Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, February 4, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 22C/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724200279
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8724200279.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľky: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, právne zastúpená: JUDr. Tibor Bašista, advokát, Štefánikova 8, 058
01 Poprad, IČO: 35 507 128, proti odporcovi C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX
E., o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.01.2024 podal zástupca navrhovateľky na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým požiadal, aby súd prikázal odporcovi do doby právoplatného skončenia konania vo
veci samej:
I. vydať navrhovateľke 1 ks kľúčov od nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX pre Okres E., Obec:
E., Katastrálne územie: E., a to od bytu č. 11 nachádzajúceho sa na 6. poschodí bytového domu súp.

č. 1611 stojaceho na pozemku s parcelným č. 668/20, vchod č. 6 (ďalej už len „predmetný byt“), a od
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom pre Okres: Stará Ľubovňa, Obec: D., Katastrálne
územie: D., ako parcely registra „C“ č. 606/28 – ostatná plocha o výmere 37 m2, parcely č. 606/125
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2 a parcely č. 606/126 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 16 m2, stavby súp. č. 317 – rekreačný objekt „A“ stojaci na parcele č. 606/125 a stavby súp.
č. 318 – rekreačný objekt „B“ stojaci na parcele č. 606/126 (ďalej už len „rekreačné objekty s priľahlými

pozemkami“);
II. vydať navrhovateľke 1ks kľúčov od motorového vozidla zn. LAND ROVER FREELANDER LN/
BB/018, ev. č.: E., VIN:F. (ďalej už len „predmetné vozidlo“);
III. zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktoré bránia navrhovateľke v užívaní predmetného bytu,
IV. zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktoré bránia navrhovateľke v užívaní rekreačných objektov
s priľahlými pozemkami.

2. Návrh zástupca navrhovateľky odôvodnil tak, že dňa 22.12.2023 bola na Okresný súd Poprad
podaná žaloba o určenie neplatnosti závetu, kde na strane žalobcu je navrhovateľka a na strane
žalovaného odporca. Navrhovateľka je dcérou poručiteľky G. A. H., I. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom D. XXXX/X, XXX XX E., zomrelej dňa 11.06.2023. Odporca žil s poručiteľkou v partnerskom
vzťahu a v spoločnej domácnosti po dobu 10 rokov. Dedičské konanie po poručiteľke vedené súdnym

komisáromJUDr.StanislavomDugasomniejeskončené.Poručiteľkajezapísanáakovýlučnávlastníčka
predmetného bytu, ako podielová spoluvlastníčka rekreačných objektov s priľahlými pozemkami
v podiele o veľkosti 1 v pomere k celku a ako výlučný vlastník a držiteľ predmetného vozidla. Odporca
užíva predmetný byt a bráni navrhovateľke v jeho užívaní. Navrhovateľka nevie užívať nehnuteľnosti
po svojej zosnulej matke. Tým, že odporca znemožňuje vstup navrhovateľke k nehnuteľnostiam, je
nevyhnutné, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého predmetom bude povinnosť odporcu zdržať

sa akýchkoľvek konaní, ktoré by bránili navrhovateľke vstupu k predmetným nehnuteľnostiam, a to až do
právoplatného skončenia dedičského konania. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplývaz naliehavosti situácie. Cit. ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) a § 329 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. V návrhu zástupca navrhovateľky na osvedčenie tvrdených skutočností neoznačil a nepriložil
žiadne listiny.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

6. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

7. Podľa cit. právnej úpravy Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie ako formu civilného
procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas
konania, a aj po jeho skončení. Civilný sporový poriadok pre nariadenie neodkladného opatrenia

predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že
bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd
spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v
zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne

nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne
aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným
návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších
pre rozhodnutie relevantných skutočností.

8. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného
poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením požadovanej povinnosti

alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp
efektívnosti), navrhovateľom že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný
právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

9. Oboznámením obsahu dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24D 6/2023 súd považoval za
osvedčené, že obe sporové strany prichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľke G. A. H., I. B., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/X, E., zomrelej dňa 11.06.2023 (ďalej už len „poručiteľka“).
Dedičské konanie, v ktorom prejednaním dedičstva bol poverený súdny komisár JUDr. Stanislav

Dugas, notár so sídlom Hviezdoslavova 3, 060 01 Kežmarok 1, vedené na tunajšom súde pod
sp.zn. 24D 6/2023, nie je doposiaľ právoplatne skončené. Uznesením zo dňa 15.11.2023 č.k. 24D
6/2023-54 súd konanie o dedičstve prerušil a navrhovateľku odkázal, aby v lehote jedného mesiaca od
právoplatnostiuzneseniapodalanatunajšísúdžalobuourčenie,žezávetzodňa17.12.2022predložený
odporcom je neplatný z dôvodu, že nebol spísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľky. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2023. Podľa odôvodnenia tohto právoplatného uznesenia pri
spisovaní zápisnice o predbežnom šetrení dedičstva súdnym komisárom bol odporcom, ktorý býval
s poručiteľkou v spoločnej domácnosti, predložený závet zo dňa 17.12.2022. Uvedenou listinou
poručiteľka všetok svoj majetok odkázala odporcovi ako svojmu druhovi. Navrhovateľka ako dcéra
poručiteľky na pojednávaní namietla platnosť závetu z dôvodu, že nebol spísaný a podpísaný vlastnou

rukou poručiteľky. Navrhovateľka a odporca teda v zmysle § 461 Občianskeho zákonníka prichádzajú
do úvahy ako dedičia poručiteľky, navrhovateľka ako zákonná dedička v 1. zákonnej dedičskej skupine
(§ 473 Občianskeho zákonníka) a odporca ako závetný dedič.10. Oboznámením obsahu ďalšieho spisu tunajšieho súdu, a to spisu sp.zn. 22C 46/2023 súd považoval
za osvedčené aj tvrdenie zástupcu navrhovateľky, a to že na tunajší súd bola podaná žaloba o určenie
neplatnosti závetu poručiteľky zo dňa 17.12.2022, kde žalobcom je navrhovateľka a žalovaným odporca.

Konanie začalo na základe žaloby navrhovateľky podanej na tunajší súd dňa 19.01.2024, teda v lehote
jedného mesiaca určenej uznesením dedičského súdu zo dňa 15.11.2023 č.k. 24D 6/2023- 54. Konanie
nie je doposiaľ právoplatne skončené. Nateraz teda nie je zrejmé, ktorý z potencionálnych dedičov, tzn.
ktorá zo sporových strán bude po poručiteľke dediť, prípadne v akom podiele.

11. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedičia sa teda
zo zákona stávajú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi veci patriacich do dedičstva už okamihom smrti
poručiteľa. Od smrti poručiteľa ako právne významného okamihu z pohľadu okamihu nadobudnutia
dedičstva však do právoplatného skončenia konania o dedičstve spravidla uplynie dlhší čas, počas
ktoréhoniejeisté,čotvorípredmetdedičstva,ktorýzdedičovprichádzajúcichdoúvahybudeajskutočne
dediť, aký podiel mu pripadne, a pod. Keďže však dedičia sa stávajú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi

vecí patriacich do dedičstva už okamihom smrti poručiteľa, ako vlastníkom alebo spoluvlastníkom
im v zásade nemožno odoprieť súdnu ochranu v tom zmysle, ako im ju garantuje čl. 46 a nasl.
Ústavy SR, § 4 a § 126 Občianskeho zákonníka, a čl.1 Civilného sporového poriadku. Toto právo im
patrí bez zreteľa na to, že sa ešte nevie, či všetci do úvahy prichádzajúci dedičia budú aj skutočne
dediť a aký podiel z dedičstva im pripadne. Preto každý dedič ako vlastník alebo spoluvlastník veci

patriacich do dedičstva môže požiadať o súdnu ochranu aj vtedy, keď dedičské konanie ešte nie
je skončené. Základným predpokladom pre poskytnutie súdnej ochrany nariadením neodkladného
opatrenia podľa ust.§ 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, na ktoré zástupca navrhovateľky
poukazuje aj v návrhu v prejednávanej veci, je v takýchto prípadoch však to, aby navrhovateľ osvedčil
predovšetkým účel súdnej ochrany požadovaný nariadením neodkladného opatrenia, a aby sledovaný

účel požadovanej súdnej ochrany nebolo možné dosiahnuť osobitnými opatreniami podľa § 179 a § 180
a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej už
len „Civilný mimosporový poriadok“), upravujúcimi inštitút neodkladných úkonov v dedičskom konaní
a zabezpečenia dedičstva.

12. Podľa § 179 Civilného mimosporového poriadku ak treba, urobí súd aj bez návrhu neodkladné úkony,
najmä zabezpečí dedičstvo, vykoná súpis na mieste samom, zverí veci osobnej potreby manželovi
poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez
nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho
časti.

13. Podľa § 180 ods. 1, 2 a 3 Civilného mimosporového poriadku zabezpečenie vecí patriacich do
dedičstva sa vykoná najmä ich uložením do úschovy u notára, ktorý koná ako súdny komisár, alebo
uložením u uschovávateľa, alebo zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste. Ak
bol poručiteľ majiteľom bankového účtu alebo vkladnej knižky, môže súd uznesením zakázať výplatu z

bankového účtu alebo z vkladnej knižky. Ak mal poručiteľ pohľadávky, môže súd uznesením uložiť jeho
dlžníkovi, aby plnenie zložil do notárskej úschovy a poučí ho, že inak plnenie nebude mať za následok
splnenie dlhu.

14.Podľa§181Civilnéhomimosporovéhoporiadkupripredajihnuteľnýchvecí,ktorénemožnouschovať

bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, postupuje súd primerane podľa ustanovení
o likvidácii dedičstva.

15. Podľa § 184 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku správca dedičstva vykonáva úkony
nevyhnutné na zachovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom

súdom.

16. Účelom cit. osobitnej právnej úpravy Civilného mimosporového poriadku je predísť odcudzeniu,
strate, poškodeniu alebo znehodnoteniu majetku pripadajúceho do dedičstva, zabezpečiť jeho správu,
prípadne včasné zabezpečenie rozsahu tohto majetku. Účelom tejto osobitnej právnej úpravy nie

je v žiadnom prípade dočasná úprava pomerov sporových strán, a teda ani riešenie sporov medzi
potencionálnymi dedičmi, kto z nich a akým spôsobom bude v priebehu dedičského konania užívať
jednotlivé veci z dedičstva. Po dobu dedičského konania sa vzťahy viacerých potencionálnych dedičov
k veciam pripadajúcim do dedičstva zásadne posudzujú ako vzťahy podielových spoluvlastníkov. Pretonakladanie s vecami pripadajúcimi do dedičstva sa spravuje ust. Občianskeho zákonníka o podielovom
spoluvlastníctve, a prípadné spory o užívanie týchto vecí a nakladanie s nimi v priebehu dedičského
konania je potrebné riešiť v civilnom sporovom konaní aplikujúc ust. § 137 a nasl. Občianskeho

zákonníka (porovnaj napr. R 41/1966, rozhodnutie NS ČR sp.zn. 21Cdo 1923/2007 zo dňa 30.01.2008
a pod).

17. Súd zastáva názor, že z obsahu návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
v prejednávanej veci nemožno vyvodiť, že by navrhovateľka návrhom požadovala ochranu v návrhu

špecifikovaného majetku pripadajúceho do dedičstva po poručiteľke pred jeho odcudzením, stratou,
poškodenímaleboznehodnotením,príp.jehosprávualebovčasnézabezpečenierozsahutohtomajetku.
Preto súd nepovažoval za dôvodnú ani aplikáciu cit. osobitnej právnej úpravy Civilného mimosporového
poriadku pre dedičské konanie na prejednávanú vec. Súd mal za to, že podľa obsahu návrhu ide
o riešenie otázky nakladania, a to predovšetkým užívania, niektorých veci patriacich do dedičstva po
poručiteľke do skončenia dedičského konania. Preto súd návrh posudzoval podľa cit. ustanovení §

324 a nasl. Civilného sporového poriadku, upravujúcich neodkladné opatrenia, pričom vzťahy medzi
sporovými stranami ako vzťahy podielových spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva podľa § 137
a nasl. Občianskeho zákonníka.

18. Z internetových výpisov z LV č. XXXX k.ú. E., LV č. XXXX k.ú. D. a obsahu dedičského

spisu sp.zn. 24D 6/2023 vyplýva, že poručiteľka je v čase rozhodovania súdu o navrhovanom
neodkladnom opatrení zapísaná na listoch vlastníctva ako výlučná vlastníčka predmetného bytu, ďalej
ako podielová spoluvlastníčka rekreačných objektov s priľahlými pozemkami o veľkosti podielu 1
v pomere k celku, a to spolu s odporcom ako ďalším podielovým spoluvlastníkom podielu o veľkosti
1 v pomere k celku, a v evidencii vozidiel ako vlastník a držiteľ predmetného motorového vozidla.

Preto súd pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení považoval za dostatočne osvedčené, že tieto
nehnuteľné a hnuteľné veci patria do dedičstva po poručiteľke (ďalej už len „rozhodné veci“), v dôsledku
čoho navrhovateľku a odporcu pre účely rozhodnutia považoval za podielových spoluvlastníkov týchto
vecí. Tu súd len dodáva, že podľa obsahu dedičského spisu poručiteľka je zapísaná ako vlastníčka,
okrem týchto rozhodných vecí, aj ďalších vecí (nehnuteľností vedených na LV č. XXX a LV č. XXX

pre Okres: E., Obec: E., Katastrálne územie: E. a ďalších). Návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovateľka ako podielová spoluvlastnícka všetkých rozhodných vecí žiada, aby súd do
doby právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľke prikázal odporcovi vydať jej 1 ks
kľúčov od predmetného bytu, 1 ks kľúčov od rekreačných objektov s priľahlými pozemkami a 1 ks kľúčov
od predmetného motorového vozidla, a aby sa zdržal akýchkoľvek konaní, ktoré bránia navrhovateľke

užívať všetky nehnuteľné veci. Návrh pritom, bez ďalšieho, dôvodí iba tvrdeniami, že odporca užíva
predmetný byt, bráni navrhovateľke v užívaní bytu, ďalej, že navrhovateľka nevie užívať nehnuteľnosti
po svojej zosnulej matke a že odporca znemožňuje navrhovateľke vstup k nehnuteľnostiam. Tieto
skutočnosti však ešte sami o sebe (a to bez ohľadu na ich osvedčenie) neodôvodňujú opodstatnenosť,
a ani efektívnosť nariadenia úpravy pomerov strán tak, ako to navrhovateľka návrhom žiada.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník veci je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci

podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov
rovnaké.

21. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

22. Všetci podieloví spoluvlastníci majú právo držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s vecou
vpodielovomspoluvlastníctve,atovrozsahuzodpovedajúcomveľkostiichpodielov.Abyvšaktotoprávo

vôbec mohlo byť realizované, cit. ust. Občianskeho zákonníka ustanovujú, ako sa pri pluralite viacerých
vlastníkov jednej a tej istej veci prejavuje veľkosť podielu jednotlivých spoluvlastníkov na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného vlastníctva k veci a zároveň určuje spôsob, pomocou
ktorého sa vytvára vôľa spoluvlastníkov hospodáriť so spoločnou vecou. O hospodárení so spoločnouvecou rozhodujú spoluvlastníci predovšetkým konsenzuálne dohodou, ktorá môže byť uzatvorená aj
ústne alebo konkludentne. Ak sa konsenzus nedosiahne, rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľaveľkostipodielov,aprirovnostihlasov,aleboaksaväčšinaalebodohodanedosiahne,rozhodnena

návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. V súdnejpraxia odbornej literatúre nie sú pochybnosti o tom, že
pod pojem „hospodárenie“ so spoločnou vecou, ktoré upravuje cit. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
je potrebné zaradiť aj „užívanie„ spoločnej veci spoluvlastníkmi, vrátane bytov a nehnuteľnosti. Tiež,
že pod termínom „rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou“ zákonodarca nemá na mysli
nejaký bližšie formalizovaný postup, ale jednoducho „zhodu“ či „nezhodu“ pri riešení určitej vecnej

otázky, ako je napr. aj užívanie spoločnej veci. Avšak o tom, že táto určitá otázka sa stala predmetom
spoločného rozhodovania, majú byť podieloví spoluvlastníci riadne informovaní, aby bola zachovaná
možnosť vyjadriť sa a tak ovplyvniť konečné rozhodnutie (porovnaj napr. rozsudky NS ČR sp.zn. 28Cdo
770/2008 zo dňa 03.04.2008, sp.zn. 28Cdo 364/2004 zo dňa 24.09.2004 , a pod).

23. V prejednávanej veci navrhovateľka ničím neosvedčila, že otázka užívania rozhodných vecí

patriacich do dedičstva po poručiteľke sa vôbec stala predmetom spoločného rozhodovania sporových
strán, že výsledkom tohto spoločného rozhodovania je „nezhoda“ strán v tejto otázke, v čom táto
nezhoda vecne spočíva a aké sú dôvody, pre ktoré by súd mal nezhodu v tejto otázke riešiť práve
spôsobom, aký navrhuje. A navyše, formou nariadenia neodkladného opatrenia. V návrhu zástupca
navrhovateľky bez ďalšieho iba uviedol, že „navrhovateľka nevie užívať nehnuteľnosti po svojej zosnulej

matke“ a že „odporca znemožňuje navrhovateľke vstup k nehnuteľnostiam“. Preto pokiaľ zástupca
navrhovateľky nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia dôvodil, bez ďalšieho, iba uvedenými
tvrdeniami,súdnepovažovalzaosvedčenétakéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalipotrebunavrhovanej
neodkladnej úpravy pomerov sporových strán (princíp opodstatnenosti), a ani efektívnosť navrhovaného
neodkladného opatrenia, tzn., že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia odporcovi možno

objektívne dosiahnuť nejakú konkrétnu efektívnu ochranu navrhovateľky (princíp efektívnosti).

24. Vo vzťahu k užívaniu predmetného bytu súd z obsahu súdnych spisov považoval pre účely
rozhodnutia o neodkladnom opatrení za osvedčené, že odporca žil s poručiteľkou v partnerskom vzťahu
v spoločnej domácnosti 10 rokov pred jej smrťou v predmetnom byte a v predmetnom byte aj po smrti

poručiteľky (11.06.2023) doposiaľ býva, a že navrhovateľka v predmetnom byte 10 rokov nebývala a
v byte ani v súčasnosti nebýva. Podľa obsahu spisov býva v obci Vrbov. Za daného dlhotrvajúceho
faktického viac ako 10 ročného stavu užívania predmetného bytu odporcom, bez ďalšieho, súd nevidel
dôvod, pre ktorý by odporcovi mala byť do skončenia dedičského konania uložená povinnosť vydať
navrhovateľke 1 ks kľúčov od predmetného bytu a odporca by sa mal zdržať akéhokoľvek konania,

ktorým by navrhovateľke bránil predmetný byt užívať. Navrhovateľka predovšetkým ničím neosvedčila,
že za danej situácie predmetný byt nie je obydlím odporcu. Právo fyzickej osoby na ochranu obydlia
a súkromia je zakotvené v čl. 12 Listiny základných práv a slobôd (zákon č. 23/1991 Zb.), podľa
ktorého obydlie je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia môžu byť zákonom dovolené, len ak je to v demokratickej

spoločnosti nevyhnutné na ochranu života alebo zdravia osôb, pre ochranu práv a slobôd druhých alebo
pre odvracanie závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku. Pokiaľ sa obydlie používa aj na
podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, môže zákon dovoliť také zásahy aj vtedy,
ak je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy (čl. 12 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd).
V prípade, že predmetný byt je obydlím odporcu, dochádza ku kolízií dvoch základných práv, a to práva

podielového spoluvlastníka užívať vec v podielovom spoluvlastníctve a práva druhého podielového
spoluvlastníka na ochranu obydlia a súkromia. Pri kolízii týchto práv je potrebné vždy vážiť obidve
práva a rozhodnúť, ktorému z nich treba dať prednosť. Súdna prax sa však priklonila k názoru, že
právu na ochranu obydlia a súkromia je potrebné dať prednosť pred právom spoluvlastníka na užívanie
veci v podielovom spoluvlastníctve (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp.zn. 22Cdo 863/2004 a pod).

Vo vzťahu k užívaniu predmetného bytu súd ďalej poukazuje aj na tvrdenie samotnej navrhovateľky
v žalobe vo veci o neplatnosť závetu vedenej pod sp.zn. 22C 46/2023, a to že poručiteľka počas svojho
života spomínala, že chce, aby odporca v predmetnom byte dožil (aj keď nie to, aby sa stal vlastníkom
bytu). Za danej situácie preto súd aj z morálneho hľadiska nevidel dôvod, prečo by navrhovateľka
nemala rešpektovať vôľu svojej matky a do skončenia dedičského konania mala mať 1 ks kľúčov od

predmetného bytu.

25. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je pritom ďalej zrejmé, či otázka užívania
predmetného bytu sa vôbec stala predmetom spoločného rozhodovania sporových strán akopodielových spoluvlastníkov, či výsledkom tohto spoločného rozhodovania je „nezhoda“ strán v tejto
otázke, a ak áno, v čom táto nezhoda vecne spočíva a aké sú dôvody, pre ktoré by súd mal nezhodu
v tejto otázke riešiť práve spôsobom, akým navrhovateľka navrhuje. Pri úprave užívania spoločnej veci

podielovými spoluvlastníkmi v prípade nezhody existujú spravidla tri možnosti: a) jednotliví spoluvlastníci
užívajú niektoré vydelené časti spoločnej veci, b) jeden zo spoluvlastníkov užíva celú spoločnú vec so
zachovaním nároku na peňažnú náhradu, a c) spoluvlastníci užívajú spoločnú vec striedavo v určených
časových obdobiach. Pokiaľ navrhovateľka návrhom žiada, bez ďalšieho, iba vydanie 1 ks kľúčov od
predmetného bytu, z čoho logicky možno vyvodiť záver, že zvyšné ks kľúčov ostanú odporcovi, nie

je zrejmé, či medzi sporovým stranami existuje nejaká zhoda v otázke užívania predmetného bytu
a je potrebné iba vydať si kľúče (čomu však nenasvedčuje tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporca
jej bráni predmetný byt užívať). Alebo ide o nezhodu, ktorá však musí byť výsledkom spoločného
rozhodovania oboch sporových strán ako podielových spoluvlastníkov, teda aj odporcu, ktorému musí
byť zachovaná možnosť vyjadriť sa a tak ovplyvniť konečné rozhodnutie. Avšak aj v prípade záveru,
že by sa jednalo o takúto kvalifikovanú nezhodu, vyhovením návrhu bez úpravy konkrétneho spôsobu

užívania predmetného bytu niektorou z troch uvedených možností sa iba vytvorí stav, kedy obe sporové
strany ako podieloví spoluvlastníci budú mať od predmetného bytu kľúče a každá sa bude domáhať
užívania predmetného bytu bez toho, aby existovala dohoda alebo rozhodnutie o konkrétnom spôsobe
jeho užívania. Takéto neodkladné opatrenie neposkytne efektívnu ochranu právam žiadnej zo sporových
strán.

26. Pokiaľ ide o užívanie rekreačných objektov s priľahlými pozemkami, tu navrhovateľka ničím
neosvedčila tvrdenie, že tieto nehnuteľnosti užíva odporca , na aký účel, a že navrhovateľke bráni
v užívaní. Podľa zápisu na LV č. XXXX tieto nehnuteľnosti poručiteľka a odporca nadobudli do
podielového spoluvlastníctva, každý v podiele o veľkosti 1 v pomere k celku, na základe kúpnej zmluvy

V-2258/2018 zo dňa 27.12.2018 – 249/2018. Navrhovateľka tvrdí, že aj tieto nehnuteľnosti po smrti
poručiteľky užíva odporca a návrhom sa domáha vydania 1 ks kľúča. Tu súd poukazuje jednak na
judikatúru, podľa ktorej práva a povinnosti z dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní spoločnej
veci nezanikajú smrťou fyzickej osoby viazanej alebo oprávnenej z tejto dohody a môžu byť spolu
so spoluvlastníckym podielom prevedené na právnych nástupcov uvedenej dohody (porovnaj Sborník

stanovisek, správ a rozhodovaní soudu a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SR 1970 – 1983,
Z IV. s 356 ). Preto pokiaľ odporca rekreačné objekty s priľahlými pozemkami užíva od roku 2018
doposiaľ, súd pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení považoval za osvedčené, že ich užíval
na základe dohody s poručiteľkou ako podielovou spoluvlastníčkou, a že touto dohodou je viazaná
aj navrhovateľka ako právny nástupca poručiteľky. Jednak tiež na výšku spoluvlastníckych podielov

strán, ktorá podľa cit. právnej úpravy § 137 Občianskeho zákonníka je právne relevantná pri nezhode
o užívaní spoločnej veci. Pri počítaní veľkosti aj podielu odporcu, ktorý nepatrí do dedičstva o veľkosti
1 v pomere k celku, odporcu je potrebné považovať za väčšinového podielového spoluvlastníka týchto
rekreačných objektov s priľahlými pozemkami, ktorý v prípade nezhody spoluvlastníkov má právo
rozhodnúť o užívaní spoločnej veci väčšinou počítanou podľa podielov. Aj tu však, rovnako ako aj

u predmetného vozidla, nie je zrejmé, či otázka užívania aj týchto spoločných vecí sa vôbec stala
predmetom spoločného rozhodovania sporových strán ako podielových spoluvlastníkov, či výsledkom
tohto spoločného rozhodovania je „nezhoda“ strán v tejto otázke, a ak áno, v čom táto nezhoda vecne
spočíva a aké sú dôvody, pre ktoré by súd mal nezhodu v tejto otázke riešiť práve spôsobom, akým
navrhovateľka navrhuje. A aj v prípade záveru, že by sa jednalo o takúto kvalifikovanú nezhodu,

vyhovením návrhu bez úpravy konkrétneho spôsobu užívania týchto spoločných vecí niektorou z vyššie
troch uvedených možností sa iba vytvorí stav, kedy obe sporové strany ako podieloví spoluvlastníci budú
mať aj od rekreačných objektov a predmetného vozidla kľúče a budú sa domáhať užívania týchto veci
bez toho, aby existovala dohoda alebo rozhodnutia o konkrétnom spôsobe ich užívania.

27. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako
neopodstatnený zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu možno je možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad ( § 357 písm. d)

Civilného sporového poriadku).Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.