Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoEk/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224634
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Jaček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2115224634.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej spoločnosťou: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa B., C. XXXX/X, pre vymoženie
165,95 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Jakubec,
so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava, pod č.k. EX 26822/2015, o udelenie

poverenia, na odvolanie oprávneného voči uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 12.09.2018 č.k.
47Er/1864/2015-24, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekučné konanie zastavil, výrokom II.
priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Rozhodnutie odôvodnil
s použitím ust. § 161 ods. 1, 2, 3, § 230 Civilného sporového poriadku a o trovách rozhodol podľa § 203
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej tiež „EP“).

2. Vecne prvoinštančný súd argumentoval tým, že v tej istej veci sa už viedlo iné exekučné konanie

pod sp. zn. 37Er/498/2011 medzi totožnými účastníkmi ako v prejednávanej veci, t.j. oprávneným
bola spoločnosť POHOTOVOSŤ,s.r.o., IČO: 35 807 598 a povinným je A. B., nar. XX.XX.XXXX.
Ako exekučný titul v uvedenom konaní oprávnený predložil totožný rozhodcovský rozsudok ako v
prejednávanej veci, t.j. rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR
14079/10 zo dňa 31.01.2011. V danom konaní Okresný súd Trnava uznesením č.k. 37Er/498/2011-12

zo dňa 05.06.2012 zastavil konanie, nakoľko uzavrel, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných
dojednaniach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je v zmysle § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť
právomoc rozhodcovského rozsudku vo veci konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský rozsudok
nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Vyššie uvedené uznesenie Okresného súdu Trnava o zastavení
konania nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava, č.k.

11CoE/21/2013-34 zo dňa 28.06.2013. V prejednávanej veci sa oprávnený domáha vymoženia tej
istej dlžnej sumy od povinného na základe toho istého rozhodcovského rozsudku, ktorý predložil ako
exekučný titul v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 37Er/498/2011, v ktorom bolo právoplatne
rozhodnuté o zastavení exekúcie. Súd mal teda preukázané, že v prejednávanej veci sa jedná o
exekučné konanie začaté na základe návrhu medzi tými istými účastníkmi ako v inom exekučnom
konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené exekučný súd konštatoval,

že v prejednávanej veci existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v prekážke
už skôr právoplatne rozhodnutej veci. Takýto nedostatok podmienky konania vedie bez ďalšieho k jehozastaveniu, pričom súčasne bráni tomu, aby exekučný súd skúmal podmienky pre vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 EP, rovnako ako by takémuto skúmaniu bránilo napr. späťvzatie
návrhu na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia (§ 38 ods. 3 EP) alebo existencia prekážky

litispendencie (§ 36 ods. 3 EP). Exekučný súd preto exekučné konanie v zmysle § 161 CSP s poukazom
na § § 9a ods. 1 EP zastavil.

3. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že v zmysle definície

prekážky právoplatne rozhodnutej veci možno rozumieť len prípad, ak sa o právach a povinnostiach
subjektov základného (nachádzacieho) konania autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach
subjektov konania (sporových strán konania - žalobcu a žalovaného). Exekučné konanie však nemá
vo svojom predmete vec, ku ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, nakoľko prekážku právoplatne
rozhodnutej veci predstavuje len exekučný titul. Obsahom vykonávacieho konania je nútený výkon
judikovaného nároku (už právoplatne rozhodnutej veci). Vzhľadom na uvedené akékoľvek uznesenie

o zastavení exekučného konania nemôže založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Uvedené
potvrdzuje aj skutočnosť, že aj samotné zastavenie exekúcie nemôže mať samo o sebe za následok
zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp. zánik judikovaného nároku a jeho ďalšiu nevymožiteľnosť.
Uvedené by malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko jeho integrálnou
súčasťou je aj vymožiteľnosť práva. V opačnom prípade nevidí oprávnený dôvod prečo by zákonodarca

zakotvil v Exekučnom poriadku ako jednu z prekážok konania prekážku litispendencie bez prekážky
právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené má oprávnený za to, že príslušný exekučný
súd vec nesprávne právne posúdil. Vo vykonávacom konaní sa prejavuje jeden z nevyhnutných
pojmových znakov práva - jeho vynútiteľnosť. V zmysle rozhodnutia I.ÚA 164/04, všeobecné súdy sú
povinné dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je

diskriminačný. Na uvedené rozhodnutie nadväzuje rozhodnutie NS SR č. M Cdo 53/01, ktoré konštatuje,
že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia.
Pokiaľ exekučný súd napriek tomu exekučné konanie úplne zastavil, zbavil tým oprávneného práva na
súdnu ochranu podľa čl 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súdna ochrana sa podľa tohto článku
totiž vzťahuje aj na exekučné konanie. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje aj na skoršie rozhodnutia

Ústavného súdu, a to sp. zn. I. ÚS 5/2005 z 13. júla 2000 a sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. novembra 2002.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z.
účinného od 1.7.2016 – ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 37 ods. 1 EP), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
44 ods. 2 EP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods.
1 a 2 CSP.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné

konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 9a ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi

napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné:9. Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

12. Podľa § 230 CSP ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

13. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd trvá na ustálenom názore, že pre exekučné konanie
platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to
nadväzujúajdôsledkyexistencienedostatkupodmienokkonania.Akpôjdeoneodstrániteľnúpodmienku

exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenie
§ 161 CSP. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenia, ktoré by upravovali
prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na toto aplikovať ustanovenie § 230 CSP, ktoré výslovne
zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ak teda Exekučný poriadok neupravuje
prekážku veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu
tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach CSP, pretože takýto záver nie je v rozpore s výslovným znením
ust. § 9a a § 9b EP. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že EP upravuje osobitne len tzv. prekážku
litispedencie v § 36 ods. 3, pretože takéto riešenie nie je v rozpore s cit. ust. § 9a a § 9b EP, ktorý

predpokladá subsidiárne použitie CSP, teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité
aspekty konania neupravuje.

15. Oprávnená v odvolaní nenamieta voči záverom súdu prvej inštancie, že v konaní vedenom pod sp.
zn. 37Er/498/2011 (t. j. v právoplatne skončenej veci) medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho

sa toho istého exekučného titulu, exekučný súd už právoplatne rozhodol, že exekučný titul je neúčinný
pre rozpor so zákonom a exekúciu zastavil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v
konaní vedenom pod sp. zn. 37Er/498/2011 medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa
toho istého exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR
14079/10 zo dňa 31. 01. 2011, exekučný súd dňa 05.06.2012 vydal uznesenie č. k. 37Er/498/2011-12,

ktorým exekúciu zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoE/21/2013-34 zo dňa 28.06.2013.

16. V totožnej veci bolo teda právoplatne rozhodnuté, nemôže sa preto prejednávať a rozhodovať znova,
bráni tomu prekážka res iudicatae (cit. § 230 CSP). Odhliadnuc od toho, ak exekučný súd exekúciu

zastavilzdôvodunedostatkumateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu,skúmalpritomhmotnoprávnu
prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne,
aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz
právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska
formy o procesné rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania

exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. § 230 CSP nie je možné prejednávať znova.

17. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté vecne správne uznesenie
súdu prvej inštancie s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP,
použitých s odkazom na § 9a ods. 1 EP), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetnékonanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu
mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

20. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac
podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris).

21. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania
oprávneného – povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim

procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

22. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).