Rozsudok – Ostatné – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/95/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219200317
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1219200317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ Y. E., U.. XX. XX. XXXX, R. D. XX,
XXX XX H. R., Q.. O.: Ľ. E., U.. XX. XX. XXXX, F. R. D. XX, XXX XX H. R. K. X/ Ľ. E., U.. XX. XX. XXXX,
F. R. D. XX, XXX XX H. R., oboch zastúpených advokátom: JUDr. Peter Bilkovič, so sídlom Strojnícka
8, 827 01 Bratislava, IČO: 51 814 471, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom
Pažítková 4, 821 01 Bratislava, IČO: 31 813 861, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne 2/
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. apríla 2022, č. k. 52C/4/2019 - 988, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok zo dňa 27. apríla 2022, č.k. 52C/4/2019-988, vo výroku, v ktorom súd prvej

inštancie konanie v časti nároku žalobcu 1/ na zaplatenie sumy 744,45 eur s príslušenstvom zastavil,
opravuje tak, že tento výrok správne znie: "Súd konanie v časti nároku žalobcu 1/ na zaplatenie sumy
774,44 eura s príslušenstvom z a s t a v u j e ."

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 27. apríla 2022, č. k. 52C/4/2019 - 988, súd prvej inštancie konanie v časti nároku

žalobcu 1/ na zaplatenia sumy "744,45 eura" s príslušenstvom zastavil, žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1.682,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od
28.12.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi 1/ priznal proti
žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 36,94 %. Zároveň zastavil aj konanie v časti
nároku žalobkyne 2/ na zaplatenia sumy 13.922,23 eura s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu žalobkyne
2/ zamietol a žalovanému proti žalobkyni 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 14. 05. 2014, č. k. 51Ps/3/2013-56, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 06.
2014, bol žalobca 1/ pozbavený spôsobilosti na právne úkony a bol mu ustanovený opatrovník, ktorým
je žalobkyňa 2/. Opatrovníčka je oprávnená a povinná zastupovať opatrovanca vo všetkých právnych
úkonoch. Z listiny označenej ako Uplatnenie následných nárokov na náhradu škody pre Y. E., U..
XX.XX.XXXX, zo dňa 13. 12. 2018, doručenej žalovanému dňa 17.12.2018 vyplýva, že žalobcovia si
uplatňovali u žalovaného nárok na náhradu škody v žalovanej sume. Z listiny označenej ako náklady v

spojitosti s liečbou, opaterou a zdravotnou starostlivosťou o poškodeného syna Y. vzniknuté v období
od 1.1.2017 do 31.10.2018 vyplýva, že mesačné náklady na prístroje v roku 2017 boli 15,05 eura, v
roku 2018 to bolo 16,37 eura; z tabuľky nákladov za rok 2017 vyplýva, že náklady boli spolu 2.500,03
eura, v roku 2018 to bolo 723,71 eura. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava zo dňa 01. 10.2001, sp. zn. 06971/2001, vyplýva, že sa priznáva peňažný príspevok na opatrovanie pre žalobcu 1/
od 01. 08. 2001 do odvolania vo výške 1,65 násobku životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.
Poskytovanie príspevku je podmienené celodennou starostlivosťou. Z rozhodnutia Úradu práce, soc.

vecí a rodiny Pezinok zo dňa 15. 09. 2018, sp. zn. PK2/RPPKaPC/SOC/2018/7381-12 vyplýva, že s
účinnosťou od 01. 07. 2018 sa zvyšuje peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý poberá žalobkyňa 2/, a
to na sumu 369,36 eur. Z rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Pezinok zo dňa 20. 02. 2017, sp.
zn. PK2/RPPKaPC/SOC/2017/25173-10 vyplýva, že s účinnosťou od 01. 01. 2017 sa zvyšuje peňažný
príspevok na opatrovanie, ktorý poberá žalobkyňa 2/, a to na sumu 247,62 eur. Z rozhodnutia Úradu

práce, soc. vecí a rodiny Pezinok zo dňa 31. 07. 2017, sp. zn. PK2/RPPKaPC/SOC/2017/25173-11
vyplýva, že s účinnosťou od 01. 07. 2017 sa zvyšuje peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý poberá
žalobkyňa 2/, a to na sumu 249,35 eur. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalobcu 1/ zo dňa 21. 02.
2018 vyplýva, že ide o trvale ležiaceho pacienta, a že sú mu predpisované viaceré lieky a zdravotné
potreby. Z prepúšťacej správy zo dňa 14. 02. 2013 vyplýva, že žalobcovi 1/ sú diagnostikované viaceré
choroby, a to tracheosomia, gastrostomia, pneuropneumonia, dystelektáza, DMO - kvadruspastická

forma, sekundárna epilepsia, s chronickou liečbou mnohými liekmi, s potrebou zasúvania katéteru do
žalúdka, starostlivosťou o dekubity, polohovaním. Z potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Pezinok
zodňa05.11.2018vyplýva,ževroku2017bolžalobkyni2/vyplatenýpeňažnýpríspevoknaopatrovanie
mesačnevovýške247,62eura.ZpotvrdeniaÚradupráce,soc.vecíarodinyPezinokzodňa05.11.2018
vyplýva, že v roku 2018 bol žalobkyni 2/ do mesiaca jún vyplatený peňažný príspevok na opatrovanie

mesačne vo výške 249,35 eura, a od mesiaca jún vo výške 369,36 eura. Z komplexného posudku
Ústredia práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 25. 11. 2009, číslo AA/2009/14425-NSVOPC, vyplýva, že
miera funkčnej poruchy žalobcu 1/ je 90 % a ide o osobu odkázanú na sprievodcu, diétne stravovanie.
Z uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. 05. 2017, č. k. 13C/36/2015-192, vyplýva, že
súd priznal znaleckej organizácii W..sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., odmenu v

sume 1.554,89 eur s DPH, pričom žalobca 1/ bol zaviazaný zaplatiť sumu 777,44 eur a žalovaný bol
zaviazaný zaplatiť sumu 777,45 eur. Z vyúčtovacej faktúry za dodávku elektriny zo dňa 07. 11. 2017,
VS: 257148004, vyplýva, že v období 04. 10. 2016 - 03. 10. 2017 bola žalobkyni 2/ fakturovaná suma
436,17 eur, pričom jej vznikol preplatok vo výške 27,38 eur. Z lekárskeho nálezu zo dňa 30. 04. 2018
vyplýva, že žalobca 1/ je od februára 2012 na umelej pľúcnej ventilácii, bez ktorej nedokáže dýchať.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05. 04. 2018, č. k. 8C/227/2010-372, vyplýva, že súd
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 361,50 eur s príslušenstvom a žalobkyni 2/
sumu 21.166,43 eur s príslušenstvom, titulom náhrady za bolesť a náhrady nákladov spojených so
starostlivosťou o žalobcu 1/. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 26.11.2019, č.k. 8Co/262/2018
predmetný rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa

26. 02. 2018, č. k. 13C/36/2015-267, vyplýva, že súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi
sumu 49.790,50 eur s príslušenstvom titulom náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie. Z rozsudku
OkresnéhosúduBratislavaIIzodňa29.05.2018,č.k.58C/15/2017-213,vyplýva,žežalovanýjepovinný
zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 5.785,82 eur s príslušenstvom, titulom nákladov spojených s liečením žalobcu
1/ a to v období 01. 11. 2014 - 22. 12. 2016. Zo znaleckého posudku č. 158/2017 vykonaného znaleckou

organizáciou W..sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. zo dňa 09. 05. 2017, vyplýva, že
žalobcovi 1/ bola indikovaná dlhodobá podporná liečba dýchania pomocou CPAP (kontinuálny pozitívny
tlakvdýchacíchcestách)-prístrojovápodporadýchania,smonitoringomsýteniakrvikyslíkom,následne
dlhodobá liečba kyslíkom kyslíkovým koncentrátorom. V roku 2013 došlo k napojeniu na kanylu do
priedušnice a zavedenie vyživovacej sondy cez brušnú stenu do žalúdka, k čomu je potrebná špeciálna

ošetrovateľská starostlivosť. Táto starostlivosť si vyžaduje znalosti o spôsobe enterálnej nutrície a
špeciálnu ošetrovateľskú starostlivosť. V čase vydania znaleckého posudku bol žalobca 1/ závislý od
prístrojovej podpory dýchania prostredníctvom neprenosného domáceho ventilátora v domácom režime.
Zabezpečenie tracheostomickou kanylou vyžaduje dôslednú náročnú ošetrovateľskú starostlivosť a
nepretržitý monitoring sýtenia krvi kyslíkom, pretože žalobca 1/ nie je schopný dýchania svojou vlastnou

svalovou prácou. Žalobca 1/ má limitované možnosti ďalšej rehabilitácie. Tracheostómia zvyšuje riziko
infekcií a znižuje kvalitu života, pri neadekvátnej starostlivosti ho ohrozuje upchatím dýchacích ciest
a akútnym dusením. Vzhľadom k masívnemu hlieneniu bolo potrebné zvoliť špeciálnu kanylu, ktorá
zvyšujenáročnosťstarostlivosti.Každýďalšíinvazívnyvstupdotelažalobcu1/vyžadujeďalšiušpeciálnu
ošetrovateľskú starostlivosť. Vzhľadom na opakovaný výskyt oxalátových močových kameňov a alergii

na sóju a mliečne výrobky je nutričná podpora limitovaná. Záverom znalecká organizácia uvádza, že
stav žalobcu 1/ plne odkázaného na prístrojovú liečbu si vyžaduje nepretržitý monitoring a komplexnú
intenzívnu ošetrovateľskú starostlivosť. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. 05. 2008,
č. k. 11C/275/99-561, vyplýva, že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu10,128.000,00 Sk a žalobkyni 2/ sumu 1,075.036,00 Sk, titulom náhrady za bolesť a náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom žalobkyňou uplatnené vecné náklady priznal v plnej výške.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 30. 11. 2017, číslo: XXX XXX XXXX X, vyplýva, že od

januára 2018 bude žalobcovi 1/ vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 333,80 eur. Zo zmluvy č.
XXNFASXXXXXX uzavretej medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. a Fakultnou nemocnicou
Trnava vyplýva, že cena za jeden ošetrovací deň pri dlhodobej intenzívnej starostlivosti, vrátane liekov,
zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín je 260,00 eur. Z odpovede Všeobecnej zdravotnej
poisťovne doručenej súdu dňa 19. 03. 2021 vyplýva, že suma za ošetrovací deň zahŕňa komplexnú

zdravotnú starostlivosť, teda všetky výkony spojené s poskytnutím zdravotnej starostlivosti.

3. V prvom rade súd prvej inštancie poukázal na to, že právny zástupca žalobcov na pojednávaní
konanom dňa 15.01.2020 špecifikoval žalobný petit tak, že žalobca 1/ si uplatňuje od žalovaného úhradu
sumy 2.456,79 euro spolu s 5% úrokom z omeškania od 28.12.2018 do zaplatenia a žalobkyňa v
2.rade požaduje od žalovaného zaplatenie sumy 99.000,- eur spolu s 5% úrokom z omeškania od

28.12.2018 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 06.03.2020 právny zástupca žalobcov žiadal,
aby žalovaný zaplatil žalobcovi 1/ sumu 1.682,35 eur s 5% úrokom z omeškania od 28.12.2018 do
zaplatenia a žalobkyňa v 2.rade požaduje od žalovaného zaplatenie sumy 99.000,- eur spolu s 5%
úrokom z omeškania od 28.12.2018 do zaplatenia. Predmetné podanie posúdil ako späťvzatie žaloby
žalobcom 1/ v časti zaplatenia príslušenstva zo sumy 774,44 eur, kde právny zástupca žalobcu 1/ zobral

podaním zo dňa 02.04.2019 (replika) žalobu v časti zaplatenia sumy 774,44 eur späť. Zároveň podaním
zo dňa 08.02.2022 a na pojednávaní konanom dňa 30.03.2022 právny zástupca žalobkyne 2/ uviedol,
že žalobkyňa 2/ si od žalovaného uplatňuje sumu 85.077,77 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania od
28.12.2018 do zaplatenia, a vo zvyšnej časti t.j. a to v časti sumy 13.922,23 eur s príslušenstvom berie
žalobu späť. Žalovaný uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby žalobkyňou 2/ v tejto časti. S poukazom

na uvedené prvoinštančný súd podľa § 145 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 C.s.p. vzhľadom
na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom 1/ v časti zaplatenia sumy 774,44 eur s príslušenstvom pred
otvorením pojednávania a v časti požadovanej sumy 13.922,23 eur s príslušenstvom so súhlasom
žalovaného konanie v tejto časti zastavil.

4. Pokiaľ ide o zvyšnú časť predmetu sporu, poukázal prvoinštančný súd na to, že právny zástupca
žalobcov v priebehu konania ďalej uviedol, že žalobca 1/ je slepý, hluchý, už aj úplne imobilný, že
žalobkyňa 2/ zabezpečuje jeho zdravotnú starostlivosť, opatrovanie a ošetrovanie, ktorá znáša náklady
s tým spojené a ktoré si uplatňuje. Od roku 2015 je žalobca 1/ pripútaný na lôžko, manžel žalobkyne 2/
zomrel a jeho príjem teda už nemožno použiť na úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť o žalobcu

1/. Pokiaľ ide o výšku a vyčíslenie nároku žalobkyne 2/ vychádzajú z toho čo poskytujú, aké náklady
vyplývajú poskytovateľom, ktorí sú iba dvaja. Pokiaľ ide o hmotnoprávny nárok žalobkyne 2/ poukázal
na judikatúru českých súdov, keďže na Slovensku rozhodnutia v takýchto veciach neexistujú. Žalovanú
sumu si uplatňuje titulom nákladov za zdravotnú starostlivosť v nemocniciach, kde takáto starostlivosť
stojí 260,00 eur za jeden deň, čo je 7.800,00 eur mesačne, ktorú sumu si uplatňuje žalobkyňa 2/.

Žalobkyňa 2/ vykonáva pre žalobcu 1/ okrem iného sebaobslužné úkony spočívajúce v hygiene,
stravovaní, vyprázdňovaní močového mechúra a hrubého čreva, obliekanie a vyzliekanie, pomoc s
mobilitou a polohovaním, úkony starostlivosti o domácnosť, základné sociálne aktivity spočívajúce v
sprievode k lekárovi, vybavovaní úradných záležitostí, pričom 1x denne vymieňa podložku pod kanylu,
5x denne vymieňa podložku pod tanier PEGu, 5x denne vykonáva dezinfekciu PEGu, 5x denne aplikuje

liečivo na ranu PEGu, 1x denne vymieňa a čistí ramienko kanyly, každé 2-3 dni vymieňa odsávací set,
po každom použití vymieňa katéter, raz denne vymieňa a čistí fľaše odsávačky, niekoľkokrát mesačne
čistí a vymieňa súčasti prístrojov, raz mesačne objednáva materiál a lieky, viackrát denne vykonáva
ošetrovateľskú starostlivosť, aplikuje liečivá, odsáva, vykonáva ošetrovateľskú rehabilitáciu, vyživuje
bezvládneho žalobcu 1/, sleduje diurézu, konzultuje každú zmenu stavu, realizuje prístrojovú masáž,

realizuje starostlivosť na prevenciu dekubitov, rieši dermatózy na rôznych častiach tela, pripravuje
materiál na sterilizáciu a sterilizuje. Ďalej uviedol, že žalobcovia majú iba príjmy z invalidného dôchodku
žalobcu 1/ a opatrovateľského príspevku žalobkyne 2/, tieto dve dávky, ktoré poberajú žalobcovia,
nie sú príjmami, ale sociálnymi dávkami, na ktoré sú žalobcovia plne odkázaní a iný príjem nemajú,
pričom do stavu úplnej invalidity sa dostal žalobca 1/ porušením povinnosti zamestnancov žalovaného,

a preto sociálne dávky nemôžu nahradiť príjem, ktorý by inak mohli žalobcovia získať, ak by bol
žalobca 1/ zdravý. Nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že žalobcovia si majú starostlivosť hradiť zo
sociálnych dávok, ktoré poberajú. Žalobkyňa 2/ je zaškolená 24 hodinová laická ošetrovateľka pracujúca
samostatne a vykonávajúca úkony podľa definované aj v zák. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službácha o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v
znení neskorších predpisov. Doma postupuje podľa koncepčného modelu Ošetrovateľská starostlivosť
o pacienta na umelej pľúcnej ventilácii vypracovaného Fakultou zdravotníctva Trenčianskej univerzity.

Vykonáva úkony 15x odsávanie, 4x čistenie ústnej dutiny, výmena kanyly v periodicite raz za tri mesiace
až 3x behom pár minút, kontrola prístrojov. Poukázal tiež na vyjadrenie VšZP, podľa ktorej náklady na
takéhoto pacienta sú vo výške 260,00 eur denne. Nárok si žalobkyňa 2/ uplatňuje za 360 dní v rok x
260,00 eur/deň (ako náklady poukázané nemocničnému oddeleniu), z toho podiel osobných nákladov
50,85 % k výnosom ZP, teda 50,85 % z 260,00 eur = 132,21 eur x 365 dní = 48.256,65 eur. V roku 2018

si uplatňuje nárok za 181 dní (01. 01. 2018 - 30. 06. 2018), pričom podiel osobných nákladov k výnosu
ZP je 46,63 %, teda výpočet je realizovaný ako 46,63 % z 260,00 eur = 121,24 eur x 181 dní = 21.944,44
eur; a za 122 dní (01. 07. 2018 - 01. 01. 2019), kde bola nemocnici poukazovaná suma 261,50 eur
s podielom 46,63 %, teda výpočet je realizovaný ako 46,63 % z 261,50 eur = 121,94 eur x 122 dní =
14.876,68 eur. Spolu to činí 85.077,77 eur, ktorú požaduje zaplatiť žalobkyňa 2/ od žalovaného.

5. Ustálený skutkový stav veci posúdil súd prvej inštancie po právnej stránke podľa ust. § 420 ods. 1,2, §
442 ods. 3, § 445, § 449 ods. 1,3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že v merite
veci je žaloba žalobcu 1/ dôvodná a žaloba žalobkyne 2/ voči žalovanému nedôvodná. V prvom rade
zdôraznil, že mal za preukázané a medzi stranami nebolo ani sporné, že k trvalému poškodeniu zdravia
žalobcu 1/ došlo v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zamestnancov žalovaného, ktoré im

vyplývali z ich povolania, čo vyplýva z právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 07.03.2008, č.k. 1T/23/2008, ktorým súd uznal zamestnancov žalovaného za vinných zo spáchania
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Taktiež nebola sporná
zodpovednosť žalovaného za zdravotný stav žalobcu v 1.rade a nebol sporný ani jeho zdravotný stav.
Z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. 05. 2014, č. k. 51Ps/3/2013-56, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 02. 06. 2014, vyplýva, že žalobca 1/ bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a bol
mu ustanovený opatrovník, ktorým je žalobkyňa 2/. Žalobca 1/ si v spore uplatnil nárok na vynaložené
náklady spojené s jeho liečením a v príčinnej súvislosti s jeho zdravotným stavom, ktorý mu vznikol
v dôsledku škody na zdraví, za ktorú zodpovedá žalovaný. Preto má žalobca 1/ nárok na náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s liečením žalobcu 1/ a to s poukazom na § 449 ods. 1 a

3 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci si žalobca 1/ uplatnil z tohto titulu voči žalovanému
zaplatenie sumy 2.456,79 s príslušenstvom. V časti zaplatenia sumy 744,45 eur s príslušenstvom
zobral žalobca 1/ žalobu späť a súd konanie o tejto časti nároku žalobcu 1/ zastavil. Žalobca zotrval
na zaplatení sumy náhrady škody vo výške 1.679,34 eur, ktoré pozostávajú z nákladov na zdravotný
materiál(plienky,podložky,obväzy)celkomvsume336,01eurzaobdobieod01.01.2017do31.10.2018,

z nákladov za doplatky za lieky za obdobie od 01.01.2017 do 31.10.2018 vo výške 352,88 eur, z
nákladov spojených s vyšším odberom elektrickej energie pre prístroje zabezpečujúce život žalobcu
1/, a monitorujúce jeho životné funkcie vo výške 348,26 eur za obdobie od 01.01.2017 do 31.10.2018,
s nákladov na zariadenie pre invalidov (antidekubitný matrac s kompresorom, kúpacia vaňa na lôžko
a iné) za obdobie od 01.01.2017 do 31.10.2018 vo výške 650,- eur a nákladov za poštovné v sume

0,50 eur. Pokiaľ ide o náklady na zdravotný materiál (plienky, podložky, obväzy) celkom v sume 336,01
eur za obdobie od 01.01.2017 do 31.10.2018, tak súd uvádza, že tieto preukazujú listinné doklady a to
konkrétne bločky nákladov na hygienické potreby, plienky, kuchynské utierky, obrúsky, detské obrúsky,
toaletnýpapierčistiacapena,osviežovačvzduchu,tenkápodložkasabsorbčnýmjadrom,vatovétyčinky,
mydlo, leukoplast, kompresné punčochy, obväzy a pod. Súd na základe uvedeného považuje žalobcom

1/ uplatnenú sumu vo výške 336,01 eur ako dôvodnú a účelne vynaloženú na zdravotný materiál
potrebný pre žalobcu 1/ v súvislosti s jeho liečbou. Preto uvedenú sumu žalobcovi 1/ súd priznal. 53.
Ďalej si žalobca 1/ uplatnil o náklady vynaložené za doplatky za lieky za obdobie od 01.01.2017 do
31.10.2018 vo výške 352,88 eur, tieto náklady v predmetnej sume preukazujú pokladničné doklady
predložené žalobcom 1/. Súd vzhľadom k uvedenému nemal pochybnosti o oprávnenosti uplatnených

nákladovpodloženýchpokladničnýmidokladmivovýške352,88eur,ktoréžalobcovi1/vzniklivsúvislosti
s jeho liečením a v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou na zdraví. Preto mu priznal nárok v
uplatnenej výške 352,88 eur, ako sumu dôvodnú a účelne vynaloženú na lieky pre žalobcu 1/. Pokiaľ
ide o náklady spojené s vyšším odberom elektrickej energie pre prístroje zabezpečujúce život žalobcu
1/ za obdobie od 01.01.2017 do 31.10.2018, a monitorujúce jeho životné funkcie vo výške 348,26 eur,

k tomu uviedol, že z podstaty zdravotného stavu žalobcu je nepochybné a nesporné, že pre jeho život
sú nevyhnutné prístroje, ktoré potrebujú elektrickú energiu a teda, že spotreba elektrickej energie je v
domácnosti žalobcov touto situáciou dlhodobo determinovaná. Nie je tomu inak ani v období rozhodnom
pre nárok uplatnený v tomto konaní. K úplne presnému a exaktnému vyčísleniu tohto nároku by bolonutné zisťovanie spojené s nepomernými ťažkosťami a nákladmi. Preto na základe úvahy, že uplatnený
nárok zodpovedá zvýšenej spotrebe v domácnosti žalobcov v súvislosti s účelnými nákladmi spojenými
s liečením a udržaním pri živote žalobcu 1/, a to konkrétne pre 24 hodinovú prevádzku prístrojov,

ktoré musia byť neustále v prevádzke v dôsledku zdravotného stavu žalobcu 1/, ktorý vznikol v a v
príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou na zdraví. Preto súd priznal žalobcovi 1/ náklady na zvýšenú
spotrebu elektrickej energie v sume 348,26 eur, ako náklady účelne vynaložené na udržanie (liečenie)
zdravotného stavu a života žalobcu 1/. Zvýšené náklady na prevádzku uvedených prístrojov za obdobie
22 mesiacov boli ustálené pri hodnote kWh vo výške sume 1,51175 eur za obdobie od 01.01.2017 do

30.09.2017 a hodnote kWh vo výške 0,15325 eur za obdobie od 01.10.2017 do 1.10.2018, čo vyplýva
z predložených faktúr za energie a spotreby jednotlivých prístrojov. V tejto súvislosti taktiež poukázal
na to, že za predošlé obdobie žalovaný túto položku dobrovoľne splnil. S poukazom na uvedené súd
priznal žalobcovi 1/ nárok na zaplatenie sumy 348,26 eur za 22 mesiacov. Náklady na poštovné žalobcu
1/ mal súd preukázané vynaložením na poštové služby (podanie na OS Bratislava II) vo výške 1,25
eura. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu nákladov na zariadenie invalidov a to antidekubický matrac s

kompresorom v sume 44,70 eur, kúpacia vaňa na lôžko vo výške v sume 606,- eur, spolu suma 650,70
eur, tieto náklady vyplývajú z predložených listinných dokladov preukazujúcich sumu vynaloženú na
zaobstaranie predmetných zdravotných pomôcok, ktoré vznikli v súvislosti s jeho liečením a v príčinnej
súvislosti so spôsobenou škodou na zdraví. Preto sumu vo výške 650,70 eura žalobcovi 1/ taktiež priznal
ako dôvodnú a preukázanú. Pre úplnosť k uplatnenému nároku žalobcu 1/ voči žalovanému uviedol, že

žalovaný síce požadovanú sumu žalobcom 1/ všeobecne namietal, avšak neuviedol konkrétne skutkové
tvrdenia, ktoré by opodstatnenosť a preukázanie jednotlivých položiek relevantne spochybnili a vyvrátili
(okrem sumy 777,45 eur, v ktorej zobral žalobca 1/ žalobu späť). Všetky položky žalobca 1/ podrobne
zdôvodnil a špecifikoval a svoje tvrdenia podložil listinnými dokladmi v podobe pokladničných dokladov,
rozpisov a faktúr za energie založených do súdneho spisu. Vzhľadom k uvedenému nemal pochybnosti

o oprávnenosti žalobcom 1/ uplatnených nákladov v celkovej požadovanej výške 1.682,35 eura, a
preto žalobu v tejto časti považoval za dôvodnú. K argumentácii žalovaného, že v konaní si žalobca
1/ uplatňuje duplicitne nároky už priznané, uviedol, že predmetný nárok žalobcu 1/ uplatnený v tomto
konaní si žalobca 1/ uplatňuje za iné obdobia, ako boli uplatnené a priznané v iných konaniach. Žalobca
1/ si popri istine vo výške 2.456,79 eur uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne od

28.12.2018 do zaplatenia. Bolo preukázané, že výzvou zo dňa 13.12.2018, doručenou žalovanému
17.12.2018 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy celkom vo výške 101.456,79 eur v lehote 10
dní od doručenia. Doručenie predmetnej účinnej výzvy na plnenie dňa 17.12.2018 žalovanému vyplýva
ajzmailužalovanéhozodňa21.12.2018,ktorýzaslalžalovanýprávnemuzástupcovižalobcov.Žalovaný
sa teda dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu žalobcovi 1/ odo dňa 28.12.2018 (t.j. od dňa

nasledujúceho po uplynutí 10 dňovej lehoty na plnenie) a preto priznal žalobcovi 1/ aj úrok z omeškania
v zákonom stanovenej výške 5% platnej k prvému dňu vzniku omeškania s plnením peňažného dlhu
z priznanej sumy 1.682,35 eur až do zaplatenia. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ poukázal na to, že v spore
uplatnila nárok na zaplatenie sumy pôvodne vo výške 99.000 eur, po čiastočnom späťvzatí vo výške
85.077,77 eur s príslušenstvom, a to titulom nákladov za zdravotnú starostlivosť obdobnú tej, ktorá

je poskytovaná v nemocniciach a pri jej vyčíslení vychádzala z nákladov na pacienta za jeden deň
poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocniciach. Poukázala na judikatúru českých súdov, keďže
na Slovensku rozhodnutia v takýchto veciach neexistujú. Súd prvej inštancie sa jej argumentáciou
nestotožnil a uviedol, že žalobkyňa 2/ si uplatnila náhradu za osobnú starostlivosť o žalobcu 1/, pričom
pri vyčíslení svojho nároku vychádzala z rozsahu nákladov, ktoré by žalobca 1/ vynaložil za odbornú

opatrovateľskú službu. Podľa názoru prvoinštančného súdu nemožno tieto považovať za náklady
liečenia vynaložené žalobkyňou 2/, na náhradu ktorých by jej vznikol nárok v zmysle § 449 ods. 3
Občianskeho zákonníka, ale za náklady liečenia, ktoré by vznikli v súvislosti so škodou na zdraví priamo
žalobcovi 1/. Pokiaľ žalobkyňa 2/ poukazovala na závery obsiahnuté v rozhodnutiach Ústavného súdu
ČR, tieto boli revidované nálezom sp.zn. I.ÚS 2224/15 zo dňa 12.04.2016, na ktorý poukázal ÚS ČR

vo svojom rozhodnutí sp.zn. 25Cdo 786/2016 zo dňa 30.09.2016, v ktorom zhrnul, že ak potrebnú
osobnú starostlivosť o poškodeného poskytne tretia osoba, nemôže požadovať odmenu za vykonané
činnosti, pretože ju zákon nepriznáva, a ak vzhľadom na nesebestačnosť poškodenej osoby ide o taký
rozsah celkovej výpomoci zo strany blízkej osoby, ktorý presahuje bežnú a štandardnú úroveň rodinnej
spolupráce, patrí nárok na náhradu priamo poškodenému bez ohľadu na to, či vypomáhajúcich členov

rodiny nejako honoroval. Preto v prípade takto uplatnených nákladov za poskytnutú osobnú starostlivosť
si nemôže tieto uplatňovať žalobkyňa 2/ ako poskytovateľka tejto starostlivosti, ale žalobca 1/ ako
poškodený v dôsledku spôsobenej škody na jeho zdraví titulom nároku na náhradu nákladov spojených
s jeho liečením. Preto uzavrel, že nárok žalobkyne 2/ voči žalovanému nemá oporu v zákone a v tejtočasti žaloba nie je dôvodná, pričom v tejto súvislosti pre úplnosť poukázal aj na rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 8Co/262/2018 zo dňa 26.11.2019. O náhrade trov konania žalobcu 1/ rozhodol podľa
§ 255 C.s.p., podľa ktorého v konaní žalobcovi 1/ proti žalovanému patrí pomerná náhrada trov konania

v rozsahu 36,94 %. Žalobca 1/ si uplatňoval sumu vo výške 2.456,79 eur, priznaných mu bolo 1.682,35
eur, mal teda úspech v časti 68,47 %, úspech žalovaného v konaní potom predstavuje 31,53 % (100%
- 68,47 %), čo predstavuje celkový úspech žalobcu 1/ v rozsahu 36,94 % (68,47 - 31,53 %). Preto mu
priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 36,94 %. O náhrade trov konania žalovaného
proti žalobkyni 2/ rozhodol s použitím ust. § 257 C.s.p. tak, že žalovanému ako v celom rozsahu

úspešnému proti žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa
proti neúspešnej žalobkyni 2/ nepriznal, keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tomto konkrétnom
prípade v skutočnosti, že žalobkyňa 2/ sa sama stará o zdravotne ťažko postihnutého žalobcu 1/ (syna),
pričom jej jediným príjmom je príspevok za opatrovanie vo výške 369,36 eura mesačne.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná 2/, a to do výroku, ktorým súd

prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa domáhala, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
jej sumu 85.077,77 eur s príslušenstvom, titulom nákladov za zdravotnú starostlivosť obdobnú tej,
ktorá je poskytovaná v nemocniciach. V tomto smere považuje žalobkyňa 2/ napadnutý rozsudok za
arbitrárny a nedostatočne odôvodnený, pričom bolo porušené jej ústavné právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku v tejto časti vyplýva, že súd sa len veľmi stručne a

nedostatočne s jej nárokom a z daného odôvodnenia vyplýva len to, že uplatnený nárok považuje za
nedôvodný a nemajúci oporu v zákone. Bez ďalšej vlastnej úvahy súd prvej inštancie poukázal na
nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 2224/15 zo dňa 12.04.2016, rozhodnutie sp. zn.
25Cdo 786/2016 zo dňa 30.09.2016 a v konečnom dôsledku na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.
zn. 8Co/262/2018 zo dňa 26.11.2019. Súd prvej inštancie však predovšetkým nedôsledne vyhodnotil

dôkaz založený priamo k žalobe - Potvrdenie G.. L. K. G.. L. zo dňa 24.01.2013 z ktorého je zrejmé, že
"ošetrujúca (pozn. nie opatrujúca) osoba - žalobkyňa 2/ absolvovala rooming.in, je zaškolená a zvláda
ošetrovateľskú starostlivosť a ovládanie potrebných prístrojov. Informovaná osoba bola oboznámená
so zdravotným stavom, rizikami a možnými následkami pri laickej starostlivosti a napriek tomu sa
chce o pacienta na riadenej ventilácii v domácich podmienkach starať nepretržite 24 hodín denne bez

súvisiaceho odborného dohľadu." Súd prvej inštancie v bode 26. odôvodnenia rozsudku síce cituje
znalecký posudok č. 158/2017 zo dňa 09.05.2017 spoločnosti W..sk, avšak nedôsledne vyhodnotil
jeho závery na str. 24 a 25 posudku, kde znalecká organizácia konštatuje, že v roku 2013 došlo
u žalobcu 1/ k rozvoju respiračného zlyhávania, kedy bol napojený na umelú pľúcnu ventiláciu. Po
stabilizácii bola indikovaná domáca pľúcna ventilácia a zároveň vzhľadom k celkovému nepriaznivému

stavu bol pacientovi chirurgicky zavedený PEG (perkutánna endoskopická gastronómia - zavedenie
výživovej sondy cez brušnú stenu do žalúdka) určený na zabezpečenie nutrície u pacientov s prehĺtacími
obtiažami (tracheostómia). Zavedený PEG je určený na podávanie preddefinovanej nutrície (určenej na
podávanie do PEG) do žalúdka. Vzhľadom k tomu, že sa jedná taktiež o invazívny vstup, je potrebná
špeciálna ošetrovateľská starostlivosť, ktorej úkony sú realizované za účelom udržania jej priechodnosti,

adekvátnej polohy a prevencie infekcie. Starostlivosť o PEG vyžaduje znalosti o spôsobe enetrálnej
nutrície a špeciálnu ošetrovateľskú starostlivosť zameranú na ošetrovanie miesta zavedenia stómie,
správnej polohy a priechodnosti. Toho času je pacient Y. E. závislý od prístrojovej podpory dýchania
umelou pľúcnou ventiláciou, ktorá je realizovaná prostredníctvom neprenosného domáceho ventilátora
spojeného s koncentrátorom kyslíka v nepretržitom režime. Odpájanie od ventilátora je limitované

len na krátky čas, určený na výkon základných opatrovateľských, resp. ošetrovateľských úkonov.
Zabezpečenie dýchacích ciest tracheostomickou kanylou vyžaduje dôslednú náročnú ošetrovateľskú
starostlivosť, ktorá musí zahrňovať úkony na udržanie adekvátnej polohy, priechodnosti kanyly, toalety
dýchacích ciest a správnu dychovú rehabilitáciu (odsávanie, zvlhčovanie, podávanie inhalačnej terapie,
čistenie kanyly, čistenie okolia kanyly a rany, dychová rehabilitácia, prevencia infekcie). Zároveň obsluha

domáceho ventilátora nevyhnutne vyžaduje znalosti o princípe liečby, o obsluhe prístroja a zároveň
vyžaduje nepretržitý monitoring sýtenia krvi kyslíkom. Súd prvej inštancie v uvedenom bode síce uznáva
na základe tejto citácie znaleckej organizácie, že u žalobcu 1/ je potrebná nepretržitá a komplexná
intenzívna ošetrovateľská starostlivosť, avšak z ďalších statí odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie vyplýva, že tento nárok z tohto titulu ďalej neposúdil. Zo samotnej žaloby, predložených

dôkazov a samotných prednesov strany žalujúcej je zrejmé, že žalobou uplatnila vykonané a prevedené
úkony ošetrovania, ktoré vyplývajú zo zákona o zdravotnej starostlivosti č. 580/2014 Z.z. a č. 576/2004
o zdravotnej starostlivosti a nie úkony opatrovateľskej služby, ktoré vyplývajú zo zákona 448/2008 Z.z. o
sociálnych službách. Ošetrovateľská starostlivosť je zdravotná starostlivosť podľa zákona č. 576/2004Z.z. - čiže je to zdravotná služba podľa zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zrejmé je to aj z toho dôvodu, že vzťahy na základe tohto patria
pod Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Opatrovateľská starostlivosť je sociálna služba

podľa zákona č. 448/2008 Z.z. - je poskytovaná odkázanej osobe v najmenej II . stupňa odkázanosti pri
úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o svoju domácnosť a v základných sociálnych aktivitách - vzťahy
patria pod MPSVaR. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancii pri posudzovaní právneho základu
uplatneného nároku nerobí žiaden rozdiel medzi opatrovaním, ošetrovaním a úkonov osobnej obsluhy.
K uvedenému rozporu by musel dôjsť aj z predložených dôkazov, kedy u žalobcu 1/ predstavuje príjem

z invalidného dôchodku z mladosti vo výške 333,80 € pričom na hodinu vychádza suma len 0,46 € a u
nej predstavuje príjem z príspevku za opatrovanie vo výške 244 € pričom na 1 hodinu tejto vykonávanej
práce vychádza len 0,34 €. Z uvedeného je zrejmé, že tieto dávky pokrývajú celkovú odkázanú
starostlivosť o žalobcu 1/ vo výške 19,20 €/1 deň, pričom spôsob a rozsah celkovej preukázanej
starostlivosti a predovšetkým liečebnej starostlivosti (znalecký posudok W..sk ) teda nie je pokrytá a
preto sa žalobcovia týchto nákladov žalobou aj domáhajú. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti ustálená

judikatúra v obdobných veciach v Slovenskej republike neexistuje, v konaní poukazovali na rozhodnutia
najvyšších súdnych inštancií Českej republiky a to z toho dôvodu, že znenie § 449 Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. účinné v Českej republike v čase určujúcom pre rozhodnutie súdu bolo zhodné
s § 449 Občianskeho zákonníka účinného v Slovenskej republike. Ústavný súd Českej republiky - nález
sp. zn. 1 ÚS 870/2014 zo dňa 24.08.2015 zaujal právny názor, že § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka

zakladánároknanáhradunákladovliečenia,ktorýchúčelomjeobnoveniezdraviaaleboaspoňzlepšenie
zdravotného stavu poškodeného, nie nákladov hoci skutočne vynaložených, na zabezpečenie pomoci
pri životných úkonoch poškodeného, ktorý poškodený vzhľadom na trvalé následky poškodenia zdravia
nemôže sám vykonávať. Úkony, ktoré pre poškodeného vykonáva iná osoba, sú podriaditeľné pod § 449
Občianskeho zákonníka, iba ak ide o náklady spojené s liečením poškodeného. Pod nákladmi spojené s

liečenímpodľa§449ods.1aods.3Občianskehozákonníkajemožnépodriadiťajnáslednústarostlivosť
opoškodeného,napr.poukončeníhospitalizácie,akjetátovedenásnahouozlepšeniejehozdravotného
stavu. Ohodnotenie " péče" o príbuzného má primerane vychádzať z odmeny priznávanej pracovníkom
poskytujúcim ošetrovateľskú službu a nároky z ošetrovateľskej (zdravotnej) služby ošetrovateľovi. Nárok
na náhradu účelných nákladov spojených s liečením podľa § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka

potom vzniká priamo osobám, ktoré náklady vynaložili, hoci je daný nárok súčasťou celkového nároku
poškodeného na náhradu škody proti škodcovi. Je preto spravodlivé, aby osoba ktorá sa stará o ťažko
zdravotne postihnutého syna, ktorý utrpel škodu na zdraví zavinením škodcu, mala proti škodcovi
nárok na náhradu škody aspoň vo výške odmeny, ktorá je priznávaná profesionálnym pracovníkom
poskytujúcim ošetrovateľskú službu, a to aj napriek tomu, že "materiálne" náklady nevynakladá. V

odôvodnení svojho nálezu Ústavný súd Českej republike poukázal na svoju doterajšiu judikatúru
týkajúcu sa náhrady škody na zdraví, v ktorej okrem iného konštatoval, že náklady účelne vynaložené
v súvislosti s liečením podľa § 449 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka slúžia na obnovenie zdravia
alebo aspoň na zlepšenie zdravotného stavu poškodeného (IV. ÚS 444/11), že hranice medzi tým, kedy
poskytovanie opatrovateľskej služby prispieva k zlepšeniu zdravia a kedy ide iba o pomoc poškodenému

pri životných úkonoch, je značne neostrá (I. ÚS 46/12) a v ktorej tiež vyslovil, že porušenie zdravia,
ktoré bolo spôsobené poskytovaním zdravotnej starostlivosti, je zásahom do telesnej integrity človeka,
a preto do práva na nedotknuteľnosť osoby, garantovaného čl. 17 ods. 1 Listiny práv a slobôd (obd. ČI.
16 ods. 1 Ústavy SR). Súčasťou práva na nedotknuteľnosť osoby je i právo na plné odškodnenie za
ujmu na zdraví, čo zahŕňa ako samostatný nárok i náhradu starostlivosti o nesamostatnú poškodenú

osobu a jej domácnosť po ukončení liečby (I. ÚS 2930/13). Ústavný súd Českej republiky s poukazom
na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva zdôraznil pozitívne záväzky štátov za účelom
telesnejintegrityosôbvzmyslečl.8ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Tieto
pozitívne záväzky štátu vyplývajúce z čl. 8 Dohovoru je v prípadoch lekárskej nedbanlivosti a dôsledkov
poškodenia zdravia človeka možné splniť, pokiaľ právny poriadok umožňuje poškodeným osobám

dosiahnuť nápravu napr. formou odškodnenia alebo zadosťučinenia v civilnom konaní (napr. rozsudok
Veľkého senátu ESĽP vo veci Calvelli a Ciglio proti Taliansku č. 32967, rozsudok ESĽP vo veci Codarcea
proti Rumunsku č. 34675/04 alebo rozsudok vo veci Benderskiy proti Ukrajine č. 22750/02). Dokiaľ nie je
poškodenémuposkytnutéodškodnenievdostatočnomrozsahu,porušeniečl.8Dohovorutrvá.Zásahdo
základného práva na ochranu osobnej telesnej integrity bol judikatúrou ESĽP konštatovaný aj v prípade,

ak nedošlo k priznaniu náhrady nákladov spojených s liečením poškodeného (rozsudok ESĽP vo veci
Oyal proti Turecku č. 4864/05). Princíp plného odškodnenia za škodu na zdraví platí aj pre nárok na
náhradu nákladov v súvislosti so starostlivosťou o nesamostatnú poškodenú osobu po ukončení liečby.
Podľa Ústavného súdu " pod pojem náhrady nákladov vynaložených v súvislosti s liečením je pre výkladsúladný s princípmi spravodlivosti možno subsumovať aj náklady na starostlivosť o poškodeného, ktorý
nie je schopný sa o seba postarať samostatne (a to mimo iného formou základných úkonov osobnej
obsluhy). Ustanovenie § 449 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka je v záujme ústavnej konformity

nutné vykladať širším spôsobom. Pojmom liečenie sa v súlade s legitímnym výkladom práva a nároku
na náhradu nákladov v súvislosti s liečením poškodenej osoby podľa § 449 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho
zákonníka rozumie nielen obnovenie alebo zlepšenie zdravotného stavu poškodeného, ale i stabilita
zdravia poškodeného, ktorý sa s ohľadom na poskytovanie starostlivosti nezhoršuje. Bez starostlivosti
o poškodenú osobu by mohlo nastať zhoršenie zdravia alebo i strata života človeka. Aj zachovanie

zdravotného stavu poškodeného je ukazovateľom, ktorý musí byť braný do úvahy v rámci rozhodovania
o náhrade účelne vynaložených nákladov spojených s liečením." Ústavný súd Českej republiky poukázal
na to, že " aj v súvislosti so starostlivosťou o poškodeného po absolvovaní liečby vzniká škoda, ktorá
u blízkych osôb sa môže prejavovať obmedzenými možnosťami pracovného uplatnenia, zmenšením
časového priestoru pre odpočinok alebo vyššou psychickou a fyzickou záťažou. Sociálne dávky platené
z titulu verejnoprávnych noriem nemusia byť v tomto ohľade dostatočnou kompenzáciou vynaložených

nákladov." Ďalej tento súd konštatoval : " Nie je žiadúce, aby bolo na osoby blízke prenesené bremeno
dôsledkov ujmy na zdraví poškodeného v neúmernom rozsahu, a škodca tak bol úplne oslobodený od
povinnosti nahradiť náklady starostlivosti o poškodeného. Mnohokrát je poškodený v takom zdravotnom
stave, že nemá spôsobilosť k uskutočňovaniu voľby starostlivosti o svoju osobu. Je preto na zákonných
zástupcoch zvoliť spôsob starostlivosti o poškodeného, t.j. osobnými výkonmi alebo vynakladaním

peňažných prostriedkov na profesionálnych ošetrovateľov a pod. Pokiaľ by sa osoby blízke osobne
starali o poškodeného bez nároku na náhradu, bolo by to často neprimeraným bremenom." Podľa
Ústavného súdu: "Výklad nároku na náhradu účelných nákladov spojených s liečením podľa § 449 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho zákonníka musí byť legitímny, t.j. v súlade s ústavnými princípmi a preto zahŕňať aj
náklady na udržiavanie života a zdravia poškodeného v súvislosti s nutnou komplexnou starostlivosťou

o jeho osobu (ato i osobami blízkymi). Náklady, ktoré boli vynaložené pre zachovanie zdravotného
stavu alebo starostlivosť o poškodeného, je nevyhnutné nahradiť osobám, ktoré ich vynaložili. Pre
vznik nároku na náhradu nákladov starostlivosti nie je podstatné, či išlo o peňažné a vecné náklady
alebo osobné výkony. Rodičia poškodeného majú preto právo domáhať sa voči osobe, ktorá vyvolala
škodupoškodeného(ujmunazdraví)náhradynákladovvynaloženýchnastarostlivosťopoškodeného.K

uplatneniu nároku na náhradu nákladov sú aktívne vecne legitimovaní z titulu § 449 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Starostlivosť o poškodeného, ktorý nie je schopný vykonať základné úkony osobnej obsluhy,
je nutné subsumovať pod účelne vynaložené náklady v súvislosti s liečením. Rodičia (osoby blízke)
sú oprávnené požadovať za osobnú starostlivosť o poškodeného náhradu v rozsahu čiastky, ktorú by
poškodená osoba zaplatila za odbornú opatrovateľskú službu." Aj podľa záverov rozsudku Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2127/2006 zo dňa 24.10.2006 je konštatované, že z náhrady škody na zdraví
(kam patria aj náklady liečenia) nie je možné odpočítať plnenia zo sociálneho zabezpečenia (invalidný
dôchodok a príspevok na opatrovanie), ktoré náležia osobe z celkom iného právneho dôvodu, než ten
na ktorom je založená povinnosť škodcu v danej veci nahradiť škodu. Na podporu svojich právnych
tvrdení poukázali aj na ďalší rad súdnych rozhodnutí najvyšších súdov Českej republiky (pre absenciu

obdobných rozhodnutí súdov Slovenskej republiky), avšak aj tieto názory nemožno brať absolútne
a to hlavne preto, že v roku 2006 v Českej republike došlo k prijatiu nového zákona o sociálnom
poistení a v roku 2012 bol prijatý nový Občiansky zákonník a teda cesta odškodňovania je minimálne
od tohto obdobia v Českej republike celkom iná. Uvádzané nálezy českých súdov boli orientačné a
vzťahujúce sa na osobní péči - čo je vlastne opatrovateľská starostlivosť.... nakoľko totožný prípad

ako je žalobca 1/ - čiže intenzívna ošetrovateľská starostlivosť (v domácnosti 24 hod/ 7dní v týždni)
pacient na invazívnej prístrojovej podpore dýchania s nepretržitým monitoringom životných funkcii a
ďalšími vážnymi diagnózami ohrozujúcimi ho priamo na živote sa na českých súdoch doposiaľ neriešil (o
slovenských ani nehovoriac). Česká súdna prax - laický ošetrovateľ ustanovený zdravotnou poisťovňou
na 24 hodinovú ošetrovateľskú starostlivosť bez odborného dohľadu sa riešiť ani nemohol - nakoľko

v ČR takýto status ani neexistuje. V ich prípade ide o starostlivosť priamo o pacienta a o ustanovenú
osobu na zdravotnú ošetrovateľskú starostlivosť v domácich podmienkach - jej osobu, ktorá je zároveň
aj poberateľkou príspevku za opatrovanie. Z uvedeného dôvodu žiadali súd aby implementoval na
tento prípad konkrétne podmienky tohto prípadu, čiže platné sociálne zákony a tiež platný Občiansky
zákonník platný v Slovenskej republike - § 449 ods. 1 a 3. na svoje rozhodnutie a nie všeobecne sa

odvolal na rozhodnutia českých súdov v diametrálne odlišných prípadoch a naviac v celkom iných -
právne odlišných od podmienok v Slovenskej republike. Žalobcovi 1/ pritom poskytuje 24 hodinovú
komplexnú osobnú (myslené ako ona sama) ošetrovateľskú starostlivosť a opatrovateľskú starostlivosť
o pacienta, čo je zrejmé zo všetkých dokladov ktoré ju na to ustanovujú a ktoré v konaní predložila.Nie je teda možné prejednávaný prípad stotožniť s prípadom, ktorý bol riešený v konaní pod sp. zn.
25Cdo 786/2016, na ktorý sa v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie odvoláva súd prvej inštancie.
Takisto nie je možné prejednávaný prípad stotožniť ani s prípadom druhým na ktorý sa súd prvej

inštancie vo svojom rozsudku odvoláva a o ktorom sa rozhodovalo v uvádzanom Náleze I. ÚS 2224/15
kde ide o prípad podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 25Cdo 1088/2015 (čo je zase rovnaký senát a v
rovnakom zložení ako horeuvedený prípad sp. zn. 25Cdo 786/2016), pretože sťažovatelia sa v ňom
domáhajú náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s celodennou starostlivosťou o dieťa,
ktoré v roku 1991 zostalo vážne a nezvratné zdravotne postihnuté v dôsledku nesprávne vedeného

pôrodu. Uplatnené náklady žalobou sú požadované za obdobie rokov 2008-2010 a išlo o celkovú
závislosť na pomoci (v obliekaní, kŕmení, prebaľovaní, kúpaní, umývaní, prenášaní do postele a na
vozík, poškodený nebol sám schopný žiadneho samoobslužného pohybu), trpel významným mentálnym
postihnutím. Z nálezu je zrejmé, že tieto náklady si opatrovatelia uplatňovali opakovane vo viacerých
prípadoch, ako je tam uvedené. Súd prvej inštancie v bode 60. odôvodnenia rozsudku dôvodí, že si
uplatnila náhradu za osobnú starostlivosť o žalobcu 1/, pričom nárok vychádza z rozsahu nákladov,

ktoré by žalobca 1/ vynaložil za odbornú opatrovateľskú službu. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé -
vždy si uplatňovala ošetrovateľské úkony, ošetrovateľskú starostlivosť, pretože poskytuje komplexnú
ošetrovateľskú starostlivosť. A opatrovateľskú starostlivosť (hradenú príspevkom za opatrovanie) len
čiastočne, lebo veľa úkonov je z dôvodu pripojenia žalobcu 1/ na prístroje je úkonmi ošetrovateľskými.
Ošetrovanie poskytuje osobne sama, bez súvislého odborného dohľadu pacientovi, ktorý je v dokladoch

k realizácii DUPV (domácej umelej pľúcnej ventilácii) uvedený ako pacient a ako pacient je uvedený aj
v Znaleckom posudku W..sk. Zo zdravotného poistenia sú pri tejto špeciálnej zdravotnej starostlivosti
DUPV hradené iba prenajaté prístroje, ktoré má v hmotnej podpísanej zodpovednosti za škodu, potom
pravidelný servis a kontrola prípadná výmena a tiež spotrebný zdravotný materiál k strojom, ktorý
objednávaaktorýjedoručovanýnajejadresuameno-tietonárokyanipredmetomžalobyneboli.Takisto

považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie vyslovený v bode 59 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, kde konajúci súd tvrdí, že svoj nárok na predmetnej sume si uplatnila titulom nákladov za
zdravotnú starostlivosť obdobnú tej, ktorá je poskytovaná v nemocniciach a pri jej vyčíslení vychádzala
z nákladov na pacienta za jeden deň poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocniciach. Ak by
sa súd prvej inštancie vôbec zaoberal samotným vyčíslením uplatnených nárokov, bolo by zrejmé, že

vychádzala pri výpočte len z percentuálneho ohodnotenia samotnej práce a nie zo všetkých nákladov,
ktoré zdravotná poisťovňa prepláca vo výške cca 260 €/1 deň. Takúto starostlivosť v Slovenskej
republikeposkytujúoddeleniadlhodobejstarostlivostioventilovanýchpacientov,ktorésúzdravotníckymi
zariadeniami, ale nie sú to nemocnice v zmysle ako to uvádza súd prvej inštancie, ale tieto podnikajú ako
samostatné právnické osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným a ktoré takúto starostlivosť poskytujú

za úhradu, ktorá im je uhrádzaná zo zdravotnej poisťovne v tom istom rozsahu ako ju aj poskytujú
samotným nemocniciam. Z uvedeného je zrejmé, že nemohla použiť pri vyčíslení sumy nároku za jeden
deň podklady týchto spoločností, nakoľko k účtovnej závierke spoločností je obtiažne sa dostať a preto
pri vyčíslení uplatneného nároku vychádzali z verejne dostupných zdrojov - Správy o hospodárení a
činnosti FN Trnava. Takisto konštatácia a odvolanie sa súdu prvej inštancie na nález ÚS ČR sp. zn. I

US 2224/15 zo dňa 12.04.2016, ktorý revidoval a prelomil rozhodnutie sp. zn. 25Cdo 786/2016 zo dňa
30.09.2016 nemá opodstatnenie, nakoľko prvšia súdna prax českých súdov bola revidovaná a zmenená
nie na základe vyvíjajúcej sa súdnej praxe, ale zmenou legislatívy (zákon ČR o sociálnom poistení v roku
2006 a potom novela Občianskeho zákonníka v roku 2012), pričom v Slovenskej republike k takýmto
novelám doposiaľ nedošlo. Z uvedených dôvodov rozhodnutie a odôvodnenie rozsudku súdu prvej

inštancie zasiahlo do práva žalobcov na súdnu ochranu a spravodlivý proces, pretože tento sa ústavne
konformným spôsobom nevysporiadal s uplatneným nárokom, nevykonal legitímny výklad právnej
úpravy, ak pod § 449 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka o nároku na náhradu nákladov spojených
s liečením, nepodradil aj náklady na zdravotnú starostlivosť o pacienta - žalobcu 1/, nepeňažného
charakteru, ktoré vykonáva matka, súdnym rozhodnutím určená opatrovateľka, ktorý nie je schopný

vykonávať žiadne úkony zabezpečujúce jeho prežitie. V konaní predložili podrobný rozpis jednotlivých
úkonov, špecifikáciu a ich zdôvodnenie, či sa jedná o opatrovateľské, alebo ošetrovateľské úkony, ktoré
vyžaduje zdravotný stav žalobcu 1/, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Dňa 04.05.2020
predložili súdu prvej inštancie Vyjadrenie úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zo
dňa 13.05.2020 z ktorého vyplýva, že posúdením podnetu dospel záveru, že absenciou zdravotníckej

(ošetrovateľskej) odľahčovacej služby, resp. služby zabezpečujúcej krátkodobú intenzívnu starostlivosť
(3-6 hodín) pre osoby so zdravotným postihnutím a pre osamelých opatrovateľov, ktorí sa nepretržite
starajú o príbuzného v domácom prostredí, dochádza k porušovaniu ich základného práva na ľudskú
dôstojnosťasúkromnýživot,ktorésúzakotvenévčl.19ÚstavySRachránenéEurópskymDohovoromoochrane základných ľudských práv a slobôd v čl. 8 a k porušeniu čl. 10, čl. 19 a čl. 25 Dohovoru o právach
osôb so zdravotným postihnutím. Tento dôkaz súd prvej inštancie nevyhodnotil vôbec. V konečnom
dôsledku, nakoľko súd prvej inštancie nároky na zdravotnícku starostlivosť zamietol len z dôvodu, že

na tieto niet právneho nároku, sa ani nezaoberal preukázaným vyčíslením týchto nárokov, pričom je
zrejmé, že hodnota týchto výkonov liečebnej starostlivosti o žalobcu 1/ je v takom rozsahu, že v žiadnom
prípade a ani sčasti nemôžu byť nahradené z invalidného dôchodku žalobcu 1/ a z opatrovateľského
príspevku žalobkyne 2/, a to hlavne za právnej situácie, že žalovaný v plnom rozsahu za takúto škodu
preukázateľne zodpovedá a je povinný ju nahradiť. Na základe vyššie uvedených právnych a skutkových

dôvodov žiadala v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. V mene žalobcu 1/ žalobkyňa 2/ namietala aj správnosť výroku o zastavení konania o žalobe žalobcu
1/ v časti o zaplatenie 744,45 eura s príslušenstvom, a to s poukazom na skutočnosť, že v tomto smere
vzal späť žalobu v časti 774,44 eura a nie ako súd prvej inštancie uviedol vo výroku o zastavení konania
v sume 744,45 eur. V tejto časti však odvolací súd podanie žalobkyne 2/ podľa obsahu posúdil ako návrh

žalobcu 1/ na opravu daného výroku prvoinštančného rozsudku a nakoľko výhrady žalobcov sú v tomto
smere opodstatnené, pričom s prihliadnutím na obsah súvisiaceho čiastočného späťvzatia žaloby a na
to nadväzujúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné, že ide iba o zjavnú nesprávnosť
a chybu v písaní v danom výroku rozsudku, odvolací súd primerane postupom v zmysle ust. § 224 C.s.p.
v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p vzniknutú chybu opravil tak, že konanie je v tejto časti zastavené iba v

774,44 eura s príslušenstvom. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca 1/
odvolanie nepodal a iné výroky napadnutého rozsudku nenamietal.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 2/ uviedol, že napriek tomu, že sa nestotožňuje s
výrokom I. napadnutého rozsudku a jeho následným odôvodnením, nepodal vzhľadom na prípad hodný

osobitého zreteľa voči uvedenému výroku odvolanie. V celom rozsahu sa však stotožňuje s výrokom II.
rozsudku a jeho následným odôvodnením, ktoré považuje najmä za právne správne posúdené a náležíte
odôvodnené. Súd správne zamietol nárok žalobkyne 2/, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie
je možné považovať náklady liečenia vynaložené žalobkyňou 2/ (osobná starostlivosť o žalobcu 1/) za
náhradu škody v zmysle § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tento právny záver vychádza tak zo

zákona ako aj z citovanej judikatúry v bode 60. odôvodnenia rozsudku (okrem iného rozsudok Krajského
súdu v Bratislave spis. zn. 8Co/262/2018 zo dňa 26.11.2019). Vzhľadom na uvedené nepovažoval za
potrebné sa bližšie vyjadrovať k podanému rozsiahlemu odvolaniu žalobcov a žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

9.Odvolacísúdpreskúmalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčasti,tedavzamietajúcomvýroku
týkajúcom sa žalobkyne 2/, vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal podľa §
380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne 2/ nie je možné vyhovieť.

10.Vprvomradeodvolacísúdlenpreúplnosťpoukazujenato,žesúdprvejinštancienazákladesprávne
a dostatočne vykonaného dokazovania, po riadnom vyhodnotení vykonaných dôkazov, správne ustálil
skutkový stav veci významný pre rozhodnutie sporu, pričom v tomto smere ani žalobkyňa v odvolaní
nevzniesla žiadne námietky.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu je však správny aj právny záver súdu prvej inštancie, že žalobe
žalobkyne 2/, ktorou žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu v celkovej výške 85.077,77
eura nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobkyňa vzhľadom na okolností preskúmavanej veci, ako boli
ustálené vykonaným dokazovaním, sama v tomto spore nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou,
pretože nie je nositeľkou hmotného práva, ktoré žiada proti žalovanému priznať.

12. Žalobkyňa 2/ sa zaplatenia sumy 85.077,77 eura domáhala na skutkovom základe, že sama
vykonávaošetrovateľskústarostlivosťožalobcu1/,zahŕňajúcuošetrovateľskéasúvisiaceúkony,pričom
vzhľadom na náklady na takéhoto pacienta vo výške 260,00 eur denne a ostatné rozhodujúce okolnosti
žiada priznať za rok 2017 sumu 48.256,65 eur, za rok 2018 sumu 21.944,44 eur a za obdobie od

01.07.2018 do 01.01.2019 sumu 14.876,68 eur. Takto vzniknuté náklady žalobkyňa 2/ žiada priznať ako
náklady spojené s liečením podľa § 449 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, pod ktoré podľa nej
možno podradiť aj následnú starostlivosť o poškodeného, napr. po ukončení hospitalizácie, ak je táto
vedená snahou o zlepšenie jeho zdravotného stavu, o aký prípad ide aj v preskúmavanej veci.13. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne
2/,opierajúcousa,spoukazomnaabsenciurelevantnejslovenskejjudikatúry,orozhodnutiaNajvyššieho

súduČeskejrepublikyanálezyÚstavnéhosúduČR,podľaktorýchvzhľadomnamimoriadneašpecifické
skutkové okolnosti daného prípadu, treba ako náklady spojené s liečením v zmysle ust. § 449 ods. 1
a 3 Občianskeho zákonníka akceptovať aj náklady vynaložené na ošetrovateľské a súvisiace úkony
týkajúce sa žalobcu 1/, teda aj následnú starostlivosť o poškodeného po ukončení hospitalizácie, ak je
táto vedená snahou o zlepšenie jeho zdravotného stavu, pričom náhrada za starostlivosť o príbuzného

má primerane vychádzať z odmeny priznávanej pracovníkom poskytujúcim ošetrovateľskú službu a
nároky z ošetrovateľskej (zdravotnej) služby ošetrovateľovi.

14. Odvolací súd však za kľúčové z hľadiska dôvodnosti žaloby podanej na náhradu týchto nákladov
spojených s liečením v zmysle ust. § 449 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka považuje posúdenie otázky,
či žalobkyňa 2/ disponuje aktívnou vecnou legitimáciou.

15. Aktívna vecná legitimácia je základným predpokladom pre vyhovenie podanej žalobe, pričom jej
existencia závisí od hmotného práva, keď aktívnou legitimáciou disponuje iba ten, kto je podľa hmotného
práva oprávnený uplatňovať svoj nárok na súde. Posúdenie otázky, či žalobca na súde proti žalovanému
uplatňuje vlastný nárok, závisí od toho, či tu existuje právny vzťah, v ktorom je žalobca nositeľom takého

hmotnoprávneho postavenia, ktoré ho oprávňuje žiadať od žalovaného určité plnenie. S výnimkou
niektorých špecifických prípadov (napr. nepriamy zástupca a pod.), ak žalobca nositeľom takéhoto
právneho postavenia nie je, nemôže disponovať aktívnou vecnou legitimáciou, čo vedie k zamietnutiu
podanej žaloby bez ďalšieho.

16. V prípade náhrady škody v zmysle ust. § 449 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, teda náhrady
nákladov spojených s liečením, je podľa hmotného práva oprávneným subjektom ten, komu bola
škoda spôsobená, teda zásadne ten, kto preukázateľne na tento účel vynaložil náklady. Na túto
významnú okolnosť správne poukázal aj súd prvej inštancie. Vzhľadom na základné obsahové prvky
zodpovednostného vzťahu z náhrady škody je nepochybné, že nakoľko škoda vzniká v majetkovej sfére

poškodeného, škodu nemožno nahradiť poskytnutím plnenia tretej osobe, a to ani v prípade, ak by
si to poškodený želal. Poškodený síce môže akceptovať aj taký spôsob náhrady škody, že škodca
náhradové plnenie poskytne namiesto neho tretej osobe, avšak ani v tomto prípade nepôjde o plnenie v
prospech tretej osoby, ale v prospech škodcu, ktorý jediný je osobou podľa hmotného práva oprávnenou
na uplatnenie práva na náhradu škody, pretože do jeho práv bolo zasiahnuté a v jeho majetkovej sfére

došlo k ujme.

17. Z nálezov Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR, na ktoré poukazuje žalobkyňa 2/ na podporu
svojej argumentácie vyplývajú podľa odvolacieho súdu v zásade dva kľúčové závery. Prvým je, že
ak určitá osoba poskytuje svojmu zdravotne postihnutému príbuznému, resp. synovi, ošetrovateľskú

starostlivosť, vzniká v tejto súvislosti právo na náhradu nákladov spojených s liečením podľa § 449
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Druhým významným právnym názorom je, že tento nárok vzniká
priamo osobám, ktoré náklady vynaložili, resp. poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť, hoci je daný nárok
súčasťou celkového nároku poškodeného na náhradu škody proti škodcovi a je preto spravodlivé, aby
osoba, ktorá sa stará o ťažko zdravotne postihnutého syna, ktorý utrpel škodu na zdraví zavinením

škodcu, mala proti škodcovi nárok na náhradu škody aspoň vo výške odmeny, ktorá je priznávaná
profesionálnym pracovníkom poskytujúcim ošetrovateľskú službu, a to aj napriek tomu, že "materiálne"
náklady nevynakladá. S týmto záverom, teda so záverom, že na základe § 449 ods. 3 Občianskeho
zákonníka vzniká nárok na náhradu nákladov za ošetrovateľskú činnosť, sa však odvolací súd nemôže
bez ďalšieho stotožniť, a to napriek tomu, že je nevyhnutné akceptovať, že pri posudzovaní takéhoto

prípadu treba mať na zreteli požiadavku na vytvorení čo najširšieho možného priestoru na skutočnú
náhradu (kompenzáciu) škody, ktorá bola spôsobená. V tejto súvislosti žalobkyňa 2/ vo svojom odvolaní
správne poukazuje na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zdôraznil pozitívne
záväzky štátov za účelom telesnej integrity osôb v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktoré je v prípadoch lekárskej nedbanlivosti a dôsledkov poškodenia zdravia

človeka možné splniť, pokiaľ právny poriadok umožňuje poškodeným osobám dosiahnuť nápravu napr.
formou odškodnenia alebo zadosťučinenia v civilnom konaní (napr. rozsudok Veľkého senátu ESĽP
vo veci Calvelli a Ciglio proti Taliansku č. 32967, rozsudok ESĽP vo veci Codarcea proti Rumunsku
č. 34675/04 alebo rozsudok vo veci Benderskiy proti Ukrajine č. 22750/02), pričom dokiaľ nie jepoškodenému poskytnuté odškodnenie v dostatočnom rozsahu, porušenie čl. 8 Dohovoru trvá a zásah
do základného práva na ochranu osobnej telesnej integrity bol judikatúrou ESĽP konštatovaný aj v
prípade, ak nedošlo k priznaniu náhrady nákladov spojených s liečením poškodeného (rozsudok ESĽP

vo veci Oyal proti Turecku č. 4864/05). Uvedené však z hľadiska opodstatnenosti žaloby žalobkyne 2/
nemá kľúčový význam, pretože vyššie uvedeným zásadám by zamietnutie jej žaloby odporovalo iba
ak by tu existovali prekážky, ktoré by znemožňovali uplatnenie náhrady predmetnej škody samotným
poškodeným a nebolo by možné nájsť inú cestu na náhradu vzniknutej škody. Odvolací súd sa (pri
všetkej úcte) domnieva, že právna konštrukcia (náhrady škody poskytnutím peňažnej sumy tretej osobe)

prijatá súdmi najvyšších inštancii v Českej republike, nepochybne v snahe o vytvorenie čo najširšieho
priestoru na čo najjednoduchšiu kompenzáciu nákladov na starostlivosť o poškodeného vykonávanú
jeho rodinnými príslušníkmi, presahuje rámec akceptovateľného extenzívneho výkladu ust. § 449 ods. 1
a 3 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o ustálenie
subjektu oprávneného požadovať od škodcu náhradu vzniknutej škody, pretože celkom abstrahuje
od základov hmotnoprávneho obsahu zodpovednostného vzťahu zo zodpovednosti za škodu, inak

povedané, vychádza z toho, že v tomto prípade nie je rozhodujúce, kto je oprávnený žiadať od škodcu
náhradu škody, ak sa poškodený nachádza v špecifickej situácii. Odvolací súd je však toho názoru, že
ak to poškodenému neznemožňujú (práve tieto) špecifické okolnosti a má, hoci aj v zastúpení, možnosť
uplatniť svoje práva, teda i právo na náhradu škody sám vo vlastnom mene a na vlastný účet, nemožno
upustiť od dôsledného rešpektovania nespochybniteľného hmotnoprávneho postavenia jednotlivých

aktérov daného zodpovednostného vzťahu a vzťahov súvisiacich s odstraňovaním, či zmierňovaním
následkov poškodenia zdravia.

18. Vyššie uvedené závery majú podľa odvolacieho súdu v preskúmavanej veci ten dôsledok, že
pokiaľ žalobca 1/ mohol v tomto konaní prostredníctvom žalobkyne 2/ uplatniť v súlade s ust. §

449 Občianskeho zákonníka proti žalovanému nárok na náhradu nákladov spojených s liečením
vynaložených na zdravotný materiál, nákladov na doplatky za lieky, nákladov spojených s vyšším
odberom elektrickej energie pre prístroje zabezpečujúce život žalobcu 1/, nákladov na zariadenie pre
invalidov a nákladov na poštovné, je nepochybné, že žalobca 1/ mal možnosť rovnako uplatniť s
poukazom na ust. § 449 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka aj náhradu liečebných nákladov za jeho

ošetrovanie.Preto,keďžalobca1/objektívnemalmožnosťuplatniťvtomtokonaníajpredmetnénáklady,
ktorých priznania sa však žalobkyňa 2/ domáhala vo svojom mene a nie v mene žalobcu 1/, hoci sama
nedisponuje hmotnoprávnym postavením poškodeného, nemožno akceptovať žalobkyňu 2/ ako subjekt
aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie tohto nároku. Pokiaľ potom súd prvej inštancie za tohto stavu
žalobu žalobkyne 2/ ako nedôvodnú zamietol, podľa odvolacieho súdu rozhodol vecne správne.

19. Preto odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., avšak v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).