Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoEk/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114206611
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2114206611.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: splnomocnencom: Advocate s.r.o., IČO 36 865 141, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D., E. F. G. XXX/XX,
o vymoženie sumy 1.082,45 EUR s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 313,50
EUR a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského

úradu Zámocká 30, Bratislava, pod sp. zn. EX 2876/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava č. k. 51Er/414/2014-14 zo dňa 19. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov exekučného konania.

III. Súdny exekútor m á voči oprávnenému n á r o k na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 2876/14 zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 44 ods. 1 a 2, § 3, § 4, § 5 ods. 1 a 2, § 30 ods.

1 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku,
ďalej aj „EP“) v znení účinnom do 31.3.2017 ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a vecne tým, že v rámci
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistil, že súdny
exekútor, ktorý požiadal o udelenie poverenia je v zmysle § 30 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017
vylúčený z jej vykonávania, pretože predtým, ako bol vymenovaný do funkcie súdneho exekútora, bol
zamestnancom oprávneného. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu

SR č. k. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.4.2011.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávne právne posúdenie veci,
keď podľa názoru oprávneného prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a na zistený skutkový stav nesprávne

aplikoval právny predpis. Exekučný súd totiž nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale
len rozhodcovský rozsudok, pričom musí ísť o zjavné nedostatky a v tejto súvislosti poukázal na
Nález Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 5/2000. K neúplnému zisteniu skutkového stavu uviedol,
že oprávnený uzatváral rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej
listine. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval. Dôvodil, že nález Ústavného súdu sp.
zn.III.ÚS322/2010zodňa13.4.2011predstavujeindividuálnerozhodnutie,ktorésadotýkakonkrétneho

konania a zaväzuje len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu nemá všeobecnú
platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Poukazoval pritom na rozhodnutia okresnýchsúdov SR (uznesenie Okresného súdu Martin zo dňa 21.4.2010, č.k. 22Er/29/2009-44, uznesenie
Okresného súdu Trebišov zo dňa 22.9.2010, č. k. 15Er/2014/2009-43 a iné), ktoré konštatovali, že JUDr.
Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcií. Skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti

zamestnancom oprávneného, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania,
ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora.
Jednalo sa iba o radového zamestnanca, ktorý nemohol ovplyvňovať podnikateľskú činnosť spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 227/99 zo dňa
23.9.1999 a Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1882 publikované v č. 8/2009 Zb. NSS, zaoberajúce sa

otázkou zaujatosti sudcu/zamestnanca správneho orgánu v prípade, ak bol v minulosti zamestnancom
účastníka konania. Oprávnený zároveň uviedol, že odstraňuje vadu konania, pre ktorú bola žiadosť
o udelenie poverenia zamietnutá a to tým, že oznamuje meno nového exekútora, ktorým je JUDr. Ivan
Nestor, so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava.

4. Z Obchodného vestníka 94/2022 vydaného 17.05.2022 pod K 028616 odvolací súd zistil, že Okresný

súd Trnava uznesením č.k. 60OdK/85/2022 zo dňa 10.5.2022 vyhlásil konkurz na majetok povinného.

5.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen„CSP“),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), sa musel prioritne zaoberať
právne významnou skutočnosťou, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka - povinného.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“),
ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu

byť uspokojené tieto pohľadávky:
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,

c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

9. Podľa § 167f ods. 1 cit. zákona, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať
ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

10. Podľa § 167f ods. 2 cit. zákona, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

11. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo
všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za
podmienok ustanovených v zákone (zákon č. 5/2007 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) dosiahnuť
nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou

majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a
nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej hlavy
zákonač.7/2005Z.z.)alebosplátkovýmkalendárom(podľaštvrtejčasti,tretejhlavyuvedenéhozákona).
Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by
vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného

návrhu.

12. Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave,sp. zn. SR 03996/12 zo dňa 18.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2012 a vykonateľnosť
25.10.2012. Pohľadávka, vymoženia ktorej sa oprávnený domáha voči povinnému v tomto exekučnom
konaní je tak pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz

na majetok povinného a môže byť v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR uspokojená len v konkurze.

13. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že zákonným
dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je zastavenie exekučného konania. Keďže účinky
vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a

k tomuto došlo po rozhodnutím súdu prvej inštancie, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP
zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a v zmysle § 167f ods. 2 ZoKR zastavil exekučné konanie.

14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

16. O náhrade trov exekučného konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.

1, § 256 ods. 1 CSP a článku 4 ods. 1 CSP. Na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a to v štádiu
po rozhodnutí súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a po podaní odvolania
oprávneným. Zavinenie na zastavení exekučného konania preto nemohlo byť pričítané žiadnemu
z účastníkov. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska (nie hmotného práva).
Preto o náhrade trov konania oprávneného a povinného bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.

17. Vzhľadom na zastavenie exekučného konania (nie exekúcie, k začatiu ktorej nedošlo), vznikol dôvod
rozhodnúť aj o náhrade trov exekučného konania súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi prináležala
náhradatrovexekučnéhokonania,prihliadajúcnadôvodzastaveniaexekučnéhokonania,dovyhlásenia

konkurzu na majetok povinnej (podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017,
uvedený dôvod zastavenia má za následok vznik povinnosti oprávneného nahradiť nevyhnutné trovy
súdnemu exekútorovi). Keďže nedošlo k rozhodnutiu o zastavení exekúcie, ale exekučného konania,
bolo rozhodnuté analogicky len o vzniku nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekučného
konania voči oprávnenému. O výške náhrady trov exekučného konania rozhodne súd prvej inštancie

podľa § 262 ods. 2 CSP.

18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).