Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Er/302/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614201966
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Bc. Hana Žitňanská
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4614201966.2

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154,
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, 821
08 Bratislava, proti povinnému: U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Z. R. XXX, trvale bytom Z. R. -
obec, XXX XX Z. R., o vymoženie sumy 1445,70 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora
Mgr. Dušana Čerešňu, Andreja Hlinku 3858/1, 917 01 Trnava pod sp. zn. EX 305/2014, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 5 Zm

804/2013-12 zo dňa 13.8.2013, pre vymoženie sumy 1445,70 eur, úroku vo výške 6% ročne zo sumy
1445,70 eur od 18.6.2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 4,81 eur, trov predchádzajúceho
konania v sume 87,- eur, trov právneho zastúpenia v predchádzajúcom konaní v sume 190,03 eur a
všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného
a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil
dňa 13.3.2014.

Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj len EP) v návrhu na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou
oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom

indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti
tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40
použijú rovnako.

Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona

odkladajú.Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote
podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a

ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno

majiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom vždy.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo
vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky

podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v
znení účinnom do 30.4.2014 (od 1.1.2011) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno
splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým

boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, §
57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f.

Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od
23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal

nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať
aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a
šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú (§ 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým
sapriznalnárokzozmenkyprotipovinnému,ktorýjefyzickouosobouaexekučnékonaniesazačalopred

23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona
č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 EP), t. j. do 22.1.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa §
39 ods. 4 EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom
stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo
rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený
návrh podľa § 39 ods. 4 EP v zákonom stanovenej lehote (do 22.1.2016) nedoplnil.

Povinným je fyzická osoba a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe zmenkového platobného
rozkazu, t. j. rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP.

Oprávnený podaním zo dňa 20.1.2016 podaným v zákonnej lehote (súdnemu exekútorovi bolo podanie
oprávneného doručené dňa 21.1.2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade
s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. V doplnení návrhu oprávnený uviedol, že pohľadávka
vymáhaná v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého pôvodným veriteľom
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava
(ďalej aj len banka) na základe úverovej zmluvy pod č. 4000321021. Pohľadávka z nesplateného

úveru bola oprávnenému postúpená po lehote jej splatnosti v celosti spolu so všetkými súvisiacimi
právami na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 8.12.2006 so spoločnosťou
Všeobecná úverová banka, a. s. Povinný svoj dlh z nesplateného úveru uznal čo do právneho dôvodu
a výšky v písomnom uznaní dlhu a dohode o splácaní dlhu v splátkach. Zaplatenie pohľadávky z
nesplateného úveru je zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad oprávneného.

Z dôvodu porušenia platobných povinností povinným a nezaplatenia dohodnutých splátok v zmysle
uznania dlhu a dohody o splácaní dlhu v splátkach riadne a včas, povinný stratil poskytnuté platobné
výhody a dlh z nesplateného úveru sa stal splatným v celosti. Nárok na zaplatenie pohľadávky
z nesplateného úveru bol uplatnený v zmenkovom konaní. O nároku zo zmenky bolo právoplatne
rozhodnuté v zmenkovom konaní zmenkovým platobným rozkazom, ktorý je exekučným titulom v tejto

exekúcii. Oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku. Zároveň si oprávnený uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej služby
v tejto exekúcii podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (vyjadrenie k návrhu na vykonanie
exekúcie) vo výške 31,71 eur. K doplneniu návrhu predložil oprávnený zmenku evidenčné číslo 964924
vystavenú povinným dňa 28.3.2012 (ďalej aj len zmenka), uznanie dlhu a dohodu o splácaní v splátkach

zo dňa 4.5.2012 (ďalej aj len uznanie dlhu).

Zo zmenky vyplýva, že sa ňou povinný (vystaviteľ) zaviazal dňa 17.6.2012 zaplatiť bez protestu
oprávnenému sumu 1445,70 eur.

Z uznania dlhu vyplýva, že povinný ako dlžník uznal čo do dôvodu aj výšky celý svoj splatný peňažný
dlh voči oprávnenému ako veriteľovi, pričom záväzok dlžníka ku dňu spísania uznania dlhu pozostáva
zo sumy 2707,34 eur, ktorú tvorí istina v sume 1205,32 eur, úroky z omeškania v sume 1261,63 eur
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v
sume 514,37 eur. Titul vzniku dlhu z uznania dlhu nevyplýva. V uznaní dlhu je uvedený ako pôvodný

veriteľ Všeobecná úverová banka, a. s., ktorá predmetnú pohľadávku postúpila oprávnenému zmluvou
o postúpení pohľadávok. Uznanie dlhu obsahuje aj dohodu o zaplatení dlžnej sumy v pravidelných
mesačných splátkach po 75,20 eur s tým, že prvá splátka bola splatná v posledný deň v mesiaci, v
ktoromboladohodapodpísaná,ďalšiesplátkybolisplatnévždynajneskôrvposlednýdeňnasledujúceho
kalendárneho mesiaca a to až do úplného splatenia záväzku. Splnenie záväzku uznaného povinným

v dohode a tiež vzniknutého v dôsledku porušenia dohody alebo jej ukončenia bolo v uznaní dlhu
zabezpečené blankozmenkou, ktorú vystavil 28.3.2012 dlžník v prospech oprávneného s doložkou „bez
protestu“ na rad oprávneného neobsahujúcou splatnosť, zmenkovú sumu a menu. V poslednom článku
uznania dlhu je obsiahnuté prehlásenie dlžníka, že dlh môže byť v čase jeho uznania premlčaný.

Z doplnenia návrhu a predložených písomností má súd za nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. OZ), pretože jej predmetom bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 3 OZ - banka, ktorá poskytla povinnému peňažné prostriedky
vo forme úveru, je podnikateľ a medzi predmety jej činnosti patrí a aj v čase uzavretia zmluvy patrilo
poskytovanie úverov) spotrebiteľovi (§ 52 ods. 4 OZ - povinný je fyzickou osobou a nebolo preukázané,

že konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti).

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi v predpísanej písomnej forme.
Uznanie dlhu podľa § 558 OZ zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Ktomu, aby uznanie dlhu malo účinky, je potrebné, aby a) dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, b)
v písomnom uznaní bol dlh určený (uznaný) čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu nespôsobuje zánik
pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Uznať podľa § 558 OZ

je možné aj premlčaný dlh. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase
jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či
pre skutkový alebo právny omyl, napr. pretože nepoznal ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie
spomenuté právne následky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku, preto
sa dlžník môže brániť námietkami, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Uznanie dlhu

spôsobuje okrem vzniku právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, aj prerušenie premlčania a
začiatok novej 10 ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 110 ods. 1 OZ. Pod premlčaním sa
rozumie oslabenie práva - súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa neuplatnilo v stanovenej lehote
(premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku premlčania (s výnimkou podľa ustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý však v čase podpísania uznania dlhu resp. rozhodovania
rozhodcovského súdu nebol platný). Uznanie dlhu predstavuje cieľ sledovaný veriteľom a nie dlžníkom,

pričom súd nemá pochybnosti, že ak dlžník podpisuje dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom
neurobí to z dôvodu, aby uznal svoj dlh a tým si zhoršil svoje postavenie, ale aby dosiahol splatenie
dlhu formou splátok.

Vychádzajúc zo znenia dohody o uznaní dlhu súd konštatuje, že ide o formulárový, oprávneným vopred

pripravený dokument, ktorý mal zdanlivo pôsobiť ako ústupok povinnému vo forme povolenia splátok
dlhu, ktorého skrytým cieľom však bolo dosiahnutie uznania dlhu, a tým predĺženie premlčacej lehoty
na uplatnenie žalobného nároku a súčasne prenesenie dôkazného bremena ohľadom preukazovania
existencie dlhu na povinného. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený používal vo
viacerých prípadoch so spotrebiteľmi (sú v ňom vopred vypísané jeho údaje) vo vzťahu k neurčitému

počtudlžníkov(údajeodlžníkochazáväzkochsúnáslednedopisovanédoformulárarukou).Prehlásenie
dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté, keďže uznanie dlhu sa nachádza v
úvode (na prvej strane dohody), no prehlásenie dlžníka o možnosti, že dlh je premlčaný, sa nachádza
až v závere dohody (posledný článok dohody). Uzatvorenie takejto dohody, keď neboli dodržané
princípy dobromyseľnosti a čestnosti, je v rozpore s dobrými mravmi. Samotné umiestnenie prehlásenia

povinného o tom, že dlh môže byť v čase jeho uznania premlčaný, svedčí tomu, že zo strany
oprávnenéhodošlovovzťahukpovinnémukporušeniuodbornejstarostlivosti.Jenelogické,abypovinný
ako spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o premlčaní (jednak, že dlh je premlčaný ale tiež, čo premlčanie
znamená), mal záujem podpísať uznanie dlhu vrátane dohody o zabezpečení záväzkov z uznania dlhu
blankozmenkou a v konečnom dôsledku si tak zhoršiť svoje postavenie.

Súd má zato, že pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, pričom v
prípade, že oprávnený uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.
z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobu a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody

(§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa).

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej

praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zákona o
ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie
obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri
dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r/ zákona o ochrane spotrebiteľa).Zámer oprávneného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní dlhu povinným
súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené znaky tohto zákonného inštitútu

a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane oprávneného ako aj potenciálne riziko, že takéto
konanie naruší správanie spotrebiteľa. Takýto záver podporuje skutočnosť, že oprávnený predložil
povinnému vopred pripravenú formulárovú dohodu, pričom má súd za nesporné, že povinný sa ocitol
v nerovnom postavení s oprávneným, u ktorého je lepšia znalosť práva a dostupnosť právnych služieb
a tak mal možnosť (ktorú aj využil) vopred pripraviť jednostranne formulárovo napísanú dohodu, ktorú

povinnému následne predložila na to určená osoba, ktorej úlohou bolo dosiahnuť podpis povinného
na dohode. Oprávnený, ktorý sám umiestnil text vedomosti o premlčaní dlhu mimo textu samotného
uznania dlhu, a to až do záverečných ustanovení dohody (posledný odsek dohody), porušil odbornú
starostlivosť vo vzťahu k povinnému ako spotrebiteľovi, v dôsledku ktorej mohlo dôjsť k narušeniu
ekonomického správania spotrebiteľa. Súd má zato, že v dôsledku konania oprávneného mohol byť
povinný ako spotrebiteľ konfrontovaný, či už momentom prekvapenia, neskúsenosti a aj neznalosti

práva, čo mohlo ovplyvniť jeho správanie, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače
uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára, vrátane dohody o zabezpečení záväzkov z uznania
dlhu blankozmenkou.

Dohodu u uznaní dlhu bolo na základe uvedeného potrebné posúdiť za neplatný právny úkon, ktorý

svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom. Súd nepochybuje o tom, že
povinnosť riadne plniť záväzky patrí medzi základné povinnosti v záväzkových vzťahoch. Rovnako
súd považuje za logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh v splátkach, no je
nečestné, ak sa kontraktačná situácia zneužije s cieľom zabezpečiť si splnenie premlčaného záväzku
spotrebiteľom tým, že mu je predložená dohoda o možnosti dlh splácať, ktorej hlavným zámerom však

je uznať dlh. Takéto praktiky sú zakázané (§ 7 zákon o ochrane spotrebiteľa). Právny úkon, ktorý je
v rozpore s ustanovením zákona, je neplatný (§ 39 OZ). Súd nevidí žiadny dôvod nevzťahovať tento
záver aj na rozpor právneho úkonu so zákonným ustanovením § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Právny úkon porušujúci ustanovenie § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa je neplatný pre rozpor
so zákonom.

Uznanie dlhu podpísané povinným dňa 4.5.2012 súd považuje za absolútne neplatný právny úkon aj
podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 558 Občianskeho
zákonníka, pretože nie je určité a zrozumiteľné, nakoľko vznikajú pochybnosti o obsahu prejavu vôle
dlžníka. Povinný mal uznať dlh voči veriteľovi (oprávnenému), ktorý sa stal nadobúdateľom pohľadávky

voči povinnému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej s bankou. Z akého titulu mal
vzniknúť dlh, ktorý povinný uznal čo do dôvodu a výšky, z uznania dlhu nevyplýva. Podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný. Podmienkou uznania dlhu je, že musí ísť o dlh určitý, teda dlh musí byť jednoznačne
identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným dlhom (záväzkom). Z dohody o uznaní dlhu podpísanej

povinným nemožno jednoznačne a bez pochybností určiť, aký dlh mal povinný vlastne uznať, keďže
dôvod dlhu (titul jeho vzniku) v uznaní dlhu uvedený nie je. Z uznania dlhu nemožno ani zistiť, aký
konkrétny nárok predstavuje uznaná dlžná istina v sume 1205,32 eur, ani aké úroky z omeškania vo
výške 1261,63 eur povinný uznal (ich výšku, z akej sumy a za aké obdobie boli vypočítané) a rovnako ani
aké konkrétne náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavuje suma 514,37 eur. Určitosť prejavu

vôle uznať právo čo do dôvodu a výšky, musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný,
nestačí, že dlžníkovi, ktorý jednostranný právny úkon urobil, prípadne veriteľovi, ktorému bol právny
úkon adresovaný, boli dôvod a výška uznaného práva jasné, ak nie sú poznateľné z obsahu listiny.

Uznanie dlhu (záväzku) odporcom v dohode zo dňa 4.5.2012 považuje súd aj za právne neúčinné.

Uznať možno aj premlčaný dlh, takéto uznanie má však s poukazom na ustanovenie § 558 OZ právne
účinky, len pokiaľ ten, kto dlh uznal, o premlčaní vedel. Z listín predložených oprávneným nemožno
vyvodiť, že povinný bol pred podpisom dohody oboznámený s tým, že dlh je premlčaný a čo premlčanie
dlhu znamená, a túto vedomosť nepreukazuje ani prehlásenie nachádzajúce sa mimo textu samotného
uznania dlhu v závere dohody, že dlh môže byť premlčaný. Práve naopak takéto prehlásenie o možnosti

premlčaniadlhuvyvolávaodôvodnenýpredpoklad,žepovinnývedomosťopremlčanídlhunemal.Keďže
o vedomosti povinného o premlčaní dlhu sú pochybnosti, platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§
54 ods. 2 OZ), t. j. že povinný o premlčaní dlhu v čase podpisu dohody nevedel. Skutočnosť, že
dlh bol ku dňu podpisu uznania dlhu premlčaný má súd za preukázanú. Premlčanie znamená, žeprávo, ktoré sa neuplatnilo v stanovenej lehote, nemožnosť súdne vymáhať. Právo môže byť vykonané
prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu na súde. Podľa doplnenia návrhu bola
pohľadávka oprávnenému postúpená po lehote jej splatnosti pôvodným veriteľom (bankou) - zmluvou

zo dňa 8.12.2006. Z toho jednoznačne vyplýva, že dňa 8.12.2006 bola pohľadávka už splatná, uplatniť
právo na zaplatenie dlhu na súde žalobou mal tak oprávnený (resp. jeho právny predchodca) možnosť
prvýkrátminimálnedňa9.12.2006.Najneskôrdňom9.12.2006začalaplynúťtrojročná premlčanialehota
(§ 101 OZ), ktorá uplynula dňa 9.12.2009 a dohodu o uznaní dlhu povinný podpísal dňa 4.5.2012. Už z
tejtoskutočnostivyplýva,žeoprávnenýpripredloženíuznaniadlhupovinnémunapodpiskonalvrozpore

s dobrými mravmi, pretože napriek tomu, že musel mať vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, v uznaní
dlhu predformuloval prehlásenie povinného, že dlh iba môže byť premlčaný.

Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že
vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha

nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo
prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.

Oprávnený doplnením návrhu skutočnosť, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou nepreukázal, naopak preskúmaním doplnenia návrhu a k nemu predložených
listín bolo zistené, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmenkový súd
vydal zmenkový platobný rozkaz na základe zmenky, ktorá mu bola predložená oprávneným, pričom
táto bola vyplnená na základe dohody vyplývajúcej z uznania dlhu. Keďže bolo zistené, že uznanie

dlhu je neplatným právnym úkonom, že je voči povinnému právne neúčinné a že oprávnený konal pri
jeho zabezpečení, t. j. predložení povinnému na podpis, v rozpore s dobrými mravmi, súd dospel k
záveru, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nebolo prihliadané na rozpor s dobrými mravmi
a so zákonom (o ochrane spotrebiteľa). Zmenkový súd rozhodol na základe zmenky, pričom neskúmal
spotrebiteľskú zmluvu a uznanie dlhu, z ktorých plnenie bolo zmenkou zabezpečené (inú dohodu o

vyplňovacom práve k blankozmenke okrem tej, ktorá vyplýva z uznania dlhu oprávnený nepredložil).
Zmenkový súd tiež neprihliadal ani na neprípustnosť použitia zmenky. Uznanie dlhu vrátane dohody o
vyplňovacom zmenkovom práve podpísal povinný 4.5.2012 (zmenku vystavil už dňa 28.3.2012), kedy
zákon č. 129/2010 Z. z. (§ 17 ods. 3) použitie zmenky na splnenie alebo zabezpečenie splnenia dlhu v
súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nepripúšťal.

Súd vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku zastavil. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku,
podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje
(predpokladá), že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.

Oprávnenývtejtoveciskutočnosť,ževoveciniesúdanédôvodynazastavenieexekúciepodľa§57ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku nepreukázal, naopak preskúmaním doplnenia návrhu a predložených
písomností boli dôvody na zastavenie exekúcie podľa uvedeného zákonného ustanovenia zistené.

O trovách exekúcie súd rozhodne podľa §-ov 251 ods. 4, 167 ods. 2 a 151 ods. 7 Občianskeho súdneho

poriadku a § 200 ods. 5 Exekučného poriadku samostatným uznesením.