Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6921202863
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6921202863.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v
spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr.
Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanej D. E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX H. I., právne zastúpenej Advokátska kancelária
M & P Dzuroška s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 254 513,
v konaní o vydanie hnuteľných vecí eventuálne o náhradu škody, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 17C/22/2021-185 z 20. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi 3,5 tonovú,
dvojnápravovú, mechanicky vyklápateľnú vlečku za traktor, s drevenými bočnicami, vyrobenú firmou
B. F. a jednonápravový podvozok rozmetadla univerzálneho na maštaľný hnoj sivej farby, vyrobený
spoločnosťou J. H. K. L. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok); v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol (II. výrok) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok).

1.1 Žalobca sa v podanej žalobe domáhal voči žalovanej vydania hnuteľných vecí a to konkrétne
3,5 tonovej dvojnápravovej mechanicky vyklápateľnej vlečky za traktor (položka a/), 3 500 litrovej
dvojnápravovej cisterny čiernej farby za traktor (položka b/), jednonápravového podvozku rozmetadla
univerzálneho na maštaľný hnoj sivej farby (položka c/) a jednonápravového podvozku RUR 5 s 2
kolesami (položka d/) a v prípade nemožnosti vydania predmetných hnuteľností eventuálne náhrady
škody. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že vykonáva poľnohospodárku činnosť, pri ktorej využíva
poľnohospodársku techniku, ktorú mal zloženú vo dvore rodinného domu č. XX v obci C. patriaceho jeho

nebohému strýkovi M. B., a ktorý teraz patrí žalovanej ako jeho dedičke (poznámka odvolacieho súdu –
matke žalovanej). Žalovaná mu uvedené veci odmietla vydať, hoci tieto nikdy nepatrili M. B. a žalobca
mal predmetné veci získať darom od svojho ďalšieho strýka L. I. staršieho v roku 2005. Žalovaná naproti
tomu v konaní argumentovala, že hnuteľné veci zložené na dvore rodinného domu v obci C. nadobudla
na základe dvoch darovacích zmlúv zo dňa 14.01.2016 od strýka M. B..
1.2 Napadnutý rozsudok vydal súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v zmysle uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/42/2022-121 zo dňa 28.09.2022, ktorým bol zrušený prvý

rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 17C/22/2021-67 zo dňa 03.03.2022 o zamietnutí žaloby žalobcu,
v ktorom súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca jednoznačne nepreukázal vlastnícke právo
k hnuteľným veciam, ktoré sú uložené na dvore rodinného domu č. XX v obci C. a veci tak ako ich označil
sa nedali stotožniť s vecami, ktoré nadobudla žalovaná dvomi darovacími zmluvami zo dňa 14.01.2016a teda nebolo zrejmé, či sa skutočne nachádzajú vo dvore rodinného domu v Zádore a tiež, že v konaní
nebola daná pasívna vecná legitimácia žalovanej, keďže žalovaná nebola subjektom, ktorý má veci vo
svojej faktickej držbe, keď vlastníkom nehnuteľnosti, kde mali byť zložené je jej matka.

1.3 Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie: vykonaním obhliadky hnuteľností v obci Zádor, z ktorej
zistil, že na dvore rodinného domu sú uložené vlečka (položka a/) a podvozok rozmetadla (položka c/)
a zároveň sa tam nenachádza cisterna (položka b/) a podvozok (položka d/); ďalej oboznámením sa so
spisom Obvodného oddelenia PZ Rimavská Seč ORP-156/RS-2021, v ktorom sa okrem iného nachádza
čestné vyhlásenie L. I. mladšieho zo dňa 29.03.2021, že bol prítomný, keď jeho otec nebohý L. I. starší

daroval v roku 2005 nebohému M. B., následne A. B., stroje, a to vlečku 3,5 t, príves za traktor 3,5 t,
cisternu 3500 l a podvozok, ktoré stroje boli pristavené na pozemku nebohého M. B.; tiež osvedčením
o dedičstve č. 3D 321/2008-111 po nebohom M. B. ako aj oboznámením sa s časťou spisu 2Ps/8/2016
Okresného súdu Rimavská Sobota, z ktorého zistil, že dňa 24.02.2016 A. B. a C. B. ako synovci M.
B. podali návrh na pozbavenie jeho spôsobilosti na právne úkony, pričom uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/5/2019-360 zo dňa 27.02.2019 bol rozsudok Okresného súdu Rimavská

Sobota č. k. 2Ps/8/2016-242 zrušený a konanie zastavené, keďže menovaný v priebehu odvolacieho
konania zomrel. Na pojednávaní konanom sa dňa 20.09.2023 súd prvej inštancie vypočul svedka N. L.
(bratranec žalobcu), ktorý vypovedal, že bol na zabíjačke u krstného otca nebohého M. B., kedy tento
povedal žalobcovi, že si môže zobrať vlečku, cisternu a rozmetávač hnojiva (cisternu tam aj videl) a
žalobca ich odniesol do dvora M. B., kde videl aj vlečku.

1.4 Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie pristúpil k právnemu posúdeniu veci,
pričom úvodom skonštatoval, že žalovaná je vo veci pasívne vecne legitimovaná.
1.5 Z obsahu dvoch darovacích zmlúv zo dňa 14.01.2016 súdu prvej inštancie vyplynulo, že M. B.
daroval žalovanej všetky poľnohospodárske stroje, ktoré vlastnil a boli umiestnené v šope v obci C.,
pričom cisterna (položka b/) je uvedená v darovacej zmluve pod bodom 3. Súd prvej inštancie poukázal

na to, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Ps/8/2016-242 zo dňa 10.08.2018 bol
darcaM.B.obmedzenývspôsobilostinaprávneúkony,avšaktentonenadobudolprávoplatnosť,pretože
M. B. v priebehu odvolacieho konania zomrel. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že nie
je preukázané, že by už v čase uzatvárania darovacích zmlúv nebol spôsobilý na tieto právne úkony,
a preto vychádzal z predmetných darovacích zmlúv, na základe ktorých poľnohospodárske stroje v jeho

vlastníctve nadobudla žalovaná ako obdarovaná. Vzhľadom na to, že cisterna (položka b/) uvedená
v darovacej zmluve pod bodom 3 bola vlastníctvom žalovanej, pokiaľ sa žalobca domáhal jej vydania
alternatívne náhrady škody, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti ako neodôvodnenú zamietol.
1.6 Pokiaľ ide o podvozok (položku d/), súd prvej inštancie dal do pozornosti, že táto sa pri vykonanej
obhliadke nenašla a sám žalobca uviedol, že podvozok bol uložený vedľa cisterny za plotom, teda bol

na neohradenom priestore pri otvorenom prístupe z poľa. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, že
by sa tu vôbec táto položka nachádzala a ak aj áno, že by ju žalovaná zadržiavala (teda, že by ju ona
odtiaľ odniesla, a že je naďalej v jej držbe), ktorá uviedla, že si vôbec nepamätá, že by vedľa cisterny
niečo stálo, na podvozok si nespomína. K podvozku, ak aj bol na žalobcom uvádzanom neohradenom
mieste, bol voľný prístup z poľa a teda na žalobcovi bolo dôkazné bremeno, že podvozok ak tam aj bol

zobrala práve žalovaná. Keďže žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, súd prvej inštancie
žalobu žalobcu aj v tejto časti o vydanie podvozku (položka d/) eventuálne náhrady škody zamietol.
1.7 Čo sa týka vlečky a podvozoku rozmetadla (položky a/ a c/), ktoré sa nachádzajú na dvore v obci
C., súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto sa v darovacích zmluvách neuvádzajú a nemožno ich
ani subsumovať pod „všetky poľnohospodárske stroje, ktoré sú umiestnené v šope“. Podľa výpovedí

svedkov L. I. mladšieho a C. B. daroval L. I. starší hnuteľné veci podľa žaloby žalobcovi na zabíjačke
dňa 06.01.2005 a na druhý deň po zabíjačke ich previezli k žalobcovi, kde im stáli v ceste a tak ich
potom previezli na dvor M. B. v obci C.. I keď svedok L. I. mladší napísal dve čestné vyhlásenia dňa
16.04.2021 a dňa 29.03.2021, ktoré nekorešpondujú, v oboch je základom, že bol prítomný, keď jeho
otec L. I. daroval hnuteľné veci M. B. a odovzdané boli A. B. (jeho synovi) a z výsluchu všetkých

troch svedkov vyplynulo, že k darovaniu došlo na zabíjačke. Argumentáciu žalovanej, že od 11.05.2015
je v presvedčení, že sporné veci patrili jej strýkovi M. B., ktorý jej ich daroval a teda, že žalobca by
stratil vlastnícke právo tým, že tieto veci nadobudla do výlučného vlastníctva vydržaním v zmysle §
134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O.z.“) a uplatňovaný nárok na ich
náhradu v peňažnej forme by bol potom v zmysle § 100 ods. 1 v spojení s § 101 až 110 O.z. premlčaný,

nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú. Nakoľko položky a/ a c/ neboli predmetom darovacích
zmlúv, bolo na žalovanej, aby preukázala, že ich mala v oprávnenej držbe, ktorá však v tomto smere
žiadne dôkazy nepredložila ani nenavrhla. Žalovaná síce predložila ako dôkaz čestné vyhlásenie M. B.
zo dňa 12.02.2016, že až do času, kedy daroval poľnohospodárske stroje darovacími zmluvami E. O.,bol vlastníkov všetkých strojov len on, toto čestné vyhlásenie sa však týka len vlastníctva strojov, ktoré
boli darované a nevyplýva z neho, že by bol vlastníkom aj iných strojov, ako sú uvedené v darovacích
zmluvách. Súd prvej inštancie zdôraznil aj to, že predmetom darovania boli hnuteľné veci umiestnené

v šope, pričom z výpovedí vyplýva, že veci, o ktoré v konaní ide, sa dlhodobo nachádzajú na dvore
rodinného domu. Ak teda predmetné veci nie sú konkrétne uvedené v darovacej zmluve, neboli ani
umiestnené v šope, žalovaná oprávnenú držbu nepreukázala. K predmetným položkám a/ a c/ preto
žalovaná nenadobudla vlastnícke právo ani darovaním, ani vydržaním a nedôvodná je aj vznesená
námietka premlčania, nakoľko sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva a v

danej veci sa žalobca dožaduje vydania vecí ako svojho vlastníctva. Súd prvej inštancie záverom vyslovil
názor, že hoci žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že nebohý L. I. bol vlastníkom predmetných
strojov, takýto dôkaz nie je ani o tom, že ich vlastníkom bol nebohý M. B. a samotná skutočnosť, či
niekto bol podnikateľom alebo nie, takýmto dôkazom nie je a to najmä s prihliadnutím ku skutočnosti, že
v obciach sa bežne vykonáva poľnohospodárska činnosť, nie nevyhnutne ako podnikanie. S poukazom
na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba o vydanie vecí pod položkami a/ a c/

je dôvodná, keď žalobca je ich vlastníkom (nadobudol ich darovaním), a preto žalovanej uložil povinnosť
mu tieto veci vydať.
1.8 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,
pretože obe mali vo veci čiastočný úspech.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie obe strany sporu.

3. Žalovaná podala odvolanie proti I. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie a uplatnila pritom
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3.1 Žalovaná vyslovila názor, že súd prvej inštancie nedisponoval relevantným dôkazom o tom,
že žalobcom označené hnuteľné veci skutočne existovali, resp. existujú a pokiaľ áno, že tieto sú
vlastníctvom žalobcu, majú ním ustálenú zostatkovú hodnotu, a že žalovaná disponuje s vecami, ktoré

patria do vlastníctva žalobcu. Odvolací súd aj súd prvej inštancie správne poukázali, že žalobcom
požadovaná hnuteľná vec – 3500 litrová cisterna čiernej farby nemôže byť jeho vlastníctvom, keďže
táto je totožná s cisternou čiernej farby, ktorú žalovaná získala na základe darovacej zmluvy zo
dňa 14.01.2016. Obdobne od roku 2016 žalovaná na základe vyššie uvedenej darovacej zmluvy
a ďalšej darovacej zmluvy zo dňa 14.01.2016 za svoje výlučné vlastníctvo považovala rozmetač hnoja

s nosnosťou 5t na 4 kolesách RUR-5 mínovej /sivej farby/, rozmetadlo umelého hnojiva modrej farby ku
príslušenstvu k traktoru ako aj prívesnú vlečku na dvoch kolesách tzv. plaťák a klietkovú prepravku na
dobytok šedej farby na dvoch kolesách. Pokiaľ teda žalobca mal na mysli vyššie uvedené hnuteľné veci,
takichrozhodnenemoholzískaťdosvojhovlastníctvatitulomdaruodL.I.atedaniejenapodaniežaloby
aktívne legitimovaný. S touto argumentáciou žalovanej sa súd prvej inštancie dôsledne nevysporiadal.

Žalovaná je presvedčená, že aj podvozok v žalobe označený pod bodom c/ a vlečka označená v žalobe
pod bodom a/ sú jej výlučným vlastníctvom a sú totožné s vecami označenými vo vyššie uvedených
darovacích zmluvách ako rozmetač hnoja s nosnosťou 5 t na 4 kolesách RUR- sivej farby /mínovej/
a ako prívesná vlečka. Preto žalovaná so všetkými vecami, o ktorých bola presvedčená, že jej v roku
2016 daroval strýko M. B., a ktoré sa nachádzali na nehnuteľnosti vo vlastníctve jej matky disponovala

v presvedčení a v dobrej viere, že jej patria a je ich výlučnou vlastníčkou.
3.2 Naviac súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil čestné vyhlásenia L. I. mladšieho zo dňa
16.04.2021 a zo dňa 29.03.2021. Je nepochybné, že ide o čestné vyhlásenia týkajúce sa v oboch
prípadoch prejednávaných vecí, avšak s rozdielnym uvedením osôb, ktorým mal L. I. starší tieto veci
darovať. Kým v čestnom prehlásení z 29.03.2021 L. I. mladší deklaruje, že jeho otec mal sporné

veci darovať otcovi žalobcu, v čestnom prehlásení zo 16.04.2021 už deklaruje, že ich mal darovať
priamo žalobcovi. Žalobca teda bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal či vôbec, a ak áno, na akom
právnom základe získal sporné veci do svojho vlastníctva. Obe čestné vyhlásenia mal napísať L. I.
mladší v krátkom časovom slede a naviac bezprostredne po smrti údajného darcu. Žalobca tiež ničím
nepreukázal, že označené hnuteľné veci skutočne existovali, že nebohý L. I. starší ich aj skutočne

vlastnil, že v čase svojho života skutočne legálne podnikal ako samostatne hospodáriaci roľník, a
že označené veci vniesol do podnikania za účelom odpisov. Žalovaná namietla aj to, že žalobca si
dôkaz o darovaní nezabezpečil priamo od darcu počas jeho života, ktorý zomrel až dňa 24.02.2021,ale zabezpečoval ho od jeho syna necelé dva mesiace po smrti údajného darcu, hoci tvrdí, že už od
11.05.2015 nemohol s vecami disponovať.
3.3 Žalovaná bola tiež presvedčená, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu aj vo

vzťahu k možnej aplikácii § 134 ods. 1 O.z. a následne vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania
v zmysle § 100 ods. 1 O.z. Žalovaná sporné veci od 14.01.2016, kedy jej ich strýko M. B. daroval
a odovzdal, fakticky ovládala a nakladala s nimi v dobrej viere, že patria do jej výlučného vlastníctva.
Toto presvedčenie bolo umocnené o to viac, že od 14.01.2016 až do podania žaloby žalobcom na súd
dňa 01.10.2021 ju v tejto držbe nikto nerušil.

3.4Nazákladeuvedenéhonavrhla,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobu
aj vo zvyšnej časti zamietne a žalovanej prizná trovy konania.

4. Žalobca podal odvolanie proti II. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Súdu prvej inštancie
vytýkal, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
4.1 Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., tento videl žalobca v tom, že
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je dostatočné a náležité čo do zamietavého výroku
rozsudku, a to najmä z toho uhla pohľadu, prečo by žalovaná nemohla zadržiavať (všetky) veci tvoriace

predmet konania. Poukázal na bod 13. zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, v ktorom odvolací
súd vyslovil, že rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie je okolnosť, ktorá
osoba má vo svojej dispozícii tú – ktorú vec. Nie je dôležité, kde žalovaný subjekt veci majúce sa vydať
zadržiava, ale to, že ich zadržiava, môže s nimi disponovať a zároveň ich odmieta vydať. Uvedené
predpokladybolivkonanípreukázané,odsaméhozačiatkukonaniabolozrejmé,žežalovanápredmetné

veci odmietla vydať tvrdiac, že ide o jej patriace veci, čo však bolo vyvrátené tým, že žalobca preukázal,
že uvedené veci boli jeho a zároveň sa preukázalo, že šlo o také veci, ktoré neboli predmetom darovania
zo strany M. B. a jednalo sa výlučne o také hnuteľnosti, ktoré sa nikdy nenachádzali v šope, pričom
darované veci mali byť výlučne veci nachádzajúce sa v šope rodinného domu M. B. v obci C..
4.2 Žalobca sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, že M. B. v čase darovania nebol

v stave vylučujúcom platnosť takéhoto právneho úkonu, keď tento bol aj v tom čase opakovane a
dlhodobo hospitalizovaný na psychiatrii, čo nesvedčí o jeho duševnom zdraví. Darovacia zmluva bola
predpripravená a podsunutá mu na podpis a navyše M. B. nevedel poriadne písať ani rukou, tobôž nie na
stroji alebo počítači. Okrem toho slovenský jazyk vôbec neovládal, čo vyplýva zo znaleckého posudku P.
L. a z predmetnej zmluvy vôbec nevyplýva, že by mu ktokoľvek zmluvu pretlmočil. Vzhľadom na uvedené

sa v žiadnom prípade nemohlo jednať o platne uzavretú darovaciu zmluvu, a preto bolo povinnosťou
žalovanej vydať žalobcovi všetky veci tvoriace predmet konania alternatívne nahradiť škodu. Zároveň
však M. B. nemohol žalovanej darovať veci, ktoré mu vlastnícky nikdy nepatrili a žalovaná od nej nemôže
odvíjať svoje vlastnícke právo, na čo súd prvej inštancie nedal žiadnu odpoveď.
4.3 Napadnutý rozsudok je vnútorne protirečivý, keď na jednej strane súd prvej inštancie správne ustálil

vlastnícke právo žalobcu k dvom položkám a/ a c/ berúc do úvahy, že tieto nemohli byť predmetom
darovania, nakoľko sa nenachádzali v šope rodinného domu, hoci darovanie sa malo vzťahovať výlučne
na veci, ktoré sa nachádzali v šope. Naproti tomu žalobu zamietol vo vzťahu k položkám b/ a d/, ktoré
sa paradoxne tiež nenachádzali na uvedenom mieste. Žalovaná vo svojej výpovedi pôvodne potvrdila,
že vie ako predmetné stoje vyzerajú, vedela sa vyjadriť aj k ich hodnote tvrdiac, že ich dostala darom od

svojho strýka s tým, že rovnako uviedla aj to, že ide o veci „stojace vonku, konštrukcie sú už hrdzavé“
a až následne zmenila svoju výpoveď a tvrdila, že nevie, o akú vec sa jedná pod položkou d/ a teda jej
výpoveď je účelová. Rozporuplné je aj to, že M. B. mal citované darovacie zmluvy datované 14.06.2016
potvrdiť čestným prehlásením vyhotoveným 12.02.2016, teda pred ich vznikom.
4.4 Pre absenciu vyššie namietaných informácií v napadnutom rozsudku nemožno podľa žalobcu

prijať záver o tom, že by takto odôvodnené súdne rozhodnutie bolo možné považovať za riadne
odôvodnené spĺňajúce kritériá v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. a toto zároveň porušuje ústavné práva
žalobcu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR (II.ÚS
115/03) vyplýva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, čo patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/
C.s.p., pretože neumožňuje strane efektívne sa brániť proti príslušnému rozhodnutiu. Zároveň žalobca
skonštatoval, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Napadnuté výroky rozsudku považoval ajza prekvapivé, keď sa súd prvej inštancie neriadil právnym názorom odvolacieho súdu a hoci v konaní
bola preukázaná existencia všetkých 4 vecí, žalobu čiastočne zamietol bez náležitého vysvetlenia, prečo
žalovanú nezaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi za veci, ktoré mu odmietala vydať. Prekvapivosti

predmetného rozsudku nasvedčuje aj fakt, že súd prvej inštancie vec predbežne právne neposúdil.
4.5 Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP videl žalobca v tom, že v konaní bolo preukázané
jeho vlastnícke právo ku všetkým štyrom položkám tvoriacim predmet konania, ktoré žalovaná odmietla
žalobcovi vydať a táto nikdy netvrdila, že by s predmetnými vecami nedisponovala. Ak by ich bola
žalovaná včas a riadne vydala, nemohli by byť ani len v teoretickej rovine možné výhrady naznačené

súdom prvej inštancie, že z priestoru nachádzajúceho sa mimo oplotenej záhrady M. B. si veci mohol
ktokoľvek zobrať. Miesto, kde sa nachádzali položky nie je verejným priestranstvom a žalobca tam nemá
na rozdiel od žalovanej prístup. O uvedenom svedčí, že veci boli uložené dlhú dobu na tomto mieste,
kam ich neumiestnil žalobca, a aj tá okolnosť, že žalovaná si vedela odtiaľ zobrať cisternu, čo sama
priznala a rovnako tak mohla zobrať a vydať žalobcovi i sporný jednonápravový podvozok RUR 5 s 2
kolesami. Opätovne zdôraznil, že žalovaná priznala, že vie, o ktoré veci sa jedná, pričom nikdy netvrdila,

že by bol niekto odcudzil uvedené nemotorové vozidlá. Súdom prvej inštancie zistené skutkové závery
preto nemôžu obstáť.
4.6 Záverom žalobca uviedol, že je daný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a to
s poukazom na všetky vyššie uvedené ako aj ním v konaní tvrdené skutočnosti.
4.7 Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie
aj v prevyšujúcej časti a tiež žiadal priznať právo na náhradu všetkých trov konania.

5. Podaním zo dňa 05.10.2023 žalovaná súdu prvej inštancie oznámila, že došlo k zmene priezviska na
jej strane a zároveň predložila nový dôkaz v odvolacom konaní - potvrdenie o zaplatení súčiastok do

rozmetadla, ktorý má podľa nej preukázať, že univerzálne rozmetadlo nemohlo patriť L. I. staršiemu.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 30.10.2023 uviedla, že rozsudok súdu prvej
inštancie považuje v zamietajúcej časti za zákonný a skutkovo i právne odôvodnený. Súd prvej inštancie
mal dostatok podkladov pre prijatie záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal

vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
vlastnícke právo ani k hnuteľným veciam, ktoré súd prvej inštancie žalovanej napadnutým rozsudkom
uložil žalobcovi vydať.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zo dňa 08.11.2023 uviedol, že toto považuje za nedôvodné

a žalovanou napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny, presvedčivý a zákonný.
Pokiaľ žalovaná spochybňuje existenciu vecí, ktoré má vydať, táto jej námietka nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Svedčí o tom aj výpoveď žalovanej, ktorá na otázku právneho zástupcu žalobcu
výslovne uviedla, že vie, o ktoré veci sa jedná, čo vylučuje jej účelové tvrdenie, že predmetné veci
neexistujú.Žalovanávovzťahuktýmtoveciamtvrdila,žeideovecipatriacedojejvlastníctva,čorovnako

preukazujeichexistenciu.Napokonžalovanávkonanítvrdilaapreukazovala,žetietovecidostaladarom
od M. B., a že takto k nim mala získať vlastnícke právo. Nestotožnil sa ani s odvolacou námietkou
žalovanej, ktorou spochybnila čestné prehlásenia L. I.. Vlastnícke právo žalobcu je preukázané nie
len čestným prehlásením L. I., ale aj jeho svedeckou výpoveďou, ako aj výpoveďou ďalších svedkov
C. B. a N. L. a výpoveďou žalobcu. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaná vedela, že M. B., trpí

ťažkým alkoholizmom, je psychicky chorý človek, a napriek tomu sa neštítila ho naviesť na podpísanie
darovacích zmlúv, ktorým v žiadnom prípade nemohol rozumieť vzhľadom na svoj zjavne narušený
psychický stav a pre neznalosť slovenského jazyka. Skutočnosť či vlastník veci L. I. starší podnikal alebo
nie, nemá žiadnu relevanciu pre rozhodnutie. Je tiež bez právneho významu, kedy sa žalobca rozhodol
pre podanie žaloby, či počas života L. I. staršieho alebo až po jeho smrti, pretože v konaní preukázal

všetky podstatné skutočnosti. Rovnako je nedôvodná námietka premlčania zo strany žalovanej. Žalobca
tiež nezdieľa názor žalovanej, že jej mali byť sporné veci darované a odovzdané, pretože doposiaľ
netvrdila, že by sa jej darované veci aj fyzicky odovzdali. Okrem toho darca ani nebol v stave, aby
jej veci označené v darovacej zmluve mohol odovzdať, nakoľko v tom čase bol pripútaný k lôžku.
Taktiež nie pravdivé jej tvrdenie, že by nakladala s predmetnými vecami, keďže ide o veci používané na

poľnohospodársku činnosť a je možné s nimi disponovať výlučne vlečením iným motorovým vozidlom
väčšieho výkonu, pričom žalovaná nie je držiteľom vodičského oprávnenia na riadenie takýchto vozidiel.
Odhliadnuc od toho vonkoncom nie je pravda, že by žalovaná mohla konať v dobrej viere, keď žalobca sa
vydania týchto vecí dožadoval dlhodobo, ako mimosúdne, tak aj prostredníctvom trestného oznámeniaa následne aj súdnou cestou. Pokiaľ žalovaná v odvolacom konaní bez akéhokoľvek vysvetlenia priložila
listinu s nečitateľným obsahom, k tejto nie je možné prihliadať, nakoľko je priložená v rozpore s
ustanovením § 366 C.s.p.

8. Žalovaná v replike zo dňa 02.12.2023 uviedla, že žalobca sa v podanom vyjadrení snaží všetky
nezvratné dôkazy svedčiace v jej prospech bagatelizovať a zavádzajúcim spôsobom interpretovať.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že jeho vlastnícke právo preukázali aj svedecké výpovede svedkov C. B. a N. L.,
s týmto žalovaná nesúhlasí, keďže žalobu žalobca zakladal len na čestnom prehlásení L. I. mladšieho zo

dňa 16.04.2021. Žalobca zavádzajúco interpretuje aj výpovede vyššie uvedených svedkov, keď svedok
N. L. na pojednávaní napriek snahe vizuálne kontaktovať žalobcu dokazoval, že to bol nebohý M. B.,
ktorý povedal žalobcovi, že si môže zobrať hnuteľné veci, ktoré mal potom žalobca odniesť do dvora M.
B. a teda tento svedok vôbec nepotvrdzuje argumentáciu žalobcu, že sporné hnuteľné veci jemu priamo
daroval L. I. starší. Na druhej strane to bol sám žalobca, ktorý v rámci trestného konania doložil čestné
prehlásenie zo dňa 29.03.2021 a pri výsluchu po zákonnom poučení pred príslušníkom policajného

zboru jeho obsah potvrdil, t.j., že sporné hnuteľné veci mal L. I. darovať jeho otcovi M. B..

9. Žalobca v duplike zo dňa 14.12.2023 uviedol, že táto nijako nevyvracia dôvodnosť argumentov
žalobcuvovyjadrenízodňa08.11.2023.Žalovanáneuviedlažiadnenovéskutočnostičiargumenty,ktoré
by potvrdili opodstatnenosť jej odvolacích dôvodov. Odmietol tvrdenie žalovanej, že by zavádzajúcim

spôsobom interpretoval dôkazy svedčiace v jej prospech, a že by ich bagatelizoval. Žalobca nikdy
netvrdil, že žalovanou namietané čestné prehlásenia strácajú dôkaznú silu a je potrebné vychádzať
zo svedeckých výpovedí, ako ona účelovo uvádza v predmetom vyjadrení. Žalobca zdôraznil, že jeho
vlastnícke právo preukazuje nie len čestné prehlásenie L. I., ale aj jeho svedecká výpoveď a rovnako
aj výpoveď ďalších svedkov (C. B. či N. L.), vrátane jeho vlastnej výpovede. Čestné prehlásenia teda

nijako nestrácajú dôkaznú silu, práve naopak, predstavujú ďalší podstatný dôkaz preukazujúci aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Navyše sa s obsahom namietaných prehlásení náležite vyporiadal
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Zároveň žalovaná vecne nereaguje a vôbec neneguje
ďalšie podstatné tvrdenia žalobcu vo vyjadrení zo dňa 08.11.2023, čo je potrebné považovať za súhlas
s tvrdeniami žalobcu.

10. Žalobca sa v replike zo dňa 29.12.2023 (k vyjadreniu žalovanej zo dňa 30.10.2023 k odvolaniu
žalobcu) vyjadril tak, že nad rámec doteraz uvedených skutkových tvrdení už nie je čo viac uviesť a bolo
by nadbytočné podrobnejšie reagovať na predmetné podanie.

11. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaniach žalobcu a žalovanej podľa § 34 ods. 1
C.s.p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie považoval za postačujúce pre rozhodnutie o podaných odvolaniach, ktoré nebolo
potrebné zopakovať ani doplniť a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý
verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a to v celom rozsahu v súlade s odvolaniami žalobcu a žalovanej

z dôvodov vymedzených v ich odvolaniach v súlade s ustanoveniami § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., keď
vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré by musel odvolací súd prihliadnuť aj bez námietok
odvolateľov odvolací súd nezistil a dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v I. a v II. výroku
vo veci samej ako aj v závislom III. výroku o trovách konania vecne správny, a preto ho podľa § 387
ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Reagujúc na odvolacie námietky žalobcu a žalovanej na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

13. Odvolací súd posudzuje vec opakovane. Predmetom súdneho sporu je nárok žalobcu na vydanie
presne špecifikovaných hnuteľných vecí - poľnohospodárskych strojov a to konkrétne 5 tonovej

dvojnápravovej mechanicky vyklápateľnej vlečky za traktor (položka a/), 3 500 litrovej dvojnápravovej
cisterny čiernej farby za traktor (položka b/), jednonápravového podvozku rozmetadla univerzálneho na
maštaľný hnoj sivej farby (položka c/) a jednonápravového podvozku RUR 5 s 2 kolesami (položka d/),
ktoré mali byť zložené na dvore rodinného domu v obci C. (vo vlastníctve matky žalovanej), a eventuálnenárok na náhradu škody v prípade nemožnosti ich vydania. Žalobca svoje vlastnícke právo k hnuteľným
veciam označeným v žalobe odvodzuje od toho, že tieto mu mali byť darované L. I. starším na zabíjačke
konanej sa dňa 06.01.2005. Žalovaná naopak v konaní tvrdí, že hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú na

dvore rodinného domu v obci C. nadobudla na základe dvoch darovacích zmlúv zo dňa 14.01.2016 od
svojho strýka M. B.. Odvolací súd v uznesení č. k. 17Co/42/2022-121 zo dňa 28.09.2022, ktorým zrušil
prvý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 17C/22/2022-67 zo dňa 03.03.2022 konštatoval, že v konaní
nebol zo strany súdu prvej inštancie dostatočne zistený skutkový stav veci, keďže nebolo zrejmé, či sa
veci požadované žalobcom v žalobe skutočne nachádzajú na dvore rodinného domu v obci Zádor a

nebolo tiež zrejmé či veci, ktoré požaduje žalobca od žalovanej sú totožné s vecami, ktoré mala dostať
žalovaná darovacími zmluvami od M. B. alebo sa jedná o odlišné hnuteľné veci mimo týchto darovacích
zmlúv (a či vôbec sú tieto veci v dispozícii žalovanej). Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vyzvať
strany sporu na doplnenie skutkových tvrdení a prípadných dôkazných návrhov na zistenie, aby vedel
stotožniť veci požadované žalobcom s vecami, ktoré sa nachádzajú na dvore rodinného domu v obci C.,
a aby vedel ustáliť skutkové tvrdenia strán sporu, či predmetne hnuteľné veci, ktoré požaduje žalobca

sú vecami, ktoré nadobudla žalovaná od M. B. alebo požaduje žalobca veci, ktoré sú od týchto odlišné,
a či vôbec ide o veci, s ktorými žalovaná disponuje. Ďalej odvolací súd uviedol, že až po tom čo súd
prvej inštancie dospeje k jednoznačnému záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie hnuteľných
vecí požadovaných žalobcom vo dvore rodinného domu v obci Zádor, bude opätovne posudzovať otázku
aktívnej legitimácie žalobcu a v prípadne jej kladného vyhodnotenie aj ďalšie predpoklady úspešného

uplatnenia žaloby v zmysle § 126 ods. 1 O.z. a zároveň uložil súdu prvej inštancie napraviť procesný
nedostatok v konaní v podobe nerozhodnutie o dôkazných návrhoch žalobcu. Súd prvej inštancie
postupoval v súlade s pokynmi odvolacieho súdu a vykonal aj všetky dostupné dôkazy potrebné pre
správne zistenie skutkového stavu, ktoré odvolací súd považuje dostačujúce pre rozhodnutie veci.

14. Odvolanie žalobcu ani žalovanej nie je dôvodné.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel
na základe doplneného dokazovania k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná v časti
týkajúcej sa vydania hnuteľných vecí označených v žalobe ako položka a/ - 3,5 tonová dvojnápravová

mechanicky vyklápateľná vlečka za traktor a ako položka c/ - jednonápravový podvozok rozmetadla
univerzálneho na maštaľný hnoj sivej farby, vo vzťahu ku ktorým žalobca uniesol dôkazné bremeno
svojho tvrdenia, a to že mu prislúcha vlastnícke právo k predmetným veciam, a tieto sa nachádzajú
v dispozícii žalovanej, ktorá mu ich neoprávnene odmieta vydať. V prevyšujúcej časti, pokiaľ ide
o hnuteľnú vec označenú v žalobe ako položka b/ - 3 500 litrová dvojnápravová cisterna čiernej farby za

traktor, súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu preukázania vlastníckeho
práva žalovanej k nej a rovnako žalobu zamietol aj v časti pokiaľ ide o položku d/ - jednonápravový
podvozok RUR 5 s 2 kolesami, vo vzťahu ku ktorej žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania, že ju má v držbe žalovaná, resp., že sa na dvore rodinného domu v obci C. táto položka
vôbec nachádza.

16. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom
svojho tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu a strana, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok
konania, pričom dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie
(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 zo dňa 27.07.2009).
Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre
seba priaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (pozri

uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa 21.01.2015).

17. Pokiaľ žalovaná namietala (vo vzťahu k položkám žaloby pod písmenami a/ a c/), že súd prvej
inštancie nedisponoval relevantným dôkazom o tom, že žalobcom označené hnuteľné veci skutočne
existovali,resp.existujúapokiaľáno,žetietosúvlastníctvomžalobcu,ažežalovanádisponujesvecami,

ktoré patria do vlastníctva žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v tomto smere
vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého:
1/ vykonanou obhliadkou na dvore rodinného domu č. XX v obci C. mal za preukázanú existenciu
hnuteľných vecí – poľnohospodárskych strojov nachádzajúcich sa na mieste samom a zároveň stotožnilpredmetné hnuteľné veci požadované žalobcom v žalobe (položky a/ a c/) s hnuteľnými vecami
nachádzajúcimi sa na dvore rodinného domu, čo vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie na č.l. 171
až 174 spisu;

2/ z čestného prehlásenia L. I. mladšieho zo dňa 16.042021 ako aj z výpovedí svedkov v konaní a to
L. I. mladšieho (syna darcu) a C. B. (brata žalobcu), ktorí totožne potvrdili, že L. I. starší tieto daroval
žalobcovi na zabíjačke konanej sa dňa 06.01.2005 a následne boli hnuteľné veci umiestnené na dvor
M. B., mal za preukázané vlastnícke právo žalobcu k predmetným hnuteľným veciam (položky a/ a c/);
3/ zároveň z predložených darovacích zmlúv zo dňa 14.01.2016 nevyplývalo, že by sa v nich predmetné

položky a/ a c/ uvádzali, neboli teda žalovanej darované, vzhľadom k čomu žalovaná účinne nevyvrátila
žalobnú argumentáciu žalobcu v tomto smere.
17.1Žalovanávpodanomodvolaníďalejuviedla,že3,5tonovádvojnápravovámechanickyvyklápateľná
vlečka za traktor označená v žalobe ako položka a/ a jednonápravový podvozok rozmetadla
univerzálneho na maštaľný hnoj sivej farby označený v žalobe ako položka c/ sú jej výlučným
vlastníctvom a sú totožné s vecami označenými v darovacích zmluvách zo dňa 14.01.2016 ako prívesná

vlečka (poznámka odvolacieho súdu - v darovacej zmluve uvedená pod bodom 7. ako prívesná vlečka
na dvoch kolesách tzv. plaťák cca 6m ku príslušenstvu k traktoru) a ako rozmetač hnoja s nosnosťou 5 t
na 4 kolesách RUR - sivej farby/mínovej (poznámka odvolacieho súdu - v darovacej zmluve uvedený pod
bodom 8. ako rozmetač hnoja s nosnosťou 5 t na 4 kolesách RUR-5 ku príslušenstvu k traktoru s dvoma
posuvnými pásmi so 4 rozmetadlami, pôvodne oceľová farba natretá s míniovou farbou). S uvedenou

argumentáciou žalovanej odvolací súd nesúhlasí a naopak stotožňuje sa so záverom súdu prvej
inštancie v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že predmetné hnuteľné veci v darovacích
zmluvách zo dňa 14.01.2016 uvedené nie sú. Pokiaľ sa žalovaná snaží podradiť položku pod písm. a/
s položkou z darovacej zmluvy pod bodom 7., odvolací konštatuje, že predmetné hnuteľné veci stotožniť
nemožno, keď ako je zrejmé z vykonanej obhliadky na mieste samom a fotodokumentácie z nej (č.l.

173 a 174 spisu), na dvore rodinného domu sa nachádza dvojnápravová vlečka (ako je označená aj
žalobcom v žalobe pod písm. a/), pričom v darovacej zmluve ide pod bodom 7. o prívesnú vlečku na
dvoch kolesách, t.j. jednonápravovú. Čo sa týka položky uvedenej v žalobe pod písm. c/, ktorú žalovaná
stotožňuje s položkou v darovacej zmluve pod bodom 8., opätovne uvedené hnuteľné veci stotožniť
nemožno, keď pri žalobcom požadovanej veci ide o jednonápravové rozmetadlo (t.j. na dvoch kolesách),

ktoré súd prvej inštancie správne stotožnil v zmysle ohliadky s rozmetadlom taktiež jednonápravovým
na dvore rodinného domu (fotodokumentácia na č.l. 171 a 172 spisu), pričom v darovacej zmluve je pod
bodom 8. uvedený rozmetač hnoja na 4 kolesách (t.j. dvojnápravový). Z uvedeného je zrejmé, že ide
o odlišné hnuteľné veci.
17.2 Pokiaľ žalovaná namieta rozdielnosť čestných prehlásení L. I. mladšieho, keď v čestnom prehlásení

zo dňa 16.04.2021 deklaruje, že hnuteľné veci mal L. I. starší darovať priamo žalobcovi a v zmysle
čestného vyhlásenia zo dňa 29.03.2021 mal L. I. starší sporné veci darovať M. B. (otcovi žalobcu),
následne A. B. (žalobcovi), odvolací súd má za to, že uvedený rozpor bol zo strany L. I. mladšieho
odstránený jeho svedeckou výpoveďou na pojednávaní konanom sa dňa 02.03.2022, kedy jednoznačne
potvrdil, že predmetné hnuteľné veci boli odovzdané žalobcovi a uvedenú skutočnosť potvrdila aj

svedecká výpoveď ďalšieho svedka C. B..
17.3 Vo vzťahu k námietkam žalovanej, že žalobca nepreukázal, že nebohý L. I. starší tieto veci aj
skutočne vlastnil, že v čase svojho života skutočne legálne podnikal ako samostatne hospodáriaci roľník,
a že označené veci vniesol do podnikania za účelom odpisov, odvolací súd konštatuje, že s predmetnou
námietkou žalovanej sa vysporiadal v konaní už súd prvej inštancie v bode 47. odôvodnenia rozsudku,

s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje.
17.4 Žalovanou namietnutá skutočnosť, že žalobca si dôkaz o darovaní hnuteľných vecí nezabezpečil
priamo od darcu L. I. staršieho, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, ale až necelé dva mesiace po jeho smrti
od jeho syna, nie je pre vec rozhodujúca, nakoľko prostriedky procesného útoku či procesnej obrany sú
v dispozícii každej zo strán sporu, ktorá si sama zváži, aký dôkazný prostriedok použije.

17.5 Vo vzťahu k argumentácii žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu
ohľadommožnejaplikácieustanovenia§134ods.1O.z.týkajúcejsavydržaniapredmetnýchhnuteľných
vecí odvolací súd konštatuje, že táto nie je dôvodná. Vydržanie je originárnym spôsobom nadobúdania
vlastníckeho práva, ktorý môže nastať len v prípade kumulatívneho splnenia zákonom ustanovených
predpokladov. Týmito sú oprávnenosť držby, uplynutie zákonom ustanovenej doby oprávnenej držby,

spôsobilosťpredmetudržbyaspôsobilosťsubjektudržby.Natoabysadržiteľpovažovalzaoprávneného
zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s touto
nakladá ako s vecou vlastnou. Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v
tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musívzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu
dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne
opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý (putatívny) právny dôvod, teda ide o to, aby

držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Domnelým
(putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho
nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá
stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Do úvahy je potrebné zobrať aj
to, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho

prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo
právo patrí. Odvolací súd súladne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že v predmetnej veci
žalovanánepreukázalaexistenciutitulu,anilendomnelého,nazákladektoréhobynadobudlapredmetné
hnuteľné veci (položky a/ a c/), a od ktorého by mohla odvodzovať svoju oprávnenú držbu ako jednu zo
základnýchpodmienokvydržania,ktorámusíbyťnaplnená,keďzatakýtonadobúdacítitulnebolomožné
považovať dve darovacie zmluvy zo dňa 14.01.2016, nakoľko ako už vyplýva z bodu 17.1 odôvodnenia

tohto rozhodnutia, k stotožneniu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na dvore rodinného domu v obci
Zádor (uvedených v žalobe pod písm. a/ a c/) s hnuteľnými vecami uvedenými v darovacích zmluvách
nedošlo. Iný nadobúdací titul, od ktorého by mohla žalovaná odvodzovať svoju oprávnenú držbu, táto
v konaní ani netvrdila.
17.6 K žalovanou predloženému potvrdeniu o zaplatení súčiastok do rozmetadla zo dňa 14.09.2000,

zktoréhomalopodľažalovanejvyplývať,žeuniverzálnerozmetadlonamaštaľnýhnojnemohlopatriťL.I.
staršiemu, odvolací súd uvádza, že toto bolo predložené odvolaciemu súdu až v odvolacom konaní, keď
žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie uvedené potvrdenie nepredložila. Odvolací súd udáva,
že zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Prostriedky procesnej obrany a procesného útoku

je potrebné zásadne uplatniť pred súdom prvej inštancie, inak sa strana sporu zbavuje možnosti
ich uplatnenia v odvolacom konaní. So zreteľom na nové skutočnosti alebo dôkazy uplatnené až v
odvolacom konaní je možné vec samu preskúmavať iba v prípadoch podľa § 366 C.s.p., ktorý jasne
hovorí o tom, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok (písm. a/),

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (písm. b/), má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. c/) alebo ich odvolateľ
bezsvojejvinynemoholuplatniťpredsúdomprvejinštancie(písm.d/).Žalovanákpredloženémudôkazu
uviedla len toľko, že predmetný dôkaz sa jej podarilo zabezpečiť až v tejto fáze konania. Odvolací súd
dáva do pozornosti, že skutočnosť, že odvolateľ bez svojej viny takýto dôkaz nemohol uplatniť pred

súdom prvej inštancie musí odvolateľ aj preukázať, pričom ak takýto predpoklad nesplní, odvolací sud na
novotu neprihliadne. Žalovaná predmetné tvrdenie bližšie neodôvodnila a ani nepredložila žiaden dôkaz,
ktorý by preukazoval, že potvrdenie z roku 2000 nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom
prvejinštancie.Spoukazomnavyššieuvedenéodvolacísúdneprihliadolnanovýdôkaz(potvrdenie)ako
prostriedok procesnej obrany uplatnený až v odvolaní, ktorý nebol uplatnený pred súdom prvej inštancie,

a ktorý zároveň nespĺňal procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 C.s.p.

18. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu podanému žalobcom na úvod konštatuje, že v zmysle
zrušujúceho uznesenia súdu prvej inštancie bolo úlohou súdu prvej inštancie primárne stotožniť veci
požadované žalobcom s vecami, ktoré sa nachádzajú na dvore rodinného domu v obci C., aby vedel

ustáliť, či predmetne hnuteľné veci, ktoré požaduje žalobca sú vecami, ktoré nadobudla žalovaná od M.
B. alebo požaduje žalobca veci, ktoré sú od týchto odlišné, a či vôbec ide o veci, s ktorými žalovaná
disponuje.
18.1 Čo sa týka zamietnutia žaloby v časti o vydanie položky b/ 3 500 litrovej dvojnápravovej cisterny
čiernej farby, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že cisterna, ktorá

sa mala nachádzať na dvore rodinného domu v obci C., a ktorej existenciu žalovaná nepopierala, patrila
do vlastníctva žalovanej a to na základe nadobúdacieho titulu darovacej zmluvy zo dňa 14.01.2016,
keď túto bolo možné stotožniť s položkou pod č. 3. predmetnej darovacej zmluvy. Hoci žalobca
preukazoval svoje vlastnícke právo k cisterne čestným prehlásením L. I. mladšieho zo dňa 16.04.2021,
žalovaná predloženou darovacou zmluvou zo dňa 14.01.2016 (skoršieho dátumu ako predmetné čestné

prehlásenie) vyvrátila argumentáciu žalobcu v tomto smere a účinne poprela jeho tvrdenie, že mu
bola predmetná vec darovaná a zároveň k tomu svojmu tvrdeniu uniesla aj dôkazné bremeno. Pokiaľ
žalobca argumentuje, že darca M. B. nebol spôsobilý na takýto právny úkon – spísanie darovacích
zmlúv, odvolací súd konštatuje, že s uvedenou argumentáciou sa vysporiadal v bode 35. odôvodneniarozhodnutia už súd prvej inštancie, s ktorým odôvodnením sa plne stotožňuje. V konaní nebolo
preukázané, že darca nebol v čase uzatvorenia darovacích zmlúv na takýto právny úkon spôsobilý,
a preto je nutné považovať darovacie zmluvy zo dňa 14.01.2016 za platné. Pokiaľ aj žalobca namietal, že

darovacia zmluva nebola darcovi pretlmočená (do maďarského jazyka, len ktorému mal darca rozumieť),
táto jeho námietka ostala len v rovine tvrdení.
18.2 K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nedal žiadnu odpoveď na tú skutočnosť, že M.
B. nemohol žalovanej darovať veci, ktoré mu nikdy nepatrili, odvolací súd poukazuje na bod 47.
odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že vlastnícke právo k darovaným

hnuteľným veciam nebolo preukázané ani u jedného z darcov (M. B., L. I. starší).
18.3 Čo sa týka zamietnutia žaloby v časti o vydanie položky d/ jednonápravového podvozku RUR 5
s dvomi kolesami, žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa existencie predmetnej veci,
keď táto sa na pozemku rodinného domu v obci C. pri obhliadke nenachádzala, súd prvej inštancie
teda nemohol ani pristúpiť k stotožneniu predmetnej veci s položkou d/ podľa žaloby a zároveň žalobca
v konaní neuniesol ani dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že by mala žalovaná s uvedenou hnuteľnou

vecou žalobcu disponovať a túto zadržiavať.
18.4 Odvolaciu námietku žalobcu v tom smere, že darovanie M. B. sa malo vzťahovať výlučne na
hnuteľné veci nachádzajúce sa v šope, pričom v prípade hnuteľností pod písm. b/ a d/ sa tieto v šope
nenachádzali, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Hoci sud prvej inštancie svoju argumentáciu vo
vzťahu k nemožnosti vydržania vlastníckeho práva žalovanou k položkám pod písm. a/ a c/ podporne

založil aj na tom, že predmetné položky sa (pravdepodobne od roku 2005) nachádzali vo dvore a nie
v šope, odvolací súd je toho názoru, že skutočnosť, že darované veci mali byť podľa darovacej zmluvy
umiestnené v šope môže byť relevantná len vo vzťahu k obdobiu (dňu) tohto darovania a uvedené
nevylučuje skutočnosť, že by mohla byť takáto vec premiestnená.
18.5 K námietke žalobcu, že žalovaná vo svojej výpovedi pôvodne potvrdila, že vie ako predmetné stroje

vyzerajú (poznámka odvolacieho súdu – prvé pojednávanie konané sa dňa 02.03.2022) a následne
zmenila svoju výpoveď a tvrdila, že nevie o akú vec sa pod položkou d/ jedná, odvolací súd konštatuje,
že sú mu známe rozporuplné vyjadrenia žalovanej, ale aj žalobcu, na ktoré poukázal súdu prvej inštancie
už v bode 12. zrušujúceho uznesenia, v ktorom mu okrem iného uložil uvedené rozpory v skutkových
tvrdeniach strán sporu odstrániť. Žalovaná uvedený rozpor odstránila následným vyjadrením zo dňa

04.11.2022, z ktorého vyplýva, že žalovaná mala za to, že všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa na
dvore rodinného domu v obci C. považovala za svoje výlučné vlastníctvo v zmysle darovacích zmlúv
a čestného prehlásenia darcu a pokiaľ mal žalobca na mysli tieto veci, nemohol ich získať do daru od L.
I. staršieho, pokiaľ mal na mysli iné veci, k tým sa žalovaná vyjadriť nevedela.
18.6 Pokiaľ žalobca videl rozporuplnosť aj v tom, že čestné prehlásenie M. B. z 12.02.2016 malo

predchádzať darovacím zmluvám z 14.06.2016, odvolací súd poukazuje na to, že darovacie zmluvy
medzi M. B. a žalovanou boli uzatvorené dňa 14.01.2016.
18.7 Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé,
nakoľko súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, keď hoci bola preukázaná
existencia všetkých štyroch položiek v zmysle žaloby, túto zamietol a rovnako ani s argumentáciou

žalobcu, že v konaní bolo preukázané jeho vlastnícke právo ku všetkým (štyrom) hnuteľným veciam
v zmysle žaloby. Odvolací súd opätovne uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s pokynmi
odvolacieho súdu v zmysle zrušujúceho uznesenia, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnemu záveru, že:
1/ čo sa týka položky pod písm. b/ jej existencia bola v konaní preukázaná, avšak vlastnícke právo k nej

svedčalo v zmysle darovacej zmluvy žalovanej;
2/ čo sa týka položky pod písm. d/ v konaní jej existencia preukázaná nebola a nebolo preukázané ani
to, že by bola v dispozícii žalovanej;
3/ čo sa týka položiek pod písm. a/ a c/ v tejto časti súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, keď mal
za preukázanú aj existenciu predmetných položiek aj vlastnícke právo žalobcu k nim.

18.8 Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietol prekvapivosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že
súd prvej inštancie vec predbežne právne neposúdil, odvolací súd poukazuje na to, že predbežné
právne posúdenie (v prípade že nedošlo k predbežnému prejedaniu veci pred pojednávaním) je povinný
súd oznámiť stranám pri prvom pojednávaní. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ dôjde k odročeniu
pojednávania alebo sú vo veci nariadené ďalšie pojednávania na týchto už súd strany s predbežným

právnym posúdením veci neoboznamuje. Súd prvej inštancie podal predbežné právne posúdenie na
prvom pojednávaní vo veci konanom sa dňa 02.03.2022. Odvolací súd zároveň dodáva, že ani prípadné
porušenie ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p. (neuvedenie predbežného právneho posúdenia) nelimitujestrany sporu pri realizácii ich procesných práv (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Obdo/4/2022 zo dňa 28.04.2022).
18.9 Odvolací súd na záver konštatuje, že ani odvolacia námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení

a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá má zakladať odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. nie je dôvodná. K otázke nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu
a jej právnym dôsledkom prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR dňa 03.12.2015
stanovisko R 2/2016, podľa ktorého: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v
zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku.“ Z uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania vyplýva záver, že len v mimoriadnych
a ojedinelých prípadoch môže nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle § 365
ods. 1 písm. b/ C.s.p., a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie,
prípadne vtedy, ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou

povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia k „justičnému omylu" (porovnaj uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/123/2020 zo dňa 27.10.2021, 9Cdo/118/2020 zo dňa 29.11.2021,
7Cdo/138/2019 zo dňa 27.01.2021). Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a
odvolania žalobcu dospel odvolací súd k názoru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú zrejmé
skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, z ktorých súd pri čiastočnom zamietnutí žaloby žalobcu

o vydanie hnuteľných vecí vychádzal. Odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu, a preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je

plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (pozri uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/145/2011
zo dňa 16.11.2011). Okrem toho skutočnosť, že sa žalobca s odôvodnením rozsudku nestotožňuje,
nezakladá dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010). Odvolací súd na záver ešte dodáva, že

s konkrétnymi námietkami žalobcu vzťahujúcimi sa k odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm.
b/ C.s.p., ktoré tvorili značnú časť jeho argumentácie v odvolaní, sa vysporiadal odvolací súd v tomto
rozhodnutí v bodoch 18 - 18.8 odôvodnenia. S poukazom na uvedené považuje odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie za dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, súladný s ustanovením § 220 ods. 2
C.s.p., a preto nie je možné konštatovať porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

19. Odvolací súd uzatvára, že ani jeden z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.
nebol žalobcom ani žalovanou uplatnený dôvodne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, jeho
skutkové zistenia vyplývajú z vykonaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a
vec správne právne posúdil. Čo sa týka žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1

písm. b/ C.s.p., s uvedeným sa odvolací súd vysporiadal už v bode 18.9 odôvodnenia tohto rozsudku.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd I. a II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci
samej ako vecne správny potvrdil.

21. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a/ C.s.p. preskúmal aj od I. a II. výroku vo veci samej závislý
III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Súd prvej
inštancie rozhodol v rozsudku o nároku strán sporu na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu
vo veci (§ 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.) v súlade s ustanoveniami Civilného sporového
poriadku, a preto odvolací súd aj tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku strán sporu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom
na pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej v odvolacom konaní, ktorý vyhodnotil odvolacísúd ako rovnaký, nakoľko odvolanie žalobcu ani žalovanej nebolo dôvodné, odvolací súd rozhodol, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).