poľnohospodárskeho

pozemku) poslúžili len k zisteniu údaju o BPEJ - kód 0877462 a taktiež z ortofotomapy bolo možne
zistiť skutočnosť, že väčšia časť pozemku je porastená drevinami. Samozrejme, že z ortofotomapy
nebolo možne rozlíšiť, či ide o náletové dreviny alebo ovocné dreviny, ak sú na časti pozemku
vysadené ovocné dreviny, tak za to zle posúdenie sa ospravedlňuje. Skutočnosť, že na časti pozemku
sú vysadené dreviny (či už také alebo onaké), táto skutočnosť nemala vplyv na výpočet všeobecnej

hodnoty nehnuteľnosti . V tomto prípade konštatuje (nikoho nepoučuje), že ak na druhu pozemku -
trvalý trávny porast na jeho časti boli vysadené ovocné dreviny, týmto došlo k zmene druhu pozemku
a k charakteru jeho využitia, v takomto prípade vlastník (vlastníci) pozemku boli povinní požiadať
príslušný orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy o vydanie súhlasu so zmenou druhu pozemku, teda
vlastník (vlastníci) pozemku nesplnili si zákonnú povinnosť, čo je v rozpore s ustanoveniami zákona č.

220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o
integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania prostredia a na tejto časti pozemku naďalej pretrváva
nezákonný stav. Opätovne uvádza, že menšia časť pozemku, ktorá nie je porastená drevinami, túto
je možné naďalej využívať ako „verifikovanú" poľnohospodársku pôdu, druh pozemku - trvalý trávny
porastagrotechnickýmioperáciamiakojekosba,mulčovaniealebospásanímnapr.hovädzímdobytkom,

ovcami a poberať agrodotácie. Aj na základe uvedených skutočnosti nepovažoval za potrebné vykonať
miestnu ohliadku. Znalec podrobne uviedol, z akých podkladov vychádzal. V žiadnom prípade sa
neodklonil od úlohy nariadenej súdom, pretože pri výpočte hodnoty vychádzal najmä z geometrického
plánu na zriadenie vecného bremena na pozemku KNC p. č. 645, 882, 880, 1069, 878, 849, 852,
864, 1086, a KN E p. č. XXX/X a XXX/X, číslo plánu 36639231-118/16, vyhotovený G.P.S. ZVOLEN,

spol. s r.o., geodetické práce a služby, V:P: W. XX, XXX XX U., dňa 09.01.2017 a overený S. T.
Q. H. R., katastrálny odbor zo dňa 02.02.2017, č. 16/17 a za použitia zákona č. 251/2012 Z.z.
oenergetike,vktoromjetaxatívneuvedenéochrannepásmo.Vposudkunevylúčilmožnosťvbudúcnosti
iné využitie pozemku ako poľnohospodárske t.j. na stavebný účel, otázne však je, čo v prípade, ak
pozemok v budúcnosti nebude použitý pre stavebný zámer, ale naďalej bude využívaný na základnú

poľnohospodársku výrobu. Na túto alternatívu, teda využitia poľnohospodárskeho pozemku aj v
budúcnostinapoľnohospodárskyúčel,napoloženéotázkysúduakoznaleczodborupoľnohospodárstvo
odpovedal vyčerpávajúco, vecne a odborne, či už v posudku alebo v tomto vyjadrení. Trvám na
tom (čo uviedol aj v posudku), že časť pozemku, ktorá nie je porastená drevinami a cez ktorú
vedie líniová stavba je možné využívať ako poľnohospodársku pôdu, druh pozemku - ttp t.j. ako

„verifikovanú plochu", pretože po vykonaní poklady kábla narušená poľnohospodárska pôda je následné
urovnávaná a je vrátená do pôvodného stavu ako celok na ďalšie poľnohospodárske využitie, potom
nič nebraní tomu, aby táto „verifikovaná plocha" bola v celistvosti aj využívaná na poľnohospodársky
účel agrotechnickými operáciami t.j. kosbou, mulčovaním alebo spásaním a poberať agrodotácie nacelú túto verifikovanú plochu tak, ako je tomu aj pri iných líniových stavbách (vodovodoch, plynovodoch,
optických kábloch). Tieto agrotechnické operácie sú vykonávané kolesovým traktormi a ich prejazdmi
cez vedenie líniovej stavby nespôsobuje také zhutnenie pôdy, aby bolo narušené alebo poškodené

vedenie podzemného kábla. V posudku konštatoval a na tomto konštatovaní naďalej trvá, že vlastníci
pozemku ako účastníci, či už územného konania alebo stavebného konania, mali možnosť v týchto
konaniach podávať námietky, alebo pripomienky, a ak niekto má výhrady k verejnej vyhláške, tak
potom nepochopil inštitút verejnej vyhlášky. Ďalej sa ohradzuje k vyjadreniu právneho zástupcu cit. „na
záver sa uchýlil k poučeniu žalobcov ...", nebolo by od veci, ak by si právny zástupca odpustil takéto

znevažovanie osoby znalca, pretože on ako znalec nie je v postavení protistrany. Záverom vyhlasuje,
že znalecký posudok č. 22/2021 zo dňa 06.09.2021, ako aj vyjadrenie vypracoval ako znalec z odboru
poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy nestranne, nezaujato, za použitia
platných právnych predpisov, odbornej literatúry, odborných poznatkov verejné dostupných a odbornej
verejnosti veľmi dobre známych. To čo bolo v jeho kompetencii vyčerpávajúco použil pri vypracovaní
posudku, vyjadrenia. Po opätovnom posúdení vypracovaného posudku a po preštudovaní vyjadrenia

žalobcovdospelkzáveru,žezjehostranynebolopotrebnéaaninepristúpilkdoplneniu,kprepracovaniu
znaleckého posudku.

11. Žalovaný v podaní zo dňa 30.11.2022 uviedol, že sa stotožňujú so závermi znaleckého posudku
č. 22/2021 zo dňa 06.09.2021. Znalec je osoba odborne zdatná, spôsobilá k vypracovaniu znaleckého

posudku, pričom oprávnenie k vyhotoveniam znaleckých posudkov získal na základe osobitného
preskúšania a znalecký posudok znalec vypracoval na základe pokynov, podkladov zo strany súdu.

12. Následne žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 19.12.2022 uviedli, že znalec vypracoval znalecký posudok
nedostatočne, nezohľadnil nasledovné faktory: predpoklad budúceho využitia pozemku na stavebné

účely, znehodnotenie pozemku vzhľadom na vedenie stavby v rozpore so stavebným povolením, a tým
vytvorenie tzv. „hluchej“ časti pozemku s obmedzenou využiteľnosťou, a predovšetkým zohľadnenie
ceny porovnateľných pozemkov pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Znalec sa podľa žalobcov
nevysporiadal dostatočne s dôvodmi, pre ktoré faktory uvedené v znaleckej úlohe opomenul, znalec
v znaleckom posudku poukazoval na irelevantné skutočnosti, znalec sa viackrát vyjadril k právnemu

posúdeniu veci, znalec vo svojej argumentácii pôsobil nekonzistentne, jeho vyjadrenia obsahujú chyby v
logických úsudkoch, miestami pôsobia zaujato, následkom čoho žalobcovia považujú znalecký posudok
za neúplný, nedostatočne vypracovaný. Žalobcovia naďalej trvajú na návrhu, aby súd nariadil znalcovi
znalecký posudok v zmysle výhrad a námietok uvedených v ich vyjadreniach doplniť a prepracovať.

13. Žalobcovia v priebehu konania podali návrh na prerušenie konania (vyjadrenie č.l. 250), v ktorom
uviedli, že žalovaný sa zaoberá otázkou primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie zákonného
vecného bremena v zmysle ust. § 11 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Tento druh
zákonného vecného bremena spočíva v povinnosti žalobcov strpieť na svojej nehnuteľnosti (pozemku
parcele č. 880 o výmere 3256 m2, k.ú. R. G.) výkon oprávnení žalovaného ako držiteľa povolenia

na podnikanie v energetike vyplývajúcich z ust. § 11 ods. 1 zákona o energetike. Žalobcovia
ako bezpodieloví spoluvlastníci dotknutého pozemku však uvádzajú, že žalobou si neuplatňujú od
žalovaného primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, ale primeranú jednorazovú
náhradu za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme v zmysle
ust. § 11 ods. 12 zákona o energetike, ktorú si voči žalovanému uplatnili oznámením zo dňa 23.11.2016,

doručeným žalovanému dňa 25.11.2016. Primeraná jednorazová náhrada za nútené obmedzenie
vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme predchádza náhrade za zriadenie vecného
bremena, tzn. že náhrada za zriadenie vecného bremena sa neposkytuje za výmeru, za ktorú patrí
vlastníkovi primeraná jednorazová náhrada za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní
pozemku v ochrannom pásme. Túto skutočnosť potvrdzuje ust. § 11 ods. 9 zákona o energetike.

Žalobcovia uviedli, že hoci ochranné pásmo zaberá 112 m2 pozemku, podzemné elektrické vedenie
zriadené žalovaným je uložené priečne cez pozemok, čo znemožňuje možnosť poľnohospodárskeho,
prípadne stavebného využitia podstatne väčšej časti pozemku. Elektrické vedenie v podstate rozdelilo
pozemok žalobcov na dve časti a to časť zodpovedajúca cca trom štvrtinám pozemku, ktorá nie
je elektrickým vedením významnejšie dotknutá a časť zaberajúca zvyšnú štvrtinu, ktorá je z tohto

dôvodu využiteľná len minimálne (ide o časť pozemku parcela č. XXX medzi elektrickým vedením a
hranicou pozemku s pozemkami parcela č. XXX, XXX P. XXX). Elektrické vedenie spolu s ochranným
pásmom tak jednoducho odčlenilo z pozemku v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov územie v
tvare trojuholníka, ktoré sa tak stalo prakticky nevyužiteľným. Navyše, pozemok parcela č. XXX vbezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov sa nachádza v priamej blízkosti pozemkov, ktoré patria do
zastaveného územia obce (napr. pozemok parcela č. XXX/X o výmere 11267 m2), a patrí teda do
územia, vo vzťahu ku ktorému možno v blízkej budúcnosti očakávať rozšírenie zastaveného územia

obce. Znalecký posudok č. 293/2017 zo dňa 06.06.2017, ktorý predložil žalovaný síce slúži na vyčíslenie
jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena vo výmere 112 m2 zahŕňajúcej aj ochranné pásmo
v zmysle zákona, avšak je vypracovaný len metódou ocenenia hospodárskej ujmy z titulu obmedzenia
možnosti vlastníka pozemku využívať výlučne len tie časti pozemkov, na ktorých sa nachádza elektrické
vedenie a ochranné pásmo. A to nekorešponduje so zákonnou požiadavkou na ocenenie výšky náhrady

podľa miery obmedzenia v obvyklom užívaní pozemku (§ 11 ods. 12), čo je podľa žalobcov potrebné
vykladať tak, že sa má posudzovať nielen ujma vo vzťahu k časti pozemku dotknutému elektrickým
vedením a jeho ochranným pásmom, ale ujma k pozemku ako takému (keďže zriadením elektrického
vedenia vznikla na pozemku len minimálne využiteľná časť zodpovedajúca cca jednej štvrtine celkovej
výmery pozemku), nielen hospodárska ujma, t.j. ujma spočívajúca v obmedzení vlastníka dotknutú
časť pozemku prenajať, ale aj ujma inej povahy vyplývajúca z nemožnosti využívania pozemku na

poľnohospodárske, ale napríklad aj stavebné alebo rekreačné účely (žalobcovia nemôžu na cca štvrtine
pozemku postaviť stavbu v zmysluplnej výmere, ale ani napríklad detské ihrisko). Žalobcovia poukazujú
na závery právnej vedy, ktorá pre účely vyčíslenia spravodlivej primeranej náhrady vyžaduje posúdenie,
vyhodnotenie širšieho okruhu otázok než len jednej otázky spojenej s hospodárskou ujmou a len v
rozsahupresnejvýmeryzaťaženejelektrickýmvedenímaochrannýmpásmom.Navyčíslenieprimeranej

jednorazovej náhrady je dôležité zhrnúť a vyhodnotiť vstupné podklady: a) identifikácia nehnuteľnosti,
b) identifikácia povinnej osoby, c) identifikácia oprávnenej osoby, d) druh vecného bremena, e)
obsah vecného bremena, f rozsah vecného bremena (treba stanoviť, aká veľká časť pozemku bude
vecným bremenom vyvolaným vedením inžinierskej siete cez pozemok dotknutá), g) analýza listinných
podkladov (poloha pozemku, charakteristika územia, záťaž, stavebné a regulačné podmienky,

výsledok miestneho šetrenia, fotodokumentácia atď.), h) zistiť ďalšieho vecné bremena alebo iné
obmedzenia, i) stanovenie výšky ročného úžitku, j) stanovenie druhu pozemku (nezávisle na druhu
pozemku uvedenom v katastri nehnuteľností, je nutné pre účel odhadu trhovej ceny dotknutý pozemok
považovať za stavebný pozemok; rovnako tak stavebný pozemok okrem súčasne zastavaného územia
obce považujeme aj pozemky, ktoré sú určené územným plánom na zastavania), k) stanovenie ceny

pozemku; je vhodnejšie presne stanoviť cenu pozemku, ktorá by viac reflektovala na trhové podmienky
nielen okamžité, ale aj dlhodobejšej povahy; cenu stanovujeme ako porovnávacie kritérium, či nie je
výhodnejšie pre oprávneného pozemok odkúpiť, l) stanovenie úrokovej miery pre kapitalizáciu ročného
úžitku, m) stanovenie doby trvania vecného bremena spravidla 60-70 rokov, n) koeficient znehodnotenia/
zhodnotenia - je potrebné rovnako zvážiť, aké bude veľké znehodnotenie alebo zhodnotenie dotknutého

pozemku, či vedenie inžinierskej siete a jej ochranné pásmo sa týka len okrajovo pozemku, alebo
či ním prechádza tak, že znehodnocuje jeho podstatnú časť, čo ho robí nepredajným, o) tzv. hluché
zvyšky pozemku - ide o časti pozemku, ktoré sa po prechode vedenia a jeho ochranného pásma stanú
nevyužiteľnými, v dôsledku čoho ich treba započítať do plochy vecného bremena (Bradáč a kol., Vecné
bremená od A po Z, K. L., 2009). Žalobcovia sa domnievajú, že znalecký posudok predložený žalovaným

uvedené hľadiská nezohľadňuje. Nálezom sp. zn. L. T. XX/XXXX zo dňa 12.10.2016 Ústavný súd SR
rozhodolotom,žeust.§10ods.5druhá,tretiaaštvrtáveta,§10ods.9,§10ods.10prváatretiavetaa§
10 ods. 12 prvá, druhá a štvrtá veta zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v rozsahu, v akom sa v
týchto ustanoveniach používa slovo „jednorazová" v slovnom spojení „primeraná jednorazová náhrada",
nie sú v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd SR v citovanom náleze konštatoval, že
koncept jednorazovej náhrady za obmedzenia verejnoprávnej povahy (v danom prípade v súvislosti so
zriadením a existenciou teplárenských zariadení) nemožno považovať za súladný s právom na ochranu
vlastníctva. Žalobcovia sú toho názoru, že rovnaké princípy aké zhrnul vo svojom náleze Ústavný súd
SR majú platiť aj v prípade primeraných náhrad za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa §

11 ods. 5 zákona o energetike, za zriadenie vecného bremena podľa § 11 ods. 9 zákona o energetike a
za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 11 ods. 12
zákona o energetike. Z hľadiska formálneho, majú spomenuté ustanovenia zákona o energetike takmer
totožný obsah ako ustanovenia zákona o tepelnej energetike, ktoré Ústavný súd označil za rozporné s
ústavou. Žalobcovia sa domnievajú, že priznanie primeranej náhrady za nútené obmedzenie v užívaní

pozemku v ochrannom pásme žalovanému v podobe jednorazovej platby nebude v súlade s čl. 20 ods.
4 Ústavy SR a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, navrhli, aby súd konanie prerušil a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade
ustanovenia § 11 ods. 5, ust. ods. 9 a ods. 12 zákona o energetike v rozsahu, v akom sa v týchtoustanoveniach používa slovo „jednorazová" v slovnom spojení „primeraná jednorazová náhrada", s čl.
20 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu.

14. Žalovaný v podaní zo dňa 13.03.2023 sa vyjadril, že nesúhlasí s návrhom žalobcov na prerušenie
konania. Predmetom konania je spor o výšku primeranej jednorazovej náhrady za obmedzenie užívania
nehnuteľnostiapodanienaÚstavnýsúdSR,stýmspojenéprerušeniekonaniaovplyvňujehospodárnosť
a efektívnosť súčasne prebiehajúceho konania, pričom nemá vplyv na rozhodovanie vo veci samej,
nakoľko dôkazy ako aj vyjadrenia obdivoch strán sporu boli v tomto konaní už predložené. Žalovaný v

tomto konaní sa pridržiava všetkých vyjadrení prezentovaných v konaní, ako aj predložených dôkazov.
Dávajú do pozornosti, že žalovaný má záujem na vykonaní majetkovoprávneho vysporiadania vzťahov
k pozemkom, na ktorých je citovaná stavba umiestnená, avšak zo strany žalovaných nie je objektívne,
spravodlivé, ani právne správne požadovať náhradu vo výške 10.000,-eur (89,28 eur/m2), nakoľko
táto výška je s ohľadom na doteraz v konaní predložené znalecké posudky nedôvodná a neprimerane
vysoká.

15. Znalec vo vyjadrení zo dňa 21.07.2023 uviedol, že je som znalcom z odboru poľnohospodárstvo a
takto bol aj vypracovaný znalecký posudok č. 22/2021 zo dňa 06.09.2021. K vypracovaniu znaleckého
posudku pristúpil z dôvodu, že ide o poľnohospodársky pozemok, druh pozemku - trvalý trávny porast
(ttp) a tento pozemok je aj v schválenom Projekte pozemkových úprav pre obec Hronská Dúbrava,

pozemok bol zaradený ako poľnohospodárska pôda, druh pozemku - ttp a teda pozemok je v prvom
rade určený na poľnohospodárske využitie. Ďalej konštatuje, že obec Hronská Dúbrava v súčasnosti
nemá schválený územný plán, obec R. G. disponuje materiálom s názvom „Programom hospodárskeho
a sociálneho rozvoja obce na roky 2015 - 2021", po preštudovaní tohto programu rozvoja obce dospel
k záveru, že ani v tomto materiáli nie je uvažované s použitím parcely registra „C" č. 880 na nejaké

stavebné zámery. V žiadnom prípade sa neodklonil od znaleckej úlohy, jeho úlohou bolo vypočítať
hodnotu bremena a zaoberať sa využitím poľnohospodárskeho pozemku v budúcnosti po vykonaní
poklady kábla. Znalec v tomto vyjadrení podrobne špecifikoval podklady, z ktorých pri vypracovaní
znaleckého posudku vychádzal: spisový materiál Okresného súdu Žilina sp. zn. XX/XX/XXXX, výpis
z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. R. G., kópia katastrálnej mapy, na ktorej sú uvedené údaje o

parcelách registra „C" pre k.ú. R. G., obec R. G.. okres Q. H. R., mapový podklad - ortofotomapa
pre k.ú. R. G., okres Q. H. R., obsahuje údaj - kód BPEJ (ortofotomapa prevzatá z pôdneho portálu,
mapová služba H. - I. T. L. P. S. L. F.), kópia katastrálnej mapy, na ktorej sú uvedené údaje o
parcelách registra „C" pre k.ú. R. G., hlavná refinančná operácia (hodnota základnej úrokovej sadzby)
N. (0,00%) H. F. C. so stavom k 18.09.2019, daň z nehnuteľností/daň za pozemky, druh pozemkov

- orná pôda a TTP, zákona č. 2512012 Z.z. o energetike, ďalšie príslušné právne predpisy, odborná
literatúra. Pre využitie poľnohospodárskeho pozemku do budúcna na poľnohospodársky účel znalec
uviedol, že časť pozemku, ktorá nie je porastená drevinami a cez ktorú vedie líniová stavba je možne
využívať ako poľnohospodársku pôdu, druh pozemku - ttp v celku (teda ako nerozdelený pozemok
pre poľnohospodárske využitie) t.j. ako „verifikovanú plochu", pretože po vykonaní poklady kábla

narušená poľnohospodárska pôda je následné urovnávaná a je vrátená do pôvodného stavu ako celok
na ďalšie poľnohospodárske využitie, potom nič nebraní tomu, aby táto verifikovaná plocha bola v
celistvosti aj využívaná na poľnohospodársky účel agrotechnickými operáciami t.j. kosbou, mulčovaním
alebo spásaním a poberaním agrodotácie na celú túto verifikovanú plochu, tak ako je tomu aj pri
vodovodoch, plynovodoch, optických kábloch. Tieto agrotechnické operácie sú vykonávané kolesovým

traktormi a ich prejazdmi cez vedenie líniovej stavby nespôsobuje také zhutnenie pôdy, aby bolo
narušené alebo poškodené vedenie podzemného kábla.. Metóda polohovej diferenciácie bola veľmi
správnevybraná,zdôvodu,žezohľadňuješpecifiká,tedacharakteristikupoľnohospodárskehopozemku
na parcele CKN č. XXX, druh pozemku - trvalý trávny porast v k.ú. R. G.. Pre výpočet hodnoty
pozemku boli použité koeficienty metódy polohovej diferenciácie, ktoré zohľadňujú špecifiká polohy,

využiteľnosti, dosahovanie výnosu, polohy pozemku, produkčnej schopnosti, dopravnej prístupnosti,
svahovitosti, povyšujúcich a redukujúcich faktorov. Pri výpočte ceny pozemku použil koeficienty, ktorými
bola východzia cena pozemku navyšovaná, napr. zohľadnil dobrý prístup k pozemku po poľnej ceste,
využívanie poľnohospodárskej pôdy bez degradácie, možnosť získania dotácií z fondov, možnosť
prenájmu poľnohospodárskej pôdy. Poznámka: výpočet ceny predmetného pozemku v eur/m2, bol

vypracovaný pri zohľadnení východzej ceny pozemku pre daný kataster a druh pozemku - trvalý trávny
porast (príloha č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z.z.) a ďalej pri zohľadnení prepočítavacích koeficientov,
kde bolo zohľadnené v prospech pozemku najmä možnosť jeho prenájmu pozemku, jeho dostupnosť a
hlavné možnosť získania agrodotácií. Na výslednú cenu pozemku, okrem iného, vplýva jeho zaradeniedo 8. skupiny kvality, zaradenie do subtyp T2 - menej produkčné trvalé trávne porasty, a že ide o hlavnú
pôdnu jednotku, kód hlavnej pôdnej jednotky (HPJ) je 77, sú to kambizeme plytké na vulkanických
horninách, stredné ťažké, tieto pôdy z pohľadu ich vyžitia patria k podpriemerným kategóriám, tieto

skutočnosti žalovaní akosi opomenuli (len pre porovnanie uviedol príklad: ak by cena pozemku bola
napr. 2,-eur/m2, potom vypočítaná hodnota vecného bremena by predstavovala hodnotu 50,10 eur,
požadovaná náhrada žalobcami je 10.000,-eur). Použitie ortofotomáp - pokiaľ ide o použitie poznatkov z
ortofotomapy, tento mapový podklad poslúžil len pre zistenie údaju o BPEJ - kód 0877462 a lokalizáciu
pozemku, taktiež z ortofotomapy bolo možné zistiť skutočnosť, že väčšia časť pozemku je porastená

drevinami - nič viacej nič menej. Skutočnosť, že na časti pozemku sú vysadené dreviny (či už také alebo
onaké), táto skutočnosť nemala vplyv na výpočet všeobecnej hodnoty pozemku v eur. V predošlom
odbornom vyjadrení konštatoval, že ak na druhu pozemku - trvalý trávny porast boli vysadené ovocné
dreviny, resp. časť pozemku je porastená inými samonáletovými drevinami, týmto došlo na časti
pozemku k zmene druhu pozemku, preto poukázal na túto zmenu druhu pozemku a na povinnosť
vlastníka pozemku usporiadať tento stav (táto zákonná povinnosť pre vlastníka je taxatívne uvedená v

ustanoveniach zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy), takže nevykonal žiadne právne
posúdenie veci, len poukázal na príslušné ustanovenia vyplývajúce z cit. zákona o ochrane a využívaní
poľnohospodárskej pôdy, nijaké právne závery nevykonal. Po opätovnom posúdení vypracovaného
posudku a po preštudovaní vyjadrenia žalobcov zo dňa 19.12.2022, dospel k záveru, že z jeho strany
nebolo potrebné, ani nepristúpil k doplneniu, prepracovaniu posudku. To, čo bolo v jeho kompetencii

ako znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, použil pri
vypracovaní predmetného znaleckého posudku.

16. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.10.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol za
prítomnosti žalobcu v rade 1/, právneho zástupcu žalobcov a žalovaného.

17. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že znalec sa nevysporiadal s celou znaleckou
úlohou. Asi najväčšia výčitka voči znaleckému posudku je v tom, akú metódu znalec použil, pritom už aj
v zadaní mal, že sa mal primárne sústrediť na porovnávaciu metódu, nie metódu polohovej diferenciácie,
ktorá hodnovernejšie odzrkadľuje tú trhovú hodnotu pozemku, mal porovnávaciu metódu využiť a okrem

týchto LV, kde si mohol vytiahnuť kúpne zmluvy, tak mohol použiť aj komerčnú inzerciu k podobným
pozemkomvdanejlehote.Celkovotúhodnovernosťznaleckémuposudkunarúšatenpostoj,nejakétaké
osobné vsuvky znalca. Nespochybňujú jeho odbornosť, avšak tie vytýkané nedostatky, v akom stave
je tá parcela, len z fotomapy, ktorá vôbec nezodpovedá realite, z hľadiska nejakého určenia hodnoty
tej nehnuteľnosti, tak sú to všetko také kúsky skladačky, ktoré pre nich robia ten znalecký posudok

nedôveryhodný. Žalobcovia sú si vedomí toho, že zákon o energetike diferencuje medzi náhradou za
obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme podľa § 12 a potom zároveň aj podľa § 9, avšak
žalobcovia majú za to, že to, akú metódu zvolí znalec v znaleckom posudku, ako k nemu pristúpi a aká
vyjde hodnota celého pozemku, má vplyv aj na samotnú jednorazovú náhradu, pritom zdôrazňujú, že
ide o jednorazovú náhradu zaťaženia, ktoré je v podstate trvalé, pretože nevedia si predstaviť, že by

po nejakom čase 10-15 rokoch napríklad, sa žalovaný rozhodol vedenie vykopať a v podstate uviesť
pozemok do predošlého stavu, predtým ešte ako tam ten kábel položil. Čiže výsledky alebo závery
znaleckéhoposudkusújednakrelevantné,pretoakábudetávýškanáhrady.Podľaichnázorutieinštitúty
podľa § 9 a § 12 sú v rámci nejakej subsidiarity, tak sa k tomu vyjadruje aj právna teória. Najprv je
potrebné posúdiť to zaťaženie z pohľadu § 11 ods. 12 , avšak toto ustanovenie odkazuje na § 43, ktoré

sa venuje ochranným pásmam a v ktorom sa jednak uvádza, čo je zakázané robiť pre povinného v tomto
rozsahu, avšak ten § zároveň aj hovorí o tom, že sú tam obmedzenia vo vzťahu k ochrannému pásmu,
aj k pozemku alebo častiam pozemku, ktoré sa nachádzajú za tým ochranným pásmom a napríklad, ak
by chcel vlastník pozemku vykonávať nejakú stavebnú činnosť alebo nejakú činnosť v okolí ochranného
pásma, nie v ochrannom pásme, tak sa toto podmieňuje súhlasom prevádzkovateľa siete a zároveň

sa musí riadiť aj jeho nejakými ďalšími podmienkami, ako môže tú činnosť vykonávať, čiže zase je
to len ďalšie obmedzenie vlastníka pozemku. Tá subsidiarita, tak najprv z dikcie zákona je treba sa
venovať § 12 v ktorom sa hovorí o ochrannom pásme avšak s tým, ako bolo uložené vedenie a ako
teraz vyzerá to ochranné pásmo, to sa týka priamo ochranného pásma, že tam vznikla hluchá časť
pozemku, ktorú je potrebné považovať za nepoužiteľnú a to práve z dôvodu toho ochranného pásma,

nie z dôvodu celkového zaťaženia pozemku nejakým káblom, ako je to v prípade posúdenia toho
zaťaženia podľa § 9. Výška v znaleckom posudku toho zaťaženia, zohľadňuje výšku tej náhrady,
čiže v tomto prípade je relevantná a zároveň, že netreba len izolovane posudzovať samotné ochranné
pásmo, ale treba posudzovať aj to zaťaženie, ktoré z dôvodu tohto ochranného pásma vzniklo a potomsamozrejme, keď sa toto nejako vysporiada, urovná, tak prichádza do úvahy § 9, ktorý sám tvrdí, že vo
zvyšku toho, za čo sa nepriznala jednorazová náhrada podľa ods. 12, tak vo zvyšku patrí vlastníkovi
pozemku náhrada za zaťaženie pozemku ako takého. Žalobca v rade 1/ na pojednávaní uviedol, že

zadanie, ktoré bolo znalcovi poslané, navádza znalca k tomu, akú metódu má použiť. Je pravda, že vo
väčšine prípadov znalci používajú metódu polohovej diferenciácie, ale to vôbec neodzrkadľuje trhový
stav a pre žalobcov je dôležitá trhová hodnota toho pozemku a nie nominálna, ktorá mimochodom pri
stanovení všeobecnej hodnoty vychádza z východzej hodnoty, ktorá je daná zákonom od roku 2004 stále
rovnaká, nie je valorizovaná, vôbec tam nie je premietnutá trhová situácia. Preto si myslí, že náhrada za

obmedzenie spôsobené tým vecným bremenom je nedostatočná. To dokumentovali pri podaní žaloby
kúpnopredajnou zmluvou, kde deklarovali, že ako sa asi pohybujú trhové ceny podobných pozemkov.
Vecné bremeno, ktoré je zriadené na ich parcele, to vecné bremeno nie je dostatočne vysporiadané na
celej línii stavby, na ich pozemku to vecné bremeno zo zákona je zriadené, na ostatných pozemkoch
v intraviláne obce nie je zriadené, čiže aj to poukazuje na nejaké nezrovnalosti pri realizácii stavby.

18. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že majú za to, že znalec je osoba odborne zdatná, má oprávnenie
na základe osobitných skúšok, takže zodpovedá za vyhotovenie znaleckého posudku. Úloha znela tak,
že má vyčísliť hodnotu všeobecnej primeranej jednorazovej náhrady. Čo sa týka metódy, pri posudkoch,
ktoré zabezpečujú aj pri ostatných obdobných prípadoch, kedy poskytujú primeranú jednorazovú
náhradu, tak znalci postupujú obdobným spôsobom a majú za to, že v tomto prípade bola tá metóda

použitá správne. Žalovaný má záujem na majetkovoprávnom vysporiadaní vzťahu k pozemku, ktorý
je predmetom sporu, avšak za hodnotu, ktorá je stanovená znaleckým posudkom a tá výška, ktorú
požaduje žalobca je naozaj neprimerane vysoká. Majú za to, že tá výška nezohľadňuje obmedzenie
užívania toho pozemku a tá cena by bola iná v prípade, keby dochádzalo k prevodu pozemku. Žalovaný
pri realizácii stavby postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a následne, ako držiteľ povolenia

na podnikanie v energetike, vykonal zápis vecného bremena záznamom na príslušné listy vlastníctva,
potom informoval o vykonanom zápise vlastníkov pozemku a dal teda možnosť na uplatnenie si
primeranej jednorazovej náhrady. Následne pripravili dohodu, ktorá bola vlastníkom zaslaná, avšak
vlastník pozemku nesúhlasil nimi navrhovaným poskytnutím výšky jednorazovej náhrady. Žalovaný
si je vedomý svojej zákonnej povinnosti poskytnúť náhradu, avšak náhrada ktorá je požadovaná zo

strany žalobcov, je neprimerane vysoká. Žalovaný je ochotný poskytnúť primeranú jednorazovú náhradu
vo výške stanovenej znaleckým posudkom. Čo sa týka znaleckého posudku, majú za to, že znalec
sa so zadanou úlohou vysporiadal dostatočným spôsobom, zhodnotil skutkový stav a vyčíslil tú výšku
obmedzenia užívania nehnuteľnosti.

19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a vec
posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

20. Podľa § 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, tento zákon upravuje a) podmienky na podnikanie
v energetike, b) prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike, c) opatrenia zamerané

na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a
vnútorného trhu s plynom, d) práva a povinnosti osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté
účastníkmi trhu v energetike, e) výkon štátnej správy v energetike, f) výkon štátneho dozoru a kontroly
nad podnikaním v energetike.

21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, držiteľ povolenia alebo ním poverená
osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme a) vstupovať a vchádzať na cudzie
pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej
činnosti, b) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia odstraňovať a okliesňovať stromy a
iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak

po predchádzajúcej výzve neurobil ich vlastník; výzva musí byť vlastníkovi doručená podľa odseku
3, c) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia upravovať trávnaté porasty, d) vstupovať
a vchádzať po predchádzajúcom súhlase v súlade s osobitnými predpismi do uzavretých priestorov
a zariadení E. S. C. B., E. I. C. B., S. C. C. B., L. U., U. I. P. A. C. C. B., C. M. C., Q. C.
B. a H. F. T., e) vstupovať a vchádzať na pozemky alebo do objektov, v ktorých sú umiestnené

osobitné telekomunikačné zariadenia a pridružené prostriedky v rozsahu a spôsobom nevyhnutným
na výkon povolenej činnosti, f) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce
elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody
a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ichochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií
na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o
podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia

stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia, g)
vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo
na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých
výstavba bola povolená podľa predpisov o výstavbe.

22. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti
v dôsledku výkonu práv držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby majetková ujma, má nárok
na náhradu škody. Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú
jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ak sa neposkytuje jednorazová
náhrada podľa odseku 9 alebo 12. Nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie

užívania nehnuteľnosti možno uplatniť u držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby do dvoch rokov
odo dňa, keď sa o tom vlastník dozvedel, najneskôr však do troch rokov od vzniku núteného obmedzenia
užívania nehnuteľnosti, inak právo vlastníka na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie
užívania nehnuteľnosti zaniká. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej
jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške

primeranej jednorazovej náhrady do jedného roka odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia.

23. Podľa § 11 ods. 8, 9 a 10 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike: (8) Povinnosti zodpovedajúce
oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na
vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je povinný podať držiteľ povolenia do troch mesiacov od

oznámenia podľa odseku 2 alebo odo dňa vykonania oprávnenia podľa odseku 1 po prvýkrát; prílohou
k návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je aj geometrický plán stanovujúci rozsah
vecného bremena. (9) Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú
jednorazovú náhradu; náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní
nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, okrem výmery,

za ktorú vlastníkovi patrí primeraná jednorazová náhrada podľa odseku 12. (10) Nárok na primeranú
jednorazovúnáhraduzauplatneniezákonnéhovecnéhobremenamožnouplatniťudržiteľapovoleniado
dvoch rokov odo dňa, keď sa vlastník nehnuteľnosti o uplatnení zákonného vecného bremena držiteľom
povolenia dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena
držiteľom povolenia a pri zákonných vecných bremenách podľa odseku 1 písm. f) a g) odo dňa vykonania

zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, inak právo na primeranú jednorazovú náhradu za
uplatnenie zákonného vecného bremena držiteľom povolenia zaniká. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník
nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu
návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do jedného roka odo dňa uplatnenia si
nároku u držiteľa povolenia.

24. Podľa § 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, za nútené obmedzenie vlastníka
pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 43, § 79, § 87 a v bezpečnostnom pásme
podľa § 80 zriadených po 1. septembri 2012 je držiteľ povolenia povinný vyplatiť vlastníkovi pozemku
primeranú jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku.

Pri preložke elektroenergetického zariadenia a preložke plynárenského zariadenia je primeranú
jednorazovú náhradu podľa tohto odseku povinný vlastníkovi pozemku vyplatiť ten, kto potrebu preložky
vyvolal; držiteľ povolenia je povinný do 30 dní na žiadosť poskytnúť vlastníkovi pozemku identifikačné
údaje toho, kto potrebu preložky vyvolal, v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, ak
ide o fyzickú osobu, alebo názov a sídlo, ak ide o právnickú osobu. Nárok na vyplatenie primeranej

jednorazovej náhrady si musí vlastník pozemku uplatniť u držiteľa povolenia alebo u toho, kto potrebu
preložky vyvolal, do dvoch rokov odo dňa, keď sa o nútenom obmedzení užívania pozemku dozvedel,
najneskôr však do troch rokov odo dňa núteného obmedzenia užívania pozemku, inak právo na
primeranú jednorazovú náhradu zanikne. Ak sa držiteľ povolenia alebo ten, kto potrebu preložky vyvolal,
a vlastník pozemku na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať

súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do dvoch rokov odo dňa uplatnenia
si nároku u držiteľa povolenia alebo u toho, kto potrebu preložky vyvolal.25. Podľa § 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (platného a účinného v čase podania
žaloby), za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa
§ 43, § 79, § 87 a v bezpečnostnom pásme podľa § 80 zriadených po 1. septembri 2012 je držiteľ

povolenia povinný vyplatiť vlastníkovi pozemku primeranú jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere
obmedzenia obvyklého užívania pozemku. Nárok na primeranú jednorazovú náhradu si musí vlastník
pozemku uplatniť u držiteľa povolenia do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o nútenom obmedzení
užívania pozemku dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa núteného obmedzenia užívania
pozemku, inak právo na primeranú jednorazovú náhradu zanikne. Držiteľ povolenia je povinný písomne

oznámiť vlastníkovi pozemku vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Ak sa
držiteľpovoleniaavlastníkpozemkunavýškeprimeranejjednorazovejnáhradynedohodnú,každýznich
môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do šiestich mesiacov
odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia.

26. Podľa § 43 ods. 7 a 8 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike: (7) Ochranné pásmo vonkajšieho

podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov
vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť
je a) 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky, b) 3 m
pri napätí nad 110 kV. (8) V ochrannom pásme vonkajšieho podzemného elektrického vedenia a nad
týmto vedením je okrem prípadov podľa odseku 14 zakázané a) zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky,

vysádzať trvalé porasty a používať osobitne ťažké mechanizmy, b) vykonávať bez predchádzajúceho
súhlasu prevádzkovateľa elektrického vedenia zemné práce a iné činnosti, ktoré by mohli ohroziť
elektrické vedenie, spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky, prípadne sťažiť prístup k elektrickému
vedeniu.

27. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd konanie
preruší, ak b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade
právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd")
návrh na začatie konania.

28. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

29. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali proti žalovanému zaplatenia primeranej
jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie užívania dotknutého pozemku v ochrannom pásme vo

výške 10 000,-eur podľa § 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Medzi stranami nebolo
sporné,žežalobcoviavrade1/a2/sú(boliajvčaspodaniažaloby)bezpodielovíspoluvlastnícipozemku
KNC č. 880, trvalý trávny porast o výmere 3256 m2, pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia
obce, k.ú. R. G., obec R. G., S. Q. H. R.. Nesporným bolo, že žalovaný na pozemkoch nachádzajúcich
sa v k.ú. R. G., aj na pozemku žalobcov, realizoval stavbu pod názvom Železná Breznica, Hronská

Dúbrava - 22 kV, prepoj V303, a to na základe stavebného povolenia obce Železná Breznica, spoločný
obecný úrad, odbor stavebnej správy č. SÚ 3236/2013-Če-rozh. zo dňa 14.01.2014 (právoplatné dňa
20.02.2014) a územného rozhodnutia S. Q. F. zo dňa 23.08.2013. V stavebnom povolení zo dňa
14.01.2014 bolo uvedené, že obec Železná Breznica vydáva stavebné povolenie stavby pod názvom
ŽeleznáBreznica,HronskáDúbrava-22kVprepojV303napozemkochregistra“C“parcielč.XXX,XXX,

XXX/X (register “E“ parcely č. XXX/X, XXX/X) č. 882, 880, 1069, 878, 849, 852, 864, 1086 v katastrálnom
území R. G., register “C“ parcela č. 1352 (register “E“ parcely č. XXX, XXX), 1569/3 (register “E“ parcela
č. XXX), 1568/2 (register “E“ parcela č. XXX), 1568/1 (register “E“ parcela č. XXX), 1292 (register “E“
parcely č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X), 1354/1 (register “E“ parcela č. XXX/X), 1295/2
(register “E“ parcela č. XXX/X), XXXX/X (register “E“ parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX,

XXX), v katastrálnom území Q. F., stavba obsahuje: nové vedenie VN 22 kV vzdušným vedením s holými
vodičmi a kábelové vedenie VN 22 kV v zemi, stavba je rozdelená na tri úseky, úsek č. 1 vedenia VN č.
303 - kábel v zemi, celková dĺžka vedenia kábla v úseku č. 1 bude 870 m, úsek č. 2 vedenia VN č. 303
- vzdušné vedenie vodičmi AlFe, celková dĺžka vzdušného vedenia v úseku č. 2 bude 960 m, úsek č. 3
vedenie VN č. 303 - kábel v zemi, celková dĺžka kábla v úseku č. 3 bude 105 m. Na pozemku žalobcov

išlo o podzemné elektrické vedenie.

30. Dňa 27.02.2017 žalovaný podal na Okresný úrad, odbor katastrálny, Žiar nad Hronom, návrh na
vykonanie záznamu - zriadenie vecného bremena v súlade s § 11 ods. 1 a ods. 8 zákona č. 251/2012Z.z. o energetike. Uviedol, že ide o zriadenie vecného bremena na priznanie práva uloženia údržby
arekonštrukcieinžinierskychsietí(podzemnéhoelektrickéhovedenia),vrátanejehoochrannéhopásma,
podľa platných právnych predpisov a právo vstupu a prístupu na pozemok KNC č. 645, 882, 880,

1069, 878, 849, 852, 864, 1086 a KNE č. XXX/X, XXX/X, k.ú. R. G. v prospech SSE-D, a.s. v rozsahu
podľa geometrického plánu č. 36639231-118/2016 vyhotoveným dňa 09.01.2017, overený S. T. Q.
H. R., katastrálnym odborom pod č. 16/2017. Žalovaný žiadal vecné bremeno zapísať na pozemky
podľa geometrického plánu v prospech oprávneného z vecného bremena (žalovaného). S. T. Q. H. R.,
katastrálny odbor, vykonal zápis vecného bremena dňa 19.04.2017 na LV č. XXX, k.ú. R. G. v znení:

„vecné bremeno zriadené podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) a ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. v prospech
C. G., P. spočívajúce v práve priznania ochranného pásma a práva uloženia elektrického vedenia
a trvalého prístupu k nemu v ktoromkoľvek čase a ročnom období za účelom prevádzky, vykonávania
opráv a údržby, v zmysle geometrického plánu č. 36639231-118/16 k parcele CKN č. XXX, diel č. 5
o výmere 112 m2, v čase podania žaloby bolo vecné bremeno zapísané na liste vlastníctva.

31. Nesporným bolo, že si žalobcovia uplatnili u žalovaného nárok na primeranú jednorazovú náhradu
za uplatnenie zákonného vecného bremena s poukazom na ust. § 11 ods. 9, 10 zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike a nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníka pozemku
v užívaní pozemku v ochrannom pásme s poukazom na ust. § 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z.
o energetike a to listom zo dňa 23.11.2016. Žalobcovia si v tomto liste uplatnili nárok na primeranú

jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena podľa § 11 ods. 1 písm. f), g)
vo výške 30 000,-eur a zároveň si uplatnili nárok na jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie
užívania dotknutého pozemku v ochrannom pásme vo výške 30.000,-eur. Žalovaný žalobcom odpovedal
listom zo dňa 10.01.2017, poukázal na primeranosť jednorazovej náhrady. Žalovaný spolu listom zo
dňa 19.06.2017 zaslal žalobcom návrh dohody o náhrade majetkovej ujmy a primeranej jednorazovej

náhrady v zmysle § 11 ods. 5, 9 a 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, uviedol spolu výšku náhrady
v sume 17,92 eur. K podpisu tejto dohody medzi stranami sporu nedošlo, čo nebolo sporné.

32. Žalobcovia podali žalobu na súde dňa 23.05.2017. Súd konštatuje, že žaloba bola podaná v rámci
zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu

v zmysle § 11 ods. 12 zákona o energetike (platného a účinného v čase podania žaloby), lehota
bola dodržaná, žaloba bola podaná včas. Žalovaný nespochybňoval nárok žalobcov na jednorazovú
náhradu za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme s poukazom na to, že cez pozemok
žalobcov vedie podzemné elektrické vedenie, čiže základ nároku žalobcov bol daný. Sporná medzi
stranami sporu bola výška jednorazovej náhrady, ktorá zodpovedá miere obmedzenia obvyklého

užívania pozemku podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike. V danej veci bolo na návrh žalobcov
nariadené znalecké dokazovanie, znalcom z odboru poľnohospodárstvo. Súd poukazuje na to, že
pred nariadením znaleckého dokazovania za účelom stanovenia jednorazovej náhrady, súd oslovil
znalca z odboru stavebníctvo, aj znalca z odboru poľnohospodárstvo, ktorí sa vyjadrili, že nakoľko
ide o pozemok - trvalý trávny porast, pozemok mimo zastavaného územia obce (v extraviláne), je

potrebné, aby znalecké dokazovanie vypracoval znalec z odboru poľnohospodárstvo. Znalec M. L.
R., znalec z odboru poľnohospodárstvo, vypracoval dňa 06.09.2021 znalecký posudok č. 22/2021, za
účelom stanovenia všeobecnej hodnoty jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena v rozsahu
záťaže, teda na stanovenie primeranej jednorazovej náhrady zodpovedajúcej miere obmedzenia
obvyklého užívania pozemku podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike. Znalec v znaleckom posudku

stanovil hodnotu jednorazovej náhrady vo výške 8,30 eur (t.j. 0,074 eur za m2 x 112 m2), výmera
ochranného pásma podľa geometrického plánu je 112 m2 na dotknutom pozemku. Znalec v znaleckom
posudku vykonal analýzu polohy nehnuteľnosti, analýzu využitia nehnuteľnosti, analýzu pozemku podľa
BPEJ a charakteristiku subtypu podľa typologicko-produkčnej kategórie. Použil metódu polohovej
diferenciácie,poukázalnato,žeideotrvalýtrávnyporast,k.ú.R.G.,ochrannépásmovedenia,8.skupina

kvality. Znalec uviedol, že výška vypočítanej jednorazovej náhrady za obmedzené užívanie vyčlenenej
časti pozemku predstavuje náhradu vo výške 0,074 eur za m2, vychádzajúc z geometrického plánu č.
36639231-118/16. Predmetom sporu bola časť parcely registra CKN č. XXX, na ktorej bola zrealizovaná
pokladka podzemného kábla 22 kV vedenia a jeho ochranné pásmo. Na predmetnom geometrickom
pláne v grafickej časti, je zakreslené ochranné pásmo kábla položeného do zeme, plocha ochranného

pásma je označená dielom 5 a jeho výmera je 112 m2, teda len táto plocha spadá do ochranného
pásma. Keďže predmetom výpočtu bola jednorazová náhrada za obmedzené užívanie vyčlenenej časti
pozemku, kapitalizáciou hospodárskej ujmy, celková všeobecná hodnota je 8,30 eur (0,074 eur za
m2 x 112 m2). K otázke využitia pozemku v budúcnosti ako stavebného pozemku, vychádzal znaleczo skutkového stavu a konštatoval, že S. R. G. v súčasnosti nemá schválený územný plán, obec R.
G. disponuje materiálom s názvom “Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce na roky
2015 - 2021“, po preštudovaní tohto programu obce dospel k záveru, že ani v tomto materiáli nie

je uvažované s použitím parcely CKN č. XXX na nejaké stavebné zámery, v obci Hronská Dúbrava
bol schválený projekt pozemkových úprav, ktorý citovaný pozemok zaradil ako poľnohospodársku
pôdu, druh pozemku trvalý trávny porast, teda pozemok je v prvom rade určený na poľnohospodárske
využitie.Trasavedenia22kVbolanajprvschválenáúzemnýmrozhodnutím,ďalejstavebnýmpovolením,
ktoré bolo vydané príslušnou obcou Železná Breznica, uvedené stavebné rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 20.02.2014 (toľko k poznámke, prečo trasa vedenia nebola situovaná po okraji
pozemku). Ďalej znalec uviedol v znaleckom posudku, že pozemok síce svojou časťou hraničí so
zastavaným územím obce, ale práve po tejto hranici so zastavaným územím je pozemok porastený
samonáletom. Takmer 70-80% plochy pozemku je porastených samonáletovými drevinami a krovím,
takáto plocha, ktorá je porastená samonáletovými drevinami v odbornej praxi je označovaná ako
biela plocha, t.j. evidovaná poľnohospodárska pôda, ktorá je porastená samonáletovými drevinami

a nie je možné jej poľnohospodárske využitie a taktiež je otázne aj využitie tejto časti pozemku pre
stavebné zámery, preto je otázne, prečo tento poľnohospodársky pozemok je takýto. Menšia časť
pozemku, ktorá nie je porastená samonáletom, sa dá využívať ako poľnohospodárska pôda, druh
pozemku trvalý trávny porast, ide o tzv. verifikovanú plochu (cez túto verifikovanú pôdu vedia trasa
podzemného vedenia 22 kV), ktorú je možné poľnohospodársky využívať agrotechnickými operáciami,

ako je kosba, mulčovanie alebo spásanie napr. hovädzím dobytkom a podobne, poberať agrodotácie,
ako je tomu aj pri vodovodoch, plynovodoch, optických kábloch. Po vykonaní poklady kábla narušená
poľnohospodárska pôda je následne urovnávaná a je vrátané do pôvodného stavu ako celok na ďalšie
poľnohospodárske využitie, potom nič nebráni tomu, aby táto verifikovaná plocha bola v celistvosti aj
využívaná na poľnohospodársky účel, t.j. kosbou, mulčovaním alebo spásaním a poberať agrodotácie

na celú túto verifikovanú plochu. Výpočet hodnoty (ceny) poľnohospodárskeho pozemku je uvedený
v znaleckom posudku, tento výpočet ceny pozemku bol vypracovaní pri zohľadnení východzej ceny
pozemkupredanýkatasteradruhpozemkuaďalejprizohľadneníprepočítavacíchkoeficientov,kdebolo
zohľadnené v prospech pozemku, najmä možnosť jeho prenájmu, jeho dostupnosť a hlavne možnosť
získania agrodotácii. Na výslednú cenu pozemku, okrem iného, vplýva jeho zaradenie do 8. skupiny

kvality, zaradenie do subtypu T2 - menej produkčné trvalé trávne porasty, a že ide o hlavnú pôdnu
jednotku, kód hlavnej pôdnej jednotky (HPJ) je 77, ide o kambizeme plytké na vulkanických horninách,
stredne ťažké, tieto pôdy z hľadiska ich využitia patria k podpriemerným kategóriám.

33. Žalovaný súhlasil so znaleckým posudkom. Žalobcovia podali námietky proti znaleckému posudku,

navrhovali, aby súd znalcovi nariadil doplnenie znaleckého dokazovania. Žalobcovia namietali použitú
metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - metódu polohovej diferenciácie, namietali
použitie ortofotomáp, mali za to, že znalec nevyčerpal znaleckú úlohu a mal zahrnúť aj časť pozemku,
ktorá v dôsledku zriadenia líniovej stavby má, rovnako ako časť pozemku v ochrannom pásme,
obmedzenú využiteľnosť s tým, že pozemok mal byť posudzovaný ako potencionálne stavebná parcela.

Poukazovali na to, že časť pozemku, na ktorom sa nachádza ochranné pásmo, zdieľa režim s dotknutou
menšou časťou v tvare trojuholníka, a preto by mala byť žalobcom priznaná aj náhrada za túto
časť pozemku. Mali za to, že s poukazom na ust. § 11 ods. 12 zákona o energetike, žalobcom
patrí obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme, náhrada zodpovedajúca miere obmedzenia
obvyklého užívania pozemku, pričom miera obmedzenia obvyklého užívania pozemku sa musí vykladať

vo vzťahu k celému pozemku a to nad rámec ochranného pásma. V opačnom prípade, by vznikla
podľa žalobcov nespravodlivá situácia, v zmysle ktorej by si žalobcovia podľa citovaného ustanovenia
mohli nárokovať len na náhradu za užívanie časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje ochranné pásmo.
Mali za to, že je potrebné zohľadniť pri posudzovaní výšky a rozsahu náhrady za vniknuté obmedzenie
vlastníckeho práva nielen časť pozemku nachádzajúcu sa v ochrannom pásme, ale aj časť, ktorá je

vznikom ochranného pásma priamo dotknutá. Mali za to, že znalec nezohľadnil faktory a to predpoklad
budúceho využitia pozemku na stavebné účely, znehodnotenie pozemku vzhľadom na vedenie stavby
vrozporesostavebnýmpovolením,vytvorenietzv.hluchejčastipozemkusobmedzenouvyužiteľnosťou,
zohľadnenie ceny porovnateľných pozemkov pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Znalec sa
podrobne vyjadril k námietkam žalobcov a to vo vyjadrení zo dňa 11.03.2022 a zo dňa 21.07.2023.

34. Súd mal za to, že znalec vyhotovil znalecký posudok s poukazom na ust. § 11 ods. 12 zákona
o energetike, stanovil výšku primeranej jednorazovej náhrady zodpovedajúcej miere obmedzenia
obvyklého užívania pozemku v ochrannom pásme. Súd nezistil dôvody na nariadenie doplneniaznaleckého dokazovania, ako navrhovali žalobcovia. Znalec sa následne vo svojich vyjadreniach vyjadril
k námietkam žalobcov. Znalecký posudok súd považoval za dostatočne vypracovaný, odôvodnený,
znalec stanovil výšku jednorazovej náhrady s poukazom na citované ustanovenie § 11 ods. 12 zákona

o energetike. Žalobcovia žiadne iné dôkazy nenavrhli, nepredložili, nenavrhli vykonať kontrolné znalecké
dokazovanie (prípadne nepredložili súkromný znalecký posudok).

35. Súd poukazuje na zákonnú úpravu v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike. Zákon o energetike
stanovuje dve kategórie primeraných náhrad poskytovaných ako kompenzáciu za obmedzenia

vyplývajúce z realizácie oprávnení držiteľa povolenia a to podľa § 11 ods. 9, 10 a podľa § 11 ods. 5
zákona o energetike a jednu osobitnú kategóriu predstavujúcu kompenzáciu za obmedzenia vyplývajúce
z existencie ochranných pásiem a bezpečnostných pásiem energetických zariadení zriadených na
základe zákona o energetike a to podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike.

36. Čo sa týka primeranej náhrady za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku

vochrannompásmeabezpečnostnompásmepodľa§11ods.12zákonaoenergetike,zákonuvádza,že
ako základný nástroj na kompenzáciu vlastníka treba vnímať primeranú náhradu za nútené obmedzenie
vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 43, § 79, § 87 a v bezpečnostnom
pásme podľa § 80 zákona o energetike. Ochranné pásma a bezpečnostné pásma sú vymedzené
priestorom v bezprostrednej blízkosti chránených energetických zariadení. Primeranú náhradu za

nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme možno priznať len
v prípade, ak ide o ochranné pásmo alebo bezpečnostné pásmo zriadené po nadobudnutí účinnosti
zákona o energetike, po 01.09.2012. Účelom ochranných pásiem (bezpečnostných pásiem) je ochrana
príslušných energetických zariadení, života, zdravia a majetku osôb, čo znamená, že ochranné pásmo
sa zriaďuje (vzniká priamo zo zákona) okamihom zriadenia príslušného energetického zariadenia.

Existenciaochrannýchpásiemobmedzujevlastníkanehnuteľnostivobvyklomužívanínehnuteľnostitak,
že mu zakazuje zriaďovať stavby alebo uskutočňovať niektoré ďalšie činnosti v ochranných pásmach
a tieto činnosti podmieňuje predchádzajúcim súhlasom držiteľa povolenia. O ktoré konkrétne činnosti
ide, vymedzuje ustanovenie § 43, § 79, § 87, § 80 zákona o energetike. Primeraná náhrada sa preto
poskytuje len na účely kompenzácie vlastníka pozemku z dôvodu obmedzení, ktoré z uvedených

zákonných ustanovení vyplývajú. Primeraná náhrada sa poskytuje vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti
v podobe jednorazovej primeranej náhrady, ktorá zodpovedá miere obmedzenia obvyklého užívania
pozemku. Otázku obmedzenia v užívaní pozemku v tomto prípade treba posudzovať výlučne len
z hľadiska obmedzení, ktoré vznikli na tej časti pozemku, ktorá je zaťažená existenciou ochranného
pásma (bezpečnostného pásma). Z tohto ustanovenia (§ 11 ods. 12) totiž jednoznačne vyplýva, že

náhrada sa poskytuje za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom
pásme. Prípadné obmedzenia, ktoré z dôvodu zriadenia energetických zariadení vznikli na zvyšnej časti
pozemku alebo majú povahu iných obmedzení než tých, ktoré sú spojené s existenciou ochranného
pásma, možno kompenzovať ďalšími náhradami uvedenými v § 11 zákona o energetike. To rovnako
platí aj o obmedzeniach nad rámec obmedzení v obvyklom užívaní pozemku. Primeranú jednorazovú

náhradu treba uplatniť u držiteľa povolenia v rámci subjektívnej a objektívnej prekluzívnej lehoty, ako
je uvedené v cit. ustanovení § 11 ods. 12 zákona o energetike. Podaniu na súd musí predchádzať
uplatnenie si primeranej náhrady u držiteľa povolenia a absencia dohody o výške primeranej náhrady.
V danom prípade si žalobcovia uplatnili u žalovaného ako u držiteľa povolenia nárok na jednorazovú
náhradu, k dohode o výške primeranej náhrady nedošlo.

37. Súd považuje za dôležité poukázať aj na ust. § 11 ods. 9, 10 zákona o energetike, podľa ktorého
vlastník nehnuteľnosti dotknutej zriadením zákonného vecného bremena si okrem primeranej náhrady
za nútené obmedzenie v užívaní pozemku v ochrannom pásme, resp. bezpečnostnom pásme, môže
voči držiteľovi povolenia uplatniť aj primeranú náhradu za zriadenie zákonného vecného bremena

a z toho vyplývajúcich obmedzení, ktoré zodpovedajú oprávneniam držiteľa povolenia podľa § 11 ods.
1 zákona o energetike. Keďže primeraná náhrada za zriadenie vecného bremena sa neposkytuje
za výmeru pozemku, za ktorú patrí vlastníkovi primeraná náhrada za nútené obmedzenia v užívaní
pozemku v ochrannom pásme, účelom tohto typu primeranej náhrady je kompenzácia ostatných
obmedzení, ktoré v dôsledku zriadenia zákonných vecných bremien dotknutému vlastníkovi vznikli.

Kompenzovať možno tak aj obmedzenia spôsobené znížením hodnoty alebo úplným znehodnotením
pozemku. Kompenzácii by mala v prvom rade podliehať ujma spočívajúca v obmedzení vlastníka
v obvyklom užívaní nehnuteľnosti vo vzťahu k tej jeho časti, na ktorej je zriadené príslušné energetické
zariadenie. Zákon však nepoužíva pojem obmedzenie v obvyklom užívaní, a preto nie je vylúčené,aby sa kompenzácia týkala aj ostatných obmedzení a aj vo zvyšnej časti nehnuteľnosti, v závislosti od
skutočného obsahu zákonného vecného bremena. Obmedzenia, ktoré vzniknú pri zriadení podzemného
elektrického vedenia, budú pravdepodobne menšie, než pri nadzemnom elektrickom vedení, a to nielen

z hľadiska obmedzenia užívania časti pozemku zastavanej energetickým zariadením, ale aj z hľadiska
existencie oprávnenia držiteľa povolenia vstupovať na pozemok pre účely výkonu povolenej činnosti
(zabezpečovanie údržby, opravy). Kompenzácii by tak mala podliehať aj hospodárska ujma, t.j. ujma
spočívajúca v obmedzení vlastníka prenajať dotknutú časť pozemku, či ujma inej povahy vyplývajúca
z nemožnosti využívania pozemku na poľnohospodárske, ale napríklad aj na stavebné alebo rekreačné

účely.

38. Súd poukazuje na to, že predmetom žaloby však nebol nárok žalobcov podľa § 11 ods. 9 a 10
zákona o energetike, ale iba uplatnený nárok podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike. Zákonodarca
pri jednorazovej primeranej náhrade podľa § 11 ods. 9, 10 uvádza, že pri vyčíslení spravodlivej
primeranej náhrady sa vyžaduje posúdenie, vyhodnotenie podstatne širšieho okruhu otázok než len

jednej otázky spojenej s hospodárskou ujmou a len v rozsahu presnej výmery zaťaženej energetickým
zariadením. Podľa komentára P. (X. V. C.) k ust. § 11 ods. 9 a 10 zákona o energetike sa uvádza, že
na vyčíslenie primeranej náhrady podľa tohto zákonného ustanovenia je dôležité vyhodnotiť aj vstupné
podklady, ktorými sú: identifikácia nehnuteľnosti, identifikácia povinnej oprávnenej osoby, druh vecného
bremena, obsah vecného bremena, rozsah vecného bremena, analýzu listinných podkladov (poloha

pozemku, charakteristika územia, záťaž, stavebné a regulačné podmienky, fotodokumentácia atď.),
zistiť ďalšie vecné bremená alebo ďalšie obmedzenia, určenie výšky ročného úžitku, určenie druhu
pozemku, určenie ceny pozemku, určenie úrokovej miery pre kapitalizáciu ročného úžitku, určenie
doby trvania vecného bremena, koeficient znehodnotenia, zhodnotenia pozemku, tzv. hluché zvyšky
pozemku zohľadniť, ide o časti pozemku, ktoré sa po prechode vedenia a jeho ochranného pásma stanú

nevyužiteľnými, v dôsledku čoho ich treba započítať do plochy vecného bremena (poukazujúc na Bradáč
a kolektív: Vecné bremená od A po Z, K. L., a.s., 2009). Z uvedeného vyplýva, že uvedené faktory,
na ktoré sa odvolávali aj žalobcovia (vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2017) je potrebné zohľadňovať
pri uplatnení nároku podľa § 11 ods. 9, 10 zákona o energetike, teda, ak ide o primeranú jednorázovú
náhradu za zriadenie vecného bremena, nakoľko sa tu majú zohľadňovať kritéria, faktory týkajúce

sa vecného bremena, uvedené faktory sa však nezohľadňujú pri nároku podľa § 11 ods. 12 zákona
o energetike (časť pozemku, ktorá je zaťažená existenciou ochranného pásma), bolo by to nad rámec
zákonného ustanovenia § 11 ods. 12 zákona o energetike (ide tu o odlišné nároky).

39. Podľa zákona o energetike možno uplatniť aj nárok na primeranú jednorázovú náhradu za nútené

obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa § 11 ods. 5 zákona o energetike, ani tento nárok však nebol
predmetom žaloby žalobcov. Podľa tohto ustanovenia je primeraná náhrada za nútené obmedzenie
v užívaní nehnuteľnosti, na ktorú vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti právo v prípade a v rozsahu, v akom je
obmedzenýpriobvyklomužívanínehnuteľnosti.Právonatútoprimeranúnáhraduvšakvznikávlastníkovi
nehnuteľnosti len v prípade, ak sa mu neposkytuje primeraná náhrada za nútené obmedzenie užívania

pozemku v ochrannom pásme podľa § 11 ods. 12, ani primeraná náhrada za zriadenie zákonného
vecného bremena podľa § 11 ods. 9, 10 (napríklad v prípade, ak sa jeho nehnuteľnosť využíva na
zabezpečenie nevyhnutného prístupu k inej nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza príslušné energetické
zariadenie alebo treba vykonať úpravu trávnatých porastov, či odstrániť stromy aj na pozemku, ktorý
susedí s pozemkom, cez ktorý neprechádza nadzemné elektrické vedenie).

40. Čo sa týka znaleckého posudku, pokiaľ žalobcovia namietali, že znalec použil metódu polohovej
diferenciácie a mal použiť porovnávaciu metódu, súd poukazuje na to, že k uvedenej námietke
žalobcov sa podrobne vyjadril znalec vo vyjadreniach zo dňa 11.03.2022, 21.07.2023, v ktorých
podrobne zdôvodnil použitie metódy polohovej diferenciácie. Znalec uviedol, že zvolená metóda

polohovejdiferenciáciejesprávnevybranázdôvodu,ževybranámetódapodrobnezohľadňuješpecifiká,
charakteristiku poľnohospodárskeho pozemku parcely CKN č. XXX, druh trvalé trávne porasty, k.ú.
R. G. a to najmä vychádzajúc z bonitovanej pôdnoekologickej jednotky (BPEJ), kód 0877462, ktorá
charakterizuje pozemok: ako skupina kvality 8, charakteristiku typologicko-produkčnej kategórie subtyp
T2-menejprodukčnétrvalétrávneporasty,charakteristikupreklimatickýregiónkód08-miernechladný,

mierne vlhký, číselník a stručnú charakteristiku hlavný pôdnych jednotiek kód 77 - kambizeme plytké na
vulkanických horninách, stredne ťažké, charakteristiku a číselníky svahovitosti, expozície, kamenitosti
a hĺbky pôdy, kód expozície E je 4 - mierny, až výrazný svah, kód skeletovitosti K je 3 pôdy, silné
skeletovité, kód hĺbky je 2 plytké pôdy. Znalec uviedol, že pre výpočet hodnoty pozemku boli použitékoeficienty polohovej diferenciácie, ktoré zohľadňujú špecifiká polohy, využiteľnosti, dosahovania
výnosu, polohy pozemku, produkčnej schopnosti, dopravnej prístupnosti, svahovitosti, povyšujúcich
a redukujúcich faktorov, pričom porovnávacia metóda toto špecifikum poľnohospodárskeho pozemku

nezohľadňuje alebo len v malej miere. Súd poukazuje na to, že ide o znalecký posudok podaný
znalcom, odborne spôsobilou osobou, znalcom zapísaným v zozname znalcov E. C. C., znalec z odboru
poľnohospodárstvo, čiže ide o osobu, ktorá disponuje odbornými vedomosťami, zdatnosťami vo
svojom odbore. Súd mal za to, že nie je zo strany žalobcov daný objektívny dôvod spochybňovať
znalcom použitú a zvolenú metódu. Žalobcovia nie sú odborne spôsobilou osobou v danom odbore na

posudzovanie odborných otázok, na určovanie toho, akú metódu má znalec zvoliť. Pokiaľ žalobca v rade
1/, resp. právny zástupca žalobcov poukazovali na to, že podľa zadania mal znalec pri vypracovaní
znaleckého posudku použiť porovnávaciu metódu - súd k uvedenému konštatoval, že uvedené
nevyplýva z uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania, zároveň súd nie je oprávnený určovať
znalcom, akú metódu majú použiť pri vypracovávaní znaleckých posudkov. Pokiaľ žalobcovia namietali
použitie ortofotomáp, k uvedenému sa taktiež podrobne vyjadril znalec vo svojich vyjadreniach zo dňa

11.03.2022, 21.07.2023. Znalec uviedol, že výpočet hodnoty (ceny) poľnohospodárskeho pozemku bol
vypracovanýprizohľadnenívýchodzejcenypozemkupredanýkatasteradruhpozemkuaprizohľadnení
prepočítavacích koeficientov, kde okrem iného, bolo zohľadnené v prospech pozemku najmä možnosť
jeho prenájmu, jeho dostupnosť a hlavne možnosti získania agrodotácii. Pokiaľ ide o použitie poznatkov
z ortofotomapy, tieto pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti poslúžili len k zisteniu údaju o BPEJ

a taktiež z ortofotomapy bolo možné zistiť skutočnosť, že väčšia časť pozemku je porastená drevinami.
Skutočnosť, že na časti pozemku sú vysadené dreviny (či také alebo onaké), táto skutočnosť nemala
vplyv na výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Znalec konštatoval, že ak na druhu pozemku
trvalý trávny porast, na jeho časti, boli vysadené ovocné dreviny, týmto došlo k zmene druhu pozemku
a charakteru jeho využitia, v takomto prípade vlastník pozemku bol povinný požiadať príslušný orgán

o vydanie súhlasu so zmenou druhu pozemku. Menšia časť pozemku, ktorá nie je porastená drevinami,
túto je možné naďalej využívať ako verifikovanú poľnohospodársku pôdu, druh pozemku trvalý trávny
porast, agrotechnickými operáciami ako je kosba, mulčovanie alebo spásanie napríklad hovädzím
dobytkom, ovcami a poberať agrodotácie. Tieto agrotechnické operácie sú vykonávané kolesovým
traktormi a ich prejazdmi cez vedenie líniovej stavby nespôsobuje také zhutnenie pôdy, aby bolo

narušené alebo poškodené vedenie podzemného kábla. Na základe uvedených skutočností znalec
nepovažoval za potrebné vykonať miestnu obhliadku, pri vypracovaní posudku vychádzal z viacerých
podkladov (znalec podrobne uviedol listiny, doklady z ktorých vychádzal pri vypracovaní posudku).
Pokiaľ žalobcovia namietali, že žalovaný nezvolil vedenie trasy okrajom pozemku, ale priečne cez
pozemok (súd poznamenáva, že uvedené bolo možné namietať v územnom, resp. stavebnom konaní),

žalovaný realizoval stavbu pod názvom Železná Breznica, Hronská Dúbrava - 22kV prepoj V303 na
základe územného rozhodnutia S. Q. F. zo dňa 23.08.2013 a na základe stavebného povolenia obce
Železná Breznica zo dňa 14.01.2014.

41. Ďalej žalobcovia namietali, že do ohodnotenia mal znalec zahrnúť aj časť pozemku, ktorá v dôsledku

zriadenia líniovej stavby má, rovnako ako časť pozemku v ochrannom pásme, obmedzenú využiteľnosť
(tvar trojuholníka). Žalobcovia mali za to, že miera obmedzenia sa má vykladať vo vzťahu k celému
pozemku. Znalec mal posudzovať pozemok ako potencionálnu stavebnú parcelu. Súd v prvom rade
poukazuje na ust. § 11 ods. 12 zákona o energetike, z ktorého vyplýva, že otázku obmedzenia v užívaní
pozemku treba posudzovať výlučne len z hľadiska obmedzení, ktoré vznikli na tej časti pozemku, ktorá

je zaťažená existenciou ochranného pásma. Z tohto ustanovenia (§ 11 ods. 12) podľa názoru súdu
jednoznačne vyplýva, že náhrada sa poskytuje za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní
pozemku v ochrannom pásme, preto mieru obmedzenia nemožno posudzovať vo vzťahu k celému
pozemku. Žalobcovia si podanou žalobou uplatnili nárok podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike,
neuplatnili si nárok podľa § 11 ods. 9, 10 zákona o energetike. Teda žalobcovia si neuplatnili nárok na

primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a z toho vyplývajúcich obmedzení. Súd
poukazuje na to, že primeraná náhrada za zriadenie vecného bremena sa neposkytuje len za výmeru
pozemku, za ktorú patrí náhrada podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike, účelom ustanovenia § 11
ods. 9, 10 zákona o energetike je kompenzácia ostatných obmedzení (ako obmedzenia spôsobené
znížením hodnoty, znehodnotením pozemku atď.), v tomto prípade nie je vylúčené, aby sa kompenzácia

týkala aj ostatných obmedzení a to vo zvyšnej časti nehnuteľnosti, nielen časti pozemku, kde je zriadené
energetické zariadenie. Pokiaľ teda žalobcovia chceli, aby sa zohľadňoval celý pozemok, obmedzenia
v užívaní vo vzťahu k celému pozemku (resp. aj zvyšná časť pozemku, tvar trojuholníka) a nielen iba
časť pozemku zaťažená existenciou ochranného pásma, mali si uplatniť samostatnou žalobou nárokpodľa § 11 ods. 9 a 10, resp. podľa § 11 ods. 5 zákona o energetike (takýto nárok si však neuplatnili).
Mieru obmedzenia užívania pozemku je možné posudzovať vo vzťahu k celému pozemku len podľa
zákonnej úpravy v ust. § 11 ods. 9 zákona o energetike, ale nie podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike,

ide tu o rozdielne nároky, miera obmedzení sa tu posudzuje odlišne. Iba na okraj súd poznamenáva,
bolo nesporným, že žalobcovia si uplatnili u žalovaného nárok na primeranú jednorazovú náhradu za
uplatnenie zákonného vecného bremena s poukazom na ust. § 11 ods. 9, 10 zákona č. 251/2012 Z.z.
o energetike a nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníka pozemku
v užívaní pozemku v ochrannom pásme s poukazom na ust. § 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z.

o energetike a to listom zo dňa 23.11.2016. Podanou žalobou zo dňa 20.05.2017 si však žalobcovia
uplatnili nárok iba na jednorázovú náhradu podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike (nič im nebránilo
podať žalobu/prípadne samostatnú žalobu aj ohľadne nároku podľa § 11 ods. 9, 10 zákona o energetike,
súbežné uplatnenie oboch nárokov zákon nevylučuje, tieto ustanovenia nie sú podmienené tým, že by
sa musel uplatniť najprv jeden nárok a až potom druhý nárok).

42. Pokiaľ žalobcovia sa vyjadrovali, že potencionálne môže ísť o stavebnú parcelu, súd poukazuje na
to, že na LV č. XXX je pozemok KNC č. 880, v čase podania žaloby, ako aj v súčasnosti stále vedený
ako trvalé trávne porasty. Je potrebné vychádzať z druhu pozemku, ako je zapísaný na LV. Žalobcovia
nepreukázali, že ide/malo by ísť o stavebný pozemok, ide o poľnohospodársky pozemok, ako uviedol
aj znalec v znaleckom posudku. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Znalec

v znaleckom posudku poukázal na využitie tohto pozemku. Ide o pozemok trvalé trávne porasty, znalec
uviedol, že časť pozemku, ktorá nie je porastená drevinami a cez ktorú vedia líniová stavba, je možné
využívať ako poľnohospodársku pôdu, ako verifikovaná plocha, pretože po vykonaní poklady kábla,
narušená poľnohospodárska pôda je následne urovnávaná a je vrátená do pôvodného stavu ako celok
na ďalšie poľnohospodárske využitie. Nič nebráni tomu, aby táto verifikovaná pôda bola v celistvosti aj

využívaná na poľnohospodársky účel agrotechnickými operáciami. Znalec vo svojom vyjadrení zo dňa
11.03.2022 uviedol, že v znaleckom posudku nevylúčil ani možnosť v budúcnosti iné využitie pozemku
ako poľnohospodárske, t.j. na stavebný účel, otázne však je, čo v prípade, ak pozemok v budúcnosti
nebude použitý pre stavebný zámer, ale naďalej bude využívaný na základnú poľnohospodársku výrobu,
teda na túto alternatívu využitia poľnohospodárskeho pozemku aj v budúcnosti na poľnohospodársky

účel, na položené otázky, ako znalec z odboru poľnohospodárstvo odpovedal. Pokiaľ žalobcovia
uvádzali, že pozemok v budúcnosti by mal slúžiť ako stavebný pozemok, ide o hypotetické konštatovanie
žalobcov, bez preukázania uvedeného záveru. K otázke využitia pozemku v budúcnosti ako stavebného
sa vyjadril aj znalec v znaleckom posudku, v ktorom konštatoval, že obec Hronská Dúbrava v súčasnosti
nemá schválený územný plán obce a podľa Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce na roky

2015-2021, ani z tohto materiálu nie je uvažované s použitím parcely CKN č. XXX na nejaké stavebné
zámery. V obci Hronská Dúbrava bol schválený projekt pozemkových úprav, ktorý citovaný pozemok
zaradil ako poľnohospodársku pôdu, druh pozemku trvalý trávny porast, teda pozemok je v prvom rade
určený na poľnohospodárske využitie. Súd mal teda za to, z ničoho nevyplýva, že pozemok v budúcnosti
by mal byť určený na zástavbu ako stavebný pozemok, zo žiadnych listinných dôkazov uvedené

nebolo preukázané. Takáto situácia (zmena využitia pozemku) ani v budúcnosti nemusí vôbec nastať.
Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že možno očakávať rozšírenie zastavaného územia obce, uvedené taktiež
z ničoho nie je preukázané, z ničoho nevyplýva, predpoklad prípadného budúceho využitia pozemku na
stavebné účely z ničoho nevyplýva, nebolo preukázané, ide iba o hypotetické tvrdenia žalobcov v rovine
ničím nepodložených dôkazov, preto posudzovanie pozemku ako stavebného vo vzťahu k požadovanej

náhrade je bezpredmetné, uvedené nevychádza z aktuálneho stavu pozemku, ohľadne uvedeného nie
je potrebné dopĺňať znalecký posudok. S poukazom na uvedené skutočnosti súd námietky žalobcov
k znaleckému posudku vyhodnotil ako nedôvodné, neopodstatnené, súd nezistil dôvody na nariadenie
doplnenia znaleckého dokazovania, preto návrh žalobcov na nariadenie doplnenia znaleckého posudku
zamietol, nakoľko tento návrh nepovažoval za dôvodný. Znalecký posudok súd považoval za dostatočne

ariadnevypracovaný,odôvodnený,znalecstanovilvýškujednorazovejnáhradyspoukazomnacitované
ustanovenie § 11 ods. 12 zákona o energetike.

43. Súd zamietol aj návrh žalovaného na výsluch znalca znaleckej organizácie U. C., nakoľko výsluch
znalca danej znaleckej organizácie nepovažoval za potrebný, relevantný pre rozhodnutie vo veci samej,

bolo by to nadbytočné. Aj sám žalovaný sa vyjadril, že ak by došlo k sporu medzi dvoma znaleckými
posudkami, tak navrhujú výsluch znalca. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku č.
22/2021, ktorý vypracoval znalec z odboru poľnohospodárstvo M. L. R.. Pokiaľ aj žalovaný predložil
spolu s vyjadrením k žalobe znalecký posudok č. 293/2017 vypracovaný znaleckou organizáciouU. C., súd pri rozhodovaní nevychádzal z daného znaleckého posudku, preto výsluch znalca nebol
potrebný (na pojednávaní dňa 25.09.2020 súd v rámci predbežného právneho posúdenia konštatoval,
že uvedený znalecký posudok neobsahuje v zmysle § 209 ods. 2 CSP doložku o tom, že znalec si je

vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, a keďže je tu sporná výška jednorázovej
náhrady, súd pristúpi k nariadeniu znaleckého dokazovania na stanovenie jednorázovej náhrady podľa
§ 11 ods. 12 zákona o energetike).

44. Súd zároveň poukazuje na to, že zákonná úprava v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike nevylučuje

súbežné uplatnenie nárokov, čiže žalobcovia mali možnosť si súdnou cestou uplatniť nárok podľa
§ 11 ods. 9, 10 zákona o energetike a zároveň aj nárok podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že primeraná jednorazová náhrada za nútené obmedzenie
vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme predchádza náhrade za zriadenie vecného
bremena, uvedené tvrdenie žalobcov zo zákonnej úpravy § 11 ods. 9, 10 a § 11 ods. 12 nevyplýva.
Uvedené ustanovenia (inštitúty) nie sú v pomere subsidiarity, ako uvádzal právny zástupca žalobcov.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že znalec v znaleckom posudku zohľadnil
mieru obmedzenia obvyklého užívania pozemku žalobcov v ochrannom pásme (výmera ochranného
pásma 112 m2), vypočítal výšku jednorazovej náhrady. Súd s poukazom na ust. § 11 ods. 12 zákona
o energetike, vypracovaný znalecký posudok č. 22/2021 zo dňa 06.09.2021 vypracovaný znalcom M.
L. R., znalcom z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, priznal

žalobcom v rade 1/ a 2/ výšku primeranej jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníka
pozemku (žalobcov) v užívaní pozemku v ochrannom pásme a to v sume 8,30 eur, vo zvyšnej časti
žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

45. Zároveň súd v danej veci mal za to, že žalobcom nevznikol nárok na úroky z omeškania, nakoľko, ak

sa držiteľ povolenia a vlastník pozemku na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý
z nich môže podať návrh na súd, návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady. Teda
určenie výšky náhrady závisí od rozhodnutia súdu, žalovaný sa tak nemohol dostať do omeškania.
Žalobcovia si uplatnili u žalovaného nárok na jednorazovú primeranú náhradu podľa § 11 ods. 12
zákona o energetike listom zo dňa 23.11.2016 (týmto listom si uplatnili nárok aj podľa § 11 ods. 9

a 10 zákona o energetike, uvedené však nebolo predmetom žaloby). Žalovaný odpovedal žalobcom
listom zo dňa 10.01.2017, namietal výšku žalobcami požadovanej primeranej jednorazovej náhrady.
Žalovaný predložil žalobcom návrh dohody o náhrade majetkovej ujmy a primeranej jednorazovej
náhrady v zmysle § 11 ods. 5, 9, 12 zákona o energetike. Strany sporu, žalobcovia a žalovaný sa
nedohodli na výške jednorazovej náhrady, žalobcovia následne podali žalobu na súd, aby s poukazom

na ust. § 11 ods. 12 posledná veta zákona o energetike o výške jednorazovej primeranej náhrady
rozhodol súd. Žalobcovia si uplatňovali úrok z omeškania vo výške 5% ročne z požadovanej sumy
od 26.12.2016 do zaplatenia a to s poukazom na ich list zo dňa 23.11.2016, v ktorom žiadali vyplatiť
od žalovaného jednorazovú náhradu do 30 dní od doručenia tejto výzvy žalovanému, výzva bola
žalovanému doručená dňa 25.11.2016. S poukazom na to, že nedošlo k dohode medzi stranami

sporu o výške jednorazovej náhrady, žalobcovia podali žalobu na súd - návrh na rozhodnutie o výške
primeranej náhrady. S poukazom na uvedené sa teda žalovaný nedostal do omeškania s plnením, t.j.
vyplatením jednorazovej primeranej náhrady žalobcom, preto súd priznal žalobcom iba sumu 8,30 eur
(s poukazom na znalecký posudok), vo zvyšnej časti žalobu žalobcov zamietol a to v časti sumy nad
priznanú sumu a v časti požadovaných úrokov z omeškania.

46. Súd na pojednávaní zároveň zamietol aj návrh žalobcov v rade 1/ a 2/ na prerušenie konania.
Žalobcovia v danej veci podali návrh na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania pred
Ústavným súdom SR s poukazom na § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, poukázali na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. L. T. XX/XXXX zo dňa 12.10.2016, v ktorom Ústavný súd rozhodol

o tom, že ust. § 10 ods. 5, druhá, tretia a štvrtá veta, § 10 ods. 9, ods. 10, prvá a tretia veta a § 10 ods. 12,
prváveta,druháaštvrtávetazákonač.657/2004Z.z.otepelnejenergetike,vrozsahuvakomsavtýchto
ustanoveniach používa slovo „jednorazová“, slovným spojením „primeraná jednorazová náhrada“, nie
sú v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (Nález vyhlásený v zbierke zákonov 09.11.2016 pod č. 293/2016 Z.z.). Súd

poukazujenato,žekonanienaOkresnomsúdeŽilinajevedenéod23.05.2017,tedaviacakošesťrokov.
Žalobcovia a žalovaný podali vyjadrenie k meritu veci, bolo nariadené pojednávanie dňa 25.09.2020,
kde sa strany sporu vyjadrili k predmetu sporu, kde súd uviedol predbežné právne posúdenie, zo
strany právneho zástupcu žalobcov bol podaný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania a uvedenépojednávanie bolo aj odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie
bolo nariadenie uznesením zo dňa 17.06.2021, znalec vypracovalo znalecký posudok č. 22/2021 dňa
06.09.2021. Strany sporu sa vyjadrili k znaleckému posudku, vzhľadom na dĺžku konania, hospodárnosť

konania, vykonané dokazovanie (znalecké dokazovanie), súd procesný návrh žalobcov na prerušenie
konania a podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR neposúdil ako dôvodný.
Žalobcovia v rade 1/ a 2/ mali za to, že rovnaké princípy, ako zhrnul vo svojom náleze Ústavný súd
SR, by mali platiť aj v prípade primeraných náhrad za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa
§ 11 ods. 5, za zriadenie vecného bremena § 11 ods. 9 a za nútené obmedzenie vlastníka pozemku

v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike. S poukazom na to
navrhli súdu, aby konanie prerušil a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade
ustanovenia § 11 ods. 5, § 11 ods. 9, § 11 ods. 12 zákona o energetike v rozsahu v akom sa v týchto
ustanoveniach používa slovo „jednorazová“ v slovnom spojení „primeraná jednorazová náhrada“ s čl.
20 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
azákladnýchslobôd.Súdpoukazujenazákonnúúpravuuvedenúvust.§11ods.12zákonaoenergetike

v znení účinnom v roku 2017 (v čase podania žaloby), ako aj v súčasnosti, kde podľa tohto ustanovenia
(prvá veta), za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa §
43, § 79, § 87 a bezpečnostnom pásme podľa § 80, zriadených po 1. septembri 2012 je držiteľ povolenia
povinnývyplatiťvlastníkovipozemkuprimeranújednorazovúnáhraduzodpovedajúcumiereobmedzenia
obvyklého užívania pozemku. Ustanovenie § 11 ods. 12 prvá veta je v rovnakom znení (ako v roku 2017,

tak aj v čase rozhodovania súdu). Súd poukazuje na to, že žalobcovia si v danej veci uplatnili nárok iba
podľa § 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, v návrhu na prerušenie konania žalobcovia
poukazujú na nároky vyplývajúce z úplne iného právneho predpisu zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej
energetike s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. L. T. XX/XXXX zo dňa 12.10.2016, teda
ide o úplne iný nárok. Žalobcovia si žalobou uplatnili nárok iba podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike,

ohľadne ktorého nároku sa vykonalo aj dokazovanie. V návrhu na prerušenie konania žalobcovia navrhli,
aby súd podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 11 ods. 5, § 11
ods. 9, § 11 ods. 12 zákona o energetike, čo sa týka pojmu „primeraná jednorazová náhrada“ s čl. 20
ods. 4 Ústavy SR. Súd ale poukazuje na to, čo je podstatné, že žalobcovia si v danej veci žalobou
neuplatnili nárok podľa § 11 ods. 5, ani nárok podľa § 11 ods. 9 zákona o energetike. S poukazom na

uvedené skutočnosti, ako aj vykonané dokazovanie v danej veci, dĺžku konania, zásadu hospodárnosti
konania, súd uvedený procesný návrh žalobcov neposúdil ako dôvodný, tento procesný návrh žalobcov
na prerušenie konania zamietol a to s poukazom na ust. § 162 ods. 3 CSP. Súd návrh na prerušenie
konania zamietol, nakoľko nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
prepisov.

47. Zároveň súd poznamenáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k
tomu ÚS SR sp. zn. M. XXX/XX, M. XXX/XX, M. XXX/XX) základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len
podstatnými námietkami a skutočnosťami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska
skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

48. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP): (1) Súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

49. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe

výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak
takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

51. Žalobcovia sa v danej veci domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 10.000,-eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne z danej sumy od 26.12.2016 do zaplatenia, súd žalobcom priznal sumu
8,30eur.Spoukazomnavýsledokkonania,úspechžalobcovpredstavovaliba0,00083%(čopredstavuje
podiel priznanej sumy a žiadanej sumy), teda v danom spore mal úspech žalovaný (neúspech iba
v nepatrnej časti), preto súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100% a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (IV. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa 365ods.2CSPodvolanieprotirozhodnutiuvovecisamejmožnoodôvodniťajtým,žeprávoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
aexekučnejčinnosti);akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdnyvýkonrozhodnutia.