Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511213576
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7511213576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa F. Q.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho na M. ul. č. XXX/XX v F. P., zastúpeného advokátom JUDr. Milanom
Slebodníkom so sídlom kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul.č. 20 proti odporcovi F. P. nar. XX.XX.XXXX
bývajúcemu na U. ul.č. XX v P. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Košice-okolie zo 4.2.2013 č.k. 13P 39/2011-125 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od odporcu pre navrhovateľa a
o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti od 1.4.2012 do budúcna.

Z r u š u j e rozsudok o zvýšení výživného od 20.9.2011 do 31.3.2012, o zamietnutí návrhu v
prevyšujúcej časti za toto obdobie o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a o trovách konania
a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P
272/2010-63 z 31.5.2011 tak, že zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľa z 90,-€ na 120,-€ mesačne
od 20.9.2011 splatné vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 520,-€ za obdobie od 20.9.2011
do 28.2.2013 zaviazal odporcu splácať v mesačných splátkach po 20,-€ spolu s bežným výživným s

tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, stane sa splatný celý dlh. V prevyšujúcej časti návrh
zamietol, zamietol aj návrh odporcu na zníženie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

V odôvodnení rozhodnutia konajúci súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 20.9.2011
domáhal zvýšenia výživného od odporcu z 90,-€ na 350,-€ mesačne od podania návrhu do budúcna. V
návrhu uviedol, že štúdium na strednej škole skončil maturitou, ktorej absolvovanie, vrátane maturitného

večierka, ho stálo 400,-€, pretože si musel zakúpiť spoločenské oblečenie, topánky, košeľu a kravatu.
V poslednom ročníku na strednej škole podal štyri prihlášky na štúdium na vysokej škole, za čo zaplatil
od 25,-€ až do 40,-€ za prihlášku, podľa toho, na akú školu ju podával. Konštatoval, že bol prijatý na
Technickú univerzitu, na Fakultu riadenia leteckej dopravy v Košiciach, na ktorú denne dochádza a
cestovné z miesta bydliska na fakultu ho stojí mesačne 50,-€. V tejto súvislosti sa mu zvýšili výdavky
súvisiace najmä s nákupom štúdijnej literatúry a tiež je nevyhnutné kúpiť si notebook, ktorý musí
používať počas štúdia. Doposiaľ určené výživné je nepostačujúce a podieľajúce sa na uspokojovaní jeho

odôvodnených potrieb a výživy len v minimálnom rozsahu. Zdôraznil, že má ďalšie náklady na oblečenie
a kozmetiku v rozsahu 40,-€ mesačne, pretože používa špeciálne šampóny z lekárne, nakoľko má
problémy s lupinami. Konajúci súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu a konštatoval, že v čase
poslednej úpravy výživného, navrhovateľ navštevoval strednú školu a pretože v súčasnosti študuje navysokej škole, podstatne sa zvýšili jeho odôvodnené potreby v súvislosti so štúdiom a tiež na cestovné.
Vyjadril názor, že doposiaľ určené výživné nepostačuje ani na uspokojovanie najzákladnejších potrieb
navrhovateľa. Dokazovaním zistil, že navrhovateľ žije so starou matkou, ktorej starobný dôchodok

je 396,70€ a s matkou, ktorá nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi od 1.9.2012 a poberá iba
príspevok za opatrovanie starej matky 104,09€ a 22,54€ prídavok na dieťa mesačne. Odporca okrem
navrhovateľa má vyživovaciu povinnosť aj voči synovi I. nar. XX.X.XXXX, na výživu ktorého prispieva
30,-€ mesačne. Žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou O. G., s ktorou má dve spoločné
maloleté deti Q. nar. 23.7.2006 a A. nar. X.X.XXXX. Priateľka odporcu je zamestnaná od 1.5.2012 s

priemernýmmesačnýmplatom597,-€.OdporcovčistýpriemernýmesačnýzárobokodSBDKošiceI,kde
sa zamestnal 1.4.2012 je 576,-€. Spoločne s družkou splácajú hypotekárny úver 224,-€ na kúpu bytu,
ktorého vlastníčkou je jeho priateľka. V súvislosti s bývaním platí inkasné poplatky 190,-€ mesačne.
Zvýšené finančné náklady má na syna Q., pretože je diabetik. Má náklady aj s prevádzkou osobného
motorovéhovozidla,vsúvislostistým,žeplatíročnúpoistku200,-€.Konajúcisúddokazovanímtiežzistil,
že predchádzajúcim zamestnávateľom odporcu v období od 22.6.2011 do 1.1.2012 bola spoločnosť

M&J EU, s.r.o. so sídlom na Bogliarskej ul. č. 34 v Kružlove, kde zarábal podľa potvrdenia od tohto
zamestnávateľa248,-€mesačne (č.l.34).Zaobdobieodjúla2011do31.12.2011zaplatilzamestnávateľ
odporcovi okrem mzdy aj cestovné náhrady za stravné a náhradu za používanie vlastného motorového
vozidla, celkom 9.122,31€, čo v priemere predstavuje mesačne 1.520,-€. Od 3.1.2012 do 31.3.2012 bol
odporca nezamestnaný (č.l. 35 ). Takto zistený skutkový stav, konajúci súd právne posúdil podľa § 78

ods.1,3, § 62 ods.1 až 5, § 75 ods.1, § 77 ods.1 Zákona o rodine a konštatoval, že návrh navrhovateľa
je čiastočne dôvodný, pretože došlo u neho ku kvalifikovanej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie
výživného v súvislosti s ukončením štúdia na strednej škole a so začatím štúdia na vysokej škole.
Uviedol, že pri rozhodovaní zohľadnil tri ďalšie vyživovacie povinnosti odporcu a skutočnosť, že jeho
čistý priemerný mesačný zárobok je 576,-€. Z tých istých dôvodov, pre ktoré zvýšil výživné iba na 120,-

€, zamietol návrh odporcu na zníženie výživného a tiež návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti. Dlžné
výživné od podania návrhu, t.j. od 20.9.2011 do 28.2.2013, t.j. do konca mesiaca, v ktorom napadnutý
rozsudok vyhlásil, určil ako rozdiel medzi súdom zvýšeným výživným a výživným, ktoré odporca platil za
toto obdobie a povolil ho odporcovi splácať po 20,-€ mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom
stratyvýhodysplátok.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§150O.s.p.stým,žedôvodyhodnéosobitného

zreteľa videl v predmete konania, ktorým je výživné bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil vo výrokoch o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, ktorým v
prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol a o trovách konania. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ust.

§ 205 ods.1 písm.d a f/ O.s.p. s tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Navrhol
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovieť a dlžné
výživné zaviazať odporcu zaplatiť mu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a tiež zaviazať odporcu
nahradiť mu trovy konania. Konštatoval, že zvýšené výživné súdom prvého stupňa nepostačuje ani

na uspokojovanie jeho nevyhnutných potrieb. Opäť uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so starou
matkou a matkou, ktorá v roku 2012 poberala iba dávku v hmotnej núdzi 89,88€ a od 1.9.2012 je
jediným zdrojom jej príjmu príspevok za opatrovanie starej matky 104,09€ a príspevok na neho 22,54€.
Zdôraznil, že stará matka je imobilná a jej starobný dôchodok predstavuje 396,70€ mesačne. Poukázal
na skutočnosť, že odporca je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere s priemernou mesačnou

mzdou 576,-€ netto a žije v spoločnej domácnosti s dvoma maloletými deťmi a s priateľkou, ktorej
mesačná mzda je 597,11€. Vyjadril názor, že zvýšené výživné so zreteľom na pomery odporcu, nie
je primerané jeho odôvodneným potrebám. Zdôraznil prioritu výživného a v tejto súvislosti poukázal
na splátky spotrebiteľského úveru odporcu v rozsahu 226,50€, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní
nemal prihliadať, pretože nemajú prednosť pred výživným a navyše odporca spláca úver vybratý na

nehnuteľnosť, ktorej nie je vlastníkom. Konštatoval, že odporcovi bolo zrejmé od podania návrhu na
zvýšenie výživného, že u neho došlo k podstatnému zvýšeniu odôvodnených potrieb a napriek tomu, že
mu zamestnávateľ od júna 2011 do konca decembra 2011 vyplatil cestovné náhrady v tisíckach, sa na
zvýšenie výživného nepripravil. V tejto súvislosti poukázal aj na svoj návrh zmeniť spôsob zaplatenia
dlhu a pretože umožnenie výhody splátok dlhu na výživnom je výnimkou zo všeobecnej povinnosti

plnenia do troch dní, žiadal zaplatiť dlh naraz, pretože vyplatené náhrady v nemalom finančnom rozsahu
to odporcovi umožňujú. V závere odvolania vyjadril názor, že z nesprávnosti rozhodnutia vo veci samej
vyplýva aj nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania. 10.7.2013 doručil navrhovateľ odvolaciemu súdu
opis rozhodnutia o jeho prijatí na štúdium v akademickom roku 2013/2014 na Vysokú školu zdravotníctvaa sociálnej práce sv. I., N.O. v Bratislave so sídlom v Prešove. V doplnení odvolania oznámil, že uhradil
zápisné na štúdium v rozsahu 85,-€ a školský poplatok 522,-€.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu odporcu na zníženie výživného nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto nemohol byť predmetom preskúmavania odvolacieho súdu ( § 206 ods.2
O.s.p.).

Podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
ods.2 cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust.
§ 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p., v spojení s ust. § 156
ods.3 O.sp. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa zákonne rozhodol o návrhu navrhovateľa na
zvýšenie výživného od 1.4.2012 do budúcna a preto ho v tejto časti ako vecne správny podľa § 219
ods.1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine

sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na druhej strane, t.j., oprávneného
alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, musí ísť o
zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať
pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v

časerozhodovaniasúduonávrhunazmenuvýživného.Ajprirozhodovaníovýživnomvdôsledkuzmeny
pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre učenie výživného. V danom prípade ide o ust. §
62 osd. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, trvajúca do dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich deti podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodička, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Konajúci súd správne konštatoval,

že od posledného súdneho rozhodnutia, kedy navrhovateľ navštevoval strednú školu, došlo k podstatnej
zmene jeho pomerov v súvislosti s nástupom do posledného ročníka strednej školy a tiež započatím
univerzitného štúdia, v dôsledku čoho sa podstatne zvýšili jeho výdavky v každom smere, najmä však
na cestovné z miesta bydliska do školy a na školské pomôcky. Odvolací súd konštatuje, že zvýšené
výživné súdom prvého stupňa je primerané čistému priemernému zárobku odporcu iba od 1.4.2012,

od kedy sa zamestnal u terajšieho zamestnávateľa v trvalom pracovnom pomere so zárobkom 576,-
€ mesačne notabene, že má tri ďalšie vyživovacie povinnosti. K odvolacím námietkam navrhovateľa
odvolací súd dodáva, že zvýšené výživné na 120,-€ mesačne od 1.4.2012 je primerané, napriek tomu,
že sa navrhovateľ pripravuje na budúce povolanie a jeho odôvodnené potreby sú podstatne vyššie ako
potreby jeho rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné, ktoré na jeden deň predstavuje iba štyri eura,

zohľadňuje iba časť nevyhnutných jeho potrieb, ale je nevyhnutné zdôrazniť, že uspokojovanie potrieb
oprávnenej osoby, je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinnej
osoby. K odvolacím námietkam navrhovateľa, že odporca platí splátku hypotekárneho úveru za byt,
ktorého nie je vlastníkom, odvolací súd dodáva, že na túto skutočnosť pri rozhodovaní neprihliadol a
rovnako ani s odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by pri rozhodovaní na túto skutočnosť

prihliadal súd prvého stupňa. Je však potrebné dodať, že odporca sa rozhodne podieľa na platení
nájomného, keďže v tomto byte býva a nájomné je nevyhnutným nákladom povinnej osoby. Pretože
zvýšené výživné od odporcu pre navrhovateľa od 1.4.2012 do budúcna zodpovedná zákonným kritériám
určovania rozsahu výživného, odvolací súd zvýšenie výživného od 1.4.2012 do budúcna potvrdil a z
tých istých dôvodov, pre ktoré ho potvrdil aj zamietol návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného v

prevyšujúcej časti od 1.4. 2012 do budúcna.Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods.2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prevýšiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu

procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej
súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý
rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samotným. Takýmto rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Odôvodnenie má obsahovať

dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej
alebo o trovách konania. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená
nejaká povinnosť, nemá možnosť, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné

právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť
podľa § 205 ods.1,2 O.s.p., pretože ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo obsahuje dôvody,
ktorým sa nedá porozumieť, v takom prípade objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť, či
nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Takýto

postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka a dôvodom na zrušenie rozhodnutia
podľa § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p.. V tejto právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého
stupňa dôsledne nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods.1 Ústavy
SR a práva podľa článku 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne

nevysvetlil,akýmiúvahamisariadil,akzvýšilvýživnéododporcuprenavrhovateľaodpodanianávrhudo
rozhodnutia jednou sumou aj po zistení, že odporca mal v preskúmavanom období u predchádzajúceho
zamestnávateľa M&J EU, s.r.o., okrem mzdy 248€ netto vyplatené aj cestovné náhrady v celkovej
sume za toto obdobie 9.122,31€, ak neuviedol, ako sa s týmito cestovnými náhradami vyplatenými
odporcovi vyporiadal, či na ne pri rozhodovaní prihliadol, ak nie, z akých dôvodov, ako ich vyhodnotil

v súvislosti s hodnotením príjmových a majetkových pomerov odporcu, ktoré rovnako nevyhodnotil.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, z akého príjmu odporcu konajúci súd
vychádzal, keď zvýšil výživné od 1.1.2012 do 31.3.2012 napriek nepochybnému zisteniu, že odporca
v tomto období nepracoval a mal celkom štyri vyživovacie povinnosti vrátane navrhovateľa. Konajúci
súd svoj myšlienkový postup pri rozhodovaní o rozsahu zvýšenia za celé obdobie vo vzťahu k

rôznym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu dostatočne nevysvetlil, preto je odôvodnenie
napadnutého rozsudku v tejto časti založené na domnienkach, v dôsledku čoho absentuje účel
odôvodnenia rozhodnutia, ktorým je preukázanie jeho správnosti a odôvodnenosti. V tejto súvislosti
odvolací súd poznamenáva, že súdy sú podľa § 132 O.s.p. povinné vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo
v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Ak túto povinnosť súdy nerešpektujú

tým, že sa so zistenými skutočnosťami nezaoberajú vôbec, alebo sa s nimi vysporiadajú nedostatočným
spôsobom, má to za následok vadu konania premietajúcu sa ako zásah do ústavou zaručeného práva
na spravodlivý proces a do práva na súdnu ochranu.

Pretože súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom

tým, že rozsudok nespĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť a určitosť, v časti o
zvýšení výživného od podania návrhu do 31.3.2012, musel odvolací súd rozsudok v uvedenej časti
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorého úlohou bude odstrániť vyššie uvedenú
zmätočnosť konania, vyhodnotiť dôkazy podľa § 132 O.s.p. a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazyv ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, dôsledne sa vysporiadať s odvolacími námietkami navrhovateľa a tvrdeniami odporcu
ako účastníka konania a odôvodniť rozsudok podľa § 157 ods.2 O.s.p. vo všetkých jeho výrokoch tak,

aby jeho závery boli logické a spätne preskúmateľné.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 )§ 3 ods.9 Zák. č. 757/2004 Z.z).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.