Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, February 29, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoEk/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110219265
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7110219265.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.
Júliusa Tótha a JUDr. Františka Čisovského v exekučnej veci oprávneného: BKS-Leasing s. r. o.,
so sídlom Pribinova 4, Bratislava, IČO: 31644333, zastúpený Advokátskou kanceláriou Mgr. Miroslav
Rybánsky, s.r.o., so sídlom Kresánkova 3580/7A, 841 05 Bratislava, IČO: 50150278, proti povinnému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania Bajzova 10432/9, 040 01 Košice, IČO: 10688382,

zastúpenýsprávcomkonkurznejpodstatyJUDr.MatúšomČepčekom,sosídlomHviezdoslavova1234/4,
075 01 Trebišov, IČO: 48485357, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom, so sídlom
Stummerova 1553/47, 955 01 Topoľčany, pod sp. zn. EX 1116/2010, o vymoženie 8 124,49 eur s
príslušenstvom, o odvolaní povinného, správcu konkurznej podstaty povinného a vydražiteľky C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XX/XX, XXX XX G. H. proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo
dňa 21.03.2023, č. k. 20Er/1495/2010-419 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 13.04.2023, č. k.

20Er/1495/2010-439, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie povinného proti výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
námietky proti rozvrhu výťažku zamietol.

II. O d m i e t a odvolanie vydražiteľky C. D..

III. Z r u š u j e uznesenie vo výroku I. o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti a v rozsahu
zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.03.2023, č. k. 20Er/1495/2010-419 rozhodol tak, že

I.schválilrozvrhvýťažkuzdražbyvykonanejnarozvrhovompojednávanídňa27.10.2022zrozdeľovanej

podstaty 90.400,- eur z predaja nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Košice, katastrálny odbor,
zapísanej na LV č. XXXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Stredné mesto, obec H. - I. J.,
okres Košice I, a to parcela registra „C-KN“ číslo 1954 o výmere 200 m2, zastavané plochy a nádvoria,
súpisné číslo XXXX, obytný dom na ul. Bajzova, vchod č. 9, poschodie X, K. L. X, podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo
veľkosti 894/10000, všetko v podiele 1/1, patriacej povinnému takto:

A/ pohľadávky podľa § 157 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku - súdne trovy a trovy exekúcie v
exekučnom konaní EX 1116/10 vedenom v prospech oprávneného BKS-Leasing s.r.o., IČO: 31 644
333, Pribinova 4, Bratislava, zast. Advokátska kancelária Mgr. Miroslav Rybánsky, s.r.o., IČO: 50 150
278, Kresánkova 3580/7A, Bratislava, vymáhané v exekučnom konaní EX 1116/10 súdnym exekútorom
JUDr. Júliusom Rosinom budú uspokojené v celej uplatnenej výške nasledovne:

1. trovy súdneho konania 975,58 eur (nárok oprávneného)
1. trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 299,59 eur (nárok oprávneného)1. súdny poplatok za poverenie na vykonanie exekúcie 16,50 eur (nárok oprávneného)
1. zostatok trov exekúcie vrátane DPH súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu v sume 5 776,09 eur.

C/ pohľadávky podľa § 157 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku - pohľadávky zabezpečené záložným
právom zákonným, zmluvným, sudcovským alebo exekučným, zabezpečovacím prevodom práva,
postúpením pohľadávky, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľnosti vcelku podľa času vzniku
záložného práva, prípadne vzniku obmedzenia prevodu nehnuteľností. Pohľadávky zaradené do tejto
skupiny budú uspokojené v celej uplatnenej výške nasledovne:

1. Pohľadávka subjektu Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, prihlásená na
uspokojenie z výťažku dražby súhrnnou prihláškou č. 682418/OSP II/2020 zo dňa 11.9.2020 v sume 20
236,07 eur v rozsahu v akom je zabezpečená záložnými právami, t. j. v rozsahu 9 842,40 eur;
2. Pohľadávka oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, vzniknutá
na základe rozhodnutí ktoré vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Košice č. XXX-XXXXXXXXXX-
XXXX/XX zo dňa 14.12.2005, č. XXXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX-XXX zo dňa 14.12.2005, č. XXXX-

XXXXXXXXXX-XXXX/XX-XXX zo dňa 14.12.2005, vymáhaná v exekučnom konaní EX 198/2006
súdnym exekútorom so sídlom v Košiciach J. M. K. v rozsahu trov exekúcie vo výške 532,20 eur;
3. Pohľadávka oprávneného BKS-Leasing s.r.o., IČO: 31 644 333, Pribinova 4, Bratislava, vymáhaná
v exekučnom konaní EX 1116/10 súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom, uplatnená v celkovej
výške 17 753,93 eur.

D/ pohľadávky podľa § 157 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku - pohľadávky oprávneného, dane,
poplatky, clá, a pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a pohľadávky na
príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Pohľadávky zaradené do tejto skupiny budú uspokojené
v celej uplatnenej výške nasledovne:

1. Pohľadávka subjektu Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, prihlásená na
uspokojenie z výťažku dražby súhrnnou prihláškou č. 682418/OSP II/2020 zo dňa 11.9.2020 v rozsahu
v akom nie je zabezpečená, t. j. v rozsahu 10 393,67 eur;
1. Pohľadávka subjektu Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, Panónska cesta 2, 851
04 Bratislava, prihlásená na uspokojenie z výťažku dražby prihláškou č. 6712186899 zo dňa 2.10.2020

v sume 2 620,43 eur;
1. Pohľadávka oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, Panónska cesta 2,
Bratislava, vzniknutá na základe rozhodnutí, ktoré vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. - výkaz
nedoplatkov č. 1343095813 zo dňa 18.01.2013, výkaz nedoplatkov č. 1343888417 zo dňa 27.06.2013
a výkaz nedoplatkov č. 1643442613 zo dňa 29.04.2016; vymáhaná v exekučnom konaní EX 1061/2016

súdnym exekútorom so sídlom v Košiciach JUDr. Jánom Sokolom, v rozsahu v akom nebola prihlásená
priamo oprávneným, t. j. v rozsahu - trovy konania oprávneného vo výške 10,- eur a trovy exekúcie
súdneho exekútora vo výške 180,- eur;
1. Pohľadávka oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, Panónska cesta 2,
Bratislava, vzniknutá na základe rozhodnutia, ktoré vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. - výkaz

nedoplatkov č.1643951613 zo dňa 13.12.2016; vymáhaná v exekučnom konaní EX 1243/2017 súdnym
exekútorom so sídlom v Košiciach JUDr. Jánom Sokolom, v rozsahu v akom nebola prihlásená priamo
oprávneným, t. j. v rozsahu - trovy konania oprávneného vo výške 10,- eur a trovy exekúcie súdneho
exekútora vo výške 250,20 eur;
1. Pohľadávka subjektu Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, Košice,

prihlásená na uspokojenie z výťažku dražby prihláškou č. XXXXX-X/XXXX-XXX zo dňa 9.9.2020 v sume
1 354,38 eur.

G/ pohľadávky podľa § 157 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku - ostatné pohľadávky. Pohľadávka
zaradená do tejto skupiny bude uspokojená v celej uplatnenej výške nasledovne:

1. Pohľadávka oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
vymáhaná v exekučnom konaní EX 112/20 súdnym exekútorom so sídlom v Bratislave JUDr. Ivanom
Nestorom, prihlásená ako pohľadávka oprávneného v sume 12 435,09 eur a trovy exekúcie súdneho
exekútora vo výške 3 072,60 eur.

Nakoľko výťažok predaja prevyšuje všetky uplatnené pohľadávky, ktorých sumárna výška predstavuje
sumu 65 522,66 eur, vyplatí exekútor v súlade s ustanovením § 157 ods. 4 Exekučného poriadku zvyšok
výťažku v sume 24 877,34 eur k rukám správcu povinného: JUDr. Matúš Čepček, so sídlom kancelárie:
Hviezdoslavova 4, 075 01 Trebišov.II. námietky proti rozvrhu výťažku zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26.07.2010
poverilvykonanímexekúcievovecisúdnehoexekútoraJUDr.JúliusaRosinupoverenímč.5802067558.
Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.07.2022, č. k. 20Er/1495/2010-96 schválil príklep udelený na
dražbe konanej dňa 09.10.2020 k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného a jeho manželky bližšie
špecifikovaným v bode 1 tohto rozhodnutia, a to v prospech vydražiteľky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom

D. E. F. XX, G. H.. Dňa 27.10.2022 súdny exekútor uskutočnil rozvrhové pojednávanie, na ktorom určil
poradie nárokov, ktoré majú byť uspokojené z výťažku z predaja nehnuteľností. Súd prvej inštancie
preskúmal predložený rozvrh výťažku a tento právne posúdil podľa § 63 ods. 3, § 154, § 155 ods. 1,
§ 156, § 157 ods. 1, 2 a 4, § 160, § 161, § 164 a § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do 31.03.2017 (ďalej len
„Exekučný poriadok“).

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o rozvrhu výťažku sa v prvom rade vyporiadal s námietkami proti
tomuto rozvrhu, ktoré na rozvrhovom pojednávaní dňa 27.10.2022 vzniesol povinný, jeho manželka H.
B. a ich právna zástupkyňa N. H. A.. Títo namietali spôsob vykonania exekúcie predajom nehnuteľností
v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného a jeho manželky, ktorých hodnota značne prevyšovala

výšku vymáhanej pohľadávky, ktorá ku dňu konania rozvrhového pojednávania spolu s príslušenstvom
predstavovala čiastku 25 061,69 eur. Súd prvej inštancie k vznesenej námietke uviedol, že spôsob
vykonania exekúcie v zmysle § 64 Exekučného poriadku určuje výlučne súdny exekútor rešpektujúc
pritom princíp primeranosti, pričom voľba konkrétneho spôsobu vykonania exekúcie závisí od výšky
vymáhanej pohľadávky, ale aj od majetku povinného. Predaj nehnuteľného majetku povinného je

vylúčený, resp. prichádza do úvahy len výnimočne pri tzv. drobných exekúciách, kedy výška vymáhanej
pohľadávky bez príslušenstva nepresahuje 2 000,- eur, resp. ak sú voči povinnému vedené viaceré
exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000,- eur. Nakoľko v prejednávanej
veci výška vymáhanej istiny bez príslušenstva predstavovala 8 124,49 eur, súd prvej inštancie
nepovažoval postup súdneho exekútora pri predaji nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného za rozporný

so zákonom. Preto námietky povinného, jeho manželky a právnej zástupkyne N. H. A. ako nedôvodné
zamietol.

4. Ďalej uviedol, že rozdeľovanú podstatu tvorí suma pozostávajúca z najvyššieho podania získaná
predajom nehnuteľnosti vo výške 90 400,- eur. Rozvrh výťažku uskutočnený súdnym exekútorom

súd prvej inštancie schválil tak ako je uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Keďže
súhrnná výška uspokojených pohľadávok predstavovala sumu 65 522,66 eur, prevyšujúcu časť vo
výške 24 877,34 eur súd prvej inštancie prikázal do rúk správcu JUDr. Matúša Čepčeka, keďže na
majetok povinného bol dňa 17.12.2020 Okresným súdom Košice I vyhlásený konkurz vedený pod sp.
zn. 31OdK/377/2020. Súd prvej inštancie mal za to, že vyhlásením konkurzu prešlo právo nakladať

s majetkom patriacim do konkurznej podstaty na správcu úpadcu a zvyšné finančné prostriedky z dražby
nehnuteľnosti po uspokojení prihlásených pohľadávok majú byť poukázané správcovi povinného.

5. Zároveň uviedol, že povinný, jeho manželka a ich právna zástupkyňa N. H. A. na rozvrhovom
pojednávaní zapreli všetky prihlásené pohľadávky čo do o pravosti, výšky, poradia aj spôsobu

úhrady z dôvodu, že tieto pohľadávky mali byť a boli prihlásené na uspokojenie v konkurze sp. zn.
31OdK/377/2020. Tiež popreli pohľadávku veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598 vymáhanú v exekučnom konaní EX 112/20 súdnym exekútorom JUDr. Ivanom
Nestorom, ktorá bola prihlásená v sume 12 435,09 eur a trovy súdneho exekútora vo výške 3 072,60
eur, a to z dôvodu, že pohľadávka pochádza z neplatného právneho úkonu a ako taká odporuje

všeobecne záväzným právnym predpisom o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal za to, že
vyhláseniekonkurzusícemávplyvajnapriebehexekučnéhokonania,avšakschválenierozvrhuvýťažku
z dražby nehnuteľnosti konanej pred vyhlásením konkurzu podlieha schváleniu exekučného súdu. Čo
sa týka pohľadávky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., súd prvej inštancie uviedol, že nedisponuje
spisovýmmateriálom,abydokázalposúdiťsprávnosťuplatnenýchnárokovčodopravosti,výšky,poradia

alebo spôsobu úhrady, keďže zapretie sa opiera o skutkové okolnosti, ktoré nevyplývajú z obsahu
exekútorského spisu, preto podľa § 55 ods. 2 Exekučného poriadku odkázal účastníkov konania na
podanie odporovacej žaloby.6. Na podnet súdneho exekútora súd prvej inštancie vydal dňa 13.04.2023 dopĺňacie uznesenie č. k.
20Er/1495/2010-439, ktorým doplnil uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 20Er/1495/2010-419 zo
dňa 21.03.2023 o III. výrok, ktorým odkázal povinného A. B., nar. XX.XX.XXXX a manželku povinného

H. B., nar. XX.XX.XXXX na podanie žaloby o zapretie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávok
prihlásených do rozvrhu výťažku podľa ust. 55 ods. 2 Exekučného poriadku, a to v lehote 30 dní od
doručenia upovedomenia súdu.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie povinný A. B., vydražiteľka

C. D. a správca konkurznej podstaty povinného JUDr. Matúš Čepček.

8. Povinný v podanom odvolaní napadol I. a II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie a uplatnil odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalejlen„CSP“).Podstatnáčasťjehoodvolaniasmerovalaprotipredajunehnuteľnostívjehovlastníctve
na dražbe konanej súdnym exekútorom, kde namietal, že predanú nehnuteľnosť mal v bezpodielovom

spoluvlastníctvesosvojoumanželkouaspôsobvykonaniaexekúciebolnesprávnezvolenývzhľadomna
nepomer hodnoty predávaného bytu k výške vymáhanej pohľadávky, ktorá predstavuje sumu 8 124,49
eur s príslušenstvom. Trval na tom, že vydražiteľka sa nemohla stal vlastníčkou spornej nehnuteľnosti,
pretože táto jej nebola nikdy odovzdaná. Výkonom exekúcie došlo k porušeniu práva povinného vlastniť
majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky) a k porušeniu práva na nedotknuteľnosť obydlia (čl.

21 Ústavy SR), keďže predaný byt bol jediným obydlím povinného a jeho rodiny. Vyčítal súdu prvej
inštancie, že jeho rozhodnutie je arbitrárne, ak sa tento riadne nevyporiadal s každou podstatnou
námietkou povinného, predovšetkým s námietkami smerujúcimi proti udeleniu príklepu vydražiteľke.
Povinný namietal, že rozvrh výťažku nebol uskutočnený v súlade s § 154 až 164 Exekučného poriadku
a tvrdil, že súdny exekútor nebol oprávnený vyporiadavať pohľadávky, ktoré sa vymáhali v iných

exekučných konaniach. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodoval o schválení rozvrhu výťažku bez
jeho prítomnosti a bez toho, aby mal možnosť vyjadriť sa k návrhom ostatných účastníkov exekučného
konania. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Proti výroku I uznesenia súdu prvej inštancie, a to čo do časti, ktorou súd určil, že sumu 24 877,34
eur, ktorá zodpovedá výťažku predaja prevyšujúceho uplatnené pohľadávky, vyplatí súdny exekútor
správcovi konkurznej podstaty, podala odvolanie vydražiteľka, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), e), f) a h) CSP. Vydražiteľka poukázala na str. 6 zápisnice o rozvrhu výťažku, kde
súdny exekútor navrhoval vyplatenie výťažku z predaja draženej nehnuteľnosti, ktorý prevyšuje všetky

uplatnené pohľadávky v sume 24 877,34 eur (tzv. hyperocha), povinnému a nie správcovi konkurznej
podstaty, s čím vydražiteľka súhlasila. Podľa záverov súdneho exekútora vyhlásením konkurzu na
správcu neprechádza oprávnenie konať v mene a na účet dlžníka vo vzťahu ku všetkému dlžníkovmu
majetku, ale len voči takému majetku dlžníka, ktorý podlieha konkurzu. Tento je definovaný v §
167h zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „zákon o konkurze“) iba ako

majetok,ktorýdlžníkvlastnilkudňuvyhláseniakonkurzu.Keďžepredmetdražbynadobudlavydražiteľka
spätne ku dňu udelenia príklepu dňa 09.10.2020 a konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený až
dňa 10.12.2020, majetok predstavujúci predmet dražby, ani výťažok z jeho speňaženia nepodlieha
vyhlásenému konkurzu, preto je potrebné zvyšnú časť výťažku poukázať povinnému podľa § 157 ods. 4
Exekučného poriadku. Vydražiteľka vyčítala súdu prvej inštancie, že sa v bode 35 odôvodnenia svojho

rozhodnutia nedostatočne vyporiadal s uvedenou otázkou a jeho rozhodnutie v časti, v ktorej poukázal
hyperochu správcovi, považovala za nepreskúmateľné. Zdôraznila, že predmet dražby bol správcom
zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty vylúčený z dôvodu, že konkurzu nepodlieha,
čo vyplýva zo zverejnenia č. K005913, Obchodný vestník 21/2023 zo dňa 31.03.2023. Ani hyperocha
nebola nikdy správcom do zostaveného súpisu zaradená. Žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu

prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a zaviazal súdneho exekútora vyplatiť hyperochu priamo
povinnému A. B..

10. Správca konkurznej podstaty povinného podaným odvolaním napadol výrok I uznesenia súdu prvej
inštancie a uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Správca konkurznej

podstaty vyčítal súdu prvej inštancie, že s ním v exekučnom konaní riadne nekonal a nedoručil mu tak
napadnuté uznesenie o schválení rozvrhu výťažku, ako ani dopĺňacie uznesenie. Tieto mu boli doručené
až zo strany súdneho exekútora a od tohto doručenia správca počítal zákonnú lehotu na podanie
odvolania. V tomto zhrnul priebeh exekučného konania, ako aj konkurzného konania a zdôraznil,že predchádzajúca správkyňa konkurznej podstaty zahrnula sporné nehnuteľnosti, ktoré boli súdnym
exekútorom predané na dražbe, do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa v 1. poradí
Slovenskej konsolidačnej, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 a zabezpečeného

veriteľa v 2. poradí Mesto Košice, Trieda SNP 48/1, Košice, IČO: 00 691 135. Až dňa 10.01.2022
podala vydražiteľka správcovi námietku voči zapísaniu sporného bytu s príslušenstvom do majetkovej
podstaty úpadcu, a to z dôvodu, že jej bol na dražbe konanej súdnym exekútorom udelený príklep.
Zároveň si veritelia Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO:
35 937 874, Slovenská konsolidačná, a.s. a POHOTOVOSŤ, s.r.o. prihlásili svoje pohľadávky ako do

rozvrhu výťažku uskutočňovaného súdnym exekútorom, tak aj do konkurzného konania povinného,
zčohomalsprávcakonkurznejpodstatyzato,žeuvedenépohľadávkymalibyťuspokojovanévkonkurze
sp. zn. 31OdK/377/2020. Žiadal uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I zrušiť a neschváliť rozvrh
výťažku z dražby nehnuteľnosti vykonaný na rozvrhovom pojednávaní dňa 27.10.2022. Mal za to,
že pohľadávky uvedené vo výroku I napadnutého uznesenia pod písm. A/, C/, D/ a G/ majú byť
uspokojované rozvrhom v konkurznom konaní. Podľa správcu výťažok z dražby má byť v celom rozsahu

90 400,- eur poukázaný do podstaty dlžníka v konaní vedenom pod sp. zn. 31OdK/377/2020.

11. K odvolaniu vydražiteľky sa vyjadril správca konkurznej podstaty podaním zo dňa 27.09.2023
a uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojom odvolaní a odvolanie vydražiteľky považuje za nedôvodné.

12. Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 06.10.2023 k podaným odvolaniam uviedol, že čo sa týka
spochybňovania postupu súdneho exekútora pri predaji exekvovanej nehnuteľnosti na dražbe, okolnosti
predchádzajúce rozvrhovému štádiu exekučného konania nie sú a nemôžu byť predmetom skúmania
a revízie v rámci rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní proti uzneseniu o schválení rozvrhu. V tomto
štádiu exekučného konania je predmetom skúmania zo strany súdu už iba korektnosť rozvrhnutia

výťažku dražby medzi veriteľov a iné osoby. K odvolaniu správcu uviedol, že mu nie je zrejmé, na
základe akých právnych skutočností, či ktorých právnych predpisov by mal výťažok predmetu dražby
podliehať konkurzu. Opätovne poukázal na § 167h ods. 1 zákona o konkurze, v zmysle ktorého konkurzu
podlieha len majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že keďže vydražiteľka nadobudla exekvovanú nehnuteľnosť ku dňu udelenia príklepu,

ktorýčasovopredchádzalvyhláseniukonkurzu,tátonepatriladokonkurznejpodstatyúpadcuakonkurzu
nemôže podliehať ani výťažok speňaženia takéhoto majetku. Podobne za nedôvodné považoval aj
odvolanie povinného, ktoré sa v prevažnej časti týkalo udelenia a schválenia príklepu. Zdôraznil, že
rozhodovanie o rozvrhu výťažku prebieha bez pojednávania ako je to typické pre celé exekučné konanie.
Naopak, v plnom rozsahu sa stotožnil s odvolaním vydražiteľky a čo do hyperochy zastával názor, že

neexistuje žiaden právny dôvod na jej vyplatenie správcovi, keďže ide o časť výťažku dražby, ktorej
predmet konkurzu nepodliehal a teda mu nepodliehal ani jeho výťažok.

13. V odvolacom konaní sa vyjadril aj povinný podaním zo dňa 24.11.2023, ktorý súhlasil s odvolaním
správcu konkurznej podstaty. Zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odvolaní a zdôraznil, že jemu a jeho

rodine bol nezákonnou exekúciou odňatý majetok minimálne v hodnote 150 000,- eur pre pohľadávku
vo výške 8 124,49 eur.

14. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané
odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) tieto preskúmal v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez

nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a odvolanie povinného voči výroku o zamietnutí námietok proti
rozvrhu výťažku podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, odvolanie vydražiteľky podľa § 386 písm. b) CSP
odmietol ako podané neoprávnenou osobou a uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku o schválení
rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1
CSP vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Proti III. výroku súdu prvej inštancie, ktorým tento odkázal povinného a jeho manželku na podanie
žaloby o zapretie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávok prihlásených do rozvrhu výťažku podľa ust.
55 ods. 2 Exekučného poriadku, žiaden z účastníkov exekučného konania odvolanie nepodal, preto
tento výrok podľa § 238 ods. 1 CSP nadobudol právoplatnosť.

16. Povinný podal odvolanie proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým tento jeho námietky
proti rozvrhu výťažku zamietol. Súd prvej inštancie rozhodoval o námietka proti rozvrhu výťažku podľa
§ 161 Exekučného poriadku. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia proti rozhodnutiu súdu o námietkachproti rozvrhu výťažku odvolanie nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené odvolací súd takéto odvolanie
povinného odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, v zmysle ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

17. Proti prvému výroku napadnutého uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti
podali odvolanie tak povinný, ako aj vydražiteľka a správca konkurznej podstaty povinného.

18. Ako vyplýva z ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, Exekučný poriadok rozlišuje medzi tými

účastníkmi exekučného konania, ktorým príslušné postavenie priznáva pre konanie ako celok a medzi
inými účastníkmi konania, ktorým status účastníka priznáva len pre určitú časť konania. Kým účastníci
patriaci do prvej skupiny majú právo robiť všetky zákonom predpokladané úkony (vrátane podávania
opravných prostriedkov) a majú tiež právo, aby sa s nimi konalo v celom exekučnom konaní, pri druhej
skupine účastníkov treba naopak vždy individuálne posudzovať, či im postavenie účastníka v konkrétnej
časti konania prislúcha (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/215/2005).

V konaní o schválení udelenia príklepu na dražbe a schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti
sa účastníkom exekučného konania stáva aj vydražiteľ, resp. vydražiteľka draženej nehnuteľnosti, jej
právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiam vydaným v týchto konaniach je však vždy potrebné
posudzovať individuálne vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu, proti ktorému jej opravný prostriedok
smeruje.

19. Ustanovenie § 359 CSP určuje okrem iného aj subjektívnu podmienku prípustnosti odvolania tým,
že právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie zveruje strane, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Z účelu odvolania vyplýva, že právo podať odvolanie nie je dané tej strane,
v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich

právach. Právo na podanie odvolania možno priznať len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím
súdu spôsobená ujma na jeho právach. Ujma sa určuje predovšetkým tým, či vydané rozhodnutie
svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia
zhoršujú jej právne postavenie a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa
odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie vo výroku

I schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti, pričom z rozpisu uspokojovaných pohľadávok či
z odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyplýva, že by sa označené rozhodnutia akýmkoľvek spôsobom
dotklo právneho postavenia vydražiteľky. Preto odvolací súd dospel k záveru, že u vydražiteľky nie je
daná možnosť požadovať na odvolacom súde odchylné rozhodnutie vo svoj prospech a teda nie je
daná subjektívna podmienka prípustnosti odvolania. Ak vydražiteľka podala odvolanie proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach, odvolací súd takéto
odvolanie vydražiteľky odmietol podľa § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou.

20. Odvolací súd z obsahu odvolania povinného (§ 124 ods. 1 CSP) zistil, že jeho odvolanie smeruje
vo svojej podstate proti schváleniu príklepu súdneho exekútora udeleného na dražbe nehnuteľnosti,

keďže povinný nesúhlasil s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľnosti v konaní, v ktorom sa vymáha
pohľadávka vo výške 8 124,49 eur s príslušenstvom.

21. K uvedenej odvolacej námietke povinného odvolací súd uvádza, že Exekučný poriadok upravuje
exekúciu predajom nehnuteľnosti v ust. § 134 a nasl. Exekučného poriadku. Exekúcia predajom

nehnuteľnosti pozostáva z viacerých na seba nadväzujúcich úkonov exekučného súdu, exekútora
a ostatných subjektov zúčastnených na tomto nútenom vymáhaní nárokov oprávnených. Podľa
Exekučného poriadku sa cieľ tejto exekúcie dosahuje - po upovedomení o začatí exekúcie a po
vydaní exekučného príkazu - vykonaním dražby, ktorej predchádza odhad exekvovaných nehnuteľností
a exekúcia sa spravidla končí rozvrhovými úkonmi (rozvrhovým pojednávaním) exekútora. Cieľom

exekúcie predajom nehnuteľnosti je teda previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti povinného na tretiu osobu
a následne výťažok z takto dosiahnutého prevodu rozvrhnúť medzi veriteľov povinného.

22. Obe fázy exekúcie predajom nehnuteľnosti – dražba nehnuteľnosti a rozvrh dosiahnutého výťažku –
predstavujú relatívne samostatné celky. Dražba nehnuteľnosti v exekúcii sa spravidla končí schválením

príklepu súdom (§ 148 a nasl. Exekučného poriadku). Ak súd schváli príklep udelený na dražbe
vydražiteľovi, právoplatnosťou rozhodnutia súdu sa vydražiteľ stáva vlastníkom draženej nehnuteľnosti
(spätne ku dňu udelenia príklepu). Právoplatné uznesenie exekučného súdu o schválení príklepu mákonštitutívne účinky a spôsobuje, že vydražiteľ sa stáva vlastníkom draženej nehnuteľnosti ku dňu
udelenia príklepu.

23. Následne, po prevode vlastníckeho práva, súdny exekútor uskutoční rozvrhové pojednávanie (§ 154
a nasl. Exekučného poriadku), na ktorom rozvrhne výťažok dosiahnutý dražbou nehnuteľnosti. Rozvrh
výťažku rovnako podlieha schváleniu súdom. V štádiu rozdeľovania získanej podstaty medzi veriteľov
dlžníka sa už súd nezaoberá otázkou zákonnosti udelenia príklepu, keďže posudzovanie splnenia
zákonných podmienok pre schválenie príklepu bolo predmetom prieskumu súdu v predchádzajúcej fáze

exekučného konania, t. j. pri rozhodovaní o schválení príklepu udeleného na dražbe nehnuteľnosti.

24. Z obsahu odvolania povinného je zrejmé, že jeho odvolacie námietky nesmerujú proti samotnému
rozvrhu výťažku ale proti predaju exekvovaných nehnuteľností na dražbe, ktorý časovo a vecne
predchádzal rozvrhnutiu získaného výťažku. Ako už bolo uvedené vyššie, skúmanie, či pri predaji
nehnuteľnosti na dražbe boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 134 a nasl. Exekučného poriadku,

bolo predmetom zisťovania súdu prvej inštancie v predchádzajúcej fáze konania. Tento uznesením zo
dňa25.07.2022,č.k.20Er/1495/2010-96schválilnadobudnutievlastníctvakdraženýmnehnuteľnostiam
vydražiteľkou C. D., keď konštatoval, že exekúcia predajom nehnuteľnosti bola vykonaná v súlade s §
134 a nasl. Exekučného poriadku. Je nutné zdôrazniť, že v čase doručenia tohto rozhodnutia povinný
správnosť uznesenia súdu prvej inštancie o schválení príklepu na dražbe nenamietal a nenapadol

ho riadnymi či mimoriadnymi opravnými prostriedkami, z ktorého dôvodu sa uznesenie súdu prvej
inštancie stalo právoplatným (dňa 21.08.2022) a na jeho základe sa vydražiteľka stala vlastníčkou
draženej nehnuteľnosti. Podanie odvolania povinného proti uzneseniu o schválení rozvrhu výťažku nie
je spôsobilé zvrátiť túto právnu skutočnosť.

25. V štádiu rozhodovania o schválení rozvrhu výťažku odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať
postup súdneho exekútora pri uskutočňovaní dražby, resp. súdu prvej inštancie pri schvaľovaní príklepu
udeleného súdnym exekútorom na dražbe. Vzhľadom na uvedené sú potom odvolacie námietky
povinného smerujúce proti predaju nehnuteľnosti v jeho vlastníctve na dražbe v tomto štádiu konania
nedôvodné.

26. Rovnako neobstojí odvolacia námietka povinného, ktorý vytýkal súdu prvej inštancie, že rozvrh
výťažku z dražby nehnuteľnosti schválil bez jeho prítomnosti a bez toho, aby mu umožnil vyjadriť
sa k veci. Odvolací súd k uplatnenej námietke uvádza, že nariadenie pojednávania na prejednanie
veci je v exekučnom konaní podľa § 9b ods. 3 Exekučného poriadku výnimočné a exekučný súd

nariadi pojednávanie, len ak je to nevyhnutné na vykonanie dôkazov alebo na objasnenie veci. Zväčša
postačuje, ak sa exekučný súd pri rozhodovaní iba oboznámi s obsahom spisu (resp. listín, ktoré sú
jeho súčasťou), ku ktorým majú prístup aj účastníci konania. Vo väčšine prípadov ide o rozhodovanie
v prípadoch, ak súd rieši otázky, ktoré vyžadujú len právne posúdenie na základe dôkazov obsiahnutých
v spisovom materiáli a vzhľadom na to nie je nutné konať za osobnej účasti strán (uznesenie Ústavného

súdu SR III. ÚS 56/07). V posudzovanom prípade povinný bol osobne prítomný na rozvrhovom
pojednávaní konanom dňa 27.10.2022, na ktorom mal možnosť vyjadriť sa k celej prejednávanej
veci a na tomto pojednávaní mu bola predložená Zápisnica o rozvrhu z dražby nehnuteľnosti, ktorú
podpísal a ktorá mu bola doručená aj listinne dňa 18.11.2022. Následne súd prvej inštancie rozhodoval
o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti len na základe listín obsiahnutých v exekútorskom

a súdnom spise, o ktorých mal povinný vedomosť a ku ktorým mal možnosť sa kedykoľvek vyjadriť. Ak
súd prvej inštancie vo veci rozhodoval len na základe predložených listín a nenariadil na prejednanie
veci pojednávanie, odvolací súd ma za to, že vzhľadom na vyššie opísaný stav povinný nebol ukrátený
na svojich právach, keďže mal reálnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré súd prvej
inštancie posudzoval pri rozhodovaní o schválení rozvrhu výťažku.

27. Odvolacie námietky vydražiteľky a správcu konkurznej podstaty smerovali k určeniu, či výťažok
z dražby nehnuteľnosti vo výške 90 400,- eur mal byť vzhľadom na medzičasom vyhlásený konkurz
na majetok povinného poukázaný v celosti správcovi konkurznej podstaty povinného na uspokojenie
veriteľov v konkurze sp. zn. 31OdK/377/2020 (oddlženie podľa § 166 a nasl. zákona o konkurze) alebo

rozvrh tohto výťažku mal uskutočniť poverený súdny exekútor v prebiehajúcej exekúcie a zostatok
výťažku prevyšujúci uspokojené pohľadávky vyplatiť povinnému či správcovi konkurznej podstaty.28. Podľa § 167h ods. 1 zákona o konkurze, konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu
vyhlásenia konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku.

29. Podľa § 167b ods. 1 zákona o konkurze, oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim
konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na
správcu; správca koná v mene a na účet dlžníka.

30. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez

zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť
uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol
vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

31. Súd prvej inštancie sa k stretu exekučného a konkurzného konania vyjadril v bode 35 odôvodnenia
svojho rozhodnutia, keď stručne konštatoval, že vyhlásený konkurz má vplyv na realizáciu rozvrhu

výťažku dražby v rámci exekučného konania a rozvrh je potrebné zostaviť a predložiť exekučnému súdu
na schválenie. Ďalej uviedol, že je to len správca, ktorý môže po vyhlásení konkurzu účinne nakladať
s majetkom patriacim do konkurznej podstaty. Z uvedeného vyvodil, že do konkurznej podstaty patrí len
tá časť výťažku z dražby nehnuteľnosti, ktorá nebola v exekučnom konaní rozdelená medzi veriteľov
povinného. Z akých právnych predpisov pri ustálení tohto záveru vychádzal a ako tieto právne predpisy

vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam prípadu vykladal ale bližšie neobjasnil.

32. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

33. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

34. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite

odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby
závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

35. Rozsudok či uznesenie musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so

všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti
rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku
opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

36. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľné uznesenie ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom. Súd sa teda musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

37. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pretože neobsahuje dôvody,
ktoré by úplne a komplexne odôvodňovali výrok tohto rozhodnutia a zároveň obsahuje dôvody, ktoré
nie sú nezrozumiteľne podané. Nezrozumiteľnosť napadnutého uznesenia vyplýva predovšetkým zoskutočnosti, že súd prvej inštancie pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia na jednej strane konštatoval,
že po vyhlásení konkurzu právo nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty prináleží jedine
správcovi, na strane druhej priznal súdnemu exekútorovi aj po vyhlásení konkurzu na majetok povinného

právomocrozdeľovaťvýťažokdosiahnutýzdražbynehnuteľnostivexekúciiaažčasťnerozdelenúmedzi
veriteľov povinného poukázal správcovi konkurznej podstaty. Odvolací súd k tomu uvádza, že uvedený
záver je vnútorne rozporný, nezodpovedá príslušným právnym normám a vychádza predovšetkým zo
skutočnosti, že súd prvej inštancie sa pred rozhodovaním o schvaľovaní rozvrhu výťažku dostatočne
nevyporiadal s otázkou, či výťažok dosiahnutý z dražby nehnuteľnosti vzhľadom na vyhlásený konkurz

patrí alebo nepatrí do konkurznej podstaty úpadcu.

38. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že podstatným pre rozhodnutie kto má rozdeľovať výťažok
dosiahnutý predajom nehnuteľnosti v exekúcii, či súdny exekútor alebo správca konkurznej podstaty, je
vyriešenie otázky, komu patril dosiahnutý výťažok z dražby nehnuteľnosti v čase vyhlásenia konkurzu na
majetok povinného. Totižto ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že výťažok z dražby nehnuteľnosti

nepatrí do konkurznej podstaty povinného, potom by to bol súdny exekútor, ktorý by bol oprávnený
uskutočniť rozvrh výťažku, tento predložil exekučnému súdu na schválenie a nerozdelený výťažok
poukázal povinnému. Avšak v prípade, ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že výťažok z dražby
nehnuteľnosti patrí do konkurznej podstaty povinného, potom podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze
výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, by exekútor po odpočítaní odmeny a svojich

trov vydal oprávnenému a prevyšujúcu časť správcovi konkurznej podstaty. Teda ostatných veriteľov
povinného v exekúcii by neuspokojoval.

39. Právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého časť výťažku rozdelí súdny exekútor v exekučnom
konaní a časť správca v konkurznom konaní, nie je vzhľadom na citované právne predpisy súladný so

zákonom.

40. Odvolací súd pritom uvádza, že rozhodujúcim pre posúdenie, kam patrí dosiahnutý výťažok z dražby
nehnuteľnosti, je ust. § 167h ods. 1 o konkurze a moment vyhlásenia konkurzu. Medzi účastníkmi
exekučného konania totižto nebolo sporné, že vydražiteľka nadobudla predmet dražby spätne ku dňu

udelenia príklepu, t. j. dňa 09.10.2020 a konkurz na majetok dlžníka sp. zn. 31OdK/377/2020 bol
vyhlásený dňa 10.12.2020. Preto nebolo sporné, že v čase vyhlásenia konkurzu dražená nehnuteľnosť
už nepatrila povinnému, a teda nepatrila ani do jeho konkurznej podstaty. V konaní je potrebné sa len
vyporiadať s otázkou, kto bol „vlastníkom“ výťažku z dražby nehnuteľnosti v čase vyhlásenia konkurzu.

41. Všetky uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie zohľadniť pri rozhodovaní o merite veci,
čo však neurobil a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť
súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia
tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy
(tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré

odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie
rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 157/2011).

42. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie v prejednávanej veci schválil rozvrh výťažku uskutočnený
súdnym exekútorom nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá
nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Keďže nedostatok odôvodnenia rozhodnutia má za
následok porušenie práva účastníka na spravodlivý proces s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm.

b/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. § 391 ods. 1 CSP),
pretože súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal so skutočnosťami rozhodujúcimi pre náležite
rozhodnutie vo veci.

43. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vec znova prejednať a vo veci rozhodnúť tak,

aby bola zaistená spravodlivá ochrana procesných práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu
a to podľa záverov odvolacieho súdu uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Súd prvej inštancie
je povinný posúdiť a riadne odôvodniť, a to predovšetkým s odkazom na príslušné právne predpisy, či
výťažok dosiahnutý na dražbe patril v čase vyhlásenia konkurzu na majetok povinného do konkurznejpodstaty úpadcu (§ 167h ods. 1 zákona o konkurze). V prípade, ak dospeje k záveru, že výťažok nepatrí
do konkurznej podstaty úpadcu, opätovne rozhodne o (ne)schválení rozvrhu výťažku uskutočneného
súdnym exekútorom a nerozvrhnutý výťažok poukáže povinnému. V prípade, ak súd prvej inštancie

dospeje k záveru, že v čase vyhlásenia konkurzu výťažok z dražby nehnuteľnosti patril do konkurznej
podstaty úpadcu, rozhodne o schválení rozvrhu výťažku len v rozsahu odmeny a trov súdneho exekútora
a pohľadávky oprávneného (§ 167f ods. 2 zákona o konkurze) a zvyšnú časť výťažku poukáže správcovi
konkurznej podstaty na uspokojenie veriteľov v konkurznom konaní.

44. Úlohou súdu prvej inštancie je vyporiadať sa so všetkými vyššie uvedenými dôvodmi a svoje
rozhodnutie následne jasne, stručne a presvedčivo zdôvodniť.

45. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

46. Podľa § 396 ods. 1, 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

47. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).