Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoEk/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115208275
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Jaček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2115208275.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci v prospech oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s.,
so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
adresa C., D. D. XXXX/XX, pre vymoženie 930,80 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti
súdneho exekútora JUDr. Barbora Božíková Ághová, Exekútorský úrad Bratislava, Jaskový rad 79,
(nástupkyňa JUDr. Jozefa Kaducha), pod sp. zn. EX 1899/2015, o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25.04.2017, č.k.
47Er/618/2015-15, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Účastníkom ani súdnemu exekútorovi nepriznáva nárok na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 44 ods. 2
Exekučného poriadku (ďalej tiež „EP“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2 a 4, § 54 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), ako i ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vecne argumentoval tým, že exekučným titulom
v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IDB12100289,
zo dňa 11.11.2011. Vymáhaný nárok vznikol zo zmluvy o úvere č. 9483700007 uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným dňa 19.10.2007. Právny vzťah medzi účastníkmi prvoinštančný súd posúdil ako
spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Na základe toho a v súlade
s vyššie citovanými ustanoveniami preskúmal zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku, ktorá mala
založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie danej veci, obsiahnutú v čl. 11.2. Obchodných

podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Dospel k záveru že predmetná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi, zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu tým, že určuje na prejednanie rozhodcovský súd. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný
a ako exekučný titul je neúčinný. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie oprávnený,
ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd zistil, že Okresný súd Trnava uznesením č.k. 25OdK/183/2019 zo dňa 3.7.2019,
zverejnenýmv Obchodnom vestníku č. 131/2019 dňa 10.7.2019, vyhlásil konkurz na majetok povinného.4.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen„CSP“),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), sa musel prioritne zaoberať

právne významnou skutočnosťou, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka - povinného.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci
vykladáakonávrhnavykonanieexekúcie,námietkyprotiexekúcii,návrhnazastavenieexekúcieanávrh

na odklad exekúcie.

8. Podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“),
ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu
byť uspokojené tieto pohľadávky:

a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),

ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

9. Podľa § 167f ods. 1 cit. zákona na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani
viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

10. Podľa § 167f ods. 2 cit. zákona ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

11. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo
všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za
podmienok ustanovených v zákone (zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) dosiahnuť
nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou
majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a

nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej hlavy
zákonač.7/2005Z.z.)alebosplátkovýmkalendárom(podľaštvrtejčasti,tretejhlavyuvedenéhozákona).
Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by
vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného
návrhu.

12. Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn.
IDB12100289 zo dňa 11.11.2011. Pohľadávka, vymoženia ktorej sa oprávnený domáha voči povinnému
v tomto exekučnom konaní je tak pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol

vyhlásený konkurz na majetok povinného a môže byť v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR uspokojená
len v konkurze.

13. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že zákonným
dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je zastavenie exekučného konania. Keďže účinky

vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a
k tomuto došlo po rozhodnutím súdu prvej inštancie, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP
zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a v zmysle § 167f ods. 2 ZoKR zastavil exekučné konanie.14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

16. V zmysle cit. § 203 ods. 3 EP nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného

odkladu rozhodne o ich výške za predpokladu splnenia dvoch podmienok, jednak zatavenia exekúcie z
dôvodu,ženamajetokpovinnéhobolvyhlásenýkonkurzajednaknávrhusúdnehoexekútorananáhradu
trov exekúcie. Pretože súdny exekútor, ktorému bolo doručené uznesenie o zamietnutí jeho žiadosti o
udelenie poverenia, neoznámil, že žiada priznať náhradu trov exekúcie, ktorá by mu podľa § 203 EP
patrila, odvolací súd podľa § 200 ods. 5 EP rozhodol tak, že ju ani jemu, ale ani účastníkom nepriznal.

17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).