Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/151/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5923200953
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5923200953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek
senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok, dieťa
rodičov, matka: C. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XX/XX, F., okr. G., adresa na doručovanie
písomností H. XX, I. a otec: J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XX/XX, F., okr. G., o zníženie

výživného, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č.k. RK-11P/53/2023-72 zo dňa 07. 09. 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol návrh matky na zníženie výživného
a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie

zdôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 65, § 75, § 76 a § 78 Zákona o rodine, resp. ust. § 157 CMP,
keď konštatoval, že nedošlo k takej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom, ktoré by
umožnilo súdu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie a znížiť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.
O výchove a výžive k dieťaťu bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Ružomberok
sp. zn. 11P/109/2021 zo dňa 26. 07. 2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
7CoP/60/2022 zo dňa 08. 02. 2023. Maloletý A. bol zverený do osobnej starostlivosti otca po tom, čo

manželstvo rodičov bolo rozvedené. Matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého
A. výživné vo výške 160 eur mesačne, pričom styk s dieťaťom upravený nebol. Rozsudok v časti
výživného nadobudol právoplatnosť dňa 09. 03. 2023. Návrhom zo dňa 23. 05. 2023 žiadala matka
zníženie výživného z dôvodu, že stratila zamestnanie a nemá žiadny príjem. Evidovaná je Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok od 01. 12. 2022. Naposledy bola zamestnaná v ÚVN
Ružomberok ako zdravotná sestra. Jej príjem od júna do novembra 2022 v čistom predstavoval 1.351
až 1.629 eur mesačne. Otec dieťaťa je zamestnaný v spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko

a.s. a jeho čistý príjem sa pohybuje od 988 eur po 1.491 eur mesačne. Súd ďalej zistil, že matka
v zamestnaní dala výpoveď v zmysle § 67 Zákonníka práce a pracovný pomer bol skončený k 30.
11. 2022. Matka ako uchádzačka o zamestnanie bola evidovaná ÚPSVaR Ružomberok a vyplácaná
jej bola dávka v nezamestnanosti do mája 2023 v rozmedzí 730 až 808 eur mesačne. Maloletý A.
žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, starším plnoletým bratom a starou matkou (zo strany
matky) v rodinnom dome, kde má vytvorenú samostatnú izbu. V čase rozhodovania súdu bol maloletý

A. žiakom 9. ročníka Základnej školy v K., starší syn J. je študentom Strednej polytechnickej školy
v G.. Pri porovnaní okolností dôležitých pre stanovenie výšky výživného v čase skoršieho a súčasného
rozhodovania mal súd preukázané, že nedošlo k takým podstatným zmenám, ktoré by umožnili znížiťvyživovaciu povinnosť matky voči neplnoletému synovi. Matka bez preukázateľného dôvodu dala
v predchádzajúcom zamestnaní výpoveď, je viac ako rok bez zamestnania, pričom pracovala ako
zdravotná sestra, pričom dôvody, ktoré uviedla, zdravotné, pre skončenie pracovného pomeru nijakým

spôsobom neboli preukázané. Tieto skutočnosti však nemôžu byť na ujmu maloletému dieťaťu, keď na
strane otca k výraznej zmene pomerov nedošlo. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 52
CMP.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie matka maloletého dieťaťa.

Dôvodila tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru
súdvychádzallenzvyjadreníotcamaloletéhodieťaťa,ktorýtvrdí,žejejedinýživiteľdvochsynov,tovšak
dosiahol tým, že ona ako matka pod nátlakom musela opustiť spoločnú domácnosť. Po smrti jej otca
predmetný dom, v ktorom býva bývalý manžel s deťmi, prešiel do jej spoluvlastníctva so sestrami a tak

bývalý manžel nemá žiadny právny vzťah k tejto nehnuteľnosti. Manžel podľa nej sa snaží využívať len
výhody, ktoré má z bývania v jej dome a prostredníctvom aj jej rodiny si zabezpečuje pohodlný život, aký
viedol od počiatku manželstva. Teraz, keď nie je v jej možnostiach platiť výživné na syna, ktoré súd určil,
tak to nijako súd nebral do úvahy. V odôvodnení odvolania ďalej poukazovala na to, že otec nevplýva
dobre na výchovu detí, podsúva im lživé informácie o nej ako matke, napriek tomu sa mu podarilo deti

zmanipulovať a žijú s ním. Poukázala ďalej na skutočnosť, že vzťahy medzi ňou a synom nie sú dobré.
Deti sú voči nej agresívnejšie, je fyzicky napádaná, musí sa obrátiť na políciu. Podľa nej má otec ešte
ďalší príjem okrem oficiálneho príjmu, ktorý sa musí pohybovať vo výške 500 až 1.000 eur mesačne, čo
zodpovedá jeho životnému štýlu, ako aj skutočnosti, že obom synom kúpil auto a motorku a financuje
im dovolenky. Čo sa týka správy kolízneho opatrovníka, nezodpovedá to skutočnosti, rovnako podľa nej

opatrovníčka podľahla manipulácii, dezinformáciám a ohováraniu zo strany exmanžela a maloletého.
Výpoveď dávala zo zdravotných dôvodov a z dôvodov zhoršenia dostupnosti zamestnania. Výpoveď
v podstate musela dať na nátlak zamestnávateľa, ktorý jej nechcel vyhovieť a upraviť pracovnú dobu,
resp. vylúčiť prácu na smeny. Pokiaľ by aj pracovala v nezmenenej prevádzke v zdravotníctve, práca
je hodnotená vo výške 700 až 800 eur, tak či onak by s príjmom klesla a nešlo by z jej strany o žiadnu

špekuláciu. Podľa nej otec starostlivosť o deti nezvláda, navyše, keď teraz nemá zabezpečené bývanie,
aj deti tak bývajú v jej nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že podľa nej rozhodnutie prvostupňového súdu
nie je v záujme maloletého, navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že matka neuviedla
žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli prejednané na súdnom pojednávaní. Starostlivosť o maloleté
dieťa v plnej miere zabezpečuje otec dieťaťa a kolízny opatrovník trvá na svojich vyjadreniach
prezentovaných v celom konaní. Žiadal, aby rozsudok okresného súdu bol potvrdený ako vecne správny.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP
a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ust. § 385 CSP odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v jednotlivých výrokoch podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

5. Z preskúmavaného rozhodnutia, spisového materiálu a obsahu odvolania mal aj odvolací súd
preukázané, že na základe návrhu matky, ktorá žiadala znížiť výživné na maloletého A., súd prvej
inštancie skúmal, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmeniť predchádzajúce
rozhodnutie upravujúce práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Po vykonanom dokazovaní
súd prvej inštancie dospel k záveru, že v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine, resp. § 157 CMP neboli

zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia upravujúceho
vyživovaciu povinnosť matky k maloletému synovi. O výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 11P/109/2021 zo dňa 26. 07. 2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/60/2022 z 08. 02. 2023. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
09. 03. 2023. Návrh na zmenu rozhodnutia podala matka maloletého dňa 23. 05. 2023, teda v krátkej

dobe po správoplatnení predchádzajúceho rozhodnutia. Aj odvolací súd mal preukázané, že za toto
krátke obdobie nedošlo k takej podstatnej zmene, ktorá by oprávňovala súd k zníženiu vyživovacej
povinnosti. Matka bola zamestnaná do 30. 11. 2022, odvtedy evidovaná na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Ružomberok. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka ukončila pracovný pomerz vlastného rozhodnutia. Aj keď uviedla, že dôvodom boli zdravotné problémy, nepreukázala, že by
z tohto dôvodu nebola schopná vykonávať dovtedajšiu prácu zdravotnej sestry. Sama ďalej uviedla,
že na základe dedičského konania po otcovi sa stala spoluvlastníčkou rodinného domu v F.. Súd prvej

inštancie tak správne vyhodnocoval možnosti a schopnosti matky plniť vyživovaciu povinnosť a dospel
k záveru, že pre výpoveď v zamestnaní sa rozhodla sama, pričom vzhľadom na jej vzdelanie - zdravotná
sestra je možné nájsť uplatnenie na trhu práce.

6. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti

potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP a dospel
k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré
v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym
spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade

s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

7. Nakoľko v odvolaní matka maloletého dieťaťa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by neboli
preskúmané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny
stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a vyslovil, že
žiadny z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).