Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Amália Paulerová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207974
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5122207974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, maloletá zastúpená kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov – matky: C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Iveta
Mikulová, advokátka, so sídlom E. XX/X, XXX XX D. a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D.
– G., t. č. H. XX, XXX XX D. – I., a plnoleté dieťa: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, o zvýšenie
výživného, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 54P/206/2022-145 zo

dňa 25. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zostáva vo výroku I. n e d o t k n u t ý .
M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že otec je povinný prispievať na výživu J., nar. XX.XX.XXXX
zvýšeným výživným v sume 240,- eur mesačne za obdobie pred dovŕšením jeho plnoletosti, t.j. od
01.09.2022 do 12.07.2023, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a od 13.07.2023 je
otec povinný prispievať na výživu plnoletého J. výživným v sume 240,- eur mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k jeho rukám.

Vo zvyšku návrh matky a návrh J. B. o zvýšenie výživného z a m i e t a.
M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. nar.
XX.XX.XXXX zvýšeným výživným v sume 200,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2022, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Vo zvyšku návrh matky o zvýšenie výživného na maloletú A. z a m i e t a.

M e n í rozsudok vo výroku IV. tak, že :

- dlžné výživné na J. za obdobie od 01.09.2022 do 25.01.2023 vo výške 70,- eur je otec povinný zaplatiť
k rukám matky spolu s bežným výživným v siedmych splátkach po 10,- eur počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám matky včas,
- dlžné výživné na maloletú A. za obdobie od 01.09.2022 do 25.01.2023 vo výške 170,- eur je otec
povinný zaplatiť k rukám matky spolu s bežným výživným v siedmych splátkach po 10,- eur počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky
k rukám matky včas.

M e n í rozsudok vo výroku V. tak, že v rozsahu tejto súdnej úpravy mení rozsudok Okresného súdu
Žilina č. k. 15P/315/2015-33 zo dňa 23.02.2016 v časti výživného na J. a na mal. A..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
54P/206/2022-145 zo dňa 25.01.2023 rozhodol tak, že schválil rodičovskú dohodu o mimoriadnych

výdavkoch na maloletého J. v nasledovnom znení: Otec sa zaväzuje, že prispeje polovicou na
mimoriadne výdavky maloletého J., ktorými sú vodičský preukaz v sume 1.000,- eur, príspevok na
stužkovú 300,- eur a výdavky na psychológa 175,- eur, a to sumou vo výške 737,- eur do 31.07.2023
(výrok I.). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého J. zvýšeným výživným v sume 240,- eur
mesačne s účinnosťou od 01.09.2022 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.).
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. zvýšeným výživným v sume 180,- eur mesačne

s účinnosťou od 01.09.2022 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok III.). Dlžné
výživné na maloletého J. a maloletú A. za obdobie od 01.09.2022 do 31.01.2023 vo výške 140,- eur
je otec povinný zaplatiť k rukám matky spolu s bežným výživným v siedmych splátkach po 20,- eur
pod následkom straty výhody splátok (výrok IV.). Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č.
k. 15P/315/2015-33 zo dňa 23.02.2016 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti J.

a A. (výrok V.). Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok VI.). V odôvodnení
okresný súd uviedol, že v čase poslednej úpravy mal maloletý J. 10 rokov a bol žiakom piateho ročníka
základnej školy. Maloletá A. mala tri roky a navštevovala materskú školu. Okrem základných životných
a školských potrieb medzi odôvodnené patrila aj úrazová životná poistka, cestovné, poplatok za šachový
krúžok u maloletého J., poplatok za tanečný krúžok u maloletej A. plus poplatky v materskej škole.

K určeniu výšky výživného došlo pred takmer siedmymi rokmi. V súčasnosti je maloletý J. žiakom
strednej školy a A. žiačkou piateho ročníka základnej školy. U maloletých nastala podstatná zmena
pomerov, ktorá je spojená so zvýšením výdavkov na ne, a to v súvislosti s vyššími stupňami škôl,
ktoré navštevujú, zmenou záujmových krúžkov, ako i pribudnutím výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Výdavky na poistenie nahradilo sporenie v rovnakej výške. Zvýšené výdavky sú odôvodnené aj vývojom

životných nákladov. Maloletý J. má príjem z brigádnickej činnosti cca 100,- eur mesačne v hrubom.
Okrem nepravidelných výdavkov súd ustálil výšku odôvodnených potrieb u maloletého J. na sumu 510,-
eur. Táto suma pozostáva z mesačných výdavkov na stravu doma a v škole 220,- eur, ošatenie a obuvi
70,- eur, drogérie 30,- eur, ZRPŠ a pomôcky v škole 5,83 eur, sporenie 20,- eur, mobil 8,- eur, krúžok
52,- eur, dentálna starostlivosť 8,- eur mesačne, podiel na výdavkoch na bývanie 200,- eur bytovému

družstvu + 42,- eur energie, t.j. 80,66 eur, podiel na výdavku na internete 79,- eur – výdavok na matkin
mobil 30,- eur = 49 : 3 t.j. 16,- eur. Výdavky na maloletú A. sú tvorené nákladmi na stravu 150,- eur
mesačne, ošatenie a obuv 70,- eur, drogéria 30,- eur, ZRPŠ a pomôcky v škole 5,83 eur, sporenie
25,- eur, mobil 8,- eur, krúžok 20,- eur, stomatologická starostlivosť 2,50 eur, podiel na výdavkoch na
bývanie a internet tak ako u maloletého J. 80,66 eur a 16,- eur t.j. spolu 410,- eur. Pokiaľ išlo o matku

v čase poslednej úpravy výživného poberala invalidný dôchodok 140,- eur a z pracovného pomeru mala
príjem 530,- eur. V súčasnosti jej invalidný dôchodok je 184,40 eur. Príjem z pracovného pomeru podľa
potvrdení zamestnávateľa z roku 2022 činí spolu 12.218,51 eur vrátane daňového bonusu. Boli jej
vyplatené dávky sociálneho poistenia 1.567,80 eur. Priemerný mesačný príjem tak predstavuje sumu
1.148,86 eur. Matka poberá rodinné prídavky na maloleté deti. K zmene na jej strane došlo aj tým, že

zanikla vyživovacia povinnosť k najstaršej dcére F.. Okrem výdavkov na bývanie vo výške ako maloleté
deti splácala úver vo výške 40,71 eur do januára 2023 a aktuálne spláca úver vo výške 67,50 eur
a poistné 18,75 eur. Ďalej má bežné výdavky súvisiace s jej zdravotným stavom, liečbou chrbtice. Matka
je vlastníčkou bytu č. 4 v bytovom dome súp. č. XXXX katastrálne územie D., evidované na LV č.
XXXX, ktorý v roku 2018 nadobudla do výlučného vlastníctva čiastočne z financií z vyporiadania BSM

a čiastočne z úveru. Pokiaľ sa týka otca ten v čase poslednej úpravy poberal výsluhový dôchodok 354,29
eur a mal príjem z pracovného pomeru 500,- eur. V roku 2022 bol jeho výsluhový dôchodok 400,- eur
mesačne a príjem z pracovného pomeru 850,- až 900,- eur. Taktiež mu zanikla vyživovacia povinnosť
k najstaršej dcére F.. Z predaja BSM nadobudol byt, ktorý previedol na najstaršiu dcéru. Výdavky otca
okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, drogériu, cestovné sú tvorené: nákladmi na bývanie,

kde sa podieľa sumou 250,- eur, výdavkami na fitness 165,- eur mesačne a výdavkami na mobily
pre seba 70,- eur a pre plnoletú dcéru 60,- eur. V časti nepravidelných výdavkov, ktoré u maloletého
J. boli spojené s príspevkom na stužkovú, vodičským kurzom, návštevou psychológa rodičia uzavreli
rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal podieľať na výške týchto výdavkov v jednej polovici.
Takéto financovanie bolo v záujme maloletých detí, preto súd rodičovskú dohodu schválil. Od poslednej

úpravy výživného tak došlo k podstatným zmenám pomerov maloletých detí, ako aj oboch rodičov, ktoréodôvodňujú zvýšenie výživného. Súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a mal za to, že
je v schopnostiach a možnostiach otca podieľať sa na nich sumou 240,- eur u maloletého J. a sumou
180,- eur u maloletej A.. Na strane matky zohľadnil skutočnosť, že táto zabezpečuje maloletým osobnú

starostlivosť,ktorávšakvzhľadomnavekmaloletýchužniejevtakomrozsahuakobolavčaseposlednej
úpravy vyživovacej povinnosti. U matky zohľadnil aj to, že časť odôvodnených potrieb môže financovať
z rodinných prídavkov a z daňového bonusu, ktorého uplatňovanie je ovplyvnené práceneschopnosťou
matky. Pokiaľ otec požadoval nižšiu výšku výživného tak ako doteraz uhrádzal, súd konštatoval, že
jeho vyživovacia povinnosť sa nezmenila, nakoľko zvýšené výživné na maloletého J. a maloletú A. je

vo výške, ktorá pôvodne zahŕňala aj výživné v tom čase na F.. Výdavky na fitness vo výške 165,- eur
mesačne nepovažoval okresný súd za nevyhnutné, nakoľko výživné má prednosť pred týmto výdavkom.
Zároveň poukázal na to, že pokiaľ si aj otec zvolil takéto služby pôvodne zo zdravotných dôvodov, fitness
centrum navštevuje už dva roky, teda musí mať určité znalosti a návyky v tomto smere a nepovažoval
súd za nevyhnutné, aby túto činnosť stále vykonával pod dohľadom trénera. Pokiaľ si otec po rozvode
manželstva zakúpil byt a previedol ho na najstaršiu dcéru, týmto konaním spôsobil, že musí platiť v

súčasnosti nájom za byt, resp. chce zakúpiť byt na úver s čím sú spojené zvýšené výdavky. Aj keď
išlo o prevod na vlastnú dcéru, táto je plnoletá a schopná samostatne sa živiť, a teda nemôže byť
ohrozená výživa detí, ktoré sú ešte maloleté. Ak by otec vlastnil svoj byt a chcel by s priateľkou bývať vo
väčšom byte, predajom svojho bytu by získal peňažné prostriedky a výška úveru resp. otcov podiel na
jeho splácaní by bol omnoho nižší. Taktiež podľa okresného súdu nebolo nevyhnutné zakúpiť telefóny

a využívať mobilné služby pre neho a dcéru v takých sumách ako v súčasnosti otec uhrádza, pretože
pri využití rôznych balíkov služieb od operátorov a pri zvolení lacnejších telefónov by boli výdavky aj
o polovicu nižšie. Skutočnosť, že maloletý J. má príjem z brigádnickej činnosti nepovažoval súd za
podstatnú pre posúdenie výšky zvýšeného výživného, nakoľko matka vo výdavkoch na maloleté detí
neuvádzala napríklad vreckové, na čo môže maloletý J. tento príjem využiť. Okresný súd právne podložil

svoje úvahy v bode 23. a odkázal na § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine (ďalej len „Zákon
o rodine“). V súlade s § 77 Zákona o rodine priznal návrh na výživné spätne od 01.09.2022, keďže
matka odôvodnila túto skutočnosť, že bola práceneschopná po operácii, nemohla chodiť, mala sadru na
nohe a barle. Tieto okolnosti považoval súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré matke objektívne
bránili v podaní návrhu na začatie konania na súd skôr. Pokiaľ sa týka zameškaného výživného ide za

obdobie od 09/2022 do 01/2023, nakoľko v čase rozhodovania bol otec už v omeškaní so zaplatením
výživného splatného v januári 2023. V uvedenom období mal otec zaplatiť 2.100,- eur t. j. 5 x 420,- eur.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že otec hradil výživné zvýšené vo výške 370,- eur a to v mesiacoch 9,
10, 11/2022, v decembri 2022 vo výške 450,- eur a v januári 2023 vo výške 400,- eur, spolu tak zaplatil
1.960,- eur. Dlžné výživné tak predstavovalo rozdiel 140,- eur na zaplatenie ktorého súd zaviazal otca

v splátkach po 20,- eur s prihliadnutím na skutočnosť, že otec popri zvýšenom výživnom sa zaviazal
splácať ešte príspevok na mimoriadne výdavky. Týmto rozhodnutím došlo k zmene rozsudku, ktorým
bola naposledy určená výška vyživovacej povinnosti a súd túto zmenu vyjadril vo výroku rozsudku.
Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania zisťovaním príjmu partnerky otca, nakoľko táto nebola
v konaní osobou povinnou na platenie výživného. Výrok o trovách oprel o ustanovenie § 52 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, keďže súd nezistil dôvod pre aplikáciu podľa § 53 a § 56 CMP.

2. Proti rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne dňa
14.02.2023 kde žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určí výživné na

maloletého J. vo výške 270,- eur mesačne, na maloletú A. vo výške 230,- eur, ktoré bude otec povinný
platiť s účinnosťou od 01.09.2022 vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky. Dlžné výživné od 01.09.2022
do 31.01.2023 je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v splátkach po 20,- eur mesačne.
Matka odôvodnila svoje odvolanie tým, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav
veci podľa § 62 ods. 1 CMP. Naposledy rozhodoval súd o výživnom v roku 2015. Pokiaľ v bode 25.

ustálil odôvodnené potreby maloletého J. na sumu 510,- eur a na A. 410,- eur, mal určiť povinnosť otca
podieľať sa na výdavkoch detí v polovici t.j. na J. sumou minimálne 255,- eur a na A. 205,- eur. Matka
vytýkala okresnému súdu, že len v minimálnej miere prihliadol na skutočnosť, že ona sa o deti osobne
stará a platí za ne životné náklady súvisiace s bývaním, úverom, teplom, vodou, energiami, vozí ich
autom a pod. Zároveň, ani neakcentovala voľnočasové aktivity detí a vreckové. Otec deťom nad rámec

výživného neposkytuje nič a so synom sa nestýka, čo má za následok, že J. navštevuje psychológa,
pretože trpí úzkosťami a sociálnou fóbiou. Súd neprihliadol ani k skutočnosti, že v roku 2020 otec prestal
platiť výživné na najstaršiu dcéru F. vo výške 180,- eur mesačne. Ak súd bral do úvahy okolnosť, že
na túto dcéru previedol byt, táto okolnosť je vo vzťahu k výživnému na maloleté deti úplne irelevantná.Matka vytýkala okresnému súd aj to, že neprihliadol ku skutočnosti, že od augusta do októbra 2022
poberala len nemocenské dávky vo výške 1.567,80 eur a ošetrovné za január 2022 vo výške 391,95 eur
mesačne. Taktiež neprihliadol na vývoj životných nákladov, na čo bol povinný prihliadať v zmysle zákona

o rodine. Nijakým spôsobom sa nezaoberal ani princípom potenciality príjmu otca vzhľadom na jeho
vek, zdravotný stav, dosiahnuté vzdelanie, vlohy, nadobudnuté vedomosti a získané skúsenosti. Otec
je bývalý príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Súd neskúmal, prečo má v súčasnosti menej
platenú prácu, čím dôsledne neaplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otec žije v spoločnej domácnosti
s partnerkou, ktorá je podnikateľkou. Okresný súd vôbec nezisťoval výšku príjmu spolužijúcej osoby

otca detí, a tak nedostatočne zistil majetkové pomery na strane otca. Pokiaľ súd neprihliadol na výdavky
otca na fitness a drahé mobily, zostane mu dostatok finančných prostriedkov, aby platil výživné ako určil
súd. K argumentácii otca, že sa mu bude v budúcnosti zvyšovať nájom, ak si do budúcna zoberie úver,
matka poukázala na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami.

3. Otec sa vyjadril k odvolaniu dňa 06.04.2023. Uviedol, že nesúhlasí s odvolaním matky a súhlasí,

aby vec bola rozhodnutá odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania. Mal za to, že okresný súd
zhodnotilvšetkyokolnosti,malkdispozíciivýškupríjmuzozamestnaniaajvýškuvýsluhovéhodôchodku.
Od dôvodu, že matka od augusta do októbra 2022 poberala nemocenské dávky sa nemôže odvíjať
mesačná výška výživného určeného do budúcnosti, pretože v súčasnosti už riadne pracuje. Výživné je
určené pre deti, nie je určené na pokrytie životných nákladov matky. Matka nevozí maloleté deti autom,

pretože J. chodí do, aj zo školy pešo a A. autobusom. Zo strany matky ide iba o snahu navodenia dojmu
zvýšených výdavkov na deti. Matka chce kúpiť nové vozidlo, čo dokazuje, že netrpí nedostatkom financií
a zvýšeným výživným chce pokrývať svoje potreby. Taktiež ani zastupovanie advokátom nestojí málo
a tieto peniaze mohla poskytnúť deťom. Výška výživného na obe deti je dostačujúca. Otec vyjadril
neporozumenie s tým, prečo by mal okresný súd prihliadať na to, že v roku 2020 prestal platiť na dcéru

F. 180,- eur mesačne, keďže sa stala plnoletou, ukončila školskú dochádzku a sa zamestnala. Otec
si to vysvetľuje tým, že matka by bola najradšej, aby dostávala pravidelný tok peňazí aj keď skončí J.
školu a zamestná sa. Vtedy podá návrh na zvýšenie u A., aby svojich 500,- eur dostávala pravidelne čo
najdlhšie. Otec uviedol, že so synom sa nestýka, pretože on o to nemá záujem. Jeho návrhy na stretnutie
syn vždy odmietol. Že kvôli otcovi navštevuje psychológa, nebolo matkou podložené, preto to považuje

za klamstvo a snahu navodiť dojem, že nemá o deti záujem. Dodáva, že jeho partnerka a v súčasnosti
už manželka, pracovala posledné dva roky ako zamestnanec, čiže nie je žiadna podnikateľka a bola
dlhodobo PN, momentálne je evidovaná na úrade práce. Otec uvádza ďalej, že býva v nájomnom byte
s výškou nájmu 700,- eur mesačne, vrátane energií. Keďže manželka ešte nemá výmer o poberaní
nezamestnaneckého príspevku, nájom hradí on. Jeho príjem je momentálne jediný v domácnosti.

Podľa jeho názoru je výška výživného až nadhodnotená, vzhľadom na náklady na žitie nekorešponduje
s realitou, keďže za celý víkend majú deti navarené iba jedno jedlo polievku na dva dni, a pri takomto
štýle starostlivosti musí matka dokonca z výživného ušetriť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti
rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok

okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP vo výroku II., III., IV., V. , pričom výrok I. rozsudku ponechal
nedotknutý.

5. V danom prípade odvolací súd považoval odvolanie za čiastočne dôvodné. Po preskúmaní
napadnutého rozsudku aj konania, ktoré vydanému rozsudku predchádzalo dospel pokiaľ sa týka výroku

II., že je potrebné tento zmeniť vzhľadom na to, že maloletý J. sa stal dňa XX.XX.XXXX plnoletým
a k návrhu matky sa pripojil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd upravil odo dňa dosiahnutia jeho 18.
narodenín t. j. od XX.XX.XXXX vyživovaciu povinnosť otca tak, že otec je povinný plniť výživné už J.
do vlastných rúk do 15. dňa v mesiaci vopred. Výšku výživného odvolací súd ponechal v sume 240,-
eur. Mal za to, že táto suma je dostatočná vzhľadom k výdavkom dieťaťa. Zohľadnením aj, že otec

sa zaviazal osobitne prispievať aj na mimoriadne výdavky dieťaťa. Pokiaľ matka namietala, že otec
by mal plniť vyživovaciu povinnosť v polovičke výdavkov dieťaťa, je podľa odvolacieho súdu potrebné
prihliadnuť aj na štátom poskytované sociálne dávky t.j. prídavky na dieťa, ktoré treba odpočítať od
výdavkov dieťaťa. Nezanedbateľnou skutočnosťou je, že vzhľadom na vek J., tento si už nevyžadujetakú vysokú mieru osobnej starostlivosti zo strany jeho matky. Ak matka uvádzala, že otec neposkytuje
nad rámec výživného nič a so synom sa nestýka, z vyjadrenia otca vyplynulo že sa jedná o rozhodnutie
zo strany maloletého, ktorý je v súčasnosti už plnoletý a je na ňom čisto, aby sa rozhodol, či a kedy

chce udržiavať styk s otcom a niesol konzekvencie plynúce z tohto rozhodnutia. Na základe uvádzaných
súvislostí odvolací súd zamietol vo zvyšku návrh matky a J. o zvýšenie výživného.

6. Pokiaľ sa týka maloletej A., odvolací súd nepovažoval stanovenú výšku výživného za dostatočnú
vzhľadom k jej výdavkom a vzhľadom k tomu, že matka musí zabezpečovať vo vyššej miere osobnú

starostlivosť o ňu v porovnaní už s jej plnoletým bratom. Vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A.
zvýšil na 200,- eur mesačne. Zohľadnil aj, že pri A. nebola osobitná dohoda na rozdiel jej brata
J., kde by bola zakotvená participácia otca na platení jej prípadných mimoriadnych výdavkov. Bolo
potrebné prihliadnuť aj na existenciu voľnočasových aktivít a vreckového ďalej nato, že časť výdavkov
maloletej je uhrádzaná aj zo štátnych sociálnych dávok – prídavkov na dieťa. Odvolací súd odkazuje
na argumentáciu okresného súdu v bode 30. rozsudku ako aj zistený skutkový stav s tým, že ostatné

odvolacie dôvody matky nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie v tejto veci. Už prvostupňový súd
prihliadol aj na skutočnosť, že došlo k zániku vyživovacej povinnosti oboch rodičov k plnoletej F. a toto
zohľadnilprisvojomrozhodovaníajodvolacísúd.Pokiaľmatkanamietala,ženebolipreskúmanépomery
čo sa týka partnerky otca, táto jej námietka nie je dôvodná, partnerka otca, v súčasnosti už manželka,
totiž vyživovaciu povinnosť k deťom nemá, ani aplikácia princípu potenciality príjmu otca (t. j. skúmanie,

či otec by nemohol dosahovať väčší príjem vzhľadom ku svojím pracovným skúsenostiam a vzdelaniu
a situácii na trhu) neprichádza do úvahy. Otec spolu s výsluhovým dôchodkom dosahuje nadpriemerný
príjem. Nebolo v konaní zistené ani namietané, že by sa vzdal nejakého výhodnejšieho zamestnania,
príp. zobral na seba neprimerané finančné riziká tak ako to má na mysli § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Pokiaľ matka namietala, že od augusta do októbra 2022 poberala len nemocenské dávky vo výške

1.567,80 eur a ošetrovné t. j. 391,95 eur mesačne, uvedená skutočnosť bola len krátkodobá, nie je preto
dôvodom na určenie vyššej vyživovacej povinnosti, nakoľko pri zmene výživného sa prihliada na zmenu
pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá nie je len prechodná. Na základe všetkých súvislostí
a úvah odvolací súd odvolanie matky vo vzťahu k maloletej A. vyhovel čiastočne a jej návrh vo zvyšku
o zvýšenie výživného zamietol.

7. Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku IV. dotýkajúcom sa nedoplatku výživného
na J. a nedoplatku výživného na maloletú A.. K tejto zmene viedli nasledovné okolnosti:
a) bolo nutné odstrániť nedôslednosť okresného súdu, ktorý nedoplatok výživného nevymedzil/neustálil
vo vzťahu ku každému dieťaťu v samostatnom výroku,

b) u maloletej A. aj zvýšenie výživného v dôsledku čiastočnej akceptácie odvolania matky.
V rozhodnom období od 01.09.2022 (odo dňa zvýšenia výživného) do 25.01.2023 (ku dňu rozhodovania
okresného súdu) na J. pri zvýšení výživného zo sumy 150 eur na 240 eur mesačne, bolo povinnosťou
otca prispievať viac o 90 eur mesačne, teda v období od 01.09.2022 do 25.01.2023 (vrátane mesiaca
január 2023) zaplatiť na J. viac o sumu 450 eur (5 mesiacov x 90 eur). Po zvýšení výživného na maloletú

A. zo sumy 120 eur na 200 eur mesačne od 01.09.2022 do 25.01.2023 otec mal prispievať viac o 80
eur mesačne, teda v období od 01.09.2022 do 25.01.2023 (vrátane mesiaca január 2023) zaplatiť viac
o 400 eur (5 x 80 eur).
V súhrne na obidve deti mal otec zaplatiť v rozhodnom období viac o 850 eur. Medzi rodičmi nebolo
sporné, že otec v mesiacoch 9, 10, 11/2022 prispieval výživným 370 eur, teda prispieval viac o 3 x

100 eur, v mesiaci 12/2022 prispel sumou 450 eur, teda zaplatil viac o 180 eur, v mesiaci január 2023
zaplatil viac o 130 eur, teda za obdobie od 01.09.2022 až do januára 2023 (vrátane) zaplatil na výživnom
na maloleté deti viac – v súhrnnej sume ide o viac o 610 eur. Po zápočte sumy 610 eur tak dlh otca
titulom nedoplatku (na zvýšenom výživnom) zodpovedá sume 240 eur (850 eur – 610 eur). Pri odpočte
zo sumy 240 eur ustáleného nedoplatku výživného okresným súdom na J. v sume 70 eur, zvyšok 170

eur predstavuje nedoplatok výživného na maloletú A.. Odvolací súd u každého dieťaťa povolil otcovi
nedoplatok výživného splácať v splátkach po 10 eur mesačne k rukám matky spolu s bežným výživným
počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky
k rukám matky včas.

8. Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu aj vo výroku V. tak, že v rozsahu tejto súdnej
úpravy zmenil pôvodný rozsudok – rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 15P/315/2015 – 33 zo dňa
23.02.2016 v časti výživného na J. a maloletú A..9. Postupom podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP rozhodoval odvolací súd o trovách celého konania
(prvoinštančné a odvolacie) tak, že v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. Napokon žiadny z účastníkov si náhradu trov

konania neuplatnil a odvolací súd nezistil výnimočné okolnosti pre rozhodovanie o trovách výnimkou
z ustanovenia § 52 CMP.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v
tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil

od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch
uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa §
357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o

peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie nie
je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie
je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia
alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné
(§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo

sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa
odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.