Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 20, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 20Odi/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122212987
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. PaedDr. Andrea Kontárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4122212987.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou PaedDr. Mgr. Andreou Kontárovou

v spore žalobcu: LIPI s.r.o., so sídlom: 044 31 Sokoľ 192, IČO: 47 023 384, zastúpený: B&B, advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom: Rázusova 1, 040 01 Košice-Juh, IČO: 47 254 106, proti žalovanému: A. A.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom: B. XX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom:
Farská 40, 949 01 Nitra, IČO: 51 721 554, v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu zamieta.

II/ Súd žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra 19.12.2022 domáhal, aby súd vydal rozsudok,

ktorým zruší konkurz na majetok dlžníka: A. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, C.,
vyhlásený na základe uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 29OdK/264/2020 zo dňa 19.11.2020.
Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo k uznaniu záväzku podľa § 323 Obchodného
zákonníka, v ktorom žalovaný vystupoval ako ručiteľ a žalobca ako veriteľ. Postavenie žalovaného
ako ručiteľa a jeho plnenie namiesto primárneho dlžníka- obchodnej spoločnosti DAFYSTAV s.r.o.,

v ktorej žalovaný vystupoval ako spoločník a konateľ, prichádzalo do úvahy vtedy, ak si tretia osoba
nesplní svoju povinnosť splácať dlhovanú sumu v dohodnutých splátkach podľa uznania záväzku.
K úhrade dlhu primárnym dlžníkom došlo len čiastočne a žalovaný ako ručiteľ ostatný dlh za primárneho
dlžníka neuhradil, v dôsledku čoho podal žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd
Banská Bystrica vydal platobný rozkaz voči obchodnej spoločnosti DAFYSTAV s.r.o. a konanie voči
žalovanému zastavil z dôvodu, že na majetok žalovaného bol uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.
29OdK/264/2020 zo dňa 12.11.2020 vyhlásený konkurz.

Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že žalovaný vo vzťahu k nemu bol nepoctivý, pretože 12 mesiacov
pred podaním návrhu na vyhlásenie tzv. „osobného bankrotu“ žalovaný uzavrel so žalobcom splátkový
kalendár vo forme jednostranného úkonu- uznania záväzku, pričom tento nemal v úmysle splniť v celosti,
teda riadne a včas, splnil z neho ako primárny dlžník len menšiu časť, ako ručiteľ fakticky vôbec neplnil
a aj napriek skutočnosti, že vedel a mal skúsenosti z podnikania, čoho dôkazom je aj jeho existencia
v dvoch obchodných spoločnostiach ako spoločník a konateľ, tak úmyselne, nie opomenutím, neuviedol
pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu svoj záväzok ako sekundárny dlžník voči žalobcovi, teda

neuviedol tento záväzok tak, aby tento mohol byť uspokojený ako pohľadávka v konkurznom konaní.
Na základe uvedeného sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného
z dôvodov uvedených v § 166g ods. 2 písm. c), písm. e), písm. g) a písm. h), pričom žiadal prihliadnuťprísnejšie na dlžníka s poukazom na § 166g ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej len ZoKR).

3/ K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý poprel tvrdenie žalobcu, že by v prílohe
svojho návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú
informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu.
V prípade žalovaného ako ručiteľa z uznania záväzku sa jedná o neistý budúci záväzok voči žalobcovi,
a preto pre žalovaného nemusel byť takýto záväzok vzniknutý niekedy v budúcnosti natoľko podstatný,

aby ho uviedol v návrhu na oddlženie, keďže dlžníkom bola výlučne obchodná spoločnosť. Zo
subsidiárnej povahy ručiteľského záväzku vyplýva, že veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho
na to veriteľ písomne vyzval. Žalobca v návrhu nepreukázal, že by sa bol obrátil na žalovaného ako
ručiteľa a požadoval od neho uspokojenie pohľadávky dlžníka ako úplne iného subjektu práva ako
žalovaného. Na základe uvedeného sa žalovaný domnieval, že nemohol oprávnene považovať pri

všetkej dobromyseľnosti v čase podávania návrhu na oddlženie predmetnú pohľadávku žalobcu za takú,
ktorú by mal povinnosť uviesť vo vyhlásení o záväzkoch. Žalovaný nemal nepoctivý zámer, keďže všetky
ostatné svoje dlhy ako fyzická osoba priznal, a preto nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že práve tento, pre
žalovaného ani nie priamy záväzok, mal úmyselne zatajiť.
Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že v prípade žalovaného ide o splnenie podmienok v zmysle §

166gods.3ZoKR,keďževtomtoprípadejezrejmé,žežalovanýjeosobou,ktorámázákladnévzdelanie,
teda súd musí prihliadať miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce jeho poctivý zámer v zmysle § 166g
ods. 4 ZoKR.

4/ K vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že medzi

žalobcom a žalovaným došlo k uznaniu peňažného záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka,
v ktorom žalovaný vystupoval ako ručiteľ a žalobca ako veriteľ. Právna veda a ani judikatúra najvyšších
súdnych autorít sa nijako neprieči tomu, že ručiteľ je sekundárnym dlžníkom. Tvrdenie žalovaného,
že nemá žiadnu vedomosť o konkurznom práve nemôže konvalidovať jeho úmyselné neuvedenie
pohľadávky voči veriteľovi (žalobcovi) titulom ručenia. Centrum právnej pomoci svojich klientov inštruuje

o potrebe uvedenia skutočne bezvýnimočne všetkých veriteľov, a preto žalobca trval na tom, že
žalovaný v čase iniciovania procesu oddlženia vedel, že pohľadávku veriteľa (žalobcu) je povinný uviesť
a nezatajiť.

5/ K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, poukazujúc na ustanovenie § 306 Obchodného

zákonníka, v zmysle ktorého sa veriteľ môže domáhať plnenia od ručiteľa až momentom, keď dlžník
nesplnil svoj splatný záväzok. Z dôkazov prezentovaných žalobcom vyplýva, že žalobca sa domáhal
prvý krát plnenia od žalovaného (ručiteľa) návrhom na vydanie platobného rozkazu, pričom v tom čase
už bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného a išlo o pohľadávku, ktorá mohla byť uspokojená
len v konkurze. Skutočnosť, že žalovaný neuviedol žalobcu v zozname veriteľov nespôsobuje, že

pohľadávka v konkurze nebola uspokojená. Skutočnosť, že pohľadávka nebola uspokojená bola
zapríčinená žalobcom, a to tým, že si neprihlásil pohľadávku prihláškou. Žalovaný zdôraznil, že ak by
aj uviedol žalobcu v zozname veriteľov, právne postavenie žalobcu by sa nezmenilo, ak by si žalobca
svoju pohľadávku sám neprihlásil. Možnosť uvažovať o nepoctivom zámere žalovaného vyplývajúceho
z neuvedenia žalobcu v zozname veriteľov by bola daná v prípade, ak by žalobca bol fyzickou osobou

(§ 166 ods. 2 písm. b) ZoKR).

6/ Okresný súd nariadil pojednávanie na 20.09.2023, na ktoré sa dostavil žalovaný a jeho právny
zástupca, nedostavil sa žalobca a právny zástupca žalobcu, preto súd pojednával s poukazom na §
180 CSP v neprítomnosti žalobcu.

7/ Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: Uznanie záväzku podľa § 323
Obch. zákonníka a dohoda o splátkovom kalendári, Potvrdenia o úhrade splátok - Slovenská sporiteľňa,
Návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12.10.2022 podaný na Okresnom súde Banská Bystrica,
Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 9Up/917/2022, Uznesenie č.k.

9Up/917/2022 zo dňa 17.10.2022, Odpoveď na žiadosť CPP zo dňa 23.11.2022.8/ Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval písomných vyjadrení. Uviedol, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal nepoctivý zámer žalovaného, nedoložil žiadne dôkazy a o ide iba
o hypotézy žalobcu.

9/ Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: Okresný súd Nitra uznesením č. k.
29OdK/264/2020-19 z 12. novembra 2020 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného,
o začatí hlavného insolvenčného konania, ustanovení správcu, vyzval veriteľov na prihlásenie
pohľadávok, oddlžil dlžníka (žalovaného) tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené

iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, uložení správcovi povinnosti bez
zbytočného odkladu individuálne informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka jeho známych
zahraničných veriteľov, uložení povinnosti správcovi predložiť v určenej lehote správu súdu, o poukázaní
preddavku správcovi a poučil účastníkov o práve podať námietku zaujatosti voči sudcovi. Predmetné
uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 223/2020 dňa 19.11.2020.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nemal poctivý zámer pri oddlžení, pretože 12 mesiacov

pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu uzavrel so žalobcom splátkový kalendár vo forme
jednostranného úkonu- uznania záväzku, pričom tento nemal v úmysle splniť v celosti, a aj napriek
skutočnosti, že vedel a mal skúsenosť z podnikania tak úmyselne neuviedol pri podávaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu svoj záväzok ako sekundárny dlžník voči žalobcovi.
Žalovaný sa v konaní bránil tým, že je pravdou, že medzi ním a žalovaným došlo k uznaniu peňažného

záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka, v ktorom žalovaný vystupoval ako ručiteľ a žalobca ako
veriteľ. V prípade žalovaného ako len ručiteľa z uznania záväzku sa jedná o neistý budúci záväzok voči
žalobcovi, a preto pre žalovaného nemusel byť takýto záväzok vzniknutý niekedy v budúcnosti natoľko
podstatný, aby ho uviedol v návrhu na oddlženie. Žalovaný ďalej uviedol, že nemal nepoctivý zámer,
keďže všetky ostatné svoje dlhy ako fyzická osoba priznal, a preto nie je na mieste tvrdenie žalobcu, že

práve tento, pre žalovaného ani nie priamy záväzok, by mal žalovaný úmyselne zatajiť.

10/ Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žaloby (ďalej len "ZoKR"), veriteľ, ktorý bol dotknutý
oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči

dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového
kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

11/ Podľa § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu

možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti

opätovne zaradil.

12/ Podľa § 166g ods. 2 ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,

b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o

dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,

f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,

j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,

l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

13/ Podľa § 166g ods. 3 ZoKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo

má iné osobitné životné skúsenosti.

14/ Podľa § 166g ods. 4 ZoKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá

mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

15/ Podľa § 166g ods. 5 ZoKR poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.

16/ Z vykonaného dokazovania vyplýva (a medzi stranami to ani nebolo sporné), že medzi žalobcom
a žalovaným došlo dňa 19.08.2019 k uznaniu peňažného záväzku v zmysle § 323 Obchodného
zákonníka, v ktorom žalovaný vystupoval ako ručiteľ a žalobca ako veriteľ.
Sporným nebolo ani to, že v dôsledku nesplateného dlhu podal žalobca návrh na vydanie platobného

rozkazu. Okresný súd Banská Bystrica konanie voči žalovanému zastavil z dôvodu, že na majetok
žalovaného bol vyhlásený konkurz.

17/ Spornou otázkou bolo v konaní, či žalovaný pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nemal poctivý
zámer. Žalobca sa domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného z dôvodov uvedených

v § 166g ods. 2 písm. c), písm. e), písm. g), písm. h) ZoKR.

18/ Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu proti žalovanému
nie je dôvodná, keď neboli splnené podmienky na zrušenie oddlženie pre nepoctivý zámer žalovaného,
o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 29OdK/264/2020. Súd v danom

prípade vychádzal z písomných vyjadrení žalobcu, žalovaného a z predložených listinných dôkazov.
Žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že žalovaný mal nepoctivý zámer v
konaní o oddlžení. Súd sa nestotožnil s tým, že by boli dané dôvody na zrušenie oddlženia tak, ako ich
žalobca uviedol v žalobe. Dôvody uvádzané žalobcom v podanej žalobe neboli v konaní preukázané.

19/ V konaní nebol preukázaný dôvod na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods.
2 písm. c) ZoKR, teda že žalovaný v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol
nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím
na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu. V tejto súvislosti žalobca za dôležitú informáciu
považuje záväzok žalovaného ako sekundárneho dlžníka voči žalobcovi. V danom prípade žalobca

nepredložil dôkaz ( ani nenavrhol vykonanie dôkazu), z ktorého by bolo možné preukázať nepoctivý
zámer žalovaného spočívajúci v neuvedení dôležitej informácie. Žalobca poukazuje na skutočnosť,
že neuvedením tohto záväzku, tento nemohol byť uspokojený ako pohľadávka veriteľa v konkurznom
konaní.
Konanie, ktoré spočíva v tom, že dlžník neuvedie veriteľa v zozname veriteľov je uvedené v skutkovej

podstate podľa § 166g ods. 2 písm. b) ZoKR, pričom toto konanie sa týka len fyzických osôb. V tomto
prípade veriteľ, ktorého žalovaný v zozname veriteľov, neuviedol, je právnická osoba. Skutočnosť,
že žalovaný neuviedol žalobcu v zozname veriteľov nespôsobuje, že pohľadávka v konkurze nebolauspokojená. Pokiaľ by žalovaný aj uviedol pohľadávku žalobcu, tak táto mohla byť v konkurze
uspokojená iba v prípade, ak by si žalobca svoju pohľadávku prihlásil prihláškou.
Žalobca nepreukázal, že žalovaný vedel, alebo musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, ktorú v návrhu

neuviedol. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že pohľadávku žalobcu neuviedol z dôvodu, že v danom
vzťahu vystupoval len ako ručiteľ. Žalobca nepreukázal, že by sa obrátil na žalovaného ako ručiteľa
a požadoval by od neho uspokojenie pohľadávky dlžníka- obchodnej spoločnosti. Žalobca nepreukázal,
žežalovanývčaseiniciovaniaprocesuoddlženiavedel,žejehopohľadávkujepovinnýuviesťanezatajiť.

20/ Z obsahu spisu má súd ďalej za to, že nebolo preukázané, že by sa dlžník úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti ( § 166g ods. 2 písm. e) ZoKR ). Žalobca nepreukázal ani neoznačil hodnotu
záväzkov dlžníka, ktorá je jednou z podmienok pre určenie a posúdenie platobnej schopnosti, resp.
neschopnosti dlžníka. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako dlžník mal ďalšie záväzky, nielen
záväzok voči žalobcovi, s ktorými bol v omeškaní a ktoré bolo potrebné vziať do úvahy na posúdenie
platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZoKR. Bez takéhoto posúdenia nie je možné konštatovať

nepoctivý zámer dlžníka - žalovaného.

21/ Ďalej v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný ako dlžník pri preberaní záväzkov spoliehal na
to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom. K uznaniu peňažného záväzku,
v ktorom žalovaný vystupoval ako ručiteľ, došlo 19.08.2019 a k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka

a k jeho oddlženiu došlo o viac ako rok neskôr. V konaní neboli predložené také dôkazy, ktoré by
preukazovali, že žalovaný sa viac ako rok pred oddlžením spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť
konkurzom. Súd poukazuje aj na to, že vo vzťahu k pohľadávke žalobcu vystupoval žalovaný ako ručiteľ,
uznanie záväzku sa týkalo dvoch obchodných spoločností. Preto súd nemohol vyhovieť žalobe a zrušiť
oddlženie žalovaného ani z dôvodu uvedeného v § 166g ods. 2 písm. g) ZoKR.

22/ Rovnako má súd za to, že žalobca nepreukázal, že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu
možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa ( § 166g
ods. 2 písm. h) ZoKR ). Tvrdenia žalobcu v tomto smere sú len všeobecné, bez konkrétneho uvedenia
spôsobu poškodenia, či zvýhodnenia konkrétneho veriteľa. Skutočnosť, že žalovaný podal návrh na

oddlženie, nie je dôkazom o tom, že by žalovaný ako sekundárny dlžník poškodil žalobcu ako veriteľa.

23/ Pri hodnotení dôvodov pre poctivý, resp. nepoctivý zámer zákon prikazuje prihliadnuť aj na osobu
dlžníka. Súd prísnejšie hodnotí tieto dôvody u dlžníka, ktorý mal v minulosti alebo stále má významnejší
majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobil

v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. Existencia ktorejkoľvek tejto
skutočností, ktorá sa viaže k osobe dlžníka, je dôvodom na prísnejšie hodnotenie dôvodov pre poctivý
zámer. Ak ide o dlžníka, ktorý má iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko tohto
veku, má vážne zdravotné problémy, načas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná
udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti, súd prihliada miernejšie k dôvodom pre posudzovanie

poctivého zámeru.
Súd sa preto v konaní zaoberal aj požiadavkou žalobcu prihliadať podľa § 166g ods. 3 ZoKR na osobu
dlžníka ( žalovaného ) prísnejšie. V tejto súvislosti žalobca žiadal zohľadniť, že žalovaný mal skúsenosti
z podnikania, čoho dôkazom je jeho existencia v dvoch obchodných spoločnostiach ako spoločník
a konateľ. Súd na tieto dôvody prihliadol a týmto sa pri vyhodnotení aj zaoberal. Súd vzal do úvahy

skúsenosti žalovaného v podnikaní, avšak žalobe napriek tomu nemohol vyhovieť, nakoľko súdu neboli
predložené také dôkazy, ktoré by odôvodňovali žalobcom uvádzané dôvody pre zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer žalovaného.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd prihliadol na jeho osobu miernejšie v zmysle §
166g ods. 4 ZoKR ako na osobu, ktorá má základné vzdelanie. Súd uvedené nemal preukázané, keďže

sám žalovaný v životopise tvoriacom prílohu k návrhu na vyhlásenie konkurzu označil, že má ukončené
stredoškolské vzdelanie s maturitou na SOU- železničné, Zvolen. Z uvedeného dôvodu súd neprihliadol
na žalovaného miernejšie podľa § 166g ods. 4 ZoKR.

24/ Súd mohol pri rozhodnutí vychádzať len z vykonaného dokazovania. Súd nevykonal na pojednávaní

výsluch žalovaného, nakoľko vykonanie tohto dôkazu navrhol žalobca, ktorý sa pojednávania
nezúčastnil.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zrušenie oddlženia
žalovaného pre nepoctivý zámer nie je preukázaný. Žalobca sa v danom prípade domáhal zrušeniaoddlženia žalovaného z dôvodov uvedených v § 166g ods. 2 písm. c), písm. e), písm. g) a písm. h)
ZoKR a § 166g ods. 3 ZoKR, pričom ani jeden z dôvodov nebol vykonaným dokazovaním preukázaný.
Takejto žalobe nebolo možné vyhovieť, keď dôkazné bremeno bolo v danom prípade na žalobcovi, ktorý

ho neuniesol, a preto súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalobca mal v
konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v zmysle § 166f ods.1 ZoKR. Dôkazné bremeno vždy
zaťažuje účastníka, ktorý uplatňuje deklarované právo, teda žalobcu. Keďže žalobca dôkazné bremeno
neuniesol, súd žalobu zamietol.

25/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

v spojení s § 262 ods. 1 CSP, a to tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal voči procesne
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra
(§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365
ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.