Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 15, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010353
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5822010353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na verejnom zasadnutí konanom 16. novembra
2023 prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B., nar. X.XX.XXXX a prokurátorom, proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/53/2022-113 z 20.4.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c), d), e), ods. 2 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Námestovo, č. k.
4T/53/2022-113 z 20.4.2023 vo výroku o uloženom treste a výroku o ochrannom opatrení.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vracia okresnému súdu vo výroku o ochrannom opatrení, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine rozsudku Okresného súdu Námestovo,
č. k. 4T/53/2022-113 z 20.4.2023,

obžalovanému A. B., nar. X.XX.XXXX v Námestove, trvale bytom C., D. XXX/X,

u k l a d á

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa §
50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/53/2022-113 z 20.4.2023 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným na tom skutkovom základe, že:

dňa22.12.2021naadresetrvaléhopobytuvobciC.,E.F.,prevzalvýzvuOkresnéhosúduNámestovosp.
zn. 6T/56/2021 z 15.12.2021 na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu trestným
rozkazom sp. zn. 6T/56/2021 z 05.11.2021, dňa 30.12.2021 v čase od 08:00 hod. do 14:00 hod. do
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Žiline, na ktorý ale bez relevantných dôvodov nereagoval, v

dôsledku čoho Okresný súd Námestovo vydal príkaz na dodanie do výkonu trestu, sp. zn. 6T/56/2021
z 13.01.2022,čím obžalovaný spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr.
zák.

Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l) Tr. zák., § 37
písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Podľa §
48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 20.04.2023 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a poučení o opravných prostriedkoch obžalovaný uviedol, že podáva odvolanie voči prvým dvom
výrokom rozhodnutia. Prokurátor si ponechal lehotu na podanie odvolania.

Dňa 23.6.2023 okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného, v ktorom

odvolateľ uvádza nasledovné:
„Ja B. A. nar. dňa X.XX.XXXX B. G. XXXXXX/XXXX podávam odpor proti rozsudku – značka 4T/53/2022
zo dňa 20. apríla 2023 z ohľadu práce/zamestnanie, či by sa môj trest dal vynahradiť alternatívnym
trestom.“

Dňa 29.6.2023 bolo okresnému súdu doručené odvolanie prokurátora, a to proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného, v ktorom uviedol nasledovné:

„Okresný súd Námestovo na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2023, v konaní, sp. zn. 4T/53/2022,
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, uznal za vinného z prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere
dvoch mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Zároveň mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, podľa § 257 ods. 1 písm. b) vyhlásil, že je vinný.
Aj napriek tomu, že súd vyhlásenie obžalovaného, podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku, prijal, uložený

trest, spočívajúci v treste odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, je neprimerane benevolentný.
Základnou funkciou trestu je represívna funkcia (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), popri
ktorej do popredia vystupuje aj výchovná funkcia tak vo vzťahu k páchateľovi (individuálna prevencia
- vytvorenia podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život), ako aj pôsobenie na

potenciálnych páchateľov tak, by boli odradení od páchania trestných činov (generálna prevencia).
V tomto smere som toho názoru, že obžalovanému bolo potrebné uložiť prísnejší trest, pretože je
potrebné dať, nielen obžalovanému, ale aj ostatným občanom, najavo, že nerešpektovanie rozhodnutí
súdov a iných orgánov verejnej moci je štátnymi orgánmi dôsledne postihované.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhujem, aby Krajský súd Žilina, ako odvolací súd,

napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo vo výroku o treste zrušil a sám uložil obžalovanému
spravodlivý trest.“

Dňa 4.7.2023 okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného, ktoré podal jeho
obhajca, v ktorom uvádza nasledovné:

„1.) U obžalovaného došlo k zmene zmýšľania, pričom výkon trestu resp. výkon väzby, ktorý vykonal,
absolútne postačoval na nápravu. Obžalovaný si uvedomil svoje pochybenie, pre ktoré ho súd uznal
vinným, pričom z tohto vykonal hlboké pokánie. Obžalovaný podstúpil psychiatrickú liečbu a v súčasnosti
vedie riadny život.

2.) Obžalovaný je zamestnaný resp. vykonáva závislú prácu a aj táto skutočnosť ho podporuje k tomu,
aby viedol riadny život. Vzhľadom na vykonané psychiatrické liečenie urobil obžalovaný rozhodnutie, že
bude abstinent. Obžalovaný sa v súčasnosti snaží napraviť všetky pochybenia a poklesky, ktorých sa
dopustil a snaží sa spoločnosti ako aj svojej rodine a blízkym dokázať, že on je naozaj schopný žiť riadny
život. Obžalovaný je v súčasnosti v takom nastavení, že jeho osoba bude prínosom pre spoločnosť a

má záujem spoločnosti ako aj štátu vrátiť to, čo do dnešného dňa spôsobil.
3.) V rámci už vykonaného trestu u obžalovaného došlo skutočne k prehodnoteniu jeho života a uvedomil
si,žeužnechceďalejviesťživot,ktorýniejeprenehopripravený.Obžalovanémuumiestneniedovýkonurozhodnutia resp. do ústavu spôsobuje pocit úzkosti, pričom keď môže svojim životom dokazovať zmenu
pre svoje okolie, mu dáva nádej a pocit bezpečia.
4.) Vykonaný trest teda u obvineného splnil svoj účel a už nie je potrebné uložiť ďalší trest, pretože to

by zbytočne mohlo narušiť jeho súčasné odhodlanie pre riadny a zmysluplný život.
5.) Obžalovaný verí, že dokáže svojej manželke, svojim deťom ale aj svojmu blízkemu okoliu, že je
schopný nápravy a verí, že aj súd resp. štát mu poskytne túto možnosť tak, že mu nebude uložený
bezpodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko toto nie je nevyhnutné.
6.) Obžalovaný mal v minulosti psychické problémy, ktoré boli spôsobené práve jeho izolovaním od

spoločnosti a tieto viedli iba ku sklonom k sebaubližovaniu.
7.) Vzhľadom na uvedené týmto obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu žiada súd, aby súd vyhovel
jeho odvolaniu a zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zmení výrok o treste a uložený trest odňatia
slobody podmienečne odloží a uloží mu skúšobnú dobu. Zároveň žiada, aby bolo zmenený výrok, ktorým
súd uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a liečenie ambulantnou formou.“

Z hľadiska procesného odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože napadnutý
rozsudok trpí vadami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného boli podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr.

por., odvolania prokurátora a obžalovaného sú odvolaniami podanými oprávnenou osobou v zmysle §
307 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., odvolanie prokurátora bolo podané v neprospech obžalovaného a
obsah odvolaní prokurátora a obžalovaného spĺňa náležitosti stanovené § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

Krajský súd zároveň zistil, že nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu

podanéhoodvolaniavzmysle§312Tr.por.,apretoodvolacísúdnepostupovalpodľa§316ods.1Tr.por.

Odvolanie obžalovaného krajský súd považuje za dôvodné. Odvolanie prokurátora krajský súd
vyhodnotil ako nedôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.

Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým
je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého

procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány

činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na
logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných

zákonným spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods.
1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení

vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa
súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty

anámietky,abynanedostaliprimeranúodpoveď.Nutnosťodôvodniťsúdnerozhodnutiejedanárovnako
vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný,
ale že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany
konania mohli účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.
Obžalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste a o ochrannom

opatrení a prokurátor podal odvolanie len proti výroku o treste, ale odvolací súd vykonal všeobecný
prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaním
napadnutým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny
trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu

(prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák.) je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo
k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti
poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom, na
ktorom obžalovaný A. B. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku

uvedeného v obžalobe. Obžalovaný zároveň odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g), h) Tr. por. Súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. vyhlásenie
obžalovaného A. B. prijal.

Okresný súd všeobecne po vyhlásení obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. je

povinný postupovať v zmysle § 257 ods. 8 Tr. por., podľa ktorého, ak súd rozhodol, že vyhlásenie
obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a
ochrannom opatrení. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej
trestnej činnosti.

Zuvedenéhojezrejmé,žekonajúcisúdpovyhlásenívinyobžalovanéhovykonádokazovanievsúvislosti
s výrokom o treste a o ochrannom opatrení.

V ďalšom treba poukázať na ustanovenie § 119 ods. 1 písm. d) a e) Tr. por., podľa ktorého v trestnom

konaní treba dokazovať najmä osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a
výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia a následok a výšku škody spôsobenej
trestným činom.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu

Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v
čonajmenšejmiere.Ochranaspoločnostipredpáchateľmitrestnýchčinovvrátaneochranyprávaslobôdjednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest
má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti.
Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda

páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti,
ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno
ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k
záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať.

Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým
trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných
činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie o treste,
avšak pri jeho ukladaní nepostupoval dôsledne podľa zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 ods. 1,

4 Tr. zák. Pri ukladaní trestu okresný súd v prípade obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v
zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., a to že sa obžalovaný ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval, s čím sa
krajský súd v plnej miere stotožňuje. Krajský súd však nesúhlasí s priznaním priťažujúcej okolnosti v
zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.

Veľmi významnou priťažujúcou okolnosťou je v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. recidíva páchateľa.
O recidívu ide vtedy, ak sa páchateľ dopustí trestného činu po tom, čo už nadobudol právoplatnosť
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pokiaľ sa na páchateľa nehľadí, akoby nebol odsúdený.
Pokiaľ sa uplatňuje fikcia neodsúdenia, nemožno síce páchateľovi pričítať priťažujúcu okolnosť podľa
tohto ustanovenia, zároveň to ale súd nezbavuje povinnosti prihliadať na skutočnosť, že páchateľ už v

minulosti spáchal trestný čin a zohľadniť ju pri rozhodovaní o treste v nadväznosti na možnosti nápravy
páchateľa a pod. Na recidívu ako priťažujúcu okolnosť nemožno prihliadať, pokiaľ je obsiahnutá už v
skutkovej podstate ako zostrujúci znak alebo znak základnej skutkovej podstaty. To platí aj o trestnom
čine marenia výkonu úradného rozhodnutia spáchaného na tom skutkovom základe, že páchateľ
nerešpektuje trest zákazu činnosti uložený skorším odsudzujúcim rozsudkom.

V registri trestov má obžalovaný A. B. 2 záznamy. Jedno odsúdenie je však zahladené a preto ho
nemožno použiť pre účely priznania priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák.
Druhé odsúdenie je odsúdenie Okresným súdom Námestovo sp.zn. 6T/56/2023, ktorým mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 2 mesiace, na výkon ktorého obžalovaný

dobrovoľne nenastúpil, v čoho dôsledku sa vedie toto trestné konanie za marenie výkonu úradného
rozhodnutia v zmysle § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Ako už bolo vyššie spomenuté v danom prípade
obžalovanémunemožnopriznaťpriťažujúcuokolnosťvzmysle§37písm.m)Tr.zák.,nakoľkojeznakom
základnej skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý je súdený. Priznanie tejto priťažujúcej okolnosti by
znamenalo dvojitý postih a porušenie zásady ne bis in idem.

Okresný súd nesprávne ustálil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Krajský súd konštatoval
len jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., čo odôvodňuje procesný postup podľa §
38 ods. 3 Tr. zák., t.j. zníženie hornej hranice zákonom určenej trestnej sadzby pre trestný čin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. vo výmere 0 až 2 roky. Pre úplnosť je

treba dodať, že krajský súd prihliadol aj na osobu obžalovaného, ktorý má 2 záznamy v registri trestov.
Obidve odsúdenia sú za trestný čin zanedbania povinnej výživy, pričom jedno odsúdenie je zahladené.
Druhé odsúdenie na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 2 mesiace, do ktorého výkonu nenastúpil
a preto v tejto veci prebieha konanie na krajskom súde, si už vykonal.Trest uložený obžalovanému súdom prvého stupňa považoval krajský súd vzhľadom na osobitosti
prípadu za neprimerane prísny a v rozpore najmä s individuálnou prevenciou trestu. Krajský súd je

názoru, že na potrestanie páchateľa a jeho nápravu nie je potrebné vplývať hneď nepodmienečným
trestom odňatia slobody, a preto napadnutý rozsudok vo výroku o treste obžalovaného zrušil a sám vo
vecirozhodol,atotak,žeobžalovanémuuložiltrestodňatiaslobodyvovýmere2mesiace,ktoréhovýkon
podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok. Takto uložený trest považoval za zákonný,
primeraný a spravodlivý, rešpektujúci účel trestu v rovine individuálnej, ako i generálnej prevencie.

Vzhľadom ku vyššie uvedenému a z rovnakých dôvodov, ktoré boli uvedené, krajský súd odvolanie
prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného a ktorým žiadal prísnejší trest, považuje
za nedôvodné.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a

§ 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod
vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Podľa tohto ustanovenia súd môže uložiť ochranné liečenie, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom
návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Vždy je však potrebné preukázať príčinný vzťah medzi
užívaním (resp. zneužívaním) návykovej látky a spáchaným trestným činom. Spáchanie trestného činu
pod vplyvom návykovej látky znamená, že páchateľ je priamo pod vplyvom návykovej látky a následok
jej užitia viedol k spáchaniu trestného činu. Spáchanie trestného činu v súvislosti s užívaním návykovej

látky sa rozumie, že páchateľ spáchal trestný čin z dôvodu, že je od takejto návykovej látky závislý, teda
existuje príčinný vzťah medzi užívaním návykovej látky a spáchaným trestným činom.

K uloženiu protialkoholického liečenia nestačí len zistenie, že páchateľ, ktorý spáchal trestný čin v
opitosti, opakovane a vo väčšej miere požíva alkoholické nápoje, vždy je nutné zistiť, či požívanie

alkoholických nápojov má povahu chorobného návyku, ktorého sa páchateľ nie je schopný zbaviť bez
odbornéholiečeniavliečebnomústave,tedabezdočasnéhozbaveniaosobnejslobody.Vzhľadomnato,
že posúdenie uvedených podmienok vyžaduje špeciálne odborné znalosti, musí byť rozhodnutie súdu
o protialkoholickom liečení vždy založené na odbornom lekárskom vyjadrení alebo znaleckom posudku
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČS SR sp. zn. 6 Tz 68/1968).

Podľa názoru odvolacieho súdu sa okresný súd dostatočne neriadil vyššie citovanými ustanoveniami a
z tohto dôvodu konštatuje, že súd prvého stupňa si nevytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu
o výroku o ochrannom opatrení, a to najmä z dôvodu absencie dokazovania.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal Znalecký
posudok č. 62/2022 znalca MUDr. Imricha Glézla, zo záverov ktorého vyplynulo, že obžalovaný
v súčasnosti (pozn. súdu - v čase vyhotovenia znaleckého posudku) netrpí a v minulosti a ani v
čase spáchania prečinu netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle, t.j. psychózou a ani
choromyseľnosťou, ani nie je závislý na omamnej a psychotropnej látke, ale trpí a trpel duševnými

poruchami a to syndrómom na alkohole a organickou poruchou osobnosti. Len pod vplyvom jednoduchej
opitosti a organickej poruchy osobnosti boli ovládacie schopnosti v čase prečinu znížené nepodstatne
forenzne nevýznamne, ale do stavov opitosti sa obžalovaný dostal sám a dobrovoľne, napriek
skúsenostiam z minulosti, že v takom stave sa správa asociálne. Obžalovaný je závislý na alkohole
a to v pokročilom stupni. Závislosť na alkohole je priamym následkom jeho asociálneho správania

v minulosti pri aktuálnom trestnom stíhaní. Vzhľadom k zistenej závislosti na alkohole a nakoľko
aj aktuálny trestný skutok spáchal v súvislosti s jeho chronickým nadužívaním alkoholu, znalec
navrhol obžalovanému nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Jedinou možnosťou
resocializácie obžalovaného je ústavná protialkoholická liečba, následne ambulantná liečba a získanie
riadneho zamestnania. V prípade, že sa bude riadne podrobovať ochrannej protialkoholickej liečbe a

bude abstinovať od alkoholu, tak jeho pobyt na slobode nebude pre spoločnosť nebezpečný.

Krajský súd po preštudovaní spisu zistil, že vyššie uvedený znalecký posudok č. 62/2022
znalcaMUDr.ImrichaGlézla,bolvypracovanýdňa24.10.2022.Tentodôkazbolnahlavnompojednávanídňa 20.4.2023 vykonaný jeho prečítaním, a to so súhlasom obžalovaného a prokurátora. Z uvedeného
vyplýva, že výsledky znaleckého skúmania boli prezentované na hlavnom pojednávaní až o 6 mesiacov
neskôr ako došlo k vypracovaniu znaleckého posudku, t.j. znalecký posudok bol v čase rozhodovania

súdu prvého stupňa už pol roka starý. Navyše, v čase rozhodovania okresného súdu mal obžalovaný
uložený trest odňatia slobody, ktorý nenastúpil, a pre ktorého nenastúpenie bol trestne stíhaný v danej
veci, už vykonaný, čo znamená, že 1 rok a 2 mesiace podstúpil nútenú abstinenciu. Na túto skutočnosť
však znalec nereflektoval, pretože nebol k týmto okolnostiam na hlavnom pojednávaní vypočutý,
čím by svoj znalecký posudok doplnil. Okresný súd tak nemohol získať ucelený obraz všetkých

skutočností, ktoré mali vplyv na uloženie ochranného opatrenia – ústavnej protialkoholickej liečby,
nakoľko nevedel zohľadniť možný vplyv výkonu trestu odňatia slobody s nútenou abstinenciou na jeho
závislosť konštatovanú znaleckým posudkom.

Na hlavnom pojednávaní bol predmetný znalecký posudok prečítaný, znalec vypočutý nebol. Tento
posudok bol čítaný na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.4.2023, kedy okresný súd vyhlásil

rozsudok v danej veci a obžalovanému na základe tohto znaleckého posudku v zmysle § 73 ods. 2 písm.
d) Tr. zák. uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Z uvedeného vyplýva, že v čase
rozhodovania okresného súdu bol vypracovaný znalecký posudok 6 mesiacov starý. Vzhľadom na dlhý
časový úsek od vypracovania znaleckého posudku do rozhodnutia súdu vo veci samej mal okresný
súd znalca na pojednávanie predvolať a vypočuť, ako aj doplniť znalecké dokazovanie, s poukazom na

odstup času od vypracovania znaleckého posudku.

Z tohto dôvodu krajský súd uzatvára, že okresný súd podstatným spôsobom porušil ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť riadne objasnenie veci. Zodpovedanie otázky, či obžalovaný trpí alebo trpel
v čase spáchania skutku duševnou chorobou, choromyseľnosťou alebo či je závislý na omamných

a psychotropných látkach, je otázkou právnou a súd si nemôže sám o týchto skutočnostiach urobiť
vlastný záver, vonkoncom nie, ak z obsahu súdneho a vyšetrovacieho spisu takéto podozrenie vyplýva.
Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku nevyplýva skutočnosť, že závislosť obžalovaného má
nemenný charakter, pričom súd nevypočul znalca o možnom vplyve výkonu trestu odňatia slobody na
jeho závislosť a nebezpečnosť pre spoločnosť. Okresný súd sa teda nejakým spôsobom nevysporiadal

s dlhým časovým úsekom od vypracovania znaleckého posudku po vyhlásenie rozsudku, ktorým
obžalovanému uložil ochranné opatrenie v podobe ochranného ústavného protialkoholického liečenia.
Práve z týchto dôvodov považuje krajský súd za účelné v naznačenom smere dokazovanie doplniť.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky obžalovaného a prokurátora, tak krajský súd konštatuje, že

odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Krajský súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaniami prokurátora a
obžalovaného trpí vadami, ktoré zákonodarca predpokladá v ustanovení § 321 ods. 1 písm. c), d), e)
Tr. por., a preto krajský súd výrok o treste zrušil a sám zmenil a výrok o uložení ochranného opatrenia
zrušil a vrátil vec okresnému súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol. V novom konaní pred okresným
súdom bude povinnosťou konajúceho súdu sa vysporiadať so všetkými námietkami obžalovaného v

podanom odvolaní, ktoré je potrebné vyhodnotiť ako súčasť jeho obhajoby ako strany konania a venovať
im náležitú pozornosť.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude ustáliť skutkový stav k výroku o ochrannom opatrení,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pretože len takto ustálený skutkový stav môže byť podkladom

pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu. Krajský súd v aktuálnom štádiu konania, okrem vyššie
spomínaného, nekonštatuje ďalšiu absenciu dokazovania, ktorá skutočnosť však neznamená, že ak
strany konania obstarajú nové dôkazy a navrhnú ich vykonanie, súd prvého stupňa, pokiaľ to uzná za
vhodné, dokazovanie nedoplní. Inak bude povinnosťou súdu vykonať ďalšie dôkazy k výroku o uložení
ochranného opatrenia, ktoré neboli doteraz v konaní pred súdom prvého stupňa procesne relevantným

spôsobom vykonané, a ďalšie rozhodnutie odôvodní súd prvého stupňa tak, aby jeho dôvody boli
konzistentné s výrokmi, a teda, aby neboli arbitrárne, ale preskúmateľné. Odvolanie obžalovaného
krajský súd vyhodnotil ako sčasti dôvodné, ale v zásade z iných dôvodov, ako to uviedol obžalovaný
a jeho obhajca v podanom odvolaní, keď napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vo veci sámrozhodol a tiež vo výroku o ochrannom opatrení zrušil a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolanie prokurátora krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Záverom krajský súd poznamenáva, že po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o ochrannom
opatrení z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. nemohol vo veci sám rozhodnúť, nakoľko v danom
prípade je plne namieste postup podľa § 322 ods. 1 Tr. por., pretože doplnenie dokazovania by mohlo
viesť k iným skutkovým záverom. Z tohto dôvodu odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vo
výroku o ochrannom opatrení vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázke procesného aj hmotného

práva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.