Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010006
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0019010006.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce - samosudca JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 30.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

E.. E. H., nar. XX.XX.XXXX v A. E., trvale bytom E., S. XXXX/XX, lekár,

uznáva sa vinným

- z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr.zák.

preto, že

dňa 10.07.2018 v čase okolo 09.40 hod., riadil osobné motorové vozidlo zn. H. XXX, EČ: MI-XXXDY, v
E. po ulici J. B. smerom k hotelu D., kde počas parkovacieho manévru zastavil pri pravom okraji vozovky
a chystal sa z auta vystúpiť, aby sa presvedčil či môže cúvanie vykonať bezpečne, pričom na vozidle

otvoril predné ľavé dvere v čase, kedy popri ľavej strane prechádzal cyklista D. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvalé bytom E., Jána A. Komenského XXX/XX, na dámskom bicykli modrej farby nezistenej značky,
následkom čoho cyklista narazil bicyklom do okraja otvorených ľavých predných dverí vozidla, spadol
na vozovku a utrpel ťažké zranenia,
ktorým dňa 25.07.2018 v NsP Michalovce podľahol, čím porušil ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke,

teda

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,

za to sa odsudzuje

Podľa § 149 ods.1 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm.j, 38 ods.3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní

15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/Tr.zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a
podľa § 50 ods.1 Tr.zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkazuje poškodeného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25,

851 01 Bratislava, IČO : 35 942 436 s nárokom na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal tunajšiemu súdu obžalobu na obvineného MUDr. E.
H. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1,2 písm.a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené

v obžalobe.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav.
Obžalovaný E.. E. H. nevyužil svojho zákonného práva vykonať na hlavnom pojednávaní jedno z
vyhlásení, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že kritického dňa chcel svojím vozidlom na parkovisku v
centre mesta nacúvať medzi dve za sebou stojace vozidlá, pričom pri nacúvaní jeho vozidlo ešte bolo

mimo os, to znamená, že trčalo z radu zaparkovaných áut a preto sa chcel po nazretí do spätných
zrkadiel pootvorením ľavých dverí presvedčiť či môže cúvať dozadu ďalej a keď otvoril dvere na
maximálne 10 až 15 cm, tak zrazu počul náraz a videl spadnúť cyklistu, ktorému následne poskytol
pomoc.

Svedok O.. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa videl cúvajúce
vozidlo, ktoré nedokončilo cúvací manéver, keďže zadná časť bola v podstate na parkovacom mieste,
avšak predná časť bola ešte na ceste, a preto vodič otvoril trošku dvere v snahe zistiť či môže ešte
cúvať, pričom cyklista musel vidieť, že predmetné vozidlo cúva, že cúvací manéver nie je dokončený,
že má pred sebou prekážku, avšak cyklista si podľa jeho názoru nevšimol, že predmetné vozidlo cúva

a tak narazil do otvorených dverí vozidla maximálne na šírku 15 cm a ak by neboli tieto dvere otvorené
tak podľa jeho názoru by cyklista vrazil do spätného zrkadla alebo do predného blatníka tohto vozidla
okolo ktorého išiel napriek ním uvedeným skutočnostiam cyklista v tesnej blízkosti.
Svedok zároveň uviedol, že k nehode nedošlo tak, že obžalovaný otvoril dvere, ktorými by zrazil cyklistu,
ale vodič najprv otvoril dvere na šírku maximálne 10-15 cm a cyklista do týchto dverí narazil, pričom je

si 100% istý, že cyklista nedával pozor na cestu

Znalec Ing. O. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na
záveroch znaleckého posudku a v súvislosti s bezpečným odstupom cyklistu uviedol, že v takýchto
prípadoch nie je zákonom definovaný bezpečný odstup pri parkujúcich vozidlách, avšak z technického

hľadiska cyklista mohol predvídať pri parkujúcom vozidle, ktoré cúvalo, že sa môžu otvoriť dvere,
prípade sa vozidlo môže pohnúť aj dopredu, na základe čoho mohol dodržať väčší bočný odstup od
vozidla.

V súvislosti s výhľadom cez ľavé spätné zrkadlo znalec uviedol, že zo strany obžalovaného mohlo dôjsť

pri otáčaní hlavy k prehliadnutiu cyklistu.

Poškodená E. E. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní uviedla, že nebola účastníčkou dopravnej nehody a preto sa k nej nevie vyjadriť, avšak
obžalovaný sa za svoje konanie všetkým ospravedlňoval a bol nápomocný pri liečbe a návštevách otca

v nemocnici.

Poškodená Mgr. E. W. (C., z.p.) vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na
hlavnom pojednávaní uviedla, že na základe poskytnutia zdravotnej starostlivosti si poisťovňa uplatňuje
nárok na náhradu škody vo výške 14. 518,19 €.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie je zrejmé miesto na ktorom došlo
ku spáchaniu trestného činu.

Zo zápisu o dychovej skúške vyplýva, že obžalovaný v čase dopravnej nehody nemal požité alkoholické
nápoje.

Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že má zaznamenaných v karte jedenásť záznamov o dopravných
priestupkoch v období rokov 2006 až 2015.

Obžalovaný je z miesta bydliska aj zamestnávateľom hodnotený kladne, doposiaľ nebol súdne trestaný.Súd postupujúc v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por. vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, pričom dospel k jednoznačnému záveru, že prokurátor na hlavnom pojednávaní

preukázal, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1 Tr.zák., avšak nepreukázal, aby svojím konaním naplnil aj všetky znaky žalovanej
skutkovej podstaty trestného činu podľa ods. 2/ Tr.zákona.

Na základe vykonaného dokazovania a to hlavne svedeckej výpovede znalca Ing. G. a jeho znaleckého

posudku súd zastáva jednoznačný názor, že obžalovaný svojím konaním porušil ust. § 24 ods. 1 zák. č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke , keď otvoril dvere na vozidle bez toho, aby sa jednoznačne presvedčil
či tým nie je ohrozená bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky, v dôsledku čoho po čiastočnom
otvorení dverí do týchto narazil prichádzajúci nebohý poškodený a v dôsledku pádu na zem utrpel
závažné zranenia, ktorým následne podľahol.

V uvedenom prípade je však potrebné poukázať aj na správanie sa už nebohého poškodeného D. A.,
ktorý v kritickom čase jazdil na bicykli po parkovisku v smere približujúc sa ku vozidlu obžalovaného,
ktoré ako to vyplýva aj z výpovedí obžalovaného, svedka O.. H., ale aj fotodokumentácie znaleckého
posudku v kritickom momente nebolo zaparkované, ale obžalovaný sa snažil so svojím vozidlom
zaparkovať pozdĺž cesty medzi dve stojace autá a ak by nebohý poškodený venoval náležitú pozornosť

situácii na parkovisku, tak by musel vidieť, že obžalovaný zaparkováva - t.j. snaží sa zaparkovať
svoje motorové vozidlo a jeho parkovací manéver nebol dokončený, skutočnosť, ktorá vyplýva aj zo
skutkovej vety v obžalobe (počas parkovacieho manévru), tak v prípade venovania náležitej pozornosti
zo strany nebohého poškodeného mal obísť predmetné vozidlo vo väčšej bočnej vzdialenosti od vozidla
obžalovaného, ktoré sa snažilo zaparkovať, pretože v prípade uskutočňovania parkovacieho manévru

mu muselo byť zrejmé, že tento parkovací manéver nie je ukončený a že na predmetnom vozidle sa
môžu otvoriť dvere, čo sa v skutočnosti aj stalo a aj keď obžalovaný otvoril bočné dvere v maximálnej
vzdialenosti 10 -15 cm, tak poškodený do týchto dverí narazil a aj z tejto šírky otvorenia dverí je zrejmé,
že poškodený nebohý nevenoval náležitú pozornosť pri riadení bicykla, pretože v opačnom prípade by
jazdil v oveľa väčšej vzdialenosti od vozidla obžalovaného najmä ak aj podľa výpovede svedka Ing. H.

na ľavej strane parkoviska mu v tom nebránila žiadna skutočnosť.

Aj keď bočný odstup v uvedených prípadoch nie je uvedený v zákone, ako to uviedol na hlavnom
pojednávaní aj znalec Ing. G., tak na druhej strane taktiež uviedol skutočnosti na ktoré už poukázal
aj súd, to znamená, že cyklista pri parkujúcom vozidle, ktoré cúvalo, mohol predvídať, že sa môžu na

vozidle otvoriť dvere, prípadne sa vozidlo môže pohnúť aj dopredu a mohol dodržať väčší bočný odstup
od tohto vozidla.
Súd považuje za potrebné poukázať na tú dôležitú skutočnosť, ktorá zohrala dôležitú úlohu pri
rozhodovaní o vine obžalovaného, že v uvedenom prípade sa nejedná o klasický prípad , keď vozidlo
stojí, ale jedná sa o prípad, keď obžalovaný sa so svojím vozidlom snažil zaparkovať, t.j. uskutočňoval

parkovací manéver, na základe čoho súd konštatuje, že vozidlo nestálo zaparkované, ale obžalovaný
zaparkovával predmetné vozidlo, s ktorým pri zaparkovávaní sa snažil pootvorením dverí zistiť či ešte
môžecúvať´ďalejdozadu,keďžeprednáčasťautabolamimorovnobežnejosiostatnýchzaparkovaných
áut, zasahovala na cestu a táto skutočnosť pri pozornosti nebohého poškodeného mu musela byť
známa a tejto skutočnosti t.j. že pred ním sa snaží zaparkovať vozidlo obžalovaný, mal tiež prispôsobiť

svoju jazdu ako riadny účastník cestnej premávky za účelom neohrozenia ostatných účastníkov cestnej
premávky v zmysle všeobecných ust. § 3 ods. 2 písm.a/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke .

V nadväznosti na konštatovanie znalca z odboru dopravy o neexistencii zákonom upravenej povinnosti
o bočnom odstupe cyklistu pri obchádzaní vozidla súd poukazuje na osobitné ustanovenie o cyklistoch

a to konkrétne § 55 ods. 5, ktoré sa zaoberá predchádzaním cyklistu pomaly idúceho alebo stojaceho
vozidla aj po pravej strane, v rámci čoho je cyklista povinný dbať na zvýšenú opatrnosť a vzhľadom k
tomu, že zo znenia samotného citovaného ustanovenia vyplýva, že pomaly idúce alebo stojace vozidlo
môže cyklista predchádzať aj po pravej strane, pričom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť, tak podľa
názoru súdu je úplne zrejmé, že ak má cyklista povinnosť dbať na zvýšenú opatrnosť pri predchádzaní

vozidla aj po pravej strane, tak takú istú povinnosť dbať na zvýšenú opatrnosť má cyklista povinnosť
aj v prípadoch ak predchádza vozidlo po ľavej strane, situácia, ktorá môže nastať a aj nastala v tomto
konkrétnom prípade.Súd môže oprieť výrok o vine obžalovaného len za predpokladu, že existuje súhrn priamych aj
nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom
sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,

že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne tieto dôkazy musia vylúčiť možnosť iného záveru.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemá žiadne pochybnosti o závažnom spoluzavinení
poškodeného nebohého D. A. na predmetnej dopravnej nehode a preto uznal vinu obžalovaného len
podľa odseku 1 § 149 Tr.zák. a nie aj podľa ods. 2 písm.a/ Tr.zák., keďže prokurátor na hlavnom

pojednávaní nepreukázal, aby obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil smrť závažnejším spôsobom
konania.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu postupoval v súlade s ust.§§ 34, 36,37,38 Tr.zák., s tým,
že prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti,
priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, spoluzavinenie nebohého

poškodeného, samotný postoj obžalovaného ku spáchanému skutku, ospravedlnenie sa poškodeným,
následnúpomocrodinnýmpríslušníkompodopravnejnehodevsúvislostisnemocničnoustarostlivosťou
o nebohého poškodeného a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní pätnásť mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu šestnásť mesiacov.

V súvislosti s uloženým trestom súd prihliadol aj na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, keď
obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný (§ 36 písm.j/ Tr.zák.), avšak na druhej strane prihliadol
zároveň aj na tú skutočnosť, že v uvedenom prípade došlo k neodstrániteľnému následku pri spáchaní
trestného činu a to k smrti nebohého poškodeného.

Vzhľadom na spoluzavinenie nebohého poškodeného pri dopravnej nehode súd neuložil obžalovanému
trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel.

Súd považuje vyššie uvedený trest za spravodlivý a zákonný, ktorý spĺňa účel trestu tak z hľadiska
individuálnej ako aj generálnej prevencie, pretože bude dostatočne výchovne pôsobiť na obžalovaného,

aby viedol v budúcnosti riadny život, aby sa nedopúšťal takejto alebo inej trestnej činnosti a zároveň
bude odradzujúco pôsobiť na ostatných členov spoločnosti, aby sa nedopúšťali žiadnej trestnej činnosti.

Súd zároveň odkázal C. zdravotnú poisťovňu, a.s. s nárokom na náhradu škody na civilný proces
vzhľadom na spoluzavinenie nebohého poškodeného, ako aj skutočnosť, že obžalovaný nahlásil

dopravnú nehodu príslušnej poisťovni.

Súd zároveň na hlavnom pojednávaní nepripustil poškodenú Martu Mechírovú s nárokom na náhradu
škody, pretože poškodená strana si neuplatnila túto náhradu škody riadne (konkretizujúc výšku nároku
na náhradu škody) a včas, t.j. do skončenia prípravného konania, ale až po jeho ukončení, pričom toto

rozhodnutie nebráni poškodenej strane vymáhať si náhradu škody v civilnom konaní.

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje

aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá

odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súdodoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.