Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, April 3, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321203169
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6321203169.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX,
D., zastúpený advokátom JUDr. Marianom Holým, so sídlom Advokátskej kancelárie B. Němcovej 1/A,
Brezno, proti žalovanému: WAGON TRADING spol. s r. o., so sídlom Cabajská 10, Nitra, IČO: 31 657
940, zastúpený advokátom JUDr. Oldrichom Lejnarom, LL.M., so sídlom Advokátskej kancelárie Pri

zastávke 940/1, Kežmarok, o zaplatenie 5.000,- Eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Brezno, č. k. 2C/43/2022-212 zo dňa 19. 05. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 4.100,- Eur
(výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

II. Vo výroku, ktorým bolo konanie o zaplatenie sumy 900,- Eur zastavené (výrok I.), zostáva rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.100,-
Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

2.1. Žaloba bola odôvodnená tým, že odôvodnil ako škoda, ktorú žalobca utrpel na OMV tov. zn.
MERCEDES triedy C, EČV: D., ktorým prišiel dňa 24.02.2020 do práce spoločne s kolegom A. E., ktoré
v čase 5:45 hod. až 05:50 hod. vozidlo odstavil na určenom parkovisku oproti vchodu do haly v areáli
bývalej mostárne Brezno. Ihneď po vstupe do budovy začuli akési praskanie a silné zvuky, na základe
čoho zistil, že na motorové vozidlo spadol vysoký smrek a ostalo nepojazdné.
2.2. Žalobca ihneď svojmu zamestnávateľovi K – SUPRA, s. r. o. škodu oznámil, pričom tento žalobcovi

oznámil, že škodu uplatní v mene žalobcu pri vlastníkovi pozemku, na ktorom stál spadnutý smrek, teda
u žalovaného. Neskôr zamestnávateľ informoval žalobcu, že žalovaný má na takéto škodové udalosti
uzatvorenú poistku. Poisťovňa UNIQA odmietla plniť, lebo uzavrela škodovú udalosť s tým, že k vzniku
škody došlo v dôsledku živelnej udalosti a svoje stanovisko nezmenila ani potom ako jej bol doručený
meteorologický posudok zo dňa 08.03.2021 o rýchlosti vetra v lokalite Brezno dňa 24.02.2020.
2.3. Podľa uvedeného meteorologického posudku zo dňa 08.03.2021sa v danom čase síce na území

Brezna vyskytoval silný vietor v nárazoch až do 65 km/hod, ale nešlo o súvislý, ale len nárazový vietor.
Ak teda bol vietor v danej lokalite a v danom čase o sile nárazov do 65 km/hod., nejedná sa živelnú
udalosť, za ktorú sa považuje až víchrica, teda vietor, ktorý v nárazoch dosahuje rýchlosť nad 75 km/hod.

3.1. Žalobca opakovane žiadal o zaplatenie náhrady škody aj žalovaného, ktorý mal na svojom pozemku
umiestnený voľne rastúci strom a bolo jeho povinnosťou sa o dreviny starať, najmä zisťovať, či strom,

ktorý stojí v blízkosti obslužnej komunikácie, po ktorej sa pohybujú ľudia pešo alebo motorovými
vozidlami, neohrozuje životy, zdravie alebo majetok. Je zrejmé, že strom sa vyvrátil v čase silného vetra,ktorý nedosahoval ani silu víchrice. Žalobca parkoval vozidlo na mieste, ktoré na tieto účely vyhradil
zamestnávateľ. Ak žalovaný tvrdil, že nemohol strom vyrúbať bez súhlasu miestne príslušného orgánu,
bolo potrebné preukázať, že aspoň podal na príslušný orgán žiadosť o výrub drevín. V čase, kedy boli

výstrahy na víchricu sa mal o porasty na svojich pozemkoch starať, najmä ako je obyčajný smrek, ktorý
je známy tým, že má plytké korene a nemá riadnu stabilitu.
3.2. Aj keď strom nevykazoval poškodenie alebo chorobu, bolo povinnosťou žalovaného ako vlastníka
pozemku zistiť, či neohrozuje zdravie ľudí alebo ich majetok. Je daná aj príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Ak by sa žalovaný riadne staral o porasty na svojom

pozemku, nemohlo by dôjsť k jeho pádu a k vzniku škody. Je pravda, že v čase vzniku škody víchrica
bola aj v okrese Brezno. To sa však týkalo najmä horských oblastí okresu, nie samotného mesta. Práve
z toho dôvodu si žalobca vyžiadal stanovisko od SHMÚ, ktoré preukazuje, že v samotnom meste Brezne
víchrica nebola.
3.3. Žalovaný zanedbal svoju prevenčnú povinnosť zabrániť škodám na zdraví a majetku podľa § 415
Občianskeho zákonníka. Škoda vznikla pádom stromu na motorové vozidlo žalobcu, na ktorom bola

pred vznikom škody vykonaná v podstate generálna oprava viacerých častí a bolo v prevádzke asi len
štyri mesiace, pričom motorové vozidlo takejto značky a typu sa na začiatku roku predávalo za cenu
približne 5.000,- Eur, ktorú výšku si uplatňuje žalobca v tomto konaní. S ohľadom na to, že vozidlo bolo
po oprave v skúšobnej prevádzke, nebolo ešte v evidencii DI Brezno prehlásené na žalobcu. Napriek
tomu žalobca ku dňu 21.10.2019 uzatvoril zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Žalobca si dal urobiť

nedlho pred vznikom škody, ku dňu 12.02.2020 výpočet časovej ceny vozidla vo firme Autobazár Brezno,
podľa ktorého bola cena vozidla 5 600,- Eur.

4. Výsluchom žalobcu súd zistil, že poškodené vozidlo prevzal pán F. z A., ktorý ho so žalobcom vymenil
za svoje vozidlo zn. Volkswagen, ktorého cena bola približne 2.500,- Eur. Za zvyšky vozidla žalobcovi

odpočítal sumu 1.500,- Eur a žalobca mu následne doplatil 1.000,- Eur.

5.1. Žalovaný uviedol, že protiprávne konanie malo spočívať v porušení jeho prevenčnej povinnosti,
ktorú porušil tým, že bolo jeho povinnosťou sa o dreviny na svojich pozemkoch riadne starať. Poukázal
na § 47 ods. 4 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny s tým, že nebol oprávnený

strom vyrúbať bez povolenia Mesta Brezno. Len samotná skutočnosť, že strom v dôsledku silného vetra
spadol nedokazuje, že žalovaný porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 47 ods. 2, ods. 4 písm.
d) zákona o ochrane prírody a krajiny. Predmetný strom nevykazoval žiadnu nákazu, nebol napadnutý
škodcami, neopadával. Bol to zdravý zelený strom a nebol žiaden dôvod ho dať vyrúbať.
5.2. Bolo všeobecne známou medializovanou skutočnosťou, že v dňoch 23.02.2020 a 24.02.2020

územie Slovenska zasiahla víchrica Júlia, ktorá sa zmenila na orkán, ktorý napáchal obrovské
škody. Predmetný strom nebol jediným stromom, ktorý dňa 24.02.2020 spadol. Aj Slovenský
hydrometeorologický ústav vydal varovania pred touto víchricou. Žalobca nekonal s náležitou
obozretnosťou, mohol a mal vedieť, že v dňoch 23.02.2020 až 24.02.2020 je hlásená pre okres Brezno
víchrica a bo vozidlo odstavil na mieste, ktoré nie je určené na parkovanie v blízkosti stromu. Mohol

predvídať, že v prípade nepriaznivého počasia môže dôjsť k poškodeniu vozidla, či už pádom stromu
alebo konárov.
5.3. Žalobca tiež nepreukázal výšku vzniknutej škody. Sám uvádzal, že vozidlo pred opravou kúpil za
sumu 400,- Eur.
5.4. V následnom písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že predmetný smrek vyrastal spoločne s

ďalšími dvomi smreky na pozemku parcely č. C-KN XXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, ktorého
výlučným vlastníkom je žalovaný. Žalobca zaparkoval na pozemku C-KN č. XXX/XX, zapísanom na LV
č. XXXXX, ktorý sa využíva ako parkovisko a ktorý pozemok je vo výlučnom vlastníctve spoločnosti K
- SUPRA s. r. o. Povinnosti v zmysle ust. § 47 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny si mala plniť
spoločnosť K-SUPRA s. r. o., ktorá má v mieste škodovej udalosti svoju prevádzkareň –výrobnú halu a

zároveň má v užívaní k tejto výrobnej hale priľahlý pozemok, na ktorom doposiaľ vyrastajú smreky, ktoré
sú v starostlivosti spoločnosti K-SUPRA s. r. o., ktorá už v minulosti dala zrezať konáre do výšky okien.
Starať sa o dreviny má spoločnosť K-SUPRA, s. r. o. už len dôvodu, že je zamestnávateľom, ktorý má
starostlivosť o majetok, život a zdravie osôb, ktoré vstupujú do výrobného podniku, má zodpovednosť o
majetok svojich zamestnancov, ktorým umožňuje parkovať pred výrobnou halou.

6. Podaním zo dňa 19.05.2023 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 900,- Eur a okresný
súd so súhlasom žalovaného konanie v uvedenej časti zastavil. Predmetom konania zostal nárok
žalobcu o zaplatenie sumy 4.100,- Eur.7.1. Okresný súd vychádzal z toho, že žalobca sa domáhal voči žalovanému náhrady škody, ktorá mu
vznikla pádom stromu na jeho osobné motorové vozidlo. Bolo nesporným, že žalobca bol vlastníkom

motorového vozidla zn. Mercedes, EČV: D.. Dňa 24.02.2026 v čase okolo 5:45 hod. žalobca zaparkoval
vozidlo v areály bývalej mostárne Brezno na pozemku parc. č. E. XXX/XX vo výlučnom vlastníctve
spoločnosti K-SUPRA s. r. o., ktorý pozemok je využívaný ako parkovisko pre zamestnancov danej
spoločnosti. Na pozemku parc. č. E. XXX/XX vo výlučnom vlastníctve žalovaného rástli tri smreky,
z ktorých jeden pri silnom vetre spadol na vozidlo žalobcu a poškodil ho.

7.2. Spornou bola otázka zodpovednosti žalovaného za škodu a tiež výška škody.

8. Okresný súd mal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného preukázanú tým, že spadnutý smrek ako
aj ďalšie dva doposiaľ stojace smreky, rastú na pozemku žalovaného parc. č. E. XXX/XX. Žalovaný
nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že spoločnosť K-SUPRA s. r. o., ktorá je nájomcom
pozemkov parc. č. E. XXX/XX, XXX/XX ( LV č. XXXX) užívala ako správca alebo nájomca aj pozemok

parc. č. E. XXX/XX. Nevzťahuje sa tak na ňu povinnosť starať sa o dreviny podľa ust. § 47 ods. 2
zákona č. 543/2002 Z. z., nakoľko takúto povinnosť má len vlastník, správca či nájomca pozemku, čo ale
žalovaný nepreukázal. Žalovaný porušil preventívnu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 415 Občianskeho
zákonníka v príčinnej súvislosti s čím žalobcovi vznikla na jeho majetku škoda, ktorú je žalovaný povinný
žalobcovi nahradiť.

9.1. Zodpovednosť žalovaného za škodu na majetku žalobcu mal okresný súd preukázanú tým, že
porušil zákonnú povinnosť starať sa o dreviny na jeho pozemku v zmysle § 47 ods. 2 zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny a zároveň v § 415 Občianskeho zákonníka tak, aby nedochádzalo ku
škodám, lebo neboli vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť vzniku škody a pokiaľ

už škoda hrozila, vykonať potrebné opatrenia. Porušenie preventívnej povinnosti vyplývajúcej z ust.
§ 415 Občianskeho zákonníka je dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka.
9.2. Spadnutý strom ako aj ďalšie doposiaľ stojace stromy sú smreky obyčajné, vyššieho veku, čo
vyplýva z fotodokumentácie, na ktorej je viditeľné, že smreky rastú vysoko nad úroveň priľahlej budovy.

Bolo povinnosťou žalovaného zisťovať v akom stave je strom, napríklad aj to či prípadne odolá náporom
vetra a ak nie, mal vykonať opatrenia, aby nebol ohrozený majetok, život či zdravie osôb pohybujúcich
sa v ich blízkosti, a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že v tesnej blízkosti sa nachádza parkovisko
využívané zamestnancami spoločnosti K-SUPRA s. r. o., čo bolo žalovanému dobre známe.
9.3. Súd nezistil na strane žalobcu spoluzavinenie na vzniku škody, lebo žalobca parkoval na mieste

určenomnaparkovanieanemoholpredvídaťpádstromu.Namiestenebolodanéupozornenie,zktorého
by vodiči parkujúci na parkovisku naproti rastúcim drevinám mohli predpokladať nebezpečenstvo.

10. Okresný súd mal preukázanú škodu a jej výšku. Žalobca síce kúpil motorové vozidlo len za 400,-
Eur, ale jeho opravou bolo vozidlo zhodnotené. Podľa časovej ceny vozidla zo dňa 12.02.2020, t. j.

bezprostredne pred vznikom škody malo vozidlo hodnotu 5.600,- Eur. Pre ocenenie vozidla postačovalo
odborné vyjadrenie, za ktoré súd považoval žalobcom predložené ocenenie vystavené Autobazárom
Brezno. Uložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu4.100,-Eurakorozdielmedzivšeobecnou
cenou vozidla v čase jeho poškodenia (5.600,- Eur) a hodnotou predaných zvyškov vozidla (1.500,- Eur).

11. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 47 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny, § 415, § 420 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi
trovy konania v rozsahu 64 %.

12.1. Žalovaný vo včas podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie
v súvislosti s nevykonaním navrhnutých dôkazov a nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaného.
Neobstojí tvrdenie okresného súdu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Jedinou príčinou pádu
stromu bol silný vietor, čiže neodvrátiteľná prírodná udalosť, nie protiprávne konanie žalovaného.
Výlučne žalobca mal preukázať, že žalovaný porušil právnu povinnosť.

12.2. Žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by žalovaný porušil povinnosť podľa § 47 ods. 2 zák. č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Ak by si žalovaný nesplnil povinnosť podľa § 47 ods. 2
a reálne, nielen potenciálne hrozilo riziko pádu stromu, dopustil by sa žalovaný priestupku. Škodová
udalosť bola predmetom vyšetrovania, bola privolaná polícia a nepreukázalo sa, že by žalovaný, aleboktokoľvek iný porušil uvedenú prevenčnú povinnosť. Samotná skutočnosť, že smrek má plytké korene
neznamená, že vlastníci a užívatelia pozemkov, na ktorých smreky rastú, majú povinnosť strom vyrúbať
(odstrániť). Na výrub stromu jen nutné povolenie Mesta Brezno. Podľa rozsudku NS Českej republiky

sp. zn. 25Cdo 2508/2012: „Vlastník nemá v zmysle generálnej prevencie podľa § 415 Občianskeho
zákonníka absolútnu povinnosť počínať si tak, aby za všetkých okolností bola vylúčená možnosť
pádu stromu“. Ku škode došlo v dôsledku silného vetra - náhleho výkyvu počasia, ktorý zapríčinil
vyvráteniestromu,ktorýnevykazovalžiadnunákazu,poškodenie,chorobupretonedošloanikporušeniu
prevenčnej povinnosti.

12.3. Parkovisko, na ktorom zaparkoval žalobca automobil, je vo vlastníctve spoločnosti K-SUPRA s. r.
o.,slúži výlučne tejtospoločnostiajejzamestnancom,tedapovinnosťvzmysleuvedeného ustanovenia
mala plniť výlučne spoločnosť K-SUPRA s. r. o., ktorá má v mieste škodovej udalosti prevádzkareň.
Spadnutý smrek rástol na pozemku, ktorý je priľahlý k výrobnej hale vo vlastníctve spoločnosti K-
SUPRA s. r. o. Na pojednávaní vypočutý svedok E. vypovedal, že k spadnutiu stromu došlo v areáli s
K-SUPRA s. r. o. Pozemok, na ktorom stál spadnutý smrek sa nenachádza na verejnom priestranstve,

ale v uzavretom areáli, spravovanom spoločnosťou K-SUPRA s. r. o., ktorá zodpovedá za bezpečnosť
v areáli, vrátane stavu drevín. Z právnej úpravy vyplýva, že povinnosť starať sa o dreviny nemá len
vlastník, ale aj správca pozemku, bez ohľadu na to, kto je vlastníkom pozemkov. Spoločnosť K-
SUPRA s. r. o. má teda prevenčnú povinnosť predchádzať hroziacim škodám osôb, ktorá do areálu jej
výrobného podniku vstupujú. Žalobca ja svedok uviedli, že do práce prišli prví, preto mohli zaparkovať

aj inde, napriek tomu parkovali v blízkosti smrekov a napriek tomu, že bol v uvedený deň hlásený silný
vietor.. Okresný súd odmietol vykonať navrhnutý dôkaz ohliadkou na mieste škodovej udalosti, čím by
sa potvrdili tvrdenia žalovaného, že ku škode došlo v uzavretom areáli výrobného podniku K-SUPRA
s. r. o., ktorý je pasívne legitimovaný.
12.4. Žalovaný ďalej namietal záver okresného súdu o výške škody v sume 5.600,- Eur vzhľadom na

časovú cenu vozidla ku dňu 12. 02. 2020. V čase škodovej udalosti bola ako vlastník vozidla zapísaná
iná osoba, od ktorej mal žalobca vozidlo kúpiť ešte 17. 02. 2017 a podľa preberacieho protokolu
boli uvedené vady nepojazdného vozidla, vyžadujúce výmenu a opravu označených častí vozidla.
V dôsledku opravy vozidla zakúpeného žalobcom za 400,- Eur a jeho uvedenie do pojazdného stavu
nedošlo k podstatnému zhodnoteniu, keďže hodnota takto opraveného vozidla je na trhu nižšia, ako

u vozidla, ktoré nebolo havarované a komplexne opravované. Vymedzenie ceny nákladov potrebných
na uvedenie do predošlého stavu v závislosti od rozsahu poškodenia je otázkou odbornou. Žalobca
žaloval peňažné plnenie, preto výška škody predstavuje výšku nákladov, ktoré musia byť vynaložené
na uvedenie vozidla do predošlého stavu, t. j. cena opravy vozidla za predpokladu, že je to možné
a hospodárne.. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že vozidlo nebolo možné uviesť do predchádzajúceho

stavu, t. j. opraviť. Okresný súd nemohol vychádzať z výpočtu časovej ceny, vyhotovenej autoservisom.
12.5. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmenil
tak, že žalobu zamietne, alebo aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12.6. V replike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že súd musí mať preukázané, že nekonanie žalovaného
spočívajúce v tom, že sa o strom nestaral, bolo výlučnou a rozhodujúcou príčinou pádu stromu, čo

žalobca netvrdil ani nepreukázal. Nájomná zmluva nie je jediným právnym titulom, na základe ktorého
mohla spoločnosť K-SUPRA s. r. o. predmetné pozemky užívať, takým je napr. bezplatné prenechanie
do užívania. Za škody spôsobené vecou vždy v prvom rade zodpovedá užívateľ veci, resp. osoba,
ktorá nad vecou vykonáva dohľad a je druhoradé, na základe akého právneho titulu táto osoba vec
užíva. Žalobca nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným, no bol v pracovnoprávnom vzťahu so

spoločnosťouK-SUPRAs.r.o.,ktoráumožnilažalobcoviparkovaťvblízkostismrekovaktoráspoločnosť
užívala pozemok, na ktorom smreky vyrastajú. Pokiaľ ide o prepojenie so žalovaným, spoločnosť K-
SUPRAs.r.o. mávlastnýmanagement,ktorýjuriadi.Právnickéosobymajú vlastnú právnusubjektivitu.
Škodovú udalosť riešil žalobca so spoločnosťou K-SUPRA s. r. o. a nie so žalovaným a k sporu došlo
až potom, keď poisťovňa odmietla plniť.

13.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že otázkou zodpovednosti žalovaného za škodu sa
súd prevej inštancie vysporiadal správne. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, o odovzdaní pozemku
vo vlastníctve žalovaného do nájmu spoločnosti K-SUPRA s. r. o., preto je logické, že súd nevykonal
ohliadku na mieste samom. Pokiaľ žalovaný namietal preukázanie škody, samotný žalovaný nahlásil

škodovú udalosť poisťovni a vozidlo žalobcu bolo podrobené obhliadke, kedy zástupkyňa poisťovne
konštatovala, že náklady na opravu by presiahli hodnotu vozidla. Najväčší problém bolo zlomenie
prednej nápravy. Technická správa bola žalovanému predložená. Poisťovňa nespochybňovala vznik
škody ani jej výšku, odmietla plniť z dôvodu, že žalobca nenesie za škodu zodpovednosť, pretože škodabola spôsobená vyššou mocou. Žalovaný použil argumentáciu poisťovne. Ak mal žalovaný pochybnosti
o výške škody, mohol produkovať dôkazy, ktorými by hodnotu vozidla pred poškodením preukazoval.
13.2. Žalovaný účelovo tvrdil, že nepoznal mieste pomery, s ktorými sa oboznámil až po prvom

pojednávaní 18. 01. 2023. O situácii v areáli podniku mal žalovaný vedomosť z dôvodu, že od roku 2004
bol spoločníkom spoločnosti K-SUPRA s. r. o., teda v personálnom prepojením spoločníka a konateľa.
Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
13.3. V replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že nie je pravdou, že spoločnosť K-SUPRA s. r. o.
nespochybňovala svoju zodpovednosť za škodu. Naopak odkázala žalobcu na uplatnenie náhrady

u žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný poistil pozemok proti škodám vo vlastnej réžii, nasvedčuje, že
si bol vedomý svojej zodpovednosti za škody spôsobené porastom na pozemku.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v medziach daných ust.
§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

pretože súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal ďalšie potrebné dokazovanie.

15. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť starať sa
o dreviny na jeho pozemku tak, aby nedochádzalo ku škodám, lebo neboli včas vykonané opatrenia
zamedzujúce alebo znižujúce možnosť vzniku škody. Spadnutý strom ako aj ďalšie doposiaľ stojace

stromy sú smreky obyčajné, vyššieho veku, čo vyplýva z fotodokumentácie, na ktorej je viditeľné,
že smreky rastú vysoko nad úroveň priľahlej budovy. Bolo povinnosťou žalovaného zisťovať v akom
stave je strom, napríklad aj to či prípadne odolá náporom vetra a ak nie, mal vykonať opatrenia, aby
nebol ohrozený majetok, iných osôb s poukazom na tú skutočnosť, že v tesnej blízkosti sa nachádza
parkovisko využívané zamestnancami spoločnosti K-SUPRA s. r. o.

16. Nebolo sporné, že spadnutý strom, ktorý spôsobil žalobcovi škodu na majetku bol zdravý zelený
strom, nevykazoval poškodenie alebo chorobu, neopadával. Nebolo sporné ani to, že v dňoch
23.02.2020 a 24.02.2020 územie Slovenska zasiahla víchrica, ktorá sa zmenila na orkán, ktorý napáchal
obrovské škody. Hrozba vzniku škody v dôsledku tohto prírodného javu bola vopred medializovaná

Varovanie pred touto víchricou vydal Slovenský hydrometeorologický ústav aj pre okres Brezno.

17. Pasívna legitimácia žalovaného ako osoby, ktorá je povinná starať sa o strom rastúci na pozemku je
síce preukázaná vlastníctvom pozemku, ale žalobca nepreukázal, že došlo k zanedbaniu prevenčnej
povinnosti vlastníka pozemku v starostlivosti o drevinu na pozemku rastúcu. Okresný súd vyvodil síce

správne pasívnu legitimáciu z vlastníctva pozemku, na ktorom stál strom, ale zavinenie žalovaného
ani príčinnú súvislosť medzi zanedbaním povinnosti žalovaného a škodou riadne nevysvetlil a bez
povšimnutia ponechal zistenie, že nebolo preukázané žiadne poškodenie stromu, ktorý spadol.

18. Pokiaľ nebolo preukázané, že by strom, ktorý spôsobil škodu, bol poškodený, naklonený,

teda pokiaľ teda žalobca nepreukázal, že strom vyžadoval starostlivosť, napr. v dôsledku choroby,
poškodenia, veku, rozloženia koruny, polohy alebo prevádzkovej činnosti, ktorá by vyžadovala
odstránenie stromu, potom z nárazového vetra, ako náhodného prírodného javu a nemožno vyvodiť,
že žalovaný zanedbal prevenčnú povinnosť a že v dôsledku toho vznikla žalobcovi škoda. Doterajšie
skutkové zistenia nasvedčujú, že strom bol zdravý. Strom spadol v dôsledku nárazového vetra. Navyše

aj poisťovňa uzavrela šetrenie s tým, že k vzniku škody došlo v dôsledku živelnej udalosti.

19.1. Okresný súd žalovanému pričítal zavinenie iba na základe toho, že smrek, ktorý má plytké korene,
bol vysoký, z čoho mal žalovaný predvídať, že aj v dôsledku prírodných javov (nárazového vetra alebo
blesku) mohol takýto strom spôsobiť škodu. Z ničoho , zo žiadneho odborného posúdenia nevyplýva,

že by bol žalobca povinný odstrániť strom iba z dôvodu druhu (smrek), veku stromu, výšky, alebo že
susedný pozemok sa používa na parkovanie áut.
19.2. Žalovaný dôvodne namietal, že nezanedbal prevenčnú povinnosť starostlivosti o strom. Naopak,
vzhľadom na upozornenie SHMU o tom, že okres Brezno bol v čase škodovej udalosti skutočne
ohrozený silným vetrom, mohol zanedbať prevenčnú povinnosť aj žalovaný a jeho zamestnávateľ, ktorý

umožnil parkovanie v dosahu pádu stromu.

20. Žalovaný svojou nečinnosťou nedal príčinu ku vzniku škody a jedinou príčinou vzniku škody bol
prírodný živel, nárazový vietor, kedy sila vetra pôsobila v smere, ktorý spôsobil pád stromu nazaparkované auto žalobcu. Z tvrdení žalobcu a dokazovania pádu stromu zatiaľ nevyplýva ani len to,
že žalovaný mohol predvídať miesto, kde strom spadne pôsobením sily vetra a práve z toho dôvodu
mal urobiť potrebné preventívne opatrenia.

21.1. V doterajšom konaní žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodou a zanedbaním
starostlivosti žalovaného o strom. Bolo preukázané, že strom nespadol na vozidlo žalobcu v dôsledku
vlastností stromu, choroby, alebo nebezpečného skonu, ktoré by vyžadovali individuálnu starostlivosť,
ale k pádu stromu na miesto, na ktorom bolo zaparované vozidlo žalobcu došlo náhodou, práve

v dôsledku vonkajších vplyvov, v dôsledku účinkov sily a smeru nárazového vetra,.
21.2. Zavinenie žalovaného okresný súd vyvodil iba z toho, že strom, ktorý spadol náhodne, v dôsledku
účinkov vetra a spôsobil žalobcovi škodu, rástol na pozemku žalovaného a nie z toho, že by žalovaný
skutočne zanedbal starostlivosť o tento strom a teda, že žalovaný mohol a mal predpokladať, že
uvedený strom môže spôsobiť škodu.
21.3. Inými slovami, aj keď preventívnu starostlivosť o strom zo strany žalovaného predpokladá

zákon o ochrane prírody a krajiny, dotknutý žalobca musí preukázať, že strom starostlivosť vyžadoval,
či už orezanie koruny alebo spílenie stromu.

22. Preventívna starostlivosť žalovaného o strom nezbavuje povinnosti preventívnej povinnosti
predchádzania škode ani na strane žalobcu. Inak samotný poškodený nesie zodpovednosť za náhodu,

ktorá zaťažuje toho, komu sa prihodí, lebo každý je povinný počínať si tak, aby škoda na jeho alebo
cudzom majetku nevznikla. Tu totiž nejde o škodu spojenú s prevádzkovou činnosťou žalovaného.
Žalovaný sa dôvodne bránil tým, že žalobca mohol predpokladať na základe včasného varovania
ohlásené účinky vetra a nemal sa spoliehať na miesto, ktoré obvykle používal na parkovanie svojho
OMV.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odvolanie žalovaného dôvodné a v ďalšom konaní
bude okresný súd povinný zisťovať zavinenie žalovaného a príčinnú súvislosť medzi zanedbaním
preventívnej povinnosti a pádom stromu, ktorým bola spôsobená škoda na majetku žalobcu.

24. Pokiaľ ide o namietanú výšku škody, ktorú žalobca preukázal potvrdením autobazáru o časovej cene
vozidla ku dňu 12. 02. 2020 (č. l. 132), odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, pretože z uvedeného
ocenenia je zrejmé, že pri stanovení ceny bolo prihliadnuté na výmeny označených častí vozidla,
východiskovú aj technickú hodnotu vozidla. Skutočnosť, že v dôsledku opravy došlo k plnej obnove
funkčnej hodnoty automobilu nebola zo strany žalovaného spochybnená. Pokiaľ žalovaný namietal, že

opravou pôvodne nepojazdného vozidla, nadobudnutého za 400 Eur nebola obnovená obvyklá tržná
hodnota vozidla, bol povinný predložiť taký dôkaz, ktorý by uvedený výpočet ceny vozidla a tvrdenie
žalobcu o totálnej škode spochybnil, napr. tým, že pri oprave neboli použité funkčné originálne diely, čo
sa ale nepreukázalo.

25. Vo výroku, ktorým okresný súd konanie o zaplatenie sumy 900,- Eur zastavil (výrok I.), zostáva
rozsudok okresného súdu nedotknutý, pretože v tejto časti nebolo rozhodnutie okresného súdu
odvolaním dotknuté.

26. Okresný súd podľa výsledku konania vo veci samej, znovu rozhodne aj tom, či a ktorá strana sporu

má nárok na náhradu trov konania.

27. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom.
Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.