Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Ndob/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121263156
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Mederová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:6121263156.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej
a členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu Ronavis
Shipping and Forwarding B.V., so sídlom Stadionweg 57A, 3077AS Rotterdam, Holandské kráľovstvo,
identifikačné číslo 24309991, zastúpeného Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 855 260, proti žalovanému AUTOTRANSPORT, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4, 080 01 Prešov,

Slovenská republika, IČO: 36 698 601, zastúpenému AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080
01 Prešov, IČO: 36 859 109, o zaplatenie 18.874,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v
konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Cob/128/2023, o nesúhlase Krajského
súdu v Košiciach s postúpením sporu Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 6Cob/71/2022, takto

r o z h o d o l :

Na konanie a rozhodovanie o odvolaní j e p r í s l u š n ý Krajský súd v Košiciach.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach písomným podaním z 15. augusta 2023 predložil vec Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) z dôvodu jeho nesúhlasu s postúpením veci Krajským
súdom v Prešove podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej tiež len „CSP“), majúc za to, že funkčne príslušným na konanie o odvolaní je v danom
prípade Krajský súd v Prešove. K dôvodom predloženého nesúhlasu uviedol, že v predmetnom spore
žalovaný podal odvolanie na súde prvej inštancie dňa 17. augusta 2022, ktorým dňom sa začalo

odvolaciekonaniestým,ževčasepodaniaodvolaniabolfunkčnepríslušnýmsúdomnajehoprejednanie
Krajský súd v Prešove. K princípu okamžitej použiteľnosti procesnej úpravy (§ 470 ods. 1 CSP) na všetky
konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších predpisov predkladajúci krajský súd uviedol,
že zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych konaní a nie
hromadné postúpenie všetkých obchodnoprávnych sporov z Krajského súdu v Prešove na Krajský súd
v Košiciach (najmä v konaniach, kde sa odvolacie konanie už viedlo na Krajskom súde v Prešove), čo

sa javí ako nehospodárne a neefektívne, naviac, uvedený postup má tiež vplyv na právo na zákonného
sudcu. Poukazom na § 34 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 22 písm. e), § 36, § 40, § 471c CSP, § 3 ods. 5 zákona
č. 371/2004 Z. z. vyslovil, že na konania v obchodnoprávnych sporoch začatých do 31. mája 2023 na
okresných súdoch v územnom obvode Krajského súdu v Prešove je aj naďalej funkčne príslušný ako
odvolací súd Krajský súd v Prešove.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Košiciach a
Krajskému súdu v Prešove, podľa § 43 ods. 2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti odvolacích
súdov, posúdil dôvodnosť predloženého nesúhlasu s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas
Krajského súdu v Košiciach s postúpením mu obchodnoprávneho sporu na odvolacie konanie dôvodný
nie je.

3. Pri rozhodovaní o príslušnosti odvolacieho súdu, vychádzal najvyšší súd z nasledovnej relevantnej
právnej úpravy:4. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

5. Podľa článku 17 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

6. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide
o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú
súdy viazané.

7. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do
otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu (veta za bodkočiarkou v znení účinnom
od 1. júla 2023).

8. Podľa § 34 ods. 1 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní
proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

9. Podľa § 34 ods. 2 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu

vydanému v konaní podľa
a) § 22 písm. f) a h) a § 23 písm. f) a h) je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,
b) § 22 písm. d) a g) a § 23 písm. d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave,
c) § 22 písm. e) a § 23 písm. e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.

10. Podľa § 22 CSP (Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), na konanie v obchodnoprávnych
sporoch sú príslušné
a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,

d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP (v znení účinnom od 1. júla 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 471c CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), konania začaté a právoplatne neskončené

do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do
31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne
príslušného súdu na iný súd.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom obchodnoprávnom spore rozhodol Okresný súd Prešov

rozsudkomz21.apríla2022č.k.21Cb/72/2021-188,protiktorémužalovanýdňa17.augusta2022podal
elektronickým podaním odvolanie, ktoré bolo súdom prvej inštancie dňa 20. októbra 2022 predložené
Krajskému súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu. Krajský súd v Prešove o odvolaní nerozhodol a v
súvislosti s novelou CSP, účinnou od 1. júna 2023 (ďalej aj „súdna reforma“), skúmajúc počas celého
konania svoju funkčnú príslušnosť v odvolacom konaní (§ 40 veta pred bodkočiarkou CSP), postúpil vec

na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému. Pre rozhodnutie
tohto sporu o príslušnosť je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku časovej pôsobnosti právnych noriem
upravených v § 34 ods. 1 a 2 CSP v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 471c CSP. Odvolanie bolo
podané (a teda odvolacie konanie bolo začaté) pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z. ozmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (ďalej len „novela“),
ktorým boli s účinnosťou od 1. júna 2023 menené aj ustanovenia upravujúce funkčnú príslušnosť súdov
na konanie o odvolaní a novoupravená kauzálna príslušnosť súdov v obchodnoprávnych sporoch. Pre

súdy preto vzniká otázka, či sa nová právna úprava funkčnej príslušnosti má vzťahovať aj na odvolacie
konania začaté pred účinnosťou novely.

14. Súčasťou tzv. súdnej reformy, vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku uskutočnenou jeho
novelizáciou, zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými

sídlami a obvodmi súdov, v znení zákona č. 398/2022 Z. z. ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z.
o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola s účinnosťou od 1. júna 2023 nová úprava príslušnosti súdov
na konanie v obchodnoprávnych sporoch, a to v prípade súdov prvej inštancie príslušnosti kauzálnej
(§ 22 - Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), a v prípade odvolacích súdov funkčnej príslušnosti
odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch (§ 34 ods. 1 a 2 CSP). Ustanovenie § 34 ods. 2 CSP v

texte pod jednotlivými písmenami a) až c) priamo odkazuje na určité konania upravené v § 22 (kauzálna
príslušnosť pre obchodnoprávne spory) a v § 23 (kauzálna príslušnosť pre zmenkové spory a šekové
spory).

15. Vzhľadom na zákonný príkaz daný odvolaciemu súdu ustanovením § 40 veta pred bodkočiarkou

CSP, skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého (odvolacieho) konania, a keďže odvolacie konanie
vyvolané podaním odvolania v danom obchodnoprávnom spore začalo v dobe do 31. mája 2023,
bolo pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu potrebné sa prvotne zaoberať tým, ako
zákonodarca vyriešil aplikabilitu CSP v novelizovanom znení s účinnosťou od 1. júna 2023 ohľadom
príslušnosti krajských súdov na konanie o odvolaniach začatých pred týmto dátumom. Prechodné

ustanovenie § 471c CSP s účinnosťou od 1. júna 2023 zákonodarcom prijaté k novým úpravám tohto
kódexu procesného práva, predstavuje ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim
dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy, teda
vzájomný vzťah týchto úprav.

16. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti (novej)
procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených)
predpisov. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych
konaní. Súd ani sporové strany nemajú hľadať procesný režim v spleti prechodných ustanovení, ale
sústrediť sa na hmotnoprávnu podstatu veci (porov. Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1703). Podľa rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež
„ústavnýsúd“),účelomprincípuokamžitejaplikovateľnostinovýchprocesnýchnoriem,tedapoužiteľnosti
nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je
zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho

sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (nález z
22.októbra2014sp.zn.PL.ÚS107/2011,uzneseniez12.apríla2018sp.zn.II.ÚS185/2018,uznesenie
z 22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023 sp. zn. II. ÚS 451/2022).
Podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím
sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom

sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (nález zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017).

17. Procesné právo v prípade stretu novej a starej právnej úpravy charakterizuje princíp okamžitej
aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1) [Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár.

Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1701]. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je
procesnému právu natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach
procesnejúpravy-platíajbeztoho,abybolvyjadrený(porov.Smyčková,R.,Števček,M.,Tomašovič,M.,
Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017,
s. 1064 - 1072). V procesnom práve je teda pri riešení otázok intertemporality základným princípom

okamžitá aplikovateľnosť novej procesnej úpravy na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajších
predpisov. Pokiaľ nie je v prechodných ustanoveniach upravené inak, je preto potrebné, aby súdy aj na
konania začaté a prebiehajúce podľa predchádzajúcej právnej úpravy, aplikovali novú právnu úpravu,
a to od momentu nadobudnutia jej účinnosti.18. Prechodné ustanovenie § 471c CSP v účinnom znení k úpravám od 1. júna 2023, je výnimkou
z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy Civilného sporového poriadku

a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne
príslušných.

19. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t. j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná
príslušnosť; podľa § 34 CSP v znení účinnom do 31. mája 2023, o odvolaní rozhoduje krajský súd,

ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s princípom okamžitej aplikovateľnosti je však potrebné
aplikovaťnovúprávnuúpravufunkčnejpríslušnostiobsiahnutúv§34ods.2CSPajnaodvolaciekonania
začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023.

20. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému súdom prvej inštancie v konaní o
obchodnoprávnom spore podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd

v Prešove, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 34 ods. 2 písm. c)
CSP funkčne príslušný Krajský súd v Košiciach a súčasne § 471c CSP ako intertemporálne ustanovenie
explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa
dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so zreteľom
na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je od 1. júna 2023 na odvolacie

konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný krajský súd určený podľa
úpravy CSP účinnej od 1. júna 2023, v danom prípade Krajský súd v Košiciach.

21. Najvyššiemu súdu je z rozhodovacej činnosti známy aj názor niektorých krajských súdov, že tzv.
kauzálna príslušnosť, ktorá je v § 34 ods. 2 CSP osobitne riešená v rámci funkčnej príslušnosti pre

konkrétne odvolacie súdy, je vo svojej podstate len osobitným druhom miestnej príslušnosti (kedy
sa určuje, v ktorých druhoch vecí je konkrétny súd konkrétneho stupňa oprávnený na rozhodnutie a
konanie o takejto veci). S týmto záverom sa najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach nestotožnil
(napr. 3Ndob/8/2023, 4Ndob/14/2023 a ďalšie), pričom poukázal na systematické členenie Civilného
sporového poriadku, ktoré rozlišuje v samostatne členených dieloch Tretej hlavy príslušnosť súdu vecnú

- § 12, miestnu - § 13 až § 21, kauzálnu - § 22 až § 33, funkčnú - § 34 pre krajské súdy a § 35 pre najvyšší
súd. Z neho nevyplýva, že by sa kauzálna príslušnosť mala interpretovať len ako podmnožina miestnej
príslušnosti súdov. Najvyšší súd má za to, že jednotlivé druhy príslušnosti súdu, ktoré Civilný sporový
poriadok upravuje, nemožno stotožňovať alebo vnímať ako poddruhy inej príslušnosti. Nezodpovedá
tomu vyššie uvedená právna úprava. Skutočnosť, že kauzálna príslušnosť má prioritnú povahu voči

ostatným druhom príslušnosti (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 29. januára 2019, sp. zn.
5Ndob/2/2019) neznamená, že by ju bolo možné vnímať ako poddruh inej príslušnosti. Pri výklade
prechodného ustanovenia § 471c CSP preto nemožno dospieť k záveru, že by v ňom bolo skryto (v rámci
vecnej alebo miestnej príslušnosti) zahrnuté aj zachovanie kauzálnej príslušnosti. V prípade absencie
funkčnej a kauzálnej príslušnosti v ust. § 471c CSP nejde o pravú medzeru v zákone, teda o prípad, kedy

úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti. Zo znenia § 471c
CSP podľa najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že zákonodarca zachovanie kauzálnej a funkčnej
príslušnosti v konaniach začatých do 31. mája 2023 v § 471c CSP neupravil vedome. Uvedené vyplýva
zo skutočnosti, že zákonodarca v znení tohto prechodného ustanovenia pristúpil k vymenovaniu iných
druhov príslušnosti, ktoré zostávajú zachované (vecnej a miestnej príslušnosti), avšak kauzálnu a ani

funkčnú príslušnosť neuviedol, ako aj z porovnania s prechodným ustanovením § 470 ods. 4 CSP.
Následný prípadný rozpor s dôvodovou správou a aj usmernením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky nemožno odstraňovať výkladom, ktorým by sa zmenil nepochybný obsah predmetného
ustanovenia(čl.3ods.1CSP).Naopak,krajskýmsúdomprezentovanývýklad,podľaktoréhobykonania
o odvolaniach podaných do 31. mája 2023 mali byť dokončené na pôvodných krajských súdoch funkčne

príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, nerešpektuje podľa najvyššieho súdu účel
sledovaný novelou, ktorým je v prvom rade špecializácia súdov, vrátane krajských súdov. Navrhovaný
výklad by spôsobil neželanú dvojkoľajnosť, kedy by odvolacie konania v obchodnoprávnych sporoch aj
napriek zamýšľanej špecializácii naďalej prebiehali aj na krajských súdoch, ktoré už podľa novej právnej
úpravy nemajú byť súčasťou špecializovaného obchodného súdnictva.

22. Vecná príslušnosť určuje, či v určitej veci podľa jej povahy (ratione causae) majú rozhodovať ako
súdy prvej inštancie okresné súdy alebo súdy krajské (tu len ako výnimka v konaní o abstraktnej kontrole
v spotrebiteľských veciach, opomínajúc doposiaľ neskončené konania podľa Zákona o konkurze avyrovnaní). Miestna príslušnosť konkretizuje, ktorý z vecne príslušných súdov je príslušný na konanie a
rozhodnutie danej veci. K definovaniu kauzálnej príslušnosti sa najvyšší súd už skôr vyjadril v uznesení z
29. januára 2019, sp. zn. 5Ndob/2/2019 tak, že osobitná úprava kauzálnej príslušnosti v ust. §§ 22 až 33

CSP je úprava obsahujúca kritériá určenia príslušného súdu, ktoré s ohľadom na predmet konania určujú
ako jediný oprávnený vo veci konať takto vymedzený súd aj pre prípad, že by bola inak založená podľa
všeobecných ustanovení týkajúcich sa miestnej príslušnosti príslušnosť iného prvoinštančného súdu.
Má tak povahu prioritnej voči všetkým ostatným do úvahy prichádzajúcim vymedzeniam príslušnosti.
Z uvedeného vyplýva, že tak, ako to zreteľne vyplýva aj zo systematiky CSP, je potrebné medzi

uvedenými druhmi príslušností rozlišovať a nezamieňať či (účelovo) stotožňovať kauzálnu príslušnosť
súdu s jeho miestnou príslušnosťou. Uvedený záver o potrebe rozlišovania medzi zákonom upravenými
príslušnosťami je možné z obdobných dôvodov prijať aj v prípade úpravy vecnej a kauzálnej príslušnosti
(nie je možné ich stotožňovať a zamieňať).

23. Najvyšší súd zastáva názor, že aj v prípade ostatnej novelizovanej úpravy Civilného sporového

poriadku má mať prednosť metóda teleologickej interpretácie právnych noriem, najmä ak vychádzanie
úzko len z textu zákona v znení účinnom od 1. júna 2023, ktorý explicitne nevyjadruje všetky
aspekty určenia príslušnosti odvolacích súdov v (tzv. „starých“) odvolacích konaniach začatých do 31.
mája 2023, by v konečnom dôsledku spôsobilo nejednotnosť v príslušnosti pri rozhodovaní v rámci
obchodnoprávnych sporov v režime Civilného sporového poriadku, resp. v rámci registrových konaní

v režime Civilného mimosporového poriadku (tu porov. závery najvyššieho súdu v uznesení z 27. júna
2023 sp. zn. 6Ndc/19/2023).
24. Najvyšší súd v nadväznosti na vyššie uvedené uzatvára, že pre konania začaté a právoplatne
neskončené do 31. mája 2023 zákonodarca v prechodnom ustanovení § 471c CSP výslovne určil,
že sa majú dokončiť na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája

2023. Toto ustanovenie a contrario teda nepokrýva funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov.
Najvyšší súd pritom zastáva názor, že ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny
režim týkal aj funkčnej a kauzálnej príslušnosti, vyjadril by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil
v prechodnom ustanovení § 470 ods. 4 CSP (konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom

sa konanie začalo). Preto je pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu na konanie o odvolaní
v obchodnoprávnych sporoch potrebné vychádzať z okamžitej aplikability procesného predpisu (§ 470
ods. 1 CSP), súladne so zámerom „súdnej reformy“ zahŕňajúcej špecifické požiadavky zákonodarcu
smerujúce k špecializácii súdov (sudcov) v určitých druhoch sporov stanovených zákonom tak, ako je
tomu aj v danom obchodnoprávnom spore (§ 34 ods. 1 a 2 CSP). Tento zámer je možné vyrozumieť

aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2022 Z. z. (časť A), ktorá uvádza, že reforma súdnej mapy je
jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre
špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.

25. V predloženom spore o príslušnosť bol okresným súdom konajúcim a rozhodujúcim v prvej inštancii

Okresný súd Prešov, a teda okresný súd vymedzený v § 22 písm. e) CSP, súčasne okresný súd patriaci
podľa § 3 ods. 5 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov do obvodu
Krajského súdu v Prešove.

26. Najvyšší súd, v zhode s už skôr vysloveným právnym názorom v rozhodnutí sp. zn. 5Ndob/5/2023
zo 16. augusta 2023, pri rozhodovaní o funkčnej príslušnosti súdu podľa § 34 ods. 1 a 2 CSP na konanie
o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v danom obchodnoprávnom spore súdom prvej inštancie, ktorý
je expressis verbis vymenovaný v § 22 písm. e) CSP (ale aj ktorý by v označenom ustanovení výslovne
uvedený nebol), prihliadajúc na článok 4 ods. 1 Základných princípov CSP, považuje za potrebné

zdôrazniť, že pokiaľ jedným z nosných dôvodov tzv. súdnej reformy bola špecializácia súdov, v CSP
explicitne zvýraznená novou úpravou kauzálnej príslušnosti súdov (na konanie v obchodnoprávnych
sporoch v § 22), je nespochybniteľné, že pod funkčnú príslušnosť krajských súdov vymenovaných v §
34 ods. 2 písm. a) až c) CSP je potrebné zahrnúť všetky obchodnoprávne spory riešené na všetkých
súdoch prvej inštancie spadajúcich tak do obvodov týchto troch krajských súdov, ako aj do obvodov

krajských súdov vymenovaných v § 22 písm. d) až h) CSP. To, ktoré súdy prvej inštancie (okresné,
mestské) patria do obvodu konkrétneho krajského súdu, stanovuje § 3 zákona č. 371/2004 Z. z. Keďže
ustanovenie § 34 ods. 2 CSP nestanovuje inak, niet pochýb o tom, že (a contrario) podľa § 34 ods.
1 CSP je od 1. júna 2023 daná funkčná príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajskéhosúdu v Bratislave a Krajského súdu v Košiciach ako súdov výhradne špecializovaných na konania o
odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v obchodnoprávnych sporoch všetkými súdmi prvej inštancie
vo vlastnom obvode (teda nie len okresným alebo mestským súdom v sídle krajského súdu). Na rozdiel

od tejto príslušnosti, zahŕňajúcej všetky okresné, resp. mestské súdy v obvode týchto krajských súdov
podľa zákona č. 371/2004 Z. z., potom nie je prijateľný taký výklad ust. § 34 ods. 2 CSP, vychádzajúci
úzko len z jeho jazykového znenia, podľa ktorého by uvedené krajské súdy boli príslušné aj na ďalšie
konania o odvolaniach v obchodnoprávnych sporoch, avšak len proti tým rozhodnutiam, ktoré by vydali
súdy prvej inštancie výslovne uvedené v § 22 písm. d) až h) CSP (okresné súdy v sídle ostatných

krajských súdov). Takáto dvojkoľajnosť jednoznačne nebola úmyslom zákonodarcu. V tomto kontexte
je na odkaz na ustanovenie § 22 (ako aj § 23) uvádzanom v § 34 ods. 2 CSP potrebné nahliadať
tak, že pokiaľ základom súdnej reformy je špecializácia súdov/sudcov, ustanovenie § 22 z hľadiska
kauzálnej príslušnosti súdov prvej inštancie stanovuje, ktoré z týchto súdov konajú v obchodnoprávnych
sporoch, a to s dôrazom na kauzu - právny charakter týchto sporov, potom ich majú riešiť pre celý obvod
krajskéhosúdu.Pretoajpreinterpretáciuustanovenia§34ods.2CSPzhľadiskaúčelusúdnejreformyje

podstatné hľadisko obchodnoprávneho charakteru sporov a obvodu krajského súdu, uvádzaného v § 22
písm. d) až h) CSP. Najvyšší súd pri tomto závere vychádzal čiastočne z gramatického výkladu § 34 ods.
2 CSP, najmä zo znenia „Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa...“, kde bol
zákonodarcom zvolený dôraz na konanie vymedzené v § 22 CSP (a nie na súd rozhodujúci podľa § 22
CSP), ktorý upravuje kauzálnu príslušnosť súdu v obchodnoprávnych sporoch, ako aj z teleologického

výkladu zohľadňujúceho účel novely, ktorým je špecializácia súdov (vrátane odvolacích súdov) s cieľom
zabezpečenia rýchlosti, kvality a efektívnosti rozhodovania v obchodnoprávnych sporoch, a zároveň
vychádzal z absencie prechodného ustanovenia, ktoré by obsahovalo odlišnú úpravu. Najvyšší súd
aplikoval pri zvolenom riešení aj základné princípy Civilného sporového poriadku vymedzené v čl. 4 ods.
1 CSP a čl. 17 CSP.

27. Najvyšší súd dodáva, že ustanovenie § 34 ods. 2 CSP je pri jeho interpretácii potrebné vnímať ako
normu, ktorá síce nejednoznačne a vnútorne rozporne odkazuje na ust. § 22 CSP čo do identifikácie
súdov prvej inštancie podriadených týmto odvolacím súdom, avšak zároveň ako ustanovenie, ktoré
vymedzuje výlučný okruh odvolacích súdov pre oblasť obchodnoprávnych sporov (tu akcentujúc dikciu §

34 ods. 2 - „Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní...“, teda nielen pre rozhodnutia
vydané uvedenými súdmi, ale pre všetky rozhodnutia, kde konanie má charakter obchodnoprávnej
sporovej agendy). To, že zákonodarca opomenul, že obchodnoprávnu agendu do 31. mája 2023 viedli
všetky súdy Slovenskej republiky, ako aj to, že môže nastať situácia, že nielen súdy výslovne uvedené
v § 22 CSP aj v budúcnosti budú takúto agendu rozhodovať, nemôže viesť k inému záveru, ako tomu,

že rigidný gramatický výklad predovšetkým ustanovení § 34 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 22 CSP by
spôsobil sťaženú realizáciu špecializácie súdnictva (tzv. súdnej reformy).

28. Najvyšší súd pri rozhodovaní o príslušnosti, prihliadajúc primerane aj na článok 17 Základných
princípov CSP, v zhode s už vysloveným obdobným názorom v rozhodnutí najvyššieho súdu z 27. júna

2023 sp. zn. 6Ndc/19/2023 a v rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 257/2023-58 z 27. júna 2023,
poukazuje aj na efektivitu konania a v neposlednom rade na zachovanie účelu súdnej reformy. Pre
úplnosť uvádza, že týmto nedochádza k porušeniu základného práva na zákonného sudcu (§ 3 ods.
3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ani k porušeniu
procesnoprávnejzásadytzv.perpetuatiofori(vzmysle§36CSPpríslušnosťurčenápodľarozhodujúcich

skutočností existujúcich v čase začatia konania zostáva zachovaná pre celé konanie), avšak v danom
prípade došlo k zmene funkčnej príslušnosti na základe okamžitej aplikability právnej úpravy zmien
v nastavení súdnej mapy, kompetencií súdov v rámci súdnej reformy). Funkčnú príslušnosť skúma
súd počas celého konania (§ 40 CSP). Preto pokiaľ v priebehu odvolacieho konania príde k zmene
právnej úpravy funkčnej príslušnosti, je na zákonodarcovi, aby zrozumiteľne a jednoznačne upravil, či s

ohľadom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy a s ohľadom na povinnosť súdu
skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania podľa § 40 CSP, zostáva zachovaná funkčná
príslušnosť v konaniach začatých podľa prechádzajúcej právnej úpravy, a to prijatím prechodného
ustanovenia, ktoré však v rámci novely CSP prijaté nebolo.

29. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s
postúpením veci Krajským súdom v Prešove nie je dôvodný, preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku
tohto uznesenia. Funkčne príslušným na rozhodnutie o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Prešov
je Krajský súd v Košiciach (§ 34 ods. 2 písm. c/ CSP).30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.