Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, October 15, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203066
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8720203066.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/X a 2/ A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/X, obaja právne
zastúpení: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, IČO:
36861251,protižalovaným:1/F.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomH.I.,J.,K.XX,2/K.K.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom H. I., J., K. XX, 3/ L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., C., J. XX, 4/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. I., C. B., M. XX, 5/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., B., O. F. XX, 6/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. I., C., P. X, 7/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., C., J. XXX/XX,
žalovaní právne zastúpení: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s. r. o., IČO: 47 251 654, so sídlom

058 01 C., K. XXX/XX, v spore o obnove konania s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu z a m i e t a.

II. Konanie voči žalovanej v 6/ rade z a s t a v u j e.

III. Súd žalobu na obnovu konania z a m i e t a.

IV. Žalovaní v 1/ až 7/ rade majú voči žalobcom v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd povolí obnovu konania
vedeného Okresným súdom Poprad pod s. zn. 19C/164/2004.
Uviedli, že syn žalobcov, K. K. B.'an je podielovým spoluvlastníkom stavby rodinného domu súp. č. XX,
nachádzajúceho sa na pozemku parc. reg. C-KN parc. č. XXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX
pre kat. územie B. Q., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2-ica. lde o rodinný dom, ktorý pôvodne
patril manželom A. B. a R. B., ktorí ho nadobudli spolu so spornými nehnuteľnosťami, na základe kúpnej

zmluvy uzavretej s A. I. a N. S., dňa 1.2.1962 (kúpna zmluva I). Od predmetnej kúpnej zmluvy sa odvíjal
pôvodný spor vedený na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19C/164/2004.
Žalobcovia uviedli, že v pôvodnom konaní nemohli použiť (nakoľko o nich nevedeli) a môžu pre
nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, listiny, o ktorých existencii sa dozvedeli náhodne pri
vypratávaní podkrovia rodinného domu K. B., pričom podkrovie nebolo doposiaľ žalobcami ani K. B.
využívané a boli objavené pri rekonštrukcii strechy rodinného domu.
Žalobcovia ďalej uviedli, že dňa 5.8.2020 K. B. ohlásil oddeleniu výstavby Mesta Vysoké Tatry

uskutočňovanie udržiavacích prác na rodinnom dome, medzi ktoré bolo zahrnuté aj odstránenie
nepodstatných stavebných konštrukcií v podkroví, oprava nadstrešnej časti komína, oprava plechovej
(strešnej) krytiny. Dňa 7.8.2020 si K. B. objednal kontajner na odvoz odpadu, ktorý plánoval využiť pri
vypratávaní odpadu z podkrovia rodinného domu. Dňa 10.8.2020 obdržal K. B. stanovisko od mestaVysoké Tatry, v ktorom mu bolo oznámené, že oznámené práce ani nie sú prácami, pri ktorých by sa
vyžadovalo ohlásenie v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
a začal s vypratávaním podkrovia rodinného domu, počas ktorého náhodou a nečakane našiel nové

dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobcovia nemohli použiť v pôvodnom
konaní (keďže o nich nevedeli) a ktoré môžu pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Od
získania listín žalobcovia majú za to, že podmienka dodržania objektívnej aj subjektívnej lehoty pre
podanie žaloby na obnovu konania, bola splnená.
Žalobcovia majú za to, že tu existujú nové skutočnosti a nové dôkazy, ktoré boli náhodou nájdené pri

vypratávaní podkrovia rodinného domu, a o ktorých existencii nemali žalobcovia vedomosť v pôvodnom
konaní, ktoré teda nemohli použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre žalobcov priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.
Žalobcovia naďalej trvajú na tom, že sporné nehnuteľnosti nerušene užívali ako vlastné, a to od roku
1961, nakoľko ich predchodcovia za nich riadne zaplatili kúpnu cenu vo výške 50.000,- Kčs, avšak
vzhľadom na to, že nedošlo k formálnej registrácii tohto prevodu na príslušnom úrade, dohodli sa

na opätovnom prevode vlastníctva na predchodcov žalobcov, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa
2.6.1975 (kúpna zmluva II) (kde opätovne došlo k riadnemu zaplateniu celej kúpnej ceny + ceny za
drevo), aby sa formálne uviedli veci na poriadok.
Podľa žalobcov doklady k úhrade kúpnej ceny svedčia o poctivosti nadobudnutia vlastníckeho práva
v predmetu sporu vedeného pod sp. zn. 19C/164/2004, minimálne v rozsahu parcely parc. č. XXX/X o

výmere X.XXX m2, pričom poctivým spôsobom nadobudli aj zvyšné parcely a zaplatili za nich.

2. Žalovaní sa k podanej žalobe písomne vyjadrili a majú za to, že v návrhu na obnovu konania
sa neobjavujú nové skutočnosti, ktoré by v pôvodnom konaní neboli známe. Predložené dôkazy
považujú doklady o výške a spôsobe úhrady kúpnej ceny, čím chcú preukázať poctivosť pri nadobúdaní

nehnuteľnosti, avšak táto skutočnosť nie je ani nová a ani nie je spôsobilá privodiť pre žalobcov
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
V pôvodnom konaní žalobcovia nerozporovali zaplatenie kúpnej ceny, pretože táto skutočnosť pre
konanie ani nebola podstatná. Navyše ani žalobcovia nespochybňovali zaplatenie kúpnej ceny. Právny
predchodcovia žalobcov nemohli byť objektívne presvedčení o tom, že vec poctivým spôsobom

nadobudli, a to jednak preto, že vedeli, že kúpne zmluvy boli registrované iba v rozsahu 800 m2, a jednak
do notárskej zápisnice uviedli, že „z dôvodu platnosti právnych predpisov, ktoré naďalej nepovoľovali
prevod takýchto nehnuteľnosti do vlastníctva občanov“.
Pokiaľ teda zaplatenie kúpnej ceny nebolo sporné, listy predložené v rámci konania o povolení obnovy
len preukazujú zaplatenie kúpnej ceny, nejde o novú skutočnosť ani dôkaz. Takáto situácia by nastala iba

v prípade, ak by súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia (v pôvodnom konaní žalovaní) v pôvodnom
konaní nevedeli preukázať zaplatenie kúpnej ceny.
V pôvodnom konaní žalobcovia vôbec zaplatenie kúpnej ceny nespochybňovali. Na druhej strane
žalovaní vôbec neargumentovali tým, že zaplatením kúpnej ceny splnili všetky potrebné podmienky na
vydržanie, len nevedia predložiť dôkaz o zaplatení kúpnej ceny.

Poukázali na existujúcu judikatúru, v zmysle ktorej: Pre obnovu konania platí, že pokiaľ účastník konania
zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je v rámci obnovy konania vylúčený z
predloženia dôkazov, ktoré túto skutočnosť preukazujú ( R 72/1954).
Súd prvej inštancie v pôvodnom konaní žalobe vyhovel z iných dôvodov a zaplatenie kúpnej ceny
nie je dôkazom, ktorý je spôsobilý preukázať poctivosť predchodcov pri nadobudnutí nehnuteľnosti.

Uviedli, že žalobcovia asi zámerne nepoukazujú na notársku zápisnicu zo dňa 19.1.2000, kde právna
predchodkyňa žalobcov pred notárom uviedla, že dôvodom vydržania je skutočnosť, že z dôvodu vtedy
platných právnych predpisov registrácia zmlúv nebola zrealizovaná. To bez akýchkoľvek pochybností
objektívne vylučuje vstup do dobromyseľnej držby. Právni predchodcovia žalobcov vedeli, že sa nestali
vlastníkmi nehnuteľností, na ktoré sa pôvodné zmluvy vzťahovali a vedeli tiež, v akom rozsahu nadobudli

vlastníctvo a v akom nie. Len samotná detencia na vydržanie nestačí.
Vzhľadom na uvedené majú žalovaní za to, že list zo dňa 5.9.1974 nie je takým dôkazom, ktorý môže
privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Súčasne namietli, že po povolení obnovy konania by nebolo možné ani vyhovieť návrhu, ktorým by
súd určil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetu sporu majú byť žalobcovia (pôvodne žalovaní),

nakoľkožalobcovianiesúoprávnenímeniťžalobnýnávrhžalobcovvpôvodnomkonaní.Navyšesamotní
žalobcovia v žalobe uvádzajú, že medzičasom došlo k prevodu sporných nehnuteľností a poukázali na
ust. § 418 C.s.p. Navrhli žalobu zamietnuť.3. Na pojednávaní dňa 10.10.2023 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalobcovia sa domáhajú
obnovy konania, nakoľko majú za to, že sú splnené podmienky na pripustenie obnovy konania,
žalobcovia predložili súdu nové dôkazy, ktoré z vlastnej viny v pôvodnom konaní nemohli predložiť.

Jedná sa o listinné dôkazy, listy A. A. S. pre A. B. zo dňa 5.9.1974 a 24.10.1974, pričom obidva dôkazy
preukazujú, že právny predchodca reálne zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti minimálne v rozsahu
kúpnej zmluvy z roku 1975 týkajúcej sa parcely XXX/X o výmere X.XXX m2. Z listov vyplýva, že právni
predchodcovia žalobcov zaplatili pred podpisom kúpnej zmluvy 20.000,- Kčs a zároveň potvrdzujú, že
kúpna zmluva sa mala podpísať až po tom, keď osobne sa právny zástupca dostaví na podpis kúpnej

zmluvy a doplatí zvyšok kúpnej ceny do 30.000,- Kčs a až následne bude podpísaná kúpna zmluva
a môže prebehnúť prevod nehnuteľnosti. Z uvedeného majú žalobcovia za to, že bola to podmienka
na to, aby sa kúpna zmluva podpísala, a teda nie je pravda to, čo je uvedené v kúpnej zmluve z roku
1975, kde sa uvádza, že kúpna cena sa uhradí až po podpise. Nakoľko v pôvodnom konaní nebol
dôkaz o úhrade kúpnej ceny, predložený, žalobcovia majú za to, že uvedený dôkaz by pre nich privodil
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 484/2015 a mjú za to, že táto okolnosť preukazuje
poctivosť a dobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti minimálne vo
vzťahu k parcele parc. č. XXX/X o výmere X.XXX m2, pretože dva nové dôkazy jasne preukazujú, že
bola za nich zaplatená celá kúpna cena.

4. Právny zástupca žalovaných uviedol, že žalobcami deklarované skutočnosti a dôkazy, ktoré majú
zmeniť zásadným spôsobom alebo smerujú k tomu, aby zásadným spôsobom menili rozhodnutie
v pôvodnom konaní, neexistujú. Uviedol, že žalobcovia sa doloženými listami snažia preukázať, že ide
o nový dôkaz, avšak už v pôvodnom konaní úhradu kúpnej ceny nikto nerozporoval, pôvodný právny
zástupca žalobcov úhradu kúpnej ceny uvádzal opakovane v pôvodnom konaní a ani vtedy nebolo toto

tvrdenie sporným. Za takýchto okolností sa nemôže jednať o nový dôkaz spôsobilý privodiť priaznivejšie
rozhodnutie pre žalobcov. Navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový
stav:

6. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. B. Q. súd zistil, že K. K. B. a K. N. B. sú podielovými spoluvlastníkmi
rodinného domu súp č. XX postaveného na parcele parc. č. XXX/X, ako aj parciel parc. č. XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X.

7. Z ohlásenia udržiavacích prác zo dňa 5.8.2020 súd zistil, že K. K. B. a K. N. B. K. R. B. oznámili zámer
vykonať udržiavacie práce na rodinnom dome súp. č. XX, pričom sa malo jednať o malé opravy fasádnej
omietky, opravy plechovej strešnej krytiny a odkvapových žľabov, ako aj odstránenie nepodstatných
častí stavebných konštrukcií v podkroví a pod.

8. Z objednávky zo dňa 7.8.2020 súd zistil, že K. K. B. si objednal veľkoobjemový kontajner na odvoz
odpadu.

9. Z fotodokumentácie súd zistil, že v neoznačených priestoroch na podlahe medzi množstvom zrejme
elektrikárskeho materiálu sa nachádza drevená debnička, v ktorej majú byť uložené listiny.

10. Z odpovede Mesta Vysoké Tatry na ohlásenie udržiavacích prác zo dňa 10.8.2020 súd zistil,
stavebný úrad K. B. B. (zrejme omyl v mene) oznámil, že udržiavacie práce nepodliehajú ani ohlasovacej
povinnosti. Súčasne stavebníka poučil o BOZP a povinnostiach pri nakladaní s odpadmi.

11. Z vážneho lístka zo dňa 10.8.2020, záznamu o prevádzke vozidla a faktúry č. 7000604 súd zistil,
že spoločnosť VPS Vysoké Tatry, s.r.o. zabezpečila odvoz odpadu na skládku v Žakovciach, kde bol
odpad zlikvidovaný.

12. Z listu T. A. S. zo dňa 5.9.1974 súd zistil, že pánovi B. oznamuje, že sa jeho klient pán S. rozhodol

predať celú parcelu za kúpnu cenu 65.000,- Kčs, pričom sumu 20.000,- Kčs už obdržal. Súčasne
upozorňuje, že je vhodné uzavrieť dve zmluvy. Jednu na parcelu parc. č. XXX/X a následne o dva
mesiace na parcely parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, aby sa dosiahlo ich schválenie na MNV v StaromSmokovci jednoduchšie. Navrhol, aby kupujúci priniesol zmluvu a zvyšok kúpnej ceny do Brna, kde mala
byť zmluva podpísaná.

13. Z listu T. A. S. zo dňa 24.10.1974 súd zistil, že pánovi B. oznamuje, že pre uzavretie kúpnej zmluvy
je potrebné doplatiť zvyšok kúpnej ceny v sume 10.000,- Kčs a 1.000,- Kčs za drevo od TANAP-u a prísť
podpísať zmluvu do Brna. Súčasne ho upozornil, že je potrebné vypracovať odhad hodnoty porastov na
prevádzanom pozemku, pričom bez tohto odhadu nebude zmluva schválená.

14. Z úmrtného listu zo dňa 5.9.2017 súd zistil, že pôvodne žalovaná v 6/ rade K. I. dňa XX.X.XXXX,
t.j. pred podaním žaloby, zomrela.

15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad vedeného pod sp. zn. 19C/164/2004 súd zistil, že
rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 19C/164/2004-615 zo dňa 26.10.2017 súd prvej inštancie určil,
že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 z celku na parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX

m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere X.XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo
výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre k. ú. B. Q., patria do dedičstva po nebohej R. K.,
rodenej S., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 z celku na parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere
XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere X.XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo
výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre k. ú. B. Q., patria do dedičstva po nebohom L. I.,

a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 z celku na parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2,
parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere X.XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere
XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre k. ú. B. Q., patria do dedičstva po nebohom H. I..
Rozsudkom Krajského súdu Prešov ako súdu druhej inštancie č.k. 4Co/26/2018-667 zo dňa 29.1.2019,
v spojení s uznesením č.k. 4Co/27/2018 zo dňa 19.3.2019, súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

16. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

17. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,

ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

18. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

20. Podľa § 397 písm. a) C.s.p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

21. Podľa § 397 písm. a) C.s.p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

22. Podľa § 400 C.s.p. žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

23. Podľa § 403 ods. 1 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť.

24. Podľa § 403 ods. 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

25. Podľa § 411 ods. 1 C.s.p. rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.26. Podľa § 414 C.s.p., ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

27. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka účinného k 1.2.1962, neplatný
je právny úkon, ktorý sa prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu.

28. Podľa § 44 cit. zákona ak dôvod neplatnosti postihuje len časť právneho úkonu, nie je tým dotknutá

platnosť zvyšujúcej časti, okrem ak z povahy alebo z obsahu právneho úkonu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, je zrejmé, že sa jedna časť nemá oddeľovať od druhej.

29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch
poľnohospodárskej a lesnej pôdy, na prevod nehnuteľnosti a na prenájom poľnohospodárskej alebo
lesnej pôdy je potrebné privolenie okresného národného výboru. Ako prevod nehnuteľnosti sa posudzuje

i jej rozdelenie.

30. Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona ak je prevod alebo prenájom v rozpore so všeobecným záujmom,
okresný národný výbor privolenie odoprie.

31. Podľa § 2 cit. zákona privolenie podľa § 1 nie je potrebné,
1. ak sa prevádza nehnuteľnosť do štátneho socialistického vlastníctva,
2. ak najíma poľnohospodársku alebo lesnú pôdu orgán štátnej správy alebo socialistická právnická
osoba alebo
3. ak sa prevádza alebo ak sa prenajíma národný majetok.

32. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 2.6.1975 (druhá
kúpna zmluva), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

33. Podľa § 41 cit. zákona ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

34. Podľa § 47 cit. zákona ak sa účastníci v predpísanej forme zhodli na obsahu zmluvy a na jej vznik

je potrebné ešte rozhodnutie príslušného orgánu, sú svojimi prejavmi viazaní až do tohto rozhodnutia.
Ak je rozhodnutie záporné, k zmluve nedôjde.

35. Podľa § 134 ods. 2 cit. zákona k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym
notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

36. Podľa § 200 ods. 1 cit. zákona výmera pozemku prenechaného na výstavbu rodinného domčeka
alebo na výstavbu rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia.
Pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2, pozemok na výstavbu
rekreačnej chaty väčší ako 400 m2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmie byť väčší ako

400 m2; výmera pozemku prenechaného na výstavbu garáže nesmie prevyšovať výmeru na ten účel
nevyhnutne potrebnú.

37. Podľa § 200 cit. zákona najvyššia prípustná výmera pozemku môže sa výnimočne prekročiť, len
keby inak vznikol pozemok nevhodného tvaru alebo by došlo k nehospodárnemu zastavaniu pozemku.

38. Podľa § 490 ods. 2 cit. zákona nezastavané stavebné pozemky smú občania prevádzať len na
štát alebo na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané
stavebné pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť predmetom práva osobného užívania
(§ 200), môžu ich občania darovať príbuzným v priamom rade a súrodencom. Pre zmluvu o prevode

budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho
(lesného) pozemku je potrebný súhlas okresného národného výboru. Inak sa na zmluvné prevody vecí,
ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia § 134 .39. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná

legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu
žaloby meritórnym rozhodnutím. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

40. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009).

41. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre

označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,

či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

42. „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a
im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať

skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 24/2019

z 9. júna 2020)“

43. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.
Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy
súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to

prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

44. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) arovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

45. K samotnému inštitútu obnovy konania súd uvádza, že sa jedná o mimoriadny opravný prostriedok,
ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to
je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak
sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to žaloba musí byť podaná
oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania,

musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba musí obsahovať
predpísané náležitosti. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku,
vypočítané v ustanovení § 397 C.s.p., sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu
konania neprípustná a uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie
žaloby z dôvodu neprípustnosti. Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že žaloba na obnovu
konania je prípustná predovšetkým proti právoplatnému rozsudku súdu, nakoľko proti právoplatnému

uzneseniu je prípustná jedine vtedy, ak takýmto uznesením bol schválený zmier. Okrem uvedeného je
žaloba na obnovu konania prípustná už len voči právoplatnému platobnému rozkazu.

46. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú obnovy konania vedeného na tunajšom súde, a to
z dôvodov uvedených v ust. § 397 ods. 1 písm. a) C.s.p. Rozhodovanie o návrhu na obnovu konania

je dvojfázové, kedy najprv súd rozhodne o tom, či návrhu na obnovu konania vyhovie, t. j. či obnovu
konania povolí alebo nie. Pre túto fázu konania platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom
prvej inštancie. V tomto štádiu súd skúma, či sú splnené podmienky pre obnovu konania, t. j. či návrh
bol podaný z dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 397 C.s.p., či smeruje proti takému rozhodnutiu,
ohľadne ktorého je možné povoliť obnovu konania a či bol návrh podaný včas. Len v prípade, že sú

splnené všetky zákonné podmienky obnovy konania, rozhodne súd tak, že obnovu konania povolí. V
druhej fáze, po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, potom už bez ďalšieho súd vec
opätovne prejedná. Napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím v prvej fáze konania o obnove,
t.j. ide o rozhodnutie o tom, či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania.

47. Súd preskúmal žalobu na obnovu konania a zistil, že táto je dôvodná. Súd má za to, že dôkazy,
na ktoré žalobcovia predložili nie sú dôkazmi, ktoré by nemohli bez vlastnej viny použiť v pôvodnom
konaní, ktorého obnovy sa podanou žalobou domáhajú. Súd predovšetkým konštatuje, že predložené
listiny mali byť nájdené v podkroví rodinného domu súp. č. XX v B. Q., pričom žalobkyňa v 2/ rade na
pojednávaní dňa 10.8.2020 sama uviedla, že v roku 1984 bol v dome požiar a potom bol dom dlhšie

neobývateľný. Nájdenie dokumentov sa tak súdu javí ako málo pravdepodobné, avšak ich existencia ani
nie je pre rozhodnutie o žalobe na povolenie obnovy konania podstatná.

48. Súd mal za to, že žalobcami predložené dôkazy nespĺňajú ani predpoklad pravdepodobnosti,
že by boli spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutkovým základom pre rozhodnutie

súdu v pôvodnom konaní bolo zistenie súdu, že dňa 19.1.2000 právna predchodkyňa žalobcov R. B.
osvedčila vlastnícke právo vydržaním, na základe notárskej zápisnice N 13/2000, v ktorej vyhlásila,
že od roku 1961 nerušene, v dobrej viere ako vlastné užívala nehnuteľností v k.ú. B. Q., zapísané na
LV č. XXX, parcela parc. č. XXX/X – ostatná plocha o výmere XXX m2, parcela parc. č. XXX/X – in
á plocha o výmere X.XXX m2, parcela parc. č. XXX/X – iná plocha o výmere XXX m2 v celosti ako

priľahlé domové pozemky k parcele parc. č. XXX. Ďalej vyhlásila, že nehnuteľnosti začali užívať spolu
s nebohým manželom po dohode s pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi A. I. a N. S., ktorí
nehnuteľností vlastnili podľa pôvodného zápisu vo vložke č. XXX v k.ú. R. Q. ako parcelu č. XXXX/
X – záhrada o výmere XX.XXX m2 a parcelu č. XXXX/X – dom o výmere XXX m2. Užívanie týchto
nehnuteľností mali B. s predávajúcimi A. I. a N. S. v úmysle vlastnícky usporiadať kúpnou zmluvou.

Dňa 30.1.1962 uzavreli a odkúpili za kúpnu cenu 50.000,- Kčs parcelu č. XXXX/X v celosti a polovicu
parcely XXXX/X. Táto zmluva bola na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. 7 Co/605/1965
bývalým Štátnym notárstvom v Poprade registrovaná pod č. Pr 303/62 dňa 20.5.1969 len do výmery
XXX m2 v znení jej dodatku zo dňa 24.6.1965, ktorým podľa geometrického plánu č. 10-25/205-920-62
z pôvodných parciel bola vytvorená parcela č. XXX – dom, dvor o výmere 800 m2. Nehnuteľnosti po

dohode s vlastníkmi užívali ale v rozsahu pôvodnej dohody tak, ako ich aj do zmluvy zo dňa 30.1.1962
pojali a v roku 1961 ich im vlastníci do užívania vydali. Opätovne sa pokúsili o usporiadanie vlastníctva
podľa skutočného užívania kúpnou zmluvou zo dňa 2.6.1975, ktorej registrácia nebola zrealizovaná
jednak pre úmrtie pôvodných vlastníkov a neukončeného dedičského konania a aj z dôvodu úmrtiazástupcu dedičov Q. S., ktorý mal plnú moc na uzavretie tejto zmluvy a aj z dôvodu platnosti právnych
predpisov, ktoré naďalej nepoľovali prevod takýchto nehnuteľnosti do vlastníctva občanov. Kúpna cena
bola zaplatená vo výške 30.000,- Kčs. Vyhlásila, že po celú dobu užívania nebola rušená vlastníkmi

a nikto sa nedomáhal vydania týchto nehnuteľnosti. V bode 3 osvedčenia bolo vyhlásené, že sa vydáva
osvedčenie Vyhlásenie o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti
užíva v dobrej viere R. B. viac ako 10 rokov a nadobudla tieto pozemky do vlastníctva v pomere k celku
titulom vydržania vlastníctva. Vo vyhlásení z osvedčenia možno zdôrazniť tú časť, kde R. B. uviedla, že
sa opätovne pokúsili o usporiadanie vlastníctva podľa skutočného užívania, a to kúpnou zmluvou zo dňa

2.6.1975, ktorej registrácia nebola zrealizovaná z dôvodu platnosti právnych predpisov, ktoré v tej doby
nepovoľovali prevod takýchto nehnuteľnosti do vlastníctva občanov. Z uvedenej formulácie vyhlásenia
másúdzato,žeR.B.akoprávnapredchodkyňažalobcov(vpôvodnomkonanížalovaných)nemohlabyť
so zreteľom k žalovaným nehnuteľnostiam v právnym omyle a už vôbec nie v ospravedlniteľnom, že jej
žalované nehnuteľnosti patria. Z uvedeného vyhlásenia vyplýva, že si bola vedomá, čo nadobudli spolu
snebohýmmanželomavakomrozsahu.Jepravdou,žeprávnipredchodcoviažalovanýchmaližalované

nehnuteľnosti v držbe, ale v držbe neoprávnenej, ktorá nemôže viesť k vydržaniu, resp. nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním. Následne teda ani R. B. nemohla platne previesť žalované nehnuteľnosti
na žalobcov (v pôvodnom konaní žalovaných).
Súd teda uzavrel, že u právnych predchodcov súčasných žalobcov sa nejednalo o držbu dobromyseľnú,
ich dobrá viera bola narušená, keďže tu existujú okolnosti, ktoré museli objektívne vyvolať pochybnosť

o ich vlastníctve.

49. V konaní o povolení obnovy konania žalobcovia preukazovali, že v súvislosti s kúpnou zmluvou
zo dňa 2.6.1975 došlo k riadnej úhrade kúpnej ceny, v dôsledku čoho možno považovať riadnu kúpu
pozemku parc. č. XXX/X za preukázanú, pričom dôkaz o úhrade kúpnej ceny nebol v pôvodnom konaní

predložený. Napriek predloženým listom právneho zástupcu A. B. nemožno konštatovať existenciu
dôvodu pre povolenie obnovy konania.

50. Žalobcovia preukazujú úhradu kúpnej ceny, avšak úhrada kúpnej ceny v pôvodnom konaní,
vedenom pod sp. zn. 19C/164/2004, nebola sporná. Súd uvedenú nespornú skutočnosť opakovane

v rozhodnutiach vo veci 19C/164/2004 konštatuje a doloženie podporných dokladov k úhrade nie sú
dôkazy spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

51. V čs. právnom poriadku bola zakotvená všeobecná zásada voľnej dispozície s nehnuteľným
majetkom, ktorý občan vlastnil (§ 130 ods. 1 O.z.), s možnosťou prevodu na nadobúdateľov podľa

vlastnej voľby. Výnimkou boli iba prípady, v ktorých zákon činil prevod veci závislým od splnenia určitých
podmienok, v zákone výslovne uvedených, ako tomu bolo napr. pri prevode určitých nehnuteľností len na
určitýchnadobúdateľovvzmysleustanovenia§490ods.2Občianskehozákonníka,alebospodmienkou
predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu.
Žalobcovia predovšetkým ignorujú skutočnosť, že prevod parcely parc. č. 272/3 v celosti nebol možný

vôbec, a to bez ohľadu na skutočnosť, či uzavreli jednu či viacero kúpnych zmlúv.

52. Z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že nezastavaný pozemok bolo v roku 1975 možné prevádzať
medzi občanmi len za podmienok uvedených v ustanovení § 490 ods. 2, veta druhá, vtedy účinného
Občianskeho zákonníka. Štátne notárstvo preto muselo mať pri každom prevode pozemku alebo jeho

časti preukázané úplným a jednoznačným vyjadrením príslušného územnoplánovacieho orgánu, či tento
prevod je v súlade s týmto ustanovením. Z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že prevod nehnuteľnosti
vroku1962aj1975bolobmedzenýnielenčodovýmery,alepredovšetkýmbolpodmienenýrozhodnutím
národného výboru, či už to bol MNV Starý Smokovec, alebo ONV Poprad.

53.Národnévýboryakozákladnéorgányštátnejmociasprávypoverenévosvojichúzemnýchobvodoch
výkonom štátnej moci a organizovaním plánovitého rozvoja hospodárskej, kultúrnej, zdravotnej a
sociálnej výstavby, spájali vo svojej činnosti uspokojovanie potrieb spoločnosti s potrebami a záujmami
občanov so zreteľom na miestne podmienky. Mali nezastupiteľné miesto aj pri prevodoch nehnuteľností
na základe zmlúv, pre účinnosť ktorých zákon vyžadoval registráciu štátnym notárstvom (§ 134 ods.

2 O.z.). Práve úzka súčinnosť štátneho notárstva s národnými výbormi a ich pomoc pri plnení úloh
štátnych notárstiev v konaní o registrácii zmlúv vyplývala z ustanovenia § 3 a § 63 ods. 3 Notárskeho
poriadku. Národný výbor sa vyjadroval ku každej zmluve ktorá podliehala registrácii, okrem prípadov, v
ktorých bol národný výbor sám účastníkom zmluvy. Toto stanovisko sa v zmysle ustanovení § 78 ods. 1písm. a) a § 79 Spravovacieho poriadku pre štátne notárstva pripájalo k návrhu na registráciu zmluvy v
dotazníkuačestnomvyhláseníkregistráciiakspoplatneniuzmluvy,včastiB(§78ods.3Spravovacieho
poriadku pre štátne notárstva).

54. Právna predchodkyňa žalobcov R. B. bola s obmedzením či faktickou nemožnosťou prevodu
nehnuteľnosti v požadovanom rozsahu oboznámená, čo v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/164/2004
bolo opakovane konštatované.
Súd v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/164/2004 opakovanej konštatoval, že v čase podpisu zmluvy

z roku 1962 platil zákon č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľnosti a prenájme poľnohospodárskej
a lesnej pôdy, kde v § 1 ods. 1 je uvedené, že na prevod nehnuteľnosti a na prenájom poľnohospodárskej
alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie národného výboru. Ako prevod nehnuteľnosti sa posudzuje jej
rozdelenie. ONV v Poprade – odbor výstavby uvedené povolenie vydal ale len do výmery 800 m2, čo
malo za následok, že kúpna zmluva vyvolala právne účinky len v tejto časti. Táto zmluva bola na základe
uznesenia Krajského súdu v Košiciach, bývalým Štátnym notárstvom v Poprade registrovaná pod č. Pr

303/1962 dňa 20.5.1969 len do spomínanej výmery v znení jej dodatku zo dňa 24.6.1965, ktorým podľa
geometrického plánu č. XX/XX/XXX-XXX-62 z pôvodných parciel bola vytvorená parc. č. XXX - dom,
dvor o výmere 800 m2. Pôvodne žalovaná R. B. tak spolu s manželom vedeli, že sa nestali vlastníkmi
žalovaných nehnuteľnosti a v roku 1975 uzavreli ďalšiu kúpnu zmluvu, ktorá však nebola registrovaná
vôbec, napriek tomu, že podľa jej čl. IV, prvá veta bolo potrebné schválenie MNV v zmysle ust. § 490

ods. 2 Občianskeho zákonníka.

55. Súd v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/164/2004 neuznal ani splnenie podmienok vydržania parcely
parc. č. XXX/X a z vykonaných dôkazov ustálil, že R. B. vedela aké právne účinky obe zmluvy vyvolali
a súčasne vedela, že uvedené zmluvy nemôžu vyvolať žiadne právne následky a ak áno, tak len

v povolenom rozsahu. R. B. už v roku 1962 a ani v roku 1975 nemohla byť dobromyseľná, nakoľko
k odkúpeniu celej parcely nedošlo. Súd konštatoval, že predmetom kúpy bola len polovica k celku,
keďžezobsahuprvejkúpnejzmluvyjezrejmé,žeprávnipredchodcoviažalovaných(vpôvodnomkonaní
žalobcov) si vymienili ponechanie v užívaní polovice pozemku. Napriek týmto okolnostiam si R. B. v roku
2000 nechala osvedčiť v celosti parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, čo súd vyhodnotil ako nedostatok

dobromyseľnosti a určil vlastníckeho právo právnym nástupcom pôvodných vlastníkov - žalovaných.

56.Zuvedenýchskutočnostívyplýva,žeprevodnehnuteľnostívrozsahu,akojeuvedenévzmluvezroku
1962 aj 1975 nebol možný, nakoľko bol v rozpore so zákonom a na tejto skutočnosti nič nezmení doklad
oúhradekúpnejceny,nakoľkovsúladesust.cit.44Občianskehozákonníkaúčinnéhovroku1962ajust.

§ 41 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 1975, bola zmluva v časti prevyšujúcej výmeru 800 m2
neplatná.Zneplatnejzmluvy,resp.jejčastitaknemohlinastaťprávnenásledkyvpodobeuskutočneného
prevodu vlastníckeho práva na právnych predchodcov žalobcov. Doklad o úhrade kúpnej ceny nie je
spôsobilý privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcov, preto súd žalobu o povolenie obnovy konania
ako nedôvodný zamietol.

57. Čo sa týka zmeny žalobného petitu, vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v konaní o povolení
obnovy konania nie sú oprávnení meniť pôvodný žalobný návrh, nakoľko v konaní vedenom pod sp. zn.
19C/164/2004 boli žalovanou stranou, s prihliadnutím na ust. § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku
súd nepripustil zmenu petitu žaloby.

58. Súd zastavil konanie proti žalovanej v 6/ rade s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná zomrela
pred podaním žaloby, nemá tak procesnú spôsobilosť byť stranou sporu a súd voči nej konanie podľa
ust. § 62 C.s.p. zastavil. Navyše jedinou právnou nástupkyňou po žalovanej v 6/ rade je žalovaná v 7/
rade, ktorá už je sama stranou sporu.

59. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí

61. V konaní mali úspech žalovaní v plnom rozsahu, nakoľko súd žalobu žalobcov zamietol, preto im
súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s nižšie citovaným zákonným ustanovením.62. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.