Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 41Pc/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124206270
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124206270.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX
D., zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti
manželovi navrhovateľky: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. G., BL:J3.PT:201 00, XXXXX A. E. B. I.,
A. G. B. J., F. D., o rozvod manželstva

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje, že Mestský súd Košice n e m á p r á v o m o c.

II. Konanie o rozvod manželstva z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.3.2024 bol Mestskému súdu Košice doručený návrh navrhovateľky, ktorým navrhovateľka

žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol.

2. Navrhovateľka ( ďalej „navrhovateľka“ alebo „manželka“ ) v návrhu uviedla, že s manželom uzavreli
manželstvo dňa 22.04.2023 v Zlíne v Českej republike. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Magistrátu města Zlín, v zväzku č. 29, ročník 2023, strana 107 pod por. č. 29. U
manželky je to druhé manželstvo, u manžela prvé. Manželia sa spoznali na ostrove Tenerife, kde manžel

býva. Manželstvo bolo uzatvorené po krátkej, mesačnej známosti. Manželka po uzatvorení manželstva
zistila, že manžel trpí psychickými problémami a začal ju psychicky týrať a ubližovať jej. Nakoľko sa
manželka s manželom poznali pomerne krátky čas a pred uzatvorením manželstva neviedli spoločnú
domácnosť, nemala dostatok času zistiť akými problémami jej manžel trpí. Manželia ani po uzatvorení
manželstva neviedli spoločnú domácnosť. Manželka je vlastníčkou nehnuteľnosti na ostrove Tenerife,
kde bývala a manžel žil prevažne v inom byte. Manželia spoločne nežijú, nemajú deti, nikdy spoločne

nehospodárili a nevedú intímny život.

3. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí (ďalej len „nariadenie Brusel ll b“), ktoré sa uplatňuje na konania začaté po 1. auguste
2022, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu,

a) na ktorého území: i) majú manželia obvyklý pobyt; ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ
tam jeden z manželov stále býva; iii) má odporca obvyklý pobyt; iv) v prípade spoločnej žiadosti má
niektorý z manželov obvyklý pobyt; v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok
bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej
šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu,
alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konanie
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

5. Podľa čl. 11 ods. 1 CMP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi
pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

6. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

7. Podľa čl. 5 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone
odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na
svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v
konaní.

8. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví.

10. Nariadenie Brusel II b vychádza zo zásady, že určiť právomoc súdu v zmysle čl. 3 ods. 1 písm.
a) je možné alternatívne, čo znamená, že stačí splnenie čo aj len jedného kritériá rozhodného pre
určenie právomoci súdu. Otázka právomoci súdov konať v zmysle Nariadenia Brusel IIa je súčasťou

podmienok konania, ktoré je súd povinný skúmať, a jej nedostatok je dôvodom na zastavenie konania.
Pri určovaní miesta obvyklého pobytu je potrebné pripomenúť si už judikované závery Súdneho dvora
Európskej únie, ktoré sa síce vzťahujú k článku 8 a nasl. Nariadenia Brusel II a výkladu pojmu obvyklého
pobytu dieťaťa vo význame tohto nariadenia, avšak vzhľadom na jednotný pojem ,,obvyklého pobytu“
obsiahnutý v tomto nariadení niet dôvodu, pre ktorý by tieto závery nemohli byť primerane použiteľné a

právnerelevantnéajpriurčovaníobsahutohtopojmupokiaľideoosobydomáhajúcesarozvodu,rozluky
alebo anulovania manželstva. Vzhľadom k tomu, že nariadenie neobsahuje nijaký výslovný odkaz na
právo členských štátov s cieľom určiť zmysel a rozsah pojmu „obvyklý pobyt“, jeho určenie sa musí
vykonať s ohľadom na kontext ustanovení nariadenia a jeho cieľ. Určenie obvyklého pobytu sa tak stáva
predmetom a výsledkom skutkového skúmania zo strany príslušného súdu a je založené na vyhodnotení

celého súboru zistených konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Ide teda o
pojem faktický a nie právny, t.z. nezávislý na splnení akýchkoľvek legálnych kritérií na rozdiel napríklad
od trvalého pobytu, ktorý má charakter evidenčný a jeho vznik je viazaný na určité členským štátom
stanovené právne podmienky. Súdny dvor EÚ zároveň podáva vysvetlenie k spôsobu, akým majú súdy
pristupovať k určovaniu miesta obvyklého pobytu, resp. bližšie definuje faktory rozhodné pri prijímaní

konečného verdiktu súdu. Vo všeobecnosti súbor týchto kritérií umožňuje definovať obvyklý pobyt v
zmysle ustanovení Nariadenia Brusel IIa ako miesto, v ktorom má dotknutá osoba centrum (ťažisko)
svojho života. Okrem fyzickej prítomnosti v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z
ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá len dočasný alebo príležitostný charakter a vykazuje
znaky trvalosti. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území

členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť, pracovné aktivity, jazykové
znalosti a rodinné a sociálne väzby osoby v danom štáte. Ani štátna príslušnosť osoby nemôže sama o
sebe bez ďalšieho postačovať na to, aby bolo možné označiť tento členský štát za miesto jej obvyklého
pobytu v zmysle Nariadenia Brusel IIa (pozri C-499/15, bod 63).

11. Súd po oboznámení sa s podaným návrhom na rozvod manželstva má za to, že v tomto prípade
nie je splnená podmienka konania, a síce, že nie je daná právomoc slovenských súdov konať vo veci.
Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že manželia, ktorí uzatvorili manželstvo na území Českej republiky
dňa 22.4.2023 mali obvyklý pobyt v Španielsku. Následne sa manželka presťahovala na Slovensko, kde
žije podľa jej tvrdení 6 mesiacov a manžel naďalej žije v Španielsku. Z obsahu podaného návrhu však

nevyplýva, že by manželka, ktorá podala návrh mala skutočne obvyklý pobyt na území Slovenska v
období aspoň šesť mesiacov pred podaním návrhu. Súd síce zistil, že manželka, ktorá podala návrh na
rozvod má evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky od 26.10.2023 a prechodný pobyt od
11.1.2024,avšaksúdmázato,žeztejtoskutočnostiniejemožnéautomatickyvyvodiťzáveroprávomocislovenských súdov konať v tejto veci. V súlade so zásadou prednosti únijného práva a s požiadavkou
eurokonformného výkladu práva vnútroštátneho, je súd povinný vykladať aj vyššie citované ustanovenia
v súlade s právnymi predpismi Európskej únie a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Z podaného návrhu vyplýva úmysel manželky vytvoriť centrum svojho života na území Španielska, kde
manželka vlastní nehnuteľnosť, kde sa manželia zoznámili, kde
v súčasnosti manžel býva a kde podľa slov manželky aj ona žila, čo v súhrne celkom logicky k tomuto
záveru vedie. Súd nemá za preukázané skutočné trvanie, podmienky, dôvody zmeny pobytu manželky
na územie SR, pracovné aktivity, rodinné a sociálne väzby a podobne. Naopak, z doposiaľ známych

skutočností sa javí zmena pobytu manželky ako účelová z dôvodu podania návrhu na rozvod manželstva
na území SR. Manžel má české štátne občianstvo, manželstvo bolo uzatvorené na území Českej
republiky a posledným bydliskom manželov bolo Španielsko. Manželia teda nemajú obvyklý pobyt a
ani naposledy nemali obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, zároveň sa nejedná ani o spoločne
podanú žiadosť manželov. To, že má navrhovateľka najmenej 6 mesiacov obvyklý pobyt na území
Slovenskej republiky navrhovateľka – manželka nepreukázala, z jej návrhu to nevyplýva. Skutočnosť,

že sa niekto prihlási na trvalý, či prechodný pobyt neznamená automaticky, že na uvedenej adrese má
aj obvyklý pobyt, že sa tam skutočne zdržiava.

12. Nakoľko súd nemal za preukázané, že by bola naplnená požiadavka obvyklého pobytu na území
Slovenskej republiky u aspoň jedného z účastníkov konania, dospel k záveru, že nie je daná právomoc

slovenských súdov na konanie v tejto veci. Z uvedeného dôvodu súd konanie v súlade s § 9 CMP a
článkom 17 Nariadenia Brusel IIa zastavil.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak v spojení s § 57 CMP, pričom

súd usúdil, že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania,
podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajší
súd v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V zmysle § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.