Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/499/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209373
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4612209373.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13C/359/2012-64 zo dňa 14.11.2014 a uzneseniu Okresného
súdu Levice č. k. 13C/359/2012-95 zo dňa 27.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 13C/359/2012-64 zo dňa 14.11.2014 p o t v r

d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 13C/359/2012-95 zo dňa 27.04.2015 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa návrhom podaným
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie titulom majetkovej škody sumu vo výške 3.020,71
eura a titulom nemajetkovej ujmy sumu 604,17 eura, ako aj k náhrade trov konania. Návrh odôvodnil
tým, že exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: 4381816 dlžníkom: I. C., nar. XX.XX.XXXX (povinná). Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 16869 /2010.

Exekútor predložil návrh žalobca na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne
príslušnému súdu (Okresný súd Topoľčany)(ďalej len „ Exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobca ďalej uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a k rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.02.2011 (konanie sa začalo dňa 09.11.2010) a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 100 dní!). V exekučnom konaní
vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadostisúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti
ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že exekučný
súd má zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom
vykonal opätovné posúdenie práva žalobca na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným

Žalovaný zaslal súdu písomné vyjadrenie zo dňa 24.04.2014, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť a
priznať žalovanému náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď žalobca síce
podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Uviedol,
že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie
neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď neuplynula 6
mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť,

na základe čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že žalobca podal
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23.04.2012, pričom už 27.09.2012
bola súdu doručená žaloba vo veci a je teda zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej
lehoty, ale skôr. K postupu súdu žalovaný uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným

titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na
vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa
týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na

to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Uviedol ďalej,
že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia,
ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny
úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii
nezákonného rozhodnutia. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so

zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne a proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie. Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o vydanie poverenia a 15 dňová lehota sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie na základe exekučného titulu (okrem titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP). Ak ho súd
nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu,

keďžeideozložitýprocesposudzovaniažiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrhuna
vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala

vzniknú z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že
sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej

sťažnosti. Žalovaný namietal aj premlčanie návrhu, keď k nesprávnemu úradnému postupu okresného
súdu malo dôjsť k období pred dňom 23.04.2009 teda tri roky pred uplatnením si nároku v rámci
predbežnéhoprerokovaniaveci.Žalobcapodľažalovanéhovprvomradenepreukázalexistenciudlžníka
ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, a nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky
a vznik, ani výšku škody. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho

a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla
škoda postupom okresného súdu. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že by v namietanom
konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková
škoda.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom z fotokópie exekučného spisu OS Topoľčany sp.
zn. 8Er/845/2010 zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na
súd dňa 22.12.2010, Okresný súd v Topoľčanoch uznesením zo dňa 14.01.2011 pod č. k. 8Er/845/2010
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom uznesenienadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2011. V danom prípade exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súduzodňa 07.09.2010sp.zn.SR07392/10.Žalobcavnávrhutvrdil,žekrozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 100

dní.

Žalobca v návrhu namietal nesprávnosť konajúceho súdu, ktorý preskúmaval exekučný titul, na ktorú
činnosť nemal v exekučnom konaní právomoc, preskúmanie vykonal neoprávnene, čím spôsobil
prieťahy v konaní. Súd v tomto súdnom konaní pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vychádzal z platnej

právnej úpravy.

Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla procesnému súdu dňa 22.12.2010 ku
ktorému dátumu už bol s účinnosťou od 01.06.2010 novelizovaný Exekučný poriadok, v ktorom bolo
v ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/ uvedené rozhodnutie rozhodcovského súdu ako exekučného titulu.
Neobstojí preto názor žalobca, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm.

i/ Exekučného poriadku. Takéto posúdenie vyplýva aj z komentára §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
ktorý potvrdzuje, že rozhodcovský rozsudok je potrebné posudzovať za exekučný titul podľa §-u 41 ods.
2písm.d/Exekučnéhoporiadku.NazákladenovelyExekučnéhoporiadkuúčinnejod01.06.2010došlok
zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku. Exekučný poriadok
novelizovaný zákonom č. 144/2010 Z. z. sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona

(komentár k § 44 Exekučného poriadku).Súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 15.04.2013 sp. zn. II.ÚS 248/2013-21 v ktorom skonštatoval, „ že z ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti, o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v

zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 1 písm. c/ (t.j. ak je exekučným titulom
notárska zápisnica a d/ (t.j. ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok) Zákon upravuje túto
výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená
výnimka upravuje v § 44 ods. 2 týkajúca sa udelenia poverenia za vykonanie exekúcie, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica, bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom

č. 144/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
a to s účinnosťou od 1.júna 2010“.

V predmetnom exekučnom konaní bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu a teda lehota

15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala.

V prípade, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu existencie neprimeraných podmienok (napr. neplatná rozhodcovská doložka)
dojednaných v spotrebiteľskej zmluve podľa §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernice 93/13

EHS stáva sa rozhodcovský rozsudok nulitným aktom , ktorý netvorí prekážku rozsúdenej veci (res
iudicata).

Žalobcanepreukázalvkonanínesprávnyúradnýpostupvdôsledku,ktorého malabyťspôsobenáškoda
v žalovanej výške, nepreukázal tiež príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. V konaní nebol zistený právny základ
zodpovednosti odporcu za škodu. Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd neskúmal existenciu škody
a nemajetkovej ujmy , ani ich rozsah. Takýto postup súdu by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti
občianskeho súdneho konania a nadbytočný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu
spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, §
17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 z. č. 514/2003 Z. z. a § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2 z. č. 233/1995 Z. z.Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“

novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure
a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,
kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd zamietol
znalecké dokazovanie, čím mu objektívnym spôsobom znemožnil preukázať výšku materiálnej škody

a mechanizmus jej vzniku. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na
spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca ďalej
nesúhlasil s tým, ako prvostupňový súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania. Je toho názoru, že
k premlčaniu práva nedošlo. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 08.03.2016.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Levice

žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového

súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol
a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací
súd uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom

čase, pričom ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a jej výšku
nezdokladoval a nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Z
tohtodôvoduprvostupňovýsúdpostupovalsprávne,keďznaleckédokazovaniezaúčelomeventuálneho
stanovenia výšky škody nenariadil.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil
žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané
odvolanie v sume 20,-- eur.

Účelomsúdnychpoplatkovjeaspoňčiastočnáúhradanákladovspojenýchsosúdnymkonanímzostrany
účastníkov konania. Poplatníkom je žalobca poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych
poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za

podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej
veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,-- eur podľa položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa 15.01.2015proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam
žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu, odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo
súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4
ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/)
zrušené. Keďže odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania (zo dňa 15.01.2015),
ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 16.01.2015, nemožno na odvolacie konanie aplikovať
ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle

prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia
odvolacieho konania, t. j. 16.01.2015, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu.
Povinnosťou žalobcu bolo zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak
neurobil, súd mu poplatkovú povinnosť uložil uznesením.

Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a
- výzva v zmysle ustanovenia § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle
ustanovenia § 12 vyššie citovaného zákona) a tak tomu bolo i v predmetnej veci. Súd teda konal
na základe zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich
poplatkovej povinnosti ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych

poplatkov sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti
podlieha podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca mienil
nespoplatniť odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr.
ako pri položke 13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní

sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania, odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov
vymedzených žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.

Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie

odvolania, odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov
tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.