Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, April 19, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124200868
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124200868.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr.AlenyZáhumenskejaJUDr.ĽubiceBajzovejvprávnejvecinavrhovateľkyA.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, D., prechodne bytom E. F. G., zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so
sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, IČO: 51 721 589, proti povinnému H. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. F. G. XXX, E. F. G., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného proti

uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa18. januára 2024, č.k. 12C/2/2024-31, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. m e n í tak, že povinnému
u k l a d á povinnosť n e v s t u p o v a ť do rodinného domu bez súpisného čísla,
postaveného na C KN parc č. 580/1 a na priľahlé pozemky C KN parc. č. 580/6 a 580/8, zapísané na
LV č. XXX pre k.ú. E. F. G. do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie povinného
z užívania predmetných vyššie uvedených nehnuteľností a povinnosť n e p r i b l i ž o v a ťs a

k navrhovateľke na vzdialenosť nie kratšiu ako 10 m s výnimkou úkonov nariadených súdom alebo
orgánmi činnými v trestnom konaní do právoplatného skončenia konania vo veci samej o ochranu
osobnosti navrhovateľky ohľadne nepribližovania sa k nej.

Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku III. o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil povinnému (tam uvedené
žalovanému - pozn. odvolacieho súdu) povinnosť nevstupovať do rodinného domu bez súpisného
čísla, postaveného na C KN parc. č. 580/1 a na priľahlé pozemky C KN parc. č. 580/6 a 580/8,
zapísané na LV č. XXX pre k.ú. E. F. G. a povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke (tam uvedené
žalobkyni - pozn. odvolacieho súdu) na vzdialenosť nie kratšiu ako 10 m s výnimkou úkonov nariadených
súdom alebo OČTK, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie povinného

z užívania predmetných vyššie nehnuteľností, ako aj do právoplatného skončenia konania vedeného
pred OR PZ Trenčín pod č. ČVS: ORP-592/1-VYS-TN-2023. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia výrokom II. zamietol. Navrhovateľke výrokom III. uložil povinnosť podať v
lehote 20 dní od prevzatia tohto uznesenia žalobu na začatie konania vo veci samej proti povinnému o
vylúčenie povinného z užívania predmetných vyššie uvedených nehnuteľností a na ochranu osobnosti
navrhovateľky ohľadne nepribližovania sa k nej. Citoval ustanovenia § 324 ods.1, § 325 ods. 1, 2

písm. d/, e/ a h/, § 336 ods. 1 až 4 C.s.p. Uviedol, že v predmetnej veci sa navrhovateľka návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti povinnému nevstupovať do ich
domu bez súpisného čísla na C KN parc. č. 580/21 a priľahlých pozemkov C KN parc. č. 580/6 a 580/8,
zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. E. F. G. do právoplatného skončenia konania vedeného pred OR PZ
Trenčín ČVS: ORP-592/1-VYS-TN-2023 a súdnych konaní sp. zn. 32P/171/2023 a 32P/3/2024 a aj vo
vzťahu k matke mal. detí - t.j. navrhovateľke nariadil nepribližovať sa. V uvedenom návrhu boli ako strany

sporu uvedení matka detí – navrhovateľka, otec detí - povinný a ich 4 maloleté deti I., J., K. a F.. Súd
prvej inštancie uviedol, že po podaní tohto návrhu časť návrhu na nariadenie neodkladného opatreniaohľadne mal. detí uvedených v návrhu ako strán sporu vylúčil do konania starostlivosti súdu o mal. deti,
pretože v občianskoprávnom konaní - civilnom nie je možné riešiť právne vzťahy rodičov a mal. detí.
Táto časť návrhu bola zapísaná do reg. P pod sp. zn. 32P/9/2024. Ďalej z registra C zistil, že uznesením

Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.08.2023 č.k. 17C/51/2023-12 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 30.11.2023 č.k. 8Co/34/2023-179, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2023,
bolo iba vo vzťahu k 4 mal. deťom navrhovateľky a povinného nariadené neodkladné opatrenie a
povinnému bolo uložené nevstupovať do ich nehnuteľností po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti
uznesenia Okresného súdu Trenčín a nepribližovať sa k ich 4 mal. deťom bez časového obmedzenia.

Ďalej súd prvej inštancie z registra C zistil, že ani navrhovateľka a ani povinný nepodali v civilnom konaní
žiadnu civilnú žalobu ohľadne riešenia ich právnych vzťahov. Po vyhodnotení skutočností zistených
z rozhodnutia Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.08.2023 č.k. 17C/51/2023-12 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.11.2023 č.k. 8Co/34/2023-179, uznesenia OR PZ TN pod č.
ČVS: ORP-592/1-VYS-TN-2023 zo dňa 10.08.2023 dospel súd prvej inštancie k záveru, že boli
splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.1, 2 písm. e/

a h/ C.s.p. Súd prvej inštancie mal z LV č. XXX k.ú. E. F. G. preukázané, že navrhovateľka a povinný
sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných vyššie uvedených nehnuteľností. Majú
narušené rodinné vzťahy. Z tohto dôvodu bolo nariadené neodkladné opatrenie rozhodnutím Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 17C/51/2023, avšak len vo vzťahu k mal. deťom. Zároveň sa vedie aj trestné
stíhanie povinného vo vzťahu k navrhovateľke a k mal. deťom, konanie o rozvod manželstva strán sporu

sp. zn. 32P/171/2023 a konanie o úprave práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva
sp. zn. 32P/3/2024 (všetky zatiaľ neukončené). Súd prvej inštancie mal osvedčenú existenciu právneho
vzťahu medzi stranami sporu, ako aj žalobkyňou uvedené porušenie jej práv, dôvodné podozrenie zo
psychického týrania, prenasledovania zo strany povinného, čo je objektívne spôsobilé narušiť duševnú
integritu človeka. Z tohto dôvodu nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia s časovým obmedzením a to do právoplatného skončenia civilného konania vo veci samej a
trestného stíhania, pričom uviedol, že z neho obvykle vychádza súd v civilnom konaní. Vo zvyšnej časti
s dosahom na súdne konania v registri P návrh zamietol, pretože nemôže zasahovať do týchto iných
konaní. Uviedol, že vzhľadom na komplikované a skutkovo náročné právne vzťahy strán sporu, ktoré je
potrebné podrobne skúmať a preukázať v riadnom súdnom konaní a na právo povinného na spravodlivý

súdny proces, podľa § 336 C.s.p. nariaďuje navrhovateľke podať žalobu vo veci samej v určenej lehote.
V konaní vo veci samej bude potom rozhodnuté o náhrade trov konania podľa úspechu vo veci ohľadne
trov neodkladného opatrenia ako o príslušenstve pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný,

ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a zastavil konanie o návrhu navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d),
e/, f/, g/ a h/ C.s.p. Podľa povinného súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď nariadil neodkladné
opatrenie, pretože navrhovateľka nepreukázala existenciu potreby zásahu súdu. Nesúhlasil s tvrdením,
že by porušoval právo navrhovateľky podozrením zo psychického týrania, prenasledovania z jeho strany,

čo by bolo objektívne spôsobilé narušiť duševnú integritu človeka tobôž, že by sa dopustil násilného
konania voči navrhovateľke. Uvedené skutočnosti podľa povinného súd prvej inštancie ignoroval
a nezohľadnil. Podľa povinného doteraz súdu známe dôkazy preukazujú, že neexistujú skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súdom uložená povinnosť povinného nevstupovať
dočasne na predmetné nehnuteľnosti a nepriblížiť sa dočasne k navrhovateľke podľa povinného

zakladá následok, že došlo k neprimeranému porušeniu jeho ústavného práva garantovaného v článku
19 ods. 2 a v článku 20 ods. 1 až 3 Ústavy SR. Namietal, že v zmysle bodu 12. odôvodnenia
napadnutého uznesenia súd prvej inštancie vychádzal len z neosvedčených tvrdení navrhovateľky,
a to z existencie konania o rozvod pod sp.zn. 32P/171/2023 a z existencie konania o úpravu práv a
povinností k mal. deťom pod sp.zn. 32P/3/2924, v súvislosti s ktorými nebolo povinnému nič doručené.

Vyslovil názor, že žiadne poručenské konania nemôžu byť dôvodom na vylúčenie manžela z užívania
nehnuteľnosti či priblíženia sa k manželke. Taktiež existenciu doterajšieho neodkladného opatrenia
sp.zn. 17C/51/2023, z ktorého podľa navrhovateľky povinný stojí vo vzdialenosti cca 10 metrov a údajne
vykrikuje na žalobkyňu a ich deti, čo podľa tvrdenia navrhovateľky v nej má vyvolávať strach, úzkosť
stojí na účelových tvrdenia navrhovateľky. Čo sa týka uloženej povinnosti zákazu vstupu povinného

do predmetných nehnuteľností, túto považoval v rozpore so zásadou „res iudicata“ v zmysle § 230
C.s.p. z dôvodu právoplatného a vykonateľného neodkladného opatrenie Okresného súdu Trenčín
zo dňa 18.8.2023 sp.zn. 17C/51/2023-12. Dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia vzhliadol
v nepravdivej skutočnosti, že voči nemu sa vedie trestné stíhanie a to z dôvodu, že doposiaľ nebol zožiadneho protiprávneho konania obvinený. Na záver uviedol, že napádané uznesenie popiera právo na
takéodôvodneniesúdnehorozhodnutia,ktoréjasneazrozumiteľnedávaodpovedenavšetkyskutkovoa
právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu povinného vyjadrila tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za zákonné a spravodlivé. Podľa navrhovateľky súd prvej inštancie správne vyhodnotil obavu
a nutnosť vo veci zasiahnuť, nakoľko doteraz trestné konanie nie je ukončené, povinný sa sám priznal,

že s dcérou došlo ku kontaktu, odkedy maloletá zmenila správanie, jej zdravotný stav sa zhoršil
a odkedy mal a má povinný zákaz vstupovať do rodinného domu sa deti upokojili, čo konštatujú
aj ich učiteľky. V prípade, že by bolo povinnému umožnené dom s nimi užívať, opäť by došlo k
zhoršeniu zdravotného stavu detí ako aj zhoršeniu jej zdravotného stavu. Dôvodila tým, že blízkosť
povinného jej spôsobuje psychické utrpenie. Obdobne sa správajú aj deti, otec na ne neustále vykrikuje,
dokonca vyhľadáva situácie, aby sa s nimi mohol stretnúť bez jej vedomia, napr. na zastávke autobusu

a podobne, čo oznámila aj na polícii. Pokiaľ povinný vo svojom odvolaní spochybňuje existenciu
zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že sa nedopustil konania, ktorým
by akokoľvek ohrozoval telesnú a duševnú integritu a nedopustil sa ani násilného konania voči nej
a mal. deťom uviedla, že napadnuté uznesenie obsahuje všetky zákonné náležitosti vrátane opísania
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Správanie povinného

považuje za formu manipulácie, je veľmi nepredvídateľné a zo povinného majú strach aj mal. deti.

4. Povinný písomnej replike k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava svojho
odvolania. Vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 01.03.2024 považuje za účelové, tvrdenia za nepravdivé
a zjavne nepreukázané, keďže sú v rozpore s objektívnou realitou a nemajú ani žiaden pravdivý a reálny

základ. Podľa povinného navrhovateľka vyjadruje svoje subjektívne presvedčenie, že súd správne
vyhodnotilobavuanutnosťvovecizasiahnuťsodkazomnaneukončenétrestnékonanie.Navrhovateľka
následne nepravdivo tvrdila, že sa údajne priznal, že s dcérou došlo ku kontaktu, čo zjavne odporuje
skutočnosti, že orgány činné v trestnom konaní nevyslovili ani len podozrenie vo forme obvinenia z
trestného činu či priestupku o tom, že by konal protiprávne. Následne navrhovateľka prezentovala ničím

nepodloženétvrdenie,žeprípadnýmužívanímdomupovinnýmbyúdajnedošlokzhoršeniuzdravotného
stavu detí aj navrhovateľky. V tomto poukazoval na to, že rozsiahle znalecké skúmanie nepreukázalo
žiadnu protiprávnosť v uvedenej veci. Podľa povinného navrhovateľka vo vyjadrení produkovala
nepreukázané všeobecné tvrdenie, že, keď ho vidí pred domom, je znepokojená a že údajne sa rovnako
správajú aj deti, keď na ne neustále vykrikuje a údajne vyhľadáva situácie, aby sa s nimi mohol stretnúť

bez vedomia navrhovateľky (matky) napr. na zastávke autobusu, čo navrhovateľka oznámila polícií.
Uvedené tvrdenia považoval za nepravdivé. Tvrdil, že rešpektuje dôsledne neodkladné opatrenie,
deti nevyhľadáva nielen pri dome, ale ani na verejných priestranstvách. Odmietol tvrdenia, že by sa
na autobusovej zastávke s ktorýmkoľvek dieťaťom nestretol, uvedená situácia sa objasnila policajným
zisťovaním, že šlo o úplne iné dieťa z jeho širšej rodiny (súrodencov potomok). Pokiaľ navrhovateľka

ďalej vyslovila a naďalej vyslovuje len svoj názor, že napadnuté neodkladné opatrenie obsahuje všetky
zákonné náležitosti, uvedenému všeobecnému tvrdeniu odporujú preukázané konkrétne skutočnosti o
vadách neodkladného opatrenia v odvolaní. Rovnako za nepravdivé posúdil tvrdenia navrhovateľky, že
na ňu a deti vykrikuje a že sa nevie postarať o deti. V ostatnom zotrval na podanom odvolaní.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v rozsahu výroku
I. podľa § 388 C.s.p. zmeniť.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II., ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý,

odvolaním nebolo napadnuté, preto je v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknuté.

7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.9. V § 325 ods. 2 C.s.p., z ktorého súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal, je upravené
neodkladné opatrenie, ktorým možno strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala
do domu alebo bytu, kde býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (písm. e/) alebo

aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť
jej konaním ohrozená (písm. h/).

10. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia z dôvodu domáceho násilia § 325 ods. 2 písm. e/
C.s.p. súd musí mať za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi páchaného v

ich spoločnom obydlí. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné osvedčiť,
že jeho osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia, a to predovšetkým
lekárskymisprávami,trestnýmoznámením,čestnýmvyhlásenímtretejosoby(vpozíciisvedkaincidentu)
a pod. Neodkladné opatrenie má preventívnu povahu a preto nemožno jeho nariadenie podmieňovať
požiadavkou preukázania násilného skutku. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení z tohto dôvodu
je irelevantné, aký vzťah má účastník podozrivý z násilia k bytu alebo domu, či mu svedčí vlastnícke

alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu; dôležité je, že v ňom býva
obeť, ktorú je potrebné dočasne chrániť, a preto je v tomto smere potrebné dočasne upraviť aj pomery
strán. Rozhodujúci je teda faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Prípadné obmedzenie
výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny cieľ, ktorý je do značnej miery zdôraznený
verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej

normy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené dôvodné podozrenie z násilia,
ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického či emocionálneho
týrania (vyhrážania, deprimovania a ponižovania). Násilím je akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré
ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu osoby alebo ktoré závažne poškodzuje
rozvoj jej osobnosti; násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania

moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože
zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky, nezanecháva síce
žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Domáce násilie vzniká v
súkromí rodiny a môže smerovať od ktoréhokoľvek člena rodiny ku ktorémukoľvek inému členovi rodiny;
môže sa ho dopúšťať muž na žene, rodič na dieťati, aj dieťa na rodičovi, brat na sestre a podobne.

11. Podľa § 329 ods. 1 a 2 C.s.p súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vyhodnotením rozhodujúcich skutočností dospel k
záveru, že v danej veci boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) splnené
zákonné podmienky pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia ako ochranného prostriedku v zmysle

§ 325 ods. 2 písm. e/ a h/ C.s.p., pred vznikom závažnej ujmy na strane navrhovateľky v dôsledku
správania jej manžela (povinného).

13. Konečné vyriešenie otázky, či sa povinný dopustil konania napĺňajúceho znaky skutkovej podstaty
trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods.2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona

s poukazom na § 139 ods.1 písm. c/, písm. f/ Trestného zákona (voči jeho 4 mal. deťom) a týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bude predmetom trestného
konania vedeného na základe podanej obžaloby.

14. Pre dané konanie (o nariadenie nedôkladného opatrenia) postačuje osvedčenie rozhodujúcich

skutočností, a to tvrdené psychické násilné správanie povinného voči navrhovateľke v ich spoločnom
obydlí, ktoré je predmetom vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní na základe podaného
oznámenia vo veci podozrenia z týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že páchateľ od presne nezisteného obdobia najneskôr
do 10.08.2023 v rodinnom dome s popisným číslom XXX poškodenej A. B., nar. XX.XX.XXXX,

s ktorou žije v spoločnej domácnosti, spôsoboval psychické utrpenie, a to tým spôsobom, že sa k nej
chová zle, manipuluje ju, hovorí jej, že nič nerobí dobre, obmedzuje jej slobodu, kontroluje ju, pričom
poškodená z neho pociťuje strach, kedy v dôsledku správania sa páchateľa musela poškodená aj
navštíviť psychiatra, ktorý jej predpísal antidepresíva, čím týmto konaním páchateľ ohrozoval psychickézdravie poškodenej A. B. (navrhovateľky). Správanie povinného vykazovalo znaky násilia nielen
voči navrhovateľke, ale aj voči ich 4 mal. deťom, z ktorého je dôvodne podozrivý zo spáchania
trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods.2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona

s poukazom na § 139 ods.1 písm. c/, písm. f/ Trestného zákona, o čom svedčí uznesenie Okresného
súdu Trenčín zo dňa 18.08.2023 č.k. 17C/51/2023-12 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 30.11.2023 č.k. 8Co/34/2023-179 (právoplatné dňa 11.12.2023), ktorým súd prvej inštancie
povinnému prikázal nevstupovať do ich predmetných, vyššie uvedených nehnuteľností po dobu 6
mesiacov od vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Trenčín a nepribližovať sa k ich 4 mal. deťom

bez časového obmedzenia. Navrhovateľka v deň incidentu (dňa 10.08.2023 o 17:30 hodine) privolala
policajnú hliadku, ktorá povinného vykázala zo spoločného obydlia na dobu 14 dní. V prejednávanej
veci aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka ohrozenie svojej telesnej a duševnej integrity
násilným správaním povinného dopúšťajúce sa na jej osobe osvedčila predloženými listinnými dôkazmi,
predovšetkým uznesením OR PZ TN pod č. ČVS:ORP-592/1-VYS-TN-2023 zo dňa 10.08.2023 o začatí
trestného stíhania vo veci zneužívania ich mal. detí povinným a týrania navrhovateľky povinným

a uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17C/51/2023. Je preto namieste poskytnúť navrhovateľke
ako ohrozenej osobe preventívnu ochranu pred možnými dôsledkami násilníckeho konania a dočasne
upraviť pomery strán sporu, a to vo forme obmedzenia priblíženia sa povinného k navrhovateľke
na určenú vzdialenosť a zákazu jeho vstupu do rodinného domu s prísl., v ktorom má spoločné
obydlie so žalobkyňou, aby sa minimalizovali obavy navrhovateľke a zamedzilo sa ďalším možným

útokom (hrozbe násilia) zo strany povinného. Odvolací súd nespochybnil primeranosť nariadeného
neodkladného opatrenia. Uvedené konania povinného viedlo žalobkyňu k podaniu návrhu na rozvod
manželstva strán sporu vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 32P/171/2023 a o úprave práv
a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva pod sp.zn. 32P/2/2024.

15. Povinný v odvolacom konaní tvrdenými skutočnosťami neosvedčil svoje tvrdenie, že by sa
psychických atakov a urážok voči navrhovateľke nedopustil, a teda nevyvrátil dôvodné podozrenie z
násilia smerujúceho voči navrhovateľke, resp. podozrenie z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
navrhovateľky. Odvolací súd uviedol, že pre potreby rozhodovania o nariadenie neodkladného opatrenia
postačuje, ak rozhodujúce skutočnosti sú zo strany navrhovateľky náležitým spôsobom osvedčené,

nemusiabyťdokázané.Pretojetuajpodľanázoruodvolacieho súduzostranynavrhovateľkyoprávnená
obava zo spoločného spolužitia strán.

16. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou neprimeraného porušenia ústavného práva
povinného garantovaného mu v č.l. 19 ods. 2 a v č.l. 20 ods. 1 až 3 Ústavy SR. Súd prvej inštancie

správne vyhodnotil zásah, ktorý obmedzuje právo bývania povinného v rodinnom dome a priľahlých
pozemkov k nemu, ako dôvodný a primeraný s poukazom na to, že právo na ochranu života a zdravia,
ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu a je silnejšie ako vlastnícke či užívacie právo
násilníka k spoločnému obydliu, ktoré v záujme ochrany života a zdravia obetí pred násilníckym
konaním, možno obmedziť. Vlastnícke právo zostáva zachované, obmedzí sa len jedna jeho zložka -

ius utendi (právo vec užívať).

17. Nemožno prisvedčiť ani odvolacej argumentácii povinného, že prejednaniu a rozhodovaniu danej
veci bránila negatívna podmienka konania v podobe právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 C.s.p.
Odkaz na uvedené rozhodnutie Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.8.2023 č.k. 17C/51/2023-12 nie je

podľa odvolacieho súdu na mieste z viacerých dôvodov. Predovšetkým predchádzajúce neodkladné
opatrenie v časti zákazu vstupu bolo časovo obmedzené na 6 mesiacov od vykonateľnosti uznesenia,
a preto uplynutím tohto času podľa§ 333 C.s.p. zaniklo, teda v súčasnosti už neexistuje, nie je
účinné. Jednak v časti nepribližovania malo iný predmet konania a iné sporové strany (zákaz priblížiť sa
k mal. deťom, nie k navrhovateľke), pričom súčasné uznesenie je opreté o iné ďalšie (nové) skutočnosti

(pretrvávajúca hrozba z násilného konania povinného vzhľadom na opísané správanie povinného po
nariadení predchádzajúceho neodkladného opatrenia). Preto existencia predchádzajúceho rozhodnutia
z dôvodu uloženej povinnosti zákazu vstupu povinného do predmetných nehnuteľností nebráni
rozhodnutiu v danej veci.
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti nariadenia

neodkladného opatrenia, a preto povinnému uložil tie isté povinnosti ako súd prvej inštancie v
napadnutom uznesení.19. Zmena uznesenia sa týka časti výroku I. a to časového obmedzenia neodkladného opatrenia
do právoplatného skončenia konania vedeného pred OR PZ Trenčín pod č. ČVS: ORP-592/1-VYS-
TN-2023.

20. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

21. Z obsahu návrhu navrhovateľky vyplynulo, že požadované neodkladné opatrenie má povahu
procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne
uplatnený žalobou, preto odvolací súd navrhovateľke uložil povinnosť podať v lehote 20 dní od prevzatia
tohto uznesenia žalobu na začatie konania vo veci samej proti povinnému o vylúčenie povinného z
užívania predmetných vyššie uvedených nehnuteľností a na ochranu osobnosti navrhovateľky ohľadne

nepribližovania sa k nej. Civilný sporový poriadok umožňuje súdu uložiť také obmedzenie len v rámci
nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré obmedzenie je však dočasné a upravuje pomery strán počas
súdneho konania. Odvolací súd poukazuje na trvalý charakter povinnosti, resp. zákazu priblíženia sa
k určitej osobe, ktoré možno uložiť len v trestnom konaní postupom upraveným v Trestnom zákone a
Trestnom poriadku v súvislosti s uložením sankcie za spáchaný trestný čin, a to na základe osobitných

podmienok, ktoré sa zjavne odlišujú od podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Je síce pravdou,
že civilné konanie vo veci samej môže vychádzať zo záverov trestného stíhania, ktoré je častokrát
pre meritórne rozhodnutie kľúčové, ale berúc do úvahy osobitosti trestného stíhania, nebolo na mieste
časové rozpätie nariadeného neodkladného opatrenia obmedziť do právoplatného skončenia trestného
konania vedeného pred OR PZ Trenčín pod ČVS: ORP-592/1-VYS-TN-2023, ako tomu bolo v danom

prípade súdom prvej inštancie. V trestnom konaní je totiž pre potreby zabezpečenia nepokračovania
vpáchaní trestnejčinnostiustanovenýinýinštitút(väzbaobvineného).Civilnéprocesnézabezpečovacie
prostriedky neslúžia potrebám trestného konania.
22. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

23. Z týchto dôvodov podľa § 388 C.s.p. odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku
I. tak, ako je uvedené vo výrovej časti tohto rozhodnutia.

24. Povinný (odvolateľ) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým súd navrhovateľke

uložil povinnosť podať v lehote 20 dní od prevzatia tohto uznesenia žalobu na začatie konania vo veci
samej proti povinnému o vylúčenie povinného z užívania predmetných vyššie uvedených nehnuteľností
a na ochranu osobnosti navrhovateľke ohľadne nepribližovania sa k nej, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie.

25. Odvolací súd sa zaoberal prípustnosťou odvolania povinného.

26. Podľa § 386 písm. b/ C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

27. Nakoľko napadnutým výrokom o uložení povinnosti navrhovateľke nebola povinnému uložená
žiadna povinnosť, a teda mu nehrozí žiadna, ani len nepatrná ujma, odvolací súd podľa citovaného §
386 písm. b/ C.s.p. v tejto časti vo výroku III. odvolanie povinného odmietol ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).